Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/383/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112227772
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112227772.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: X.

I., W.. XX.XX.XXXX, F. T. M. XX, právne zast. JUDr. Marián Kucko, advokát so sídlom Národná 7, Žilina,
proti odporcovi: Y. M., W.. XX.XX.XXXX, F. V., F. XXX, právne zast. JUDr. Janka Chorvátová, advokátka
so sídlom A.Bernoláka 51, Žilina, o zaplatenie 7.460,50 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 7.460,50 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.460,50 Eur od 11.10.2010 do zaplatenia, a to v lehote do 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 447,50 Eur titulom súdneho
poplatku za návrh a vo výške 1.664,85 Eur titulom trov právneho zastúpenia, v lehote do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu Slovenskej republike vo výške 138,24 Eur, a to v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 09.08.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
13.08.2012, domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 7.460,50 Eur s prísl.
Uplatnený nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela zmluvu o pôžičke dňa
17.03.2009, na základe ktorej poskytla odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 9.958,- Eur, ktorú sa
odporca zaviazal splatiť do 31.07.2012 v splátkach po 280,- Eur mesačne vždy do 10.dňa v mesiaci

počnúc mesiacom august 2009. Odporca však svoj záväzok nesplnil, nakoľko do podania žaloby uhradil
iba sumu 2.494,50 Eur.

Spolu so žalobou navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu zmluvu o pôžičke, výzvu zo
dňa 17.07.2012.

Na základe spisového materiálu súd vydal dňa 30.10.2012 platobný rozkaz č. 4Ro/238/2012, ktorým
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

Voči platobnému rozkazu bol podaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom odporca neuznal
žalovanúistinuvcelomrozsahuzdôvodu,ževnávrhuniesúuvedenépravdivéskutočnostiažeodporca
neuzavrel zmluvu o pôžičke a podpis odporcu nie je jeho podpisom na danej zmluve.Následne súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal navrhovateľku, právneho zástupcu
navrhovateľky a odporcu.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu

navrhovateľky, právneho zástupcu odporcu, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, ako aj
prečítaním listín obsiahnutých v spisovom materiáli, a to predovšetkým: zmluvu o pôžičke; výzvu zo dňa
17.07.2012, odpor proti platobnému rozkazu, znalecký posudok, písomné podania - vyjadrenia právnych
zástupcov účastníkov konania.

V zmysle § 120 ods.1 O.s.p. súd nevykonal iné dôkazy, nakoľko iné dôkazy neboli účastníkmi konania
označené, ani predložené.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej zmluvy o pôžičke mal súd zistené, že navrhovateľka označená ako veriteľ a odporca
označený ako dlžník 1/ a N. I. označený ako dlžník 2/, uzavreli dňa 13.07.2009 danú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytnutie pôžičky od navrhovateľky každému označenému dlžníkovi osobitne, a to na
prekonanie dočasných finančných ťažkostí, každému vo výške 9.958,- Eur. (l.č.4 obsahu spisu)

Obaja dlžníci v zmluve prehlásili, že uvedená pôžička pre každého po 9.958,- Eur bola prevzatá v
hotovosti v deň uzatvorenia a podpísania zmluvy.

Podľa článku II., bod 3 Zmluvy dlžníci, každý osobitne, sa zaviazali vrátiť pôžičku najneskôr do
31.07.2012 v pravidelných splátkach každý po 280,- Eur vždy do 10.dňa v príslušnom mesiaci, počnúc
mesiacom august 2009.

Podľa bodu 5 toho článku v prípade nezaplatenia niektorej splátky sa stáva zvyšná suma zročnou.

Podľa bodu 4 toho článku pôžička je bezúročná.

Podľa uvedenia navrhovateľky touto zmluvou poskytla odporcovi a zároveň aj svojmu synovi ako
druhému dlžníkovi, pôžičku každému osobitne po 9.958,- Eur, pretože vraj mali nejaké dlhy. Obidvom
dlžníkom dôverovala, lebo odporca bol priateľom jej dcéry a druhý dlžník je jej synom. Uviedla, že

odporca si zmluvu prečítal a následne po odovzdaní pôžičky podpísal zmluvu za prítomnosti jej manžela
a syna.

