Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Ondrejáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/100/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612212777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612212777.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci navrhovateľa
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8 proti odporkyni L.,
zastúpenej opatrovníčkou Y., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie sumy 584,69 € s
príslušenstvom
r o z h o d o l :
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 414,36 € s úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 414,36 € od 18.03.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 14,60 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 24.10.2012 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa
09.10.2012, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 584,69 € s úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 584,69 € od 18.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených
služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení č.
A5252565, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.
V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu za účelom umožnenia využívania
telekomunikačných služieb navrhovateľa, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX.
V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody, návrhom si uplatňuje nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný
mobilný telefón Nokia 5230 v sume 169 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu odporkyňa spôsobila tým, že získala mobilný
telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušila zmluvný záväzok používať jeho služby
a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako
občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade
porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú
povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení
splatných záväzkov nesplnil. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť
odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu
zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta malabyť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
odporcu. Ďalej uviedol, že odporkyňa si bola v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomá ceny
predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavoulenzdôvodu,žesaslužbyzaviazalužívaťpodohodnutúdobu,pričomnedodržanietohtozáväzku
by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho
zariadenia), v prejednávanej veci v sume 169 € (ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu 170 €
a jeho akciovej ceny 1 €). Tým, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za
obdobie od októbra 2010 do januára 2011 uplatňuje si voči nej nárok na zaplatenie sumy 415,69 €. Na
pokus o pokonávku zo dňa 03.03.2011 odporkyňa nereagovala, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradila, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka
voči odporkyni ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 415,69 € a z
nároku na zaplatenie sumy 169 € uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 584,69 €, keď z tejto sumy
si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9% ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na
dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 18.03.2011 do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Uznesením č. k. 6C/100/2014 - 41 zo dňa 21.02.2014 súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil
odporcovi opatrovníka v osobe Mgr. Ivety Růžičkovej, pracovníčky Okresného súdu Malacky, pretože
miesto pobytu odporkyne sa súdu nepodarilo zistiť.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 22.08.2014.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo Zmluvy o pripojení č. A5252565 zo dňa 25.10.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom
na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov; odporkyňa túto zmluvu uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol odporkyni ako užívateľovi tzv. SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX za účelom
umožnenia prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania
všetkým 200 + Deň - Nonstop zdarma“; k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 25.10.2010 medzi
rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho
programu na SIM karte na účastnícky program „Volania všetkým 200 + Deň - Nonstop zdarma“ (bod. 1.1
dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Nokia 5230 so zľavou
zo spotrebiteľskej ceny 1 € (bod 1.2 dodatku), pričom odporkyňa sa zaviazala, že po dobu viazanosti
24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie
SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa
takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany
nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v
zmluveopripojení(bod2.3c/dodatku),budemaťnaSIMkarteaktivovanýúčastníckyprogramanedôjde
k porušenou záväzku odporca uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej
zpovinnostíuvedenejvbode2.3alebo2.4článku(najmäalenielennezaplateniesplatnejcenyzaslužby,
nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebododatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany)
dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 189 €, pričom zaplatením
zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku
dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že
dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).
Faktúrou č. 9006322447 splatnou dňa 08.11.2010 na sumu 12 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
aktiváciu SIM karty.
Faktúrou č. 8290677008 splatnou dňa 23.11.2010 na sumu 243,68 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 25.10.2010 do 07.12.2010.
Faktúrou č. 8291198352 splatnou dňa 23.12.2010 na sumu 154,70 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 08.12.2010 do 07.01.2011.
Faktúrou č. 8291726801 splatnou dňa 25.01.2011 na sumu 3,98 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
poplatok za odpojenie v sume 3,98 €.
Faktúrou č. 1008574406 splatnou dňa 23.12.2010 na sumu 1,33 € vyúčtoval navrhovateľ odporkyni
upomienku.
Pokusom o pokonávku zo dňa 03.03.2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume 415,69 €, najneskôr do 17.03.2011. Pokus
o pokonávku bol odporkyni doručený prostredníctvom pošty.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný v časti uplatnenej ceny poplatkov a v časti uplatnenej náhrady škody.
Súdmalpreukázané,ženavrhovateľsodporkyňouuzavrelzmluvuopripojenízodňa25.10.2010vznení
dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby v programe
služieb Volania všetkým 200 + Deň - Nonstop zdarma. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou
založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporkyňa uzavrela zmluvu o
pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporkyňa
využívala služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 25.10.2010 do
07.01.2011 fakturoval navrhovateľ odporkyni spolu v sume 414,36 €, ktoré ceny odporkyňa riadne a včas
neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 414,36 € ako neuhradenú
cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, uložil jej súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 9% ročne
zo sumy 414,36 € od 18.03.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd
zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 18.03.2011 predstavovala 1%ročne (1% + 8% = 9%), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9% ročne. V
prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených dôvodov.
Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na
odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že ani náhradu škody v sume 169 € neuplatnil
navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou
odpredaného mobilného telefónu (170 €) a jeho akciovou cenou (1 €) V prejednávanej veci je tento
rozdiel 169 € (170 € - 1 € = 169 €) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením
povinnosti odporkyne. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo
strany odporkyne mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody
teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za
poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.
zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
zaškoduniejedaná.Zdokazovanianevyplýva,žeodporcaporušilpovinnosťzotrvaťvzmluvnomvzťahu
s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení
nevyplýva povinnosť odporkyne splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu
mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo
zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu a to samotný vznik škody,
podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa
chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho
stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu
vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď
odporkyňa nezotrvala s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných
24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu
za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva
mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a
akciovoucenoumobilnéhotelefónutakniejenásledkomprotiprávnehoúkonuodporkyne,alevýsledkom
zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zostrany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti odporkyňou zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti odporkyne za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po
dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporkyňou, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporkyne
dojednanú kúpnu cenu.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 169 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.
Súdzamietolnávrhajvčasti„upomienky“uplatnenejvofaktúreč.1008574406splatnejdňa23.12.2010v
sume1,33€spríslušenstvom,pretožedojednanietakéhotopoplatkusodporkyňounavrhovateľžiadnym
spôsobom nepreukázal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejšia odporkyňa, ktorej
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 584,69 €. Odporkyňa bola
úspešná v časti o zaplatenie sumy 170,33 €, t. j. 29,14%, v časti o zaplatenie sumy 414,36 € bol úspešný
navrhovateľ, t. j. 70,86% (neúspech odporkyne je úspechom navrhovateľa), odporkyni tak vzniklo právo
nanáhradu41,72%(70,86%-29,14%)jehoúčelnevynaloženýchtrov,ktorépozostávajúzozaplateného
súdneho poplatku z návrhu v sume 35 €, z ktorých 41,74% predstavuje sumu 14,60 €, ktoré trovy je
odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.