Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114207702
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114207702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: M. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúp. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: Ing. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, T.,
zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, a otec: C. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, C. R., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 17P/20/2014-34 zo dňa
13.05.2014, v časti určenia výživného vrátane zročného výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného vrátane
zročného výživného m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. mesačne
sumou 200,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za dobu
od 19.03.2014 do 31.08.2014 v sume 433,55 Eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach
po 35,- Eur, ktoré splátky je povinný poukazovať spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloletého M. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný platiť
výživné na maloletého M. vo výške 185,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
s účinnosťou odo dňa 19.03.2014. Zročné výživné za dobu od 19.03.2014 do 30.04.2014 v sume 92,30
Eur súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur, ktoré splátky je povinný poukazovať
spolusbežnýmvýživnýmkrukámmatkyvždydo15.dňavmesiaciododňanadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozsudku. Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s maloletým synom M. tak, že tento styk bude

prebiehať každý utorok, alebo v stredu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti
matky, každú sobotu, alebo nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky
s tým, že otec matke oznámi k prvému dňu v mesiaci, ktorý deň z uvedených dní presne tento styk
bude prebiehať. A styk bude prebiehať aj počas vianočných sviatkov 25.12. v čase od 13.00 hod. do
19.00 hod. v prítomnosti matky, počas Veľkonočného pondelka v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod.
v prítomnosti matky a počas narodenín maloletého M. XX.XX. príslušného roka a počas jeho menín
XX.XX. príslušného roka v čase od 13.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky. Žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie v napadnutej časti určenia výživného prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. §
62ods.1a2,§75ods.1Zákonaorodine.Vecneargumentovaltým,žeupravilprávaapovinnostirodičovk maloletému Lukášovi v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a v zmysle § 62 ods. 1 v spojení s §
75 ods. 1 Zákona o rodine zaviazal otca platiť výživné na maloletého syna vo výške 185,- Eur mesačne,

nakoľko mal za to, že toto výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, vzhľadom k jeho veku
ako aj schopnostiam a možnostiam výživou povinného otca, ktoré predstavuje z jeho príjmu 22,35%,
prihliadnuc aj na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá však je toho času na rodičovskej dovolenke a jej
príjem pozostáva iba z rodičovského príspevku, takže táto sa bude prevažne osobnou starostlivosťou
podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa. Súd zároveň rozhodol o povinnosti otca doplatiť

výživné na maloletého M. za dobu od podania návrhu do 30.04.2014 v sume 92,30 Eur a to nakoľko
otec uhrádzal výživné na maloletého syna za uvedené obdobie vo výške 120,- Eur mesačne zaviazal
ho, na doplatenie tohto výživného do výšky 185,- Eur mesačne, a to za 13 dní v mesiaci marec 2014 vo
výške 27,30 Eur a za mesiac apríl 2014 vo výške 65,- Eur, ktoré zmeškané výživné mu povolil splácať.
Súd zároveň v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine uviedol vo výroku rozsudku aj dohodu rodičov o
styku otca s maloletým synom. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a)

Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenia výživného podala matka prostredníctvom advokáta odvolanie,
ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti určenia
výživného tak, že toto zvýši na 200,- Eur, alebo tento rozsudok zruší a vráti súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Odvolateľka
poukázala na to, že odporca býva spolu s rodičmi v spoločnej domácnosti, prispieva im len na stravu
sumou 150,- Eur, venuje sa finančne náročnému koníčku - poľovaniu. Navrhovateľka býva so svojou
matkou v T. v 3-izbovom byte, za ktorý platí 259,72 Eur, výdavky na maloletého sú 390,- až 420,- Eur
mesačne, jej výdavky sú 475,29 Eur. Matka navrhovateľky poberá starobný dôchodok vo výške 280,-

Eur. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok 203,20 Eur a rodinné
prídavky 23,52 Eur, odporcov čistý mesačný príjem je 827,68 Eur. Navrhovateľke príjem nestačí na
uspokojovanie všetkých potrieb, musí jej vypomáhať rodina. V najbližšej budúcnosti pravdepodobne
príde o prácu po ukončení materskej dovolenky, kvôli vzdialenosti a dieťaťu nenastúpi do pôvodného
zamestnania a dôjde k zníženiu jej príjmu.