Právna zástupkyňa odporcu popierala uplatnený nárok z dôvodu, že odporca žiadnu zmluvu neuzavrel,
podpis na zmluve nie je odporcov. Uviedla, že odporca so synom navrhovateľky spolu podnikali v
rámci obchodnej spoločnosti N. J., L..C..I.., v ktorej boli obidvaja spoločníci a konatelia. Uviedla, že od

navrhovateľky im bola poskytnutá pôžička, ale pre obchodnú spoločnosť, avšak odporca nie je dlžný už
žiadnu sumu. Odporca v rámci spoločného podnikania vrátil pôžičku navrhovateľke. Trvala na tom, že
podpis na zmluve je sfalšovaný.

Odporca pred súdom potvrdil, že od navrhovateľky bola poskytnutá pôžička, ale nie jemu, ale spol. N. J.,
L..C..I.., pričom žiadnu zmluvu on neuzatváral a nešlo o písomnú zmluvu. Pri odovzdávaní pôžičky bol aj

syn navrhovateľky N..I. a manžel navrhovateľky a malo sa jednať o sumu do 20.000,- Sk. Nepamätal si,
kto prevzal peniaze. Uviedol, že pôžičku splácali spolu s N..I. po cca 550,- Eur mesačne a odovzdával
ich navrhovateľke jej syn N..I.. Zároveň uviedol, že pôžičku nepoužil na súkromné účely, ale časť bola
použitá na splatenie dlhu N..I. a časť na spoločnosť. Uviedol, že spoločnosti sa nedarilo a tak odtiaľ
odišiel.

Zároveň sa snažil spochybniť hodnovernosť navrhovateľky z dôvodu, že bol priateľom jej dcéry, s ktorou
sa rozišiel.Z jeho výpovede je zrejmé, že nepopiera pôžičku, avšak s tým, že pôžička bola v ústnej forme a pre
spoločnosť určená.

Odporca taktiež uviedol, že o použití pôžičky rozhodol on spolu s N..I..

Zároveň uviedol, že pôžička nebola v spoločnosti N. J., L..C..I.. nijako zaevidovaná, nebola zaúčtovaná.

Súd poznamenáva, že z výpisu z obchodného registra je nepochybné, že odporca je naďalej evidovaný
ako spoločník a konateľ danej obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla dňa 14.12.2006, od kedy sú obidvaja
- odporca a N..I., spoločníci a konatelia zároveň.

Svedok N. I., Y.., syn navrhovateľky - uviedol, že s odporcom - jeho bývalým obchodným partnerom,
sa dohodli, že si od navrhovateľky zoberú pôžičku, aby splatili dlhy v práci. Nepamätal si, či išla časť

pôžičky na súkromné účely. Pôžičku prevzali za prítomnosti jeho otca. Uviedol, že pôžičku si zobrali
ako súkromné osoby, aj keď ju mali v zámere použiť na podnikateľské účely. V žiadnom prípade nebrali
pôžičku na spoločnosť N. J., L..C..I.. Uviedol, že pôžičku riadne prevzali a použili na splatenie dlhov.
Potvrdil, že zmluvu s odporcom riadne podpísali, pričom potvrdil dané podpisy na predloženej zmluve.
Uviedol, že zmluvu uzavrel s odporcom spoločne s tým, že 300.000 Sk bude pre každého a pôžičku

splácali spoločne po 550,- Eur mesačne.

Svedok K.. N. I., manžel navrhovateľky - uviedol, že bol prítomný pri odovzdávaní pôžičky od
navrhovateľky odporcovi a jeho synovi a po odovzdaní peňazí všetci traja podpísali zmluvu, pričom
peniaze prevzal odporca. Peniaze požičiavala navrhovateľka, keďže išlo o jej výlučné prostriedky. Nemal
vedomosť, na aký účel bola poskytnutá pôžička.

Právna zástupkyňa odporcu spochybňovala výpovede svedkov len z dôvodu, že sú blízkymi osobami
navrhovateľky.

Súd však poukazuje, že obidvaja svedkovia boli riadne poučení podľa § 126 O.s.p., podľa ktorého boli
povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a odporca svoje tvrdenia ničím a nikým nepreukázal, na
rozdiel od navrhovateľky.

Pokiaľ následne právna zástupkyňa odporcu poukazovala na rôznosť predložených zmlúv, súd mal
námietky vyvrátené tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že boli vyhotovené tri rovnopisy
zmlúv a teda každý rovnopis bol podpísaný samostatne, z čoho vyplýva, že zmluvy, či podpisy na nich
nemusia byť úplne totožné.

Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdom ustanoveným znalcom T.. K. J. sporný

podpis znejúci na meno odporcu na zmluve o pôžičke zo dňa 13.07.2009 je s vysokou mierou
pravdepodobnosti jeho pravým, vlastnoručným podpisom. (l.č. 103 obsahu spisu)

Pokiaľ právna zástupkyňa odporcu namietala spojenie „...s vysokou pravdepodobnosťou...“, priamo
v znaleckom posudku na strane 7 znalec odôvodňuje danú formuláciu s tým, že nie je žiadny
záväzný predpis, akú formuláciu má znalec použiť, preto sa najčastejšie používa formulácia - veľmi

pravdepodobne, s veľkou pravdepodobnosťou a čo sa týka termínu „pravdepodobne“, myslí sa tým
stupeň, ktorý možno nazvať ako stredný, teda nachádzajúci sa medzi pravdepodobnosťou nízkou a
vysokou.

Znalec v danom prípade stanovil, že sporný podpis je s vysokou mierou pravdepodobnosti jeho pravým,
vlastnoručným podpisom

Akékoľvek námietky právnej zástupkyne odporcu ohľadom sporného podpisu na predmetnej zmluve
boli relevantne vyvrátené a právna zástupkyňa už nenavrhovala žiadne ďalšie dokazovanie, aj keďv priebehu konania uvádzala, že zvažuje, ale nakoniec žiadne ďalšie návrhy súdu neoznámila,
nepredložila.

S poukazom na závery znaleckého dokazovania a na výsluchy svedkov a s poukazom na predloženú

zmluvu o pôžičke v písomnej forme, súd mal nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli
zmluvu o pôžičke, na základe čoho súd posúdil tento záväzkový vzťah v zmysle § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkove veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pokiaľ odporca tvrdil, že pôžička bola poskytnutá pre spoločnosť N. J., L..C..I.., teda nie pre neho ako pre

fyzickú osobu, súd poukazuje na to, že v predmetnej zmluve bolo uvedené, že pôžička sa poskytuje na
prekonanie dočasných finančných ťažkostí pri spoločnom podnikaní, avšak každému dlžníkovi osobitne.
Toto bolo v zmluve riadne uvedené. Zároveň v zmluve boli označení ako dlžníci odporca a N..I.. V zmluve
nie je spomenutá žiadna konkrétna spoločnosť, nebolo žiadna špecifikácia spoločného podnikania.

Je nepochybné, že v zmluve boli označení dlžníci ako fyzické osoby, a to bez ohľadu na nejaké ich

spoločné podnikania a taktiež v zmluve bolo riadne a zrozumiteľne uvedené, že pôžička sa poskytuje
každému zvlášť s presne špecifikovanou sumou, t.j. 9.958,- Eur na každého dlžníka.

Skutočnosť, na aký účel bola pôžička použitá, je irelevantná. To bolo vecou každého dlžníka zvlášť.
Pokiaľ sa dohodli, že bude použitá na ich spoločné podnikanie, čo bolo nadbytočne uvedené aj zmluve,
bola to ich vôľa, ich zámer, bolo to ich vecou, ako použijú danú pôžičku. Dané uvedenie v zmluve nebolo

zaväzujúcim pre navrhovateľku, bola to len dohoda výlučne medzi dlžníkmi a záviselo len nich, čo urobia
s pôžičkou. Ich dohoda nemala vplyv na danú pôžičku. To bol len vzťah medzi nimi ohľadom účelu
pôžičky. Pokiaľ pôžičku použili na ich spoločné podnikanie, bola to len ich záležitosť, že sa tak rozhodli,
a to bez ohľadu na logickosť takého konania, pričom je zrejmé, že sa tak rozhodli ako fyzické osoby.

Je nepochybné, že zmluvnými stranami bol odporca ako fyzická osoba.

Pokiaľ tvrdil, že pôžičku bral ako obchodná spoločnosť, musel mať vedomosť, že by mala byť v
takom prípade ako dlžník označená daná spoločnosť, keďže od založenia a vzniku spoločnosti, t.j. od
14.12.2006 bol nielen spoločníkom, ale aj konateľom, teda osobou konajúcou v mene spoločnosti, a to
aj samostatne a teda ako takáto osoba musel mať vedomosť, že pokiaľ koná v mene spoločnosti, musí
byť označená spoločnosť.

