Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812220900
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812220900.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa X. H., štátneho občana
Q. republiky, bytom Z., L. XXX/X, v konaní zastúpeného JUDr. Annou Mokrou, advokátkou, so sídlom
Prievidza, Švéniho 3E/5 proti odporcovi mestu Nováky,so sídlom mestského úradu Nováky, Nám.
SNP 349/10, IČO: 318 361, v konaní zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Lukáčová,

s.r.o., so sídlom Prievidza, Hodžu 10/3, IČO: 47 251 816, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
10Cpr/2/2012-80 zo dňa 08. apríla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhrada trov odvolacieho konania v sume 69,91
eur za trovy právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne odporcu Advokátskej kancelárie JUDr.

Ľubica Lukáčová, s.r.o., do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy voči odporcovi, ktorý s ním skončil pracovný
pomer výpoveďou zo dňa 19.6.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. d/, bod 2. Zákonníka práce z dôvodu, že
prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce pre výkon funkcie hlavného kontrolóra

odporcu, z ktorej bol odvolaný Mestským zastupiteľstvom Nováky na zasadnutí konanom dňa 29.5.2012.
O náhrade trov konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd v rozsudku tak, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil prvostupňový súd podľa ustanovení § 42
ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. d) a bod 2. a ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, podľa § 11 ods. 4 písm.
j), § 18 ods. 1 a § 18a ods. 5,6,7, 8 písm. b), 9, 10 a 11 zákona č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení a
podľa § 250zf ods. 1 O.s.p., keď podľa vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi účastníkmi

bolo nesporné, že na základe zvolenia navrhovateľa do funkcie hlavného kontrolóra mesta Nováky
bola s ním dňa 27.4.2009 na výkon uvedenej funkcie uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú, do
30.4.2015, s dňom nástupu do práce 1.5.2009. Uznesením MsZ Nováky č. 68/2011 zo dňa 23.6.2011
bol navrhovateľ upozornený na zanedbanie plnenia povinností vyplývajúcich mu z jeho funkcie a na
možnosť odvolania z funkcie. Primátor mesta výkon tohto uznesenia pozastavil podľa § 13 ods. 6
Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov. Uznesením MsZ Nováky č.

75/2011 zo dňa 10.8.2011 bol navrhovateľ upozornený na zanedbanie plnenia povinností vyplývajúcich
mu z jeho funkcie a v prípade opakovaného zanedbávania plnenia povinností na možnosť odvolania
z funkcie. Uznesením MsZ Nováky č. 200/2012 zo dňa 29.5.2012 bol navrhovateľ podľa § 18a ods.
9, písm. b/ Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov odvolaný z
funkcie hlavného kontrolóra pre opakované zanedbanie povinností, konkrétne porušenie uznesenia MsZ
č. 128/2011 - nepredloženie písomnej informácie o výsledku kontroly poslancom MsZ Nováky do 30dní

a tolerovanie porušenia Zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, § 13 ods. 2 Zákonač. 583/2004 Z.z.. Následne dňa 19.6.2012 bola navrhovateľovi daná výpoveď z pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2. Zákonníka práce z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce. Podnet navrhovateľa na podanie protestu prokurátora proti uzneseniu

MsZ Nováky č. 200/2012 zo dňa 29.5.2012 bol dňa 22.4.2013 bez vykonania opatrenia Okresnou
prokuratúrou Prievidza odložený. Správnosť postupu okresnej prokuratúry potvrdila Krajská prokuratúra
v Trenčíne a Generálna prokuratúra. Podľa prvostupňového súdu vzhľadom k tomu, že odvolaním z
funkcie hlavného kontrolóra navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce,
odporca s ním dôvodne skončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2. Zákonníka práce.

Uznesenie č. 200/2012 zo dňa 29.5.2012 do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej nebolo zrušené, ani
zmenené, preto bolo potrebné prihliadať naň ako na platné. Pre súd bol záväzný obsah tohto uznesenia
so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi. Platná právna úprava umožňuje dosiahnuť
zrušenie uznesenia len postupom podľa § 250zf ods. 1 O.s.p., ak obecné zastupiteľstvo, mestské
zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe
protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd

návrh na zrušenie tohto uznesenia. Vzhľadom k tomu, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi spĺňala
hmotnoprávne podmienky podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce a bolo preukázané a medzi účastníkmi
nesporné, že odporca v čase výpovede nedisponoval voľným pracovným miestom, súd považoval
výpoveď za platnú. Prvostupňový súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že v konaní o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2. Zákonníka práce

