Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204074
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111204074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr.

Zlatice Javorovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobkyne: UNIQA poisťovňa, a.s.,
Bratislava,Lazaretská15,protižalovanému:F.K.,nar.XX.J.XXXX,bytomS.,W.XX/XXX,zastúpenému
advokátkou: JUDr. Alica Slaninková, Trnava, Hospodárska 30, o zaplatenie 1.423 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. apríla 2013 č. k. 26C/76/2011 -
385 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách konania samostatnému rozhodnutiu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.423 eur
do 3 dní s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm.
c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 420 ods. 1, §
423 a § 813 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení);
§ 289 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona (zákona č. 300/2005 Z. z.) a § 12 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381“). Vecne dôvodil,

že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný spôsobil 27. mája 2009 dopravnú nehodu
tým, že cúval motorovým vozidlom zn. Ford Escort, EČV: A.-XXX CU na Miletičovej ulici v objekte
Trhoviska v Bratislave, pri cúvaní sa plne nevenoval riadeniu vozidla a následkom toho narazil do vozidla
Mercedez Benz, EČV: Q.-XXX UL. Po zrážke z miesta nehody odišiel a pri opúšťaní miesta nehody
narazil do chodca F., u ktorého došlo k ľahkému zraneniu s dobou liečenia nad 7 dní. U tohto bolo zistené
požitie alkoholu a to 1,15 ml/l a takisto bolo zistené požitie alkoholu u žalovaného a to 0,95 ml/l. Okresná
prokuratúra (správne „Okresný súd“ - poznámka odvolacieho súdu) Bratislava II na základe podanej

obžaloby na žalovaného vydala trestný rozkaz (ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18. marca 2010),
nakoľko žalovaný svojím protiprávnym konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. c/ zákona
č. 8/2009 Z. z. a § 289 ods. 1 písm. c/ zákona č. 300/2005 Z. z., čo nebolo v konaní sporné. Súd prvého
stupňa dospel k záveru (čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie), že z fotodokumentácie poškodenia
vozidlavyhotovenejpreddemontážouzadnéhonárazníkaiponej,bolonazákladezistenýchskutočností
z technického hľadiska dôvodné konštatovať, že sa jednalo o vozidlo identické, na ktorom žalovaný pri
vyššie spomínanej dopravnej nehode spôsobil škodu. Žalobkyňa uzavrela s držiteľkou vozidla zn. Ford

Escort L. K. (manželkou žalovaného) poistnú zmluvu 9259144146 o povinnom zmluvnom poistení, čo
taktiež nebolo v konaní sporné. Žalovaný 15. decembra 2009 na tlačive žalobkyne oznámil škodovúudalosť a Generali Slovensko poisťovňa a.s. si 28. augusta 2009 uplatnila voči žalobkyni náhradu
refundácie škody za poskytnuté poistné plnenie z havarijného poistenia ich klienta (poškodenej Home
Credit Slovakia a.s. Piešťany) vo výške 1.258,50 eur a odpočítanú spoluúčasť 165,97 eur. Žalobkyňa

ukončila šetrenie škodovej udalosti a 19. augusta 2010 uhradila Generali Slovensko poisťovni a.s.
poistné plnenie vo výške 1.258 eur a p. A. poistné plnenie vo výške 165 eur, ktorých náhradu si uplatnila
žalobou v prejednávanej veci voči žalovanému. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný spôsobil škodu
tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky a nevenoval sa plne vedeniu vozidla,
čím porušil povinnosti ustanovené zákonom o cestnej premávke a v konaní bola preukázaná existencia

škody, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne a porušením povinností na
strane žalovaného. Sporná bola výška škody, ktorú žalobkyňa uplatnila voči žalovanému ako nárok na
náhradu poistného plnenia, ktorú sumu žalovaný napriek výzvam žalobkyne nezaplatil. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru (čo i v tomto prípade potvrdilo aj znalecké dokazovanie), že
uplatňovaná výška škody je správna, nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by
bolo možné z technického hľadiska jednoznačne vylúčiť niektorú nákladovú položku z položiek, ktoré

boli uplatnené pri výpočte nákladov na opravu (v zmysle faktúry predloženej žalobkyňou). Nakoľko
žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky a v dôsledku toho vznikla škoda, ktorú na
základe zmluvného poistenia zaplatila žalobkyňa vo výške žalovanej istiny, žalovaný je potom povinný
titulom náhrady škody zaplatiť žalobkyni sumu predstavujúcu poistné plnenie, ktoré žalobkyňa zaplatila
poškodeným. Rozhodnutie v časti trov konania bolo zdôvodnené len právne paušálnym odkazom na §

