Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/553/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214357
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214357.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/204/2012-122 zo dňa 16. mája 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľom tvrdeným
nesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu-OkresnéhosúduMartin.Nesprávnosťpostupumala
spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym exekútorom pod
sp. zn. EX 7506/2011. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 17Er/2398/2011 prvostupňový súd zistil, že
dňa 22.07.2011 podal súdny exekútor na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného - navrhovateľa proti M. A. na vymoženie povinnosti uloženej
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 30.03.2012 exekučný súd uznesením žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 19.04.2012 oprávnený podal na
Okresný súd Martin odvolanie proti predmetnému uzneseniu. Dňa 16.03.2012 podal navrhovateľ ako
oprávnený tiež sťažnosť na postup súdu pre prieťahy v konaní, ktorú predsedníčka okresného súdu
vyhodnotila ako dôvodnú, ale poukázala na nadmerné zaťaženie oddelenia Er Okresného súdu Martin.
Nazákladeobsahuexekučnéhospisuokresnýsúdustálil,žeexekučnýporiadokv§44ods.2ustanovuje
procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo
zákonom. V prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie táto lehota neplatí, a to aj v období pred 01.06.2010, t.j. pred novelou Exekučného
poriadku zákonom č. 102/2011 Z.z.. Ten rozšíril ust. § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku o
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, na ktorý sa nevzťahuje 15-dňová lehota. Avšak v zmysle
dôvodovej správy k tejto novele Exekučného poriadku bol ňou len odstránený rozporný výklad tohto
ustanovenia, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky.Ďalej okresný súd uviedol, že ak navrhovateľovi škoda vôbec vznikla, nemohla mu vzniknúť v príčinnej
súvislosti s úradným postupom exekučného súdu, ktorý predchádzal rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti
exekútora na vydanie poverenia. Takáto škoda mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaným
rozhodnutím, z čoho vyplýva, že logicky mohla vzniknúť ako následok rozhodnutia súdu. V prípade
ak navrhovateľ chcel v konaní predložiť znalecký posudok, ktorý by reagoval na daný postup súdu z
pohľadu medzinárodného práva, mal tak urobiť v exekučnom konaní v rámci odvolacieho konania, nie
v prejednávanej veci. V súdenej veci opätovné preskúmavanie postupu exekučného súdu a výsledku
úvah súdu, teda uznesenia vydaného v exekučnom konaní by znamenalo neprípustné porušenie
zásady dvojinštančnosti súdneho konania a preskúmavanie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnych
opravných prostriedkoch, ktoré zákon v tomto prípade O.s.p. jediný pripúšťa. Navyše v súvislosti s
dôkazným návrhom navrhovateľa na predloženie znaleckého posudku znalcom z odboru právne vzťahy
k cudzine, odvetvie európske právo okresný súd poukázal na to, že právne záväzné akty uverejnené v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sú v zmysle § 121
O.s.p. skutočnosti, ktoré netreba dokazovať, a ktoré musí súd poznať v zmysle zásady iura novit curia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkovi v konaní
úspešnom mu náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a
odporca si tieto nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jehozrušeniaavráteniaveciokresnémusúdunaďalšiekonanie.Namietal,žeokresnýsúdnepostupoval
správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, uviedol dôležité dôvody a
predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprechádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože
súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podáva odvolanie. Rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené
jehožiadostinaprerušeniekonania,takniejeprávoplatnéavydanímmeritórnehorozhodnutiapredbehol
okresný súd účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania. Z dôvodu rozhodovania o otázke
nestranného sudcu zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť
konať pred súdom.
Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti, došlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie,
nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a
rovnakosámnemoholnavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Kporušeniutohtoprávadošloajtým,
že súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie a neprihliadal na to, že odporca sa k žalobnému návrhu
nevyjadril, čím boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Navrhovateľ nepovažoval za správne závery okresného súdu týkajúce sa nedôvodnosti ním
uplatňovanej skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. V podrobnostiach uvádzal argumenty na
podporu tohto svojho tvrdenia.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.),
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým
malo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania,
nepovažoval krajský súd za dôvodné.
Vovšeobecnostijeakceptovateľnáúvahaodvolateľa,žesúčasťoukontradiktórnehokonaniajeprávobyť
oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada však
predvída procesnú aktivitu účastníkom konania. Ťažiskom realizácie ich procesný práv je pojednávanie.V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 16.05.2014, predvolanie na ktorý
bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 02.04.2014. Vyjadrenie odporcu k podanému
žalobnému návrhu bolo zasielané právnemu zástupcovi navrhovateľa elektronicky dňa 17.03.2014.
Navrhovateľ svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredné
naplnenie svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho prítomnosti na pojednávaní by sa zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu
vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti
sú potom ďalšie jeho tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia
zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodnuté
bez nariadenia pojednávania a že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Stavu veci nezodpovedá ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, že
okresný súd o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej nerozhodoval a takýto návrh nebol
ani v prejednávanej veci navrhovateľom vznesený.
Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ v odvolaní rezignoval na
akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu
(nesplnenia preukázania existencie nesprávneho úradného postupu). V tejto spojitosti platí, že odvolací
súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/
odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe
iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie
je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu
odvolacia námietka spočívajúca v spochybňovaní správnosti záverov okresného súdu o posúdení
nepreukázania uplatnenej skutočnej škody a nemajetkovej ujmy nekorešponduje s právnymi dôvodmi
a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá
právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa predmetnou odvolacou námietkou, nakoľko nemá podklad v
napadnutom rozhodnutí, takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri
formulovaní odvolacích dôvodov. Je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných
argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil
relevantnú, resp. akúkoľvek argumentáciu.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol
v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomuto odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.