Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713211207
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713211207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa J.. Q. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., V. 4, proti odporcovi V.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. 8, o určenie
vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
06.12.2013 č.k. 7C 178/2013 - 23 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Vdôvodochrozhodnutiasúdprvéhostupňauviedol,ženavrhovateľjeotcomodporcuajeobjektívnejeho

tvrdenie, že v čase, keď žil v spoločnej domácnosti s matkou odporcu, tohto riadne vychovával a staral sa
o neho. Je tiež objektívne tvrdenie navrhovateľa, že syn dosahoval výborné študijné výsledky na strednej
a vysokej škole, čo nebolo sporné medzi účastníkmi. Odporca absolvoval vysokú školu, je zamestnaný.
Ako vyplynulo z jeho výpovede a správania sa na súde, je zodpovedný a snaží sa riešiť svoj život do
budúcnosti. Podľa súdu bolo objektívne preukázané, že účastníci si nevedia takpovediac nájsť cestu k
sebezdôvodovpredchádzajúcichatedazobdobiarozvodumanželstvanavrhovateľasmatkouodporcu,
ako aj pre súdne spory týkajúce sa výživného. Súd na základe vlastného pozorovania a vyjadrení

účastníkov zistil, že títo v skutočnosti majú k sebe vzťah. V tomto kontexte je potrebné posudzovať aj
návrh navrhovateľa na určenie výživného, pretože vzhľadom na jeho inteligenciu, vzdelanie, skutočne
sa javí návrh skôr ako možnosť dostať sa do kontaktu so synom a nie reálne určenie vyživovacej
povinnosti v prospech seba. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 66, § 67, § 52 ods. 2 Zákona
o rodine. Dospel k záveru, že navrhovateľ 52-ročný zdravý muž s vysokoškolským vzdelaním je riadne
zamestnaný, má príjem, ktorý je priemerným príjmom občana SR. Odporca je mladý muž, ktorý ukončil
vysokoškolské vzdelanie, zamestnal sa, chce si založiť v budúcnosti rodinu, kúpiť byt a bolo by aj v

rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa malo dospieť k záveru, že je povinný prispievať výživným pre
otca, keď naopak, podľa bežných spoločenských zvyklostí mali by mu skôr pomôcť rodičia. S poukazom
na uvedené návrh zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 144 O.s.p.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľ,ktorýnavrholrozsudok
zmeniť tak, aby jeho návrhu na určenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 100 Eur mesačne zo stranyodporcu bolo vyhovené. V dôvodoch odvolania uviedol, že počas manželstva s matkou odporcu sa
narodili dve deti, syn Ján X. a dcéra R. X.. Zdôraznil, že počas spoločného života sa o svoje deti
staral, obdaroval ich rodičovskou láskou a istotou domova. Staral sa o ich duševný a športový rozvoj.

Uzatvoril im životné sporenie a iné sporiace produkty, aby boli v budúcnosti zabezpečení. Obidve deti
po úspešnom skončení strednej školy išli študovať do Brna. Syn ukončil vysokú školu, v súčasnosti
je zamestnaný, dcéra si zo špekulatívnych dôvodov predĺžila štúdium a v súčasnej dobe by sa mala
nachádzať v Holandsku. Odporca ukončil štúdium vo februári 2013, od 01.03.2013 požiadala dcéra o
zvýšenie výživného na 130 Eur mesačne. Počas štúdia deťom posielal stanovené výživné zo svojho

príjmu,pričomnajehoživobytiemusúdponechal168Eurmesačne.Dostalsadosituácie,keďsazadlžil.
V konaní bolo zistené, že odporca sa zamestnal v Brne vo firme Techniservis IT, s.r.o. s mesačným
príjmom hrubá mzda 20.250,- Kč a pohyblivá zložka 6.070,- Kč. Súd sa zaujímal o stav a budúcnosť
odporcu. Pri všetkej úcte súdu navrhovateľ uvádza, že počas konania sa ho nikto neopýtal, či nechce
mať svoju rodinu, či si nechce kúpiť auto, byt, ísť na dovolenku a podobne. Na uskutočnenie týchto
vecí potrebuje mať finančné prostriedky. Od doterajšie zarobené prostriedky venoval rodine, svojim

deťom, teraz už veľa možností na získanie finančných prostriedkov do dôchodku nemá, ak sa ho dožije
vzhľadom na svoj zdravotný stav. Odporca je mladý človek s vyšším príjmom, má možnosť si zarobiť a s
partnerkou bude ich príjem pre rodinu podstatne vyšší. Má pred sebou celý život a lepšie možnosti ako
on. Odporca sa o neho nezaujíma, počas 5 rokov štúdia mu odmietol doručiť doklad o štúdiu a klamal pri
výpovediach. Zdôrazňuje, že jeho príjem je 520 Eur mesačne, ide o príjem nižší ako priemerný príjem v

súčasnosti v SR. Z príjmu odporcu cca 26.000,- Kč si myslí, že 100 Eur mesačne by mu mohol prispievať
na výživu a aspoň tak sa čiastočne podieľať na vrátení toho, čo dával svojmu synovi v doterajšom živote.
Navrhovateľ tiež uviedol, že pomáha svojim rodičom, svojej matke, ktorá je 8 rokov po mozgovej príhode
a otcovi, ktorý má tiež zdravotné problémy. V zmysle týchto dôvodov navrhol navrhovateľ podanému
odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že aj na
jeho strane došlo k nepriaznivej zmene, keď ku koncu januára bol jeho zamestnanecký pomer ukončený,
teraz si aktívne hľadá novú prácu v Brne. Vzhľadom k tejto finančnej neistote a nezmeneným výdajom
a ostatným skutočnostiam žiada potvrdiť zamietnutie návrhu. Odporca k vyjadreniam navrhovateľa
uvádza, že spolužitie v ich rodine nebolo zďaleka také idylické a plné lásky, ako to je popisované v