Otec ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka v odvolaní poukazuje viac na

svoje výdavky ako na potreby dieťaťa, vyčíslené náklady 390,- až 420,- Eur považuje za navýšené a
nepreukázané. Otec sa na potrebách maloletého dieťaťa podieľa aj úhradou stavebného sporenia vo
výške 25,- Eur mesačne. Otec si nevie predstaviť výšku výživného, keď bude mať maloletý 6 rokov, keď
už teraz prispieva 185,- Eur + 25,- Eur stavebné sporenie. Musí byť zachovaná rovnováha medzi výškou
výživného, zárobkom otca a potrebami dieťaťa. Súd musí vychádzať z aktuálnej situácie a nie z dohadov

o budúcnosti, v prípade zmeny pomerov je možné zmeniť rozhodnutie súdu.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď

vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu matky maloletého je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné v časti určenia výživného vrátane zročného zmeniť.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním matky napadnutý len v časti výživného, v ostatných

častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletého a úpravy
styku sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne iba určil

výšku výživného.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby

pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa

tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane

povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného

rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný

skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel
k záveru, že výživné na mal. M. určené otcovi súdom prvého stupňa nie je dostatočné a nezodpovedá

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným
potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Matka maloletého je
na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok 203,20 Eur a rodinné prídavky 23,52
Eur, odporcov čistý mesačný príjem je 827,68 Eur. Matka i otec nemajú inú vyživovaciu povinnosť.Pri súčasnom zohľadnení existujúcich opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich
osobných potrieb nie je preto vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má
možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého M. len sumu 185,- Eur mesačne.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má
vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím
na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvého stupňa určené výživné na
maloletého vo výške 185,- Eur predstavovalo len 22,35% z príjmu otca. Dolná hranica výživného vo

výške 25% príjmu otca v danom prípade predstavuje sumu 206,92 Eur, preto pokiaľ matka navrhla určiť
výšku výživného 200,- Eur, je takáto suma primeraná.

Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných
potrieb odvolací súd dospel k záveru, že otec mal. M. má možnosť a schopnosť platiť na výživu
maloletého 200,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol

ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na
druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní
uspokojiťodôvodnenépotrebymaloletého.Zároveňjepotrebnépodotknúť,ževýživnémáprednosťpred
ostatnými výdavkami otca.

Neobstojí preto odvolacia námietka otca, ktorý poukazoval na neprimeranosť matkou požadovaného
výživného, nakoľko výška výživného nie je limitovaná len preukázanými výdavkami na maloletého, ale
v každom jednom prípade sa odvíja od príjmových a majetkových pomerov rodičov, preto pokiaľ rodič
dosahuje vyšší príjem, je dôvodné určiť aj vyššiu výšku výživného, keď treba vychádzať zo zásady,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ otec poukazoval na to, že

maloletému platí stavebné sporenie mesačne vo výške 25,- Eur, túto skutočnosť nijako nepreukázal,
rovnako ako nepreukázal, že stavebné sporenie je určené výhradne pre maloletého a otec nemôže s
nasporenou sumou disponovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu mal. M. mesačne sumou 200,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
s účinnosťou od 19.03.2014.

Odvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti otca doplatiť výživné na maloletého M. za dobu od podania

návrhu 19.03.2014 do 31.08.2014 v sume 433,55 Eur, vychádzajúc z toho, že otec uhrádzal výživné
na maloletého syna za uvedené obdobie vo výške 120,- Eur mesačne, zaviazal ho na doplatenie tohto
výživného do výšky 200,- Eur mesačne, a to za 13 dní v mesiaci marec 2014 vo výške 33,55 Eur a za
mesiace apríl až august 2014 vo výške 5 x 80,- Eur, t.j. 400,- Eur, ktoré zročné výživné mu povolil splácať
v primeraných mesačných splátkach 35,- Eur spolu s bežným výživným.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.