Ale aj napriek tomu súd poznamenáva, že odporca bol nielen v zmluve označený ako dlžník 1/, ale aj v
texte zmluvy bolo viackrát uvedené, že pôžička sa mu poskytuje samostatne, teda každému dlžníkovi
zvlášť.

Taktiež súd poukazuje aj na to, že pokiaľ by boli tvrdenia odporcu pravdivé, tak jednak by pôžička bola
uzavretá s danou obchodnou spoločnosťou ako dlžníkom a jednak by bola zaúčtovaná aj v účtovníctve

danej spoločnosti. Avšak daná spoločnosť nebola zmluvnou stranou a ani nebola pôžička zaevidovaná
v účtovníctve v spoločnosti podľa tvrdenia obidvoch spoločníkov.

Súd tvrdenia odporcu vyhodnotil ako nepravdivé, keďže jednak ich ničím nepreukázal a boli vyvrátené
svedkami, ktorých sa snažil spochybniť len vzhľadom na ich príbuzenský vzťah, avšak aj záver
znaleckého posudku potvrdili tvrdenia navrhovateľky a svedkov a tým popreli tvrdenia odporcu.

Teda jednoznačne zmluva bola v písomnej forme uzavretá a jednou zo zmluvných strán bol odporca
ako fyzická osoba, a to na pôžičku 9.958,- Eur.

Podľa uvedenia navrhovateľky odporca dlžnú sumu uhradil iba čiastočne, a to iba za 9 mesiacov po
277,50 Eur, spolu 2.497,50 Eur, preto si uplatňuje nesplatenú časť.Odporca spolu so svedkom N..I., Y.., zhodne uviedli, že pôžičku splácali spoločne, a to sumou 550,-
Eur mesačne.

Keďže z ničoho nevplýva a ani nebola preukázaná výška splátok jednotlivých dlžníkov samostatne, bolo

preukázané iba splácanie po 550,- Eur obidvoma dlžníkmi spoločne, súd posúdil, že na danej sume
jednotlivých splátok sa podieľali rovnakým podielom. Navrhovateľka tvrdila, že pôžička bola splácaná
od 01/2010 do 09/2010, teda v 9 splátkach po 277,50 Eur, teda vo vyššej sume než prináleží 1 splácanej
výške tvrdenej dlžníkmi, ale keďže súd je viazaný návrhom, ktorý nie je možné prekročiť, súd priznal
dlžnú sumu v požadovanej výške vzhľadom na navrhovateľkou tvrdenú výšku splatenia. Dokonca ak

navrhovateľka tvrdí, že odporca splatil 2.494,50 Eur z pôžičky vo výške 9.958,- Eur, uplatňuje si sumu
nižšiu, než je preukázané. (9958 Eur -2.494,50 Eur = 7.463,50 Eur, ale požaduje iba 7.460,50 Eur) Ale
súd je viazaný návrhom, ktorý v danom prípade nemôže prekročiť.

Vzhľadom k tomu, že pôžička bola splácaná iba do 09/2010 a nebola poskytnutá žiadna výnimka v
zmysle zmluvy, navrhovateľka pristúpila k uplatneniu bodu 5 článku 2 Zmluvy, podľa ktorého v prípade
nezaplatenia niektorej splátky sa stáva zvyšná suma zročnou. Teda navrhovateľka mala nárok na

vrátenie celej pôžičky naraz už skôr, a to v momente, ako sa odporca dostal do omeškania prvýkrát,
t.j. od 11.08.2009.

Navrhovateľka si uplatnila aj úroky z omeškania, a to od 11.10.2010.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Keďže podľa uvedenia navrhovateľky odporca splácal pôžičku iba do 09/2010 a ďalšiu splátku splatnú
10.10.2010 nesplatil, čo nebolo nikým a ničím rozporované, súd priznal úroky z omeškania tak, ako

požadovala navrhovateľka, t.j. od 11.10.2010, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti splátky.

Čo sa týka výšky uplatneného úroku z omeškania, súd bez ďalšieho dokazovania priznal danú výšku
ako správnu, a to s poukazom na § 121 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd
mal nepochybne preukázané uplatňované právo navrhovateľky a zistený skutkový stav nebol nikým a

ničím relevantne spochybnený, na základe čoho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Právna zástupkyňa odporcu požadovala povolenie v splátkach alebo určenie dlhšej lehoty na plnenie z
dôvodu, že odporca pracuje v zahraničí a musí splácať okrem životných potrieb mnohé dlhy a množstvo
záväzkov, pričom nemá žiadne úspory.