návrhu. Nezhody, psychické a fyzické týranie vyústilo do rozvodu rodičov v decembri 2008. Situácia
bola prvýkrát riešená v roku 2005. Bolo viackrát rozhodované o výživnom zo strany navrhovateľa, kde
v súdnych vyjadreniach k vyživovacej povinnosti padali zo strany navrhovateľa na adresu odporcu, či
jeho matku neprimerané výrazy. Zdôrazňuje, že počas vysokoškolského štúdia chodil domov, ale otec
nejavil záujem o neho, ani o sestru. Nie je pravdou, že by ho o svojich veciach neinformoval, avšak

navrhovateľ o nikoho z nich neprejavoval záujem. Popisuje ďalej problémy pri spolužití v jednom byte
po rozvode rodičov. Odporca zdôraznil, že vo februári 2013 ukončil vysokoškolské štúdium, zamestnal
sa v súkromnej firme, kde následne došlo k prepúšťaniu zamestnancov a znižovaniu platov. Uviedol,
že nežije v blahobyte, snaží sa šetriť, pretože si chce založiť rodinu a riešiť bývanie. Navrhovateľ má
pravidelný mesačný príjem. Uvádza, že v decembri 2012 počas vianočných sviatkov sa ho pokúšal s

rodinou navštíviť, no neotvoril dvere. Rovnako o ukončení štúdia sa ho pokúsil telefonicky informovať,
ale nedovolal sa. Jediná komunikácia, ktorú otec s ním udržiava, je prostredníctvom súdnych predvolaní
a žalôb podobných tomuto konaniu. Tvrdí, že otcovi neuprel pomoc, starostlivosť, či citovú a morálnu
podporu. Keď otec staval garáž a záhradnú chatku, pravidelne mu na stavbách vypomáhal, často v
rodine práve pre otcove správanie boli nútený hľadať citovú a morálnu podporu u matky a priateľov.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, odporca, ktorý je synom navrhovateľa, vo februári 2013
ukončil vysokoškolské štúdium na Masarykovej univerzite v Brne a od marca 2013 sa zamestnal v

spoločnosti Techniserv IT Brno. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, hrubá mzda odporcu dosahuje sumu
20.250,- Kč, k čomu patrí aj pohyblivá zložka mzdy v sume 6.750,- Kč.Odporca žije a pracuje v Českej republike v Brne, zatiaľ nemá iné vyživovacie povinnosti. K jeho
výdavkom patria predovšetkým úhrady za podnájom bytu v sume 9.000,- Kč mesačne.

Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento je zamestnancom spoločnosti Tatrasvit, a.s., a u tohto zamestnávateľa

dosahuje priemerný mesačný príjem 520 Eur. Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére R. X..
Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 24.05.2013 č.k. 7C 42/2013 - 42 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduPrešovzodňa25.09.2013č.k.4Co177/2013-60bolouloženénavrhovateľoviprispievať
na výživu R. X. sumou po 130 Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013.

Taktiež k výdavkom navrhovateľa patria úhrady spojené s nájmom bytu v sume 123 Eur mesačne, ako
aj náklady na cestovné, stravu a zabezpečovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb.

Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom
primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa§67ods.1Zákonaorodine,každédieťaplnívyživovaciupovinnosťvočirodičomvtakomrozsahu,
aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam
a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Z citovaného ustanovenia § 66 Zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej
povinnosti detí k rodičom, ktorými sú existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa
samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov a súlad s dobrými mravmi.

Aj keď na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom zákon výslovne neustanovuje vznik
vyživovacej povinnosti zo zákona, k inému záveru dospieť nemožno ani v tomto prípade. Ak sú

naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú
výživu. Súdne rozhodnutie v tejto súvislosti prichádza do úvahy v prípade vzniku disfunkcií v rodinných
vzťahoch. Obligatórnou zákonnou podmienkou je potreba na strane oprávneného rodiča. Ide o určitý
kvalifikovanýosobnýstavodkázanostidotknutejosoby,ktorásinazákladesvojichpríjmovniejeschopná
zabezpečiť úhradu životných potrieb. Zároveň si tento stav naliehavo vyžaduje riešenie v podobe

výživného zo strany dieťaťa. Existencia potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná a
dôkazné bremeno zaťažuje tohto účastníka. V zmysle terajšej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodiča
za situácie, že tento má zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti
na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodiča. Vymedzenie rozsahu takéhoto výživného je
dané pojmom „primeraná výživa“. Rodičom teda zákon nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni

detí, a preto neplatí záver, že čím sú príjmové, resp. celkové majetkové pomery dieťaťa lepšie, tým na
vyššie výživné má rodič nárok.

S poukazom na dokazovanie vykonané vo veci súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí návrhu
navrhovateľanaurčenievýživnéhozostranyodporcu.Akobolovyššieuvádzané,navrhovateľjeriadnym
spôsobom zamestnaný, poberá príjem z vykonávanej pracovnej činnosti a z tohto príjmu uhrádza

náklady na zabezpečenie svojich bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný
stav a odôvodnené potreby. Zároveň doposiaľ plní svoju vyživovaciu povinnosť aj k druhému dieťaťu.
Z dosahovaného príjmu navrhovateľ je spôsobilý zabezpečiť svoju primeranú výživu a preto za danej
situácie podanému návrhu nebolo možné vyhovieť.

Poukazujúc na všetky tieto dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny

postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a odporcovi v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.