je oprávnený skúmať, či existovali konkrétne dôvody, pre ktoré bol odvolaný MsZ Nováky uznesením
č. 200/2012 zo dňa 29.5.2012, t.j. či sa dopustil porušenia povinností vytýkaných MsZ, ktoré viedli k
jeho odvolaniu z funkcie. Za daných okolností súd prvého stupňa návrh navrhovateľa nepovažoval za
dôvodný a zamietol ho. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 150
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo

na náhradu trov konania ale pre dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v okolnostiach, za
ktorých došlo ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom, súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že vo svojom návrhu na začatie
konania nežiadal preskúmať formálne náležitosti uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorým bol

odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra ale jeho obsahové náležitosti, teda zákonnosť a dôvodnosť
odvolania z funkcie a následného skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ by neexistovala inštitúcia, ktorá
by bola oprávnená preskúmať zákonnosť odvolania navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra, bolo
by navrhovateľovi odňaté ústavné právo zaručené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ
je pritom presvedčený, že jeho odvolanie z funkcie bolo účelové a opakovanie sa zrušenia odvolanie

domáhal na Okresnej prokuratúre v Prievidzi i na Generálnej prokuratúre v Bratislave a platná
právna úprava, § 250zf O.s.p. umožňuje navrhovateľovi dosiahnuť zrušenie uznesenia mestského
zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie len postupom podľa uvedeného § 250zf O.s.p., teda na návrh
prokurátora, ak sa nevyhovelo jeho protestu. Keďže však prokurátor podnetom navrhovateľa nevyhovel,
nemal navrhovateľ ako súdu preukázať, že sa nedopustil konania, pre ktoré ho mestské zastupiteľstvo

odvolalo z funkcie. Navrhovateľ potom v odvolaní zopakoval dôvody, ktoré viedli mestské zastupiteľstvo
k jeho odvolaniu z funkcie s tým, že teda podľa neho nešlo z jeho strany o zanedbanie povinností
hlavného kontrolóra ale o iný právny názor ako malo mestské zastupiteľstvo. Poukázal aj na skutočnosť,
že z výpovede štatutárneho orgánu odporcu, starostu mesta, vyplynulo, že aj tento považuje odvolanie
navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra za účelové, s cieľom zabezpečiť vykonávanie tejto funkcie

osobou, ktorá bude voči zastupiteľstvu ústretová. Navrhovateľ preto považuje napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa za nesprávny hlavne z toho dôvodu, že ak pre odvolanie z funkcie hlavného
kontrolóra postačujú formálne náležitosti bez ohľadu na skutočné obsahové naplnenie zákonných
dôvodov na odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra, stráca funkcia kontrolóra zmysel a účel sledovaný
zákonodarcom. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý prvostupňový rozsudok,

jeho návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým
rozsudkomajpostupomprvostupňovéhosúdu,ktorýmupredchádzal.Domnievasa,žepredmetomtohto
konania nemá byť posúdenie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva o odvolaní navrhovateľa
z funkcie hlavného kontrolóra, ale len skúmanie dôvodnosti a hmotnoprávnych podmienok následnej

výpovede danej navrhovateľovi z pracovného pomeru. Odporca pristúpil k rozviazaniu pracovnéhopomeru s navrhovateľom výpoveďou až následkom rozhodnutia mestského zastupiteľstva, ktoré
navrhovateľa odvolalo z funkcie hlavného kontrolóra. Navrhovateľ tak prestal spĺňať požiadavky voľby
alebo vymenovania podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, čo bol výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1

písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Uznesenia mestského zastupiteľstva sú pritom preskúmateľné súdom
postupom podľa § 250zf O.s.p., po predchádzajúcom proteste prokurátora. Okresná prokuratúra, na
ktorú sa obrátil tak primátor mesta ako aj navrhovateľ, však dôvod na podanie protestu nezistila a jej
postup potvrdila aj Krajská prokuratúra aj Generálna prokuratúra. Za týchto okolností pokladá odporca
za správny postup prvostupňového súdu, ktorý sa v konaní zaoberal len hmotnoprávnymi podmienkami

výpovede a návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Odporca preto navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť a jemu priznať trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