Právny zástupca navrhovateľky súhlasil, pričom za primeranú lehotu na plnenie požadoval maximálne
90 dní.Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, aj keď odporca nepreukázal svoje majetkové pomery,
po vyslovení súhlasu právneho zástupcu navrhovateľky, určil lehotu na plnenie 90 dní, ktorú vzhľadom
na uvádzané skutočnosti a vzhľadom na výšku dlžnej sumy považoval za primeranú a dostatočnú s
poukazom na dĺžku omeškania.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľky vyhovel, navrhovateľka bola úspešným účastníkom v konaní a

prináleží jej náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi - odporcovi.

Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľke ako úspešnému
účastníkovi v konaní nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Právny zástupca navrhovateľky si v podaní zo dňa 11.09.2014 uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania
spolu v sume 2.382,59 eur, náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a
príprava zastúpenia v sume 237,34 eur, 2/ žaloba v sume 237,34 eur, 3/ štúdium spisu dňa 13.12.2012
v sume 59,33 eur, 4/ zastupovanie na pojednávaní dňa 15.02.2013 v sume 237,34 eur, 5/ štúdium spisu
dňa 18.03.2013 v sume 59,33 eur, 6/ zastupovanie na pojednávaní dňa 26.04.2013 v sume 237,3č

eur, 7/ písomné vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 17.10.2013 v sume 118,67 eur, 8/ zastupovanie
na pojednávaní dňa 22.05.2014 v sume 237,34 eur, 9/ štúdium spisu dňa 04.06.2014 v sume 59,33
eur, 10/ písomné podanie zo dňa 15.07.2014 v sume 59,33 eur, 11/ zastupovanie na pojednávaní dňa
14.08.2014 v sume 59,33 eur, 12/ zastupovanie na pojednávaní dňa 11.09.2014 v sume 237,34 eur,
súdny poplatok v sume 447,50 eur, náhrada hotových výdavkov - fotokópie zo spisu v sume 1,40 eur,

režijný paušál v sume 7,63 eur x 3, 7,81 eur x 4, 8,04 eur x 5).Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena
podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom
súdneho poplatku za návrh sumu 447,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.664,85 eur,
pozostávajúce:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a)
cit. vyhl. sumu 237,34 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur, spolu suma

244,97 eur,

2. za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd dňa 13.08.2012 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. b) cit. vyhl. sumu 237,34 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur, spolu
suma 244,97 eur,

3. za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 15.02.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.

1 písm. c) cit. vyhl. sumu 237,34 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu
suma 245,15 eur,

4. za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 26.04.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1 písm. c) cit. vyhl. sumu 237,34 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu
suma 245,15 eur,

5. za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 17.10.2013 podľa § 10
ods. 1, § 13a ods. 2 písm. a), § 13a ods. 5 cit. vyhl. sumu 118,67 eur + režijný paušál podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 126,48 eur,

6. za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 22.05.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. d) cit. vyhl. sumu 237,34 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu

suma 245,38 eur,

7.zaúkonprávnejslužby-zastupovanienapojednávanídňa14.08.2014(pojednávanieodročené)podľa
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4 cit. vyhl. sumu 59,33 eur + režijný paušál podľa § 16
ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma 67,37 eur,

8. za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 11.09.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.

1 písm. d) cit. vyhl. sumu 237,34 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu
suma 245,38 eur.

Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za úkon právnej služby - štúdium spisu dňa 13.12.2012, nakoľko
nejde o účelne vynaložené trovy konania a ustanovenie § 142 O.s.p. predpokladá náhradu účelne
vynaložených trov konania. Po zaplatení súdneho poplatku súd dňa 30.10.2012 vo veci samej vydal

platobný rozkaz, dňa 28.11.2012 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu. Dňa 07.12.2012 súd
vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby predložila súdu plnú moc na zastupovanie odporcu v konaní.
Následne dňa 13.12.2012 právny zástupca navrhovateľky bol nahliadnuť do spisu. Súd poznamenáva,
že ak je podaný odpor proti platobnému rozkazu, súd vykoná všetky úkony spojené s podaným odporom,
teda doručí odpor na vyjadrenie aj navrhovateľovi.

Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za úkon právnej služby - štúdium spisu dňa 18.03.2013, nakoľko
nejde o účelne vynaložené trovy konania, vo veci sa dňa 15.02.2013 konalo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na deň 26.04.2013 s tým, že právni zástupcovia zabezpečia účasť účastníkov konania,
svedkov. Súd poznamenáva, že dovtedy nenastali v konaní žiadne nové skutočnosti (zo strany odporcu
nebolo doručené súdu žiadne podanie, pokiaľ by došlo, súd by ho zaslal právnemu zástupcovi

navrhovateľky).Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za úkon právnej služby - štúdium spisu dňa 04.06.2014, nakoľko
nejde o účelne vynaložené trovy konania, vo veci sa dňa 22.05.2014 konalo pojednávanie, ktoré bolo
odročené na deň 14.08.2014. Súd poznamenáva, že dovtedy (od 22.05.2014 do 04.06.2014) nenastali

v konaní žiadne nové skutočnosti (zo strany odporcu nebolo doručené súdu žiadne podanie, pokiaľ by
došlo, súd by ho zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľky).

Súd nepriznal navrhovateľke odmenu za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 15.07.2014,
nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania a ustanovenie § 142 O.s.p. predpokladá náhradu
účelne vynaložených trov konania. Uvedené podanie navrhovateľky nie je vyjadrením sa k veci samej

tak, ako to vyžaduje ust. § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky. Navrhovateľka v tomto podaní iba uviedla,
že v spise sa nenachádza vyjadrenie odporcu.

Súd nepriznal navrhovateľke ani náhradu hotových výdavkov za fotokópie zo spisu v uplatnenej sume
1,40 eur, nakoľko nejde o účelne uplatnenú náhradu trov konania, náhradu hotových výdavkov a to z
týchto dôvodov : To, že právny zástupca zastupuje navrhovateľku v konaní a prefotí si zo spisu dňa
20.02.2013 (pri nahliadnutí do spisu a uhradí sumu 0,50 eur) : zmluvu o pôžičke, ktorú navrhovateľka

predložila spolu s návrhom (č.l. 4), plnú moc právnej zástupkyne odporcu (č.l.21), uznesenie o uložení
povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 21.01.2013
(č.l.31) tak, ako to vyplýva z úradného záznamu zo dňa 20.02.2013, uvedené nie je možné dávať znášať
na ťarchu druhého účastníka konania - odporcu. Ďalej mal súd z obsahu spisu preukázané, že pri
nahliadnutí do spisu dňa 13.12.2012 si právny zástupca nechal prefotiť zo spisu platobný rozkaz, odpor

proti platobnému rozkazu, výzvu na právnu zástupkyňu odporcu na predloženie plnej moci od odporcu
a uhradil sumu 0,60 eur. Súd poznamenáva, že platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi
navrhovateľky, ak odporca podá odpor, súd ho doručuje druhej strane na vyjadrenie. Pri nahliadnutí do
spisu dňa 04.06.2014 si právny zástupca navrhovateľky nechal prefotiť zo spisu podanie súdu - zaslaný
email zo dňa 23.05.2014 (o zaslaní zápisnice z pojednávania dňa 22.05.2014 aj právnemu zástupcovi

navrhovateľke) a uhradil sumu 0,10 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľke podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy
konania - titulomsúdnehopoplatkuzanávrhnazačatiekonaniasumu447,50euratitulomtrovprávneho
zastúpenia sumu 1.664,85 eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti určil lehotu na zaplatenie trov konania do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, ktorú vzhľadom na uvádzané skutočnosti a vzhľadom na výšku trov konania
považoval za primeranú a dostatočnú.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

V danej prejednávanej veci bola navrhovateľka úspešná, keďže súd jej návrhu v celom vyhovel, odporca
vystupuje v danej veci ako neúspešný účastník konania, preto je povinný nahradiť štátu trovy konania,
ktoré mu vznikli. Uznesením č.k. 18C/383/2012-121 zo dňa 30.01.2014 bolo znalcovi priznané znalečné

v sume 438,24 eur, z toho suma 300,- eur z preddavku zloženého odporcom a suma 138,24 eur z
rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu teda predstavujú sumu 138,24 eur.Trovy štátu v danej veci teda predstavujú sumu 138,24 eur, na ktorých náhradu trov konania zaviazal
odporcu pri aplikácii cit. ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom
s poukazom na uvedené skutočnosti a ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určil lehotu 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).