151 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Súd prvého stupňa podľa neho neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že žalobkyňa počas celého konania
pred súdom výšku skutočnej škody nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno. Súd prvého

stupňa neprihliadol na dôležité skutočnosti, ktorými on (žalovaný) spochybňoval výšku škody a to, že po
spôsobení škody žalovaným urobila poisťovňa Generali Slovensko a. s. 18. júna 2009 zápis o poškodení
motorového vozidla, v ktorom okrem iného uviedla poškodenie zadnej výstuhy rámu, ktorý bol prevalený
s poznámkou opraviť. Ďalej znalec Ing. Martin Lukášik, PhD. v prílohe č. 9 k znaleckému posudku
č. 25/2012 predkladá kalkuláciu opravy zo 4. septembra 2012, vyhotovenú spoločnosťou Motor-Car

Trnava, s. r. o., v ktorej sa rovnako konštatuje oprava zadnej výstuhy rámu (str. 57 znaleckého posudku),
avšak AUTOSERVIS Roman Ďurčo k faktúre 50/2009 z 23. júna 2009 na sumu 1.423 eur, ktorá je pre
žalobkyňu podkladom na určenie výšky žalovanej sumy, už prikladá kalkuláciu 09190 od spoločnosti
EurotaxGlass´s Slovakia, s. r. o., podľa ktorej bol tento rám vymenený. Znalecký posudok Ing. Lukášika
okrem toho vo viacerých odpovediach na otázky položené súdom konštatuje, že poškodenie sa mohlo

stať pri dopravnej nehode, ale jednoznačne netvrdí, že sa to tak aj skutočne stalo. Príjmový doklad
50/2009 z 23. júna 2009 (vystavený AUTOSERVISOM Roman Ďurčo), ktorý mu bol doručený, nebol
opatrený podpisom p. Trusinu, ten istý doklad, ktorý žalobkyňa predložila súdu, už ale podpísaný je.
Žalobkyňa okrem faktúry na sumu 1.423 eur nepredložila súdu žiadne iné a k faktúre potrebné doklady
ako dodacie listy, ktoré by preukázali opodstatnenosť fakturovanej sumy, teda doklady, ktorými by bol

preukázaný nákup materiálu potrebného na opravu, jeho počet, jednotková cena a jeho prevzatie alebo
pokiaľ by bol materiál na sklade, bolo to treba preukázať výdajkou zo skladu (v ktorej by bol uvedený
druh materiálu, počet materiálu a jednotková cena). Súd prvého stupňa sa podľa názoru žalovaného
zameral viac na skutočnosť, že žalovaný spôsobil škodu tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom
návykovej látky ako na to, čo bolo podstatou vedeného súdneho konania, teda výška náhrady škody.

„Žalobca“ (poznámka odvolacieho súdu - zrejme mal na mysli seba, teda „žalovaného“) si je vedomý
svojej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil, avšak chce uhradiť (tak, ako to ukladá zákon) len škodu
skutočnú (dosiaľ podľa neho nepreukázanú).

Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu, majúc za to, že uplatnená náhrada škody bola
v konaní riadne preukázaná, čoho dôkazom sú doklady nachádzajúce sa v súdnom spise. Rozsah

poškodenia a výška škody boli riadne preukázané a potvrdené aj súdom ustanoveným znalcom Ing.
Lukášikom, ktorý záver svojho posudku riadne odôvodnil a tým potvrdil opodstatnenosť a oprávnenosť
žaloby.Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda
správnosť rozhodnutia rozsudkom vo veci samej, ako aj v časti trov konania, keďže rozhodnutie o
trovách konania bolo závislým na rozhodnutí vo veci) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania

(pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonom ustanovených
prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla
potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní, nešlo
tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si
nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa treba považovať za správny.

Predovšetkým totiž odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s
argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako
táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých
okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície presvedčiť
kohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania) by tak

zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.
s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa i s
tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvého
stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Odvolateľ v odvolaní spochybňoval výšku škody s argumentáciou, že v Zápise o poškodení motorového

vozidla z 18. júna 2009 (č. l. 16) žalobkyňa uviedla okrem iného poškodenie zadnej výstuhy rámu (ktorý
bol prevalený s poznámkou opraviť) a znalec v posudku predložil kalkuláciu opravy zo 4. septembra
2012 vyhotovenú spoločnosťou Motor-Car Trnava s.r.o. (v ktorej sa rovnako konštatuje oprava zadnej
výstuhy rámu), avšak AUTOSERVIS Roman Ďurčo k faktúre č. 50/2009 z 23. júna 2009 na sumu 1.423
eur (ktorá je pre žalobkyňu podkladom na určenie výšky žalovanej sumy) už priložil kalkuláciu 09190

spoločnosti EurotaxGlass´s Slovakia, s.r.o., podľa ktorej bol rám vymenený (č. l. 54). Odvolací súd vo
vzťahu k tejto námietke poukazuje na to, že v kalkulácii opravy zo 4. septembra 2012 vyhotovenej
spoločnosťou Motor-Car Trnava, s. r. o. systémom AUDATEX je uvedená cena nového náhradného
dielu - zadný nárazník 523,10 eur a oprava zadnej výstuhy 27,09 eur. Z kalkulácie 09190 EurotaxGlass
´s Slovakia, s.r.o., ktorá tvorí prílohu faktúry č. 00050/2009 vystavenej AUTOSERVISOM Roman Ďurčo

Bratislava (č. l. 55) vyplýva, že fakturovaná cena za nový náhradný diel - zadný nárazník s výstuhou
(poznámka odvolacieho súdu - teda nový zadný nárazník aj s novou výstuhou) je 478,63 eur, z čoho
vyplýva, že výmena poškodenej výstuhy za novú výstuhu spolu s novým zadným nárazníkom (položka
majúca sa žalobkyni nahradiť na základe jej požiadavky) je cenovo prijateľnejšia ako oprava výstuhy
spolu s novým zadným nárazníkom podľa kalkulácie Motor-Car Trnava s.r.o. (z ktorého dôvodu žalovaný

je v skutočnosti požiadavkou žalobkyne ušetrený a vlastnou odvolacou námietkou ide proti sebe).

K námietke, že znalecký posudok Ing. Lukášika vo viacerých odpovediach na otázky položené súdom
konštatuje, že k poškodeniu mohlo dôjsť pri dopravnej nehode (ale jednoznačne netvrdí, že sa tak aj
skutočne stalo), potom odvolací súd uvádza, že znaleckým dokazovaním bola jednoznačne potvrdená
technická prijateľnosť vzniku tvrdených poškodení na vozidle Mercedes Benz ML po vzájomnom

kontakte s vozidlom Ford Escort pri dopravnej nehode, o ktorej je reč a to vrátane vzniku deformácie
ľavej strany výstuhy zadného nárazníka vozidla Mercedes Benz ML (str. 20 znaleckého posudku).

Žalovaný predložil kópiu príjmového pokladničného dokladu číslo 00050/2009 z 23. júna 2009,
vystaveného AUTOSERVISOM Roman Ďurčo na sumu 1.423 eur, bez podpisu p. A. (č. l. 244), ktorú mu
podľa jeho vyjadrenia (na pojednávaní 16. februára 2012, č. l. 240) zaslala poisťovňa a poukazoval na

rozdiel takéhoto exemplára s kópiou rovnakej písomnosti založenou v spise (č. l. 57), vyvodzujúc že „tu
musí ísť o nejaký podvod“; v tomto prípade však až na absenciu podpisu nemožno konštatovať žiadnu
inú nezhodu oboch listín (a takto ani na pochybnosti o hodnovernosti preukazovaného).

Aj odvolací súd potom má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že výpočet škody
uplatňovanej žalobkyňou je správny. V tom smere považuje za ničím nespochybnené závery znalca, že

výška škody, ktorá bola vypočítaná v autorizovanom servise pre vozidlá značky Mercedes programovýmvybavením Systém Audatex je vyššia, ako výška škody uplatnená žalobkyňou, ktorá bola stanovená
na základe výpočtu nákladov na opravu poškodenia systémom EurotaxGlass´s. Pri kontrole výpočtu
z hľadiska použitej technológie neboli znalcom zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s

deklarovaným poškodením vozidla a záver, že žalobkyňou uplatňovaná výška škody je správna, treba
oprieť tiež o to, že pri spracovaní znaleckého posudku neboli zistené žiadne také skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné z technického hľadiska jednoznačne vylúčiť niektorú nákladovú položku z tých,
ktoré boli zahrnuté do výpočtu nákladov na opravu poškodenia vozidla Mercedes Benz ML.

Odvolací súd však najmä poukazuje na znenie už súdom prvého stupňa citovaného ust. čl. I § 12

ods. 2 písm. a/ zákona č. 381, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod
vplyvom návykovej látky.

V zmysle čl. I § 4 ods. 1 zákona č. 381 sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého za predpokladu,
že je daná jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v

poistnej zmluve; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia.
Ustanovenie čl. I § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok
na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (tu por. napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. 4Cdo 54/2009).

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 O. z.); osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je potom pre prípad svojej zodpovednosti poistená (povinne) v rozsahu a za podmienok
uvedených v osobitnom zákone, ktorým je práve zákon č. 381.

Ustanovenie čl. I § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381 priznáva poisťovateľovi proti poistenému, ktorý nie

je poistníkom špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol
motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom
na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti
tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu

založeného poistnou zmluvou. Predpokladmi vzniku takéhoto nároku je, že poisťovateľ za dotyčného
vyplatil poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a
že poistený spôsobil škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Z
hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vždy určujúce
motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená.

V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa poskytla
poškodeným poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vo vzťahu
ku ktorému bol žalovaný poisteným (ktorý nie je poistníkom, keďže tým je jeho manželka) a žalovaný
viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Tieto okolnosti založili bez ďalšieho nárok žalobkyne proti žalovanému, žalobkyňa preto opodstatnene

uplatnila takýto nárok žalobou.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 2 O. s.
p. potvrdil.

Podľa§221ods.1písm.f/aajh/O.s.p.aodseku2rovnakéhoustanoveniavšakmuselzrušiťnapadnutý
rozsudok vo výroku vyhradzujúcom rozhodnutie o trovách konania samostatnému rozhodnutiu a v

takejto časti vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie súdu prvého stupňatotiž neobsahovalo žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania
a z pohľadu niekdajšej terminológie procesného práva bolo tak i nepreskúmateľným pre nedostatok
dôvodov (ktorá vada za dnešnej právnej úpravy predstavuje jednu z foriem odňatia účastníkom konania

postupom súdu reálnej možnosti konať pred súdom). Možnosť uvedenia takýchto dôvodov bola pritom v
tejto konkrétnej veci značne obmedzená tým, že ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. (súdom prvého stupňa
ani necitované) síce obsahuje len demonštratívny (príkladmý) výpočet zložitých prípadov, v ktorých
takýto postup (odloženie rozhodnutia o trovách konania až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej) prichádza do úvahy, o žiaden z príkladov tam uvedených však tu ísť nemohlo (nešlo o väčší

počet účastníkov ani o viac uplatňovaných nárokov, nakoľko počet účastníkov i uplatňovaných nárokov
bol u tohto konania ako konania sporového najnižším možným - dvaja účastníci a jeden nárok) a preto
by súd musel nájsť iný dôvod, pre ktorý by táto konkrétne vec mala byť považovaná za zložitý prípad.

O trovách odvolacieho konania napokon odvolací súd nerozhodol podľa § 224 ods. 4 O. s. p., nakoľko i
nesprávne rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 O. s. p. (s nutnosťou jeho zrušenia) zakladá povinnosť súdu
prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.