V zmysle ustanovení § 18a zákona č. 369/1990 Zb. existuje medzi funkciou hlavného kontrolóra a jeho
pracovným pomerom s obcou vzájomná previazanosť, keď osobe zvolenej obecným zastupiteľstvom

do funkcie hlavného kontrolóra obce vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou a
starosta obce je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu /§ 18a
ods. 6 a 7/. Je teda zrejmé, že hlavný kontrolór musí byť v pracovnom pomere s obcou a na uzatvorenie
pracovnej zmluvy s obcou má právo a obec povinnosť. Táto vzájomná previazanosť funkcie hlavného
kontrolóra a jeho pracovného pomeru s obcou ale zároveň ich vzájomná odlišnosť sa prejavuje aj v

otázke skončenia funkcie hlavného kontrolóra a skončenia jeho pracovného pomeru s obcou.

Podľa právnej úpravy stanovenej v § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom
do 31.12.2012 výkon funkcie hlavného kontrolóra zanikol vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie,
uplynutím jeho funkčného obdobia, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho

spôsobilosť na právne úkony obmedzená, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol
odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia
slobody nebol podmienečne odložený, dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2. zákona
o obecnom zriadení /funkciu poslanca, starostu, člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom
alebo zakladateľom je obec, iného zamestnanca obce, inú funkciu podľa osobitného zákona - napríklad

funkciu prokurátora/. Právna úprava účinná do 31.12.2012 pritom neriešila, či zánikom funkcie hlavného
kontrolóra zaniká zároveň aj jeho pracovný pomer s obcou. Odvolací súd je konštantne toho názoru /viď.
aj rozhodnutia sp. zn. 17Co/215/2013 zo dňa 19.6.2013 alebo sp. zn. 5CoPr 3/2014 zo dňa 2.7.2014/,
že podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 31.12.2012 zánik funkcie hlavného kontrolóra neznamenal
automaticky aj zánik jeho pracovného pomeru s obcou. Uvedené však predstavovalo výpovedný dôvod

podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce pre výpoveď z pracovného pomeru zo strany obce
ako zamestnávateľa.

V predmetnej právnej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa zistené, že navrhovateľ
bol uznesením mestského zastupiteľstva mesta Nováky č. 200/2012 zo dňa 29.5.2012 odvolaný z
funkcie hlavného kontrolóra a následne dňa 19.6.2012 bola navrhovateľovi daná zo strany odporcu

výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2. Zákonníka práce z dôvodu, že prestal
spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. V súlade s už vyššie uvedeným a v zhode s
názorom súdu prvého stupňa, považuje odvolací súd takýto postup odporcu za zákonný.

Čo sa týka preskúmania dôvodnosti odvolania navrhovateľa z funkcie hlavného kontrolóra uznesením
mestského zastupiteľstva odporcu, aj tu sa odvolací súd v plnej miere zhoduje s názorom súdu prvéhostupňa vysloveným v napadnutom rozsudku. V občianskom súdnom konaní vedenom o návrhu na
určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru nie je súd oprávnený preskúmavať dôvodnosť
takéhoto uznesenia mestského zastupiteľstva a to ani v prípade, že toto uznesenie bolo fakticky

podkladom pre namietanú výpoveď z pracovného pomeru. Voľba a odvolanie hlavného kontrolóra
patrí v zmysle ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení do právomoci obecného, resp.
mestského zastupiteľstva. Súd je oprávnený výsledok výkonu tejto právomoci preskúmať len zákonom
stanoveným spôsobom /napr. v správnom súdnictve postupom podľa § 250zf O.s.p./. Preskúmavaním
výsledku výkonu právomoci iného orgánu nad zákonom stanovený rámec by súd neprípustným

spôsobom zasiahol do právomoci iného orgánu a došlo by k porušeniu zásady prezumpcie správnosti
správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ
nie je zákonom stanoveným postupom zrušený alebo zmenený.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že

v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
69,91 eur za trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní. Uvedené trovy predstavujú tarifná
odmena 61,87 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa + 8,04 eur režijný paušál. Výška
základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon advokáta navrhovateľa je 61,87 eur a je vypočítaná podľa § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu pre rok 2014. Výška režijného

paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre
rok 2014, v ktorom bol úkon právnej pomoci vykonaný. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania uložil odvolací súd navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu odporcu podľa § 149 ods. 1
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .