Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207782
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813207782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: R. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. R. XXXX, zastúpeného JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom
E. Q., I. XX, proti odporcom: v 1/ rade R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. XX, v 2/ rade D. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., A. XX, odporcovia 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom,
so sídlom ul. L. XXX/XX, V., o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.179,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 5C/13/2013-39 zo dňa 11. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 90,07 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, v lehote 3 dni.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok KN C
parc. č. 9350/7 - trvalé trávne porasty o výmere 347 m2, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. a N. I., v lehote
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne 1.179,80 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 07.11.2013 do zaplatenia,
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 509,91 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd vec posúdil v zmysle ust. § 123, 126, 129 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona po ustálení skutkového stavu súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku
zobrazenéhoakoparc.č.9350/7-trvalétrávneporastyovýmere347m2,evidovanýmnalistevlastníctva
č.XXXXpreobecI.,podB1vcelosti,ktorývšakužívajúžalovanítakýmspôsobom,ženaňomuskladňujú
materiál a železný odpad bez toho, že by im, či už ako detentorom alebo oprávneným držiteľom svedčil
nejaký právny dôvod. Neoprávnene zasahujú do vlastníctva žalobcu, ktorý sa oprávnene domáha
vydania (vypratania) veci (pozemku).

Podľa názoru súdu sa žalovaným hodnoverným spôsobom nepodarilo spochybniť vlastníctvo žalobcu,

resp. hodnovernosť zápisu vlastníckeho práva svedčiaceho žalobcovi. Hoci sa vo svojich výpovediach
odvolávali na dlhodobý užívací stav, a to ešte ich právnymi predchodcami, z uvedeného nebolomožné vyvodiť existenciu nejakého právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva. Samotné užívanie
nehnuteľnosti, a to aj právnymi predchodcami žalovaného 1/ nezakladá bezpochybne vlastníctvo
žalovaných, najviac pri ich vedomosti o tom, že žalobca po zameraní časti pozemku geometrickým

plánom si dal tomu zodpovedajúcu časť osvedčiť. V tomto smere zostali žalovaní nečinní. V súčasnosti
žalovaným nesvedčí žiadny nadobúdací titul, naopak, vlastníctvo svedčí a je zapísané v prospech
žalobcu, ktorý sa preto oprávnene domáha jeho ochrany formou vydania (vypratania) neoprávnene
užívaného pozemku. Preto súd jeho žalobe vyhovel.

Zároveň zamietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne J. Q., ktorej výpoveď mala preukázať skutočnosť

odovzdania pozemkov do užívania, čo malo samo o sebe založiť dôvod pre vlastníctvo žalovaných.
S týmto sa súd nestotožnil, ako už vyššie uviedol, pretože žalovaní neuviedli žiaden právny dôvod,
svedčiaci o ich vlastníctve, a ani neurobili žiadnu nápravu ohľadom nimi tvrdeného nesprávneho
právneho zápisu vlastníctva v prospech žalobcu, a to prípadným podaním žaloby o určenie ich
vlastníctva.

Žalovaným vznikol na úkor žalobcu majetkový prospech neoprávneným výkonom užívacieho práva

k spornému pozemku, ktorý si žalobca uplatnil za obdobie dvoch rokov, hoc, ako bolo preukázané,
žalovaní ho užívali dlhšiu dobu. Pri ustálení obvyklej ceny nájomného 1,70 eur/m2/ročne v obci Rabča
pohybujúcich sa v rozpätí od 2,074 eur/m2/rok do 2,72 eur/m2/rok, vyčíslil súd bezdôvodne obohatenia
sumou 1.179,80 eur = 2 x 589,90 eur = 1,70 eur/m2/rok x 347 m2, čo je suma v súlade so žalobou.

Vychádzajúc z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka súd zároveň zaviazal žalovaných na

zaplatenie uplatneného úroku z omeškania 5,50 % počnúc odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby,
t. j. odo dňa po tom, čo ho žalobca o vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát požiadal, keď výšku
úroku z omeškania určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal

náhradu trov konania vo výške 509,91 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
170,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 339,91 eur, ktorých podrobná špecifikácia vyplýva z
odôvodnenia rozhodnutia.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia v 1/ a v 2/ rade. Rozhodnutie
okresnéhosúdupovažujúvcelomrozsahuzanesprávne,vychádzajúcezneúplnezistenéhoskutkového

stavu veci, majúce za následok nesprávne skutkové zistenia a tiež vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd nevykonal vo veci dokazovanie v takom rozsahu, ktoré by odôvodňovalo
prijať záver, že odporcovia užívajú bez právneho dôvodu pozemok žalobcu. Súd sa uspokojil len s
výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi žalobcu, a to fotografiou z prírody s vyznačením
údajných hraníc pozemku, na ktorom je vidno vlečku traktora („šrot“) a dosky. Takto vyznačené hranice

pozemku sú nesprávne. Navrhovateľ si nakreslil na fotografiu takú hranicu svojho pozemku, aby
vyhovovala tvrdeniu v žalobe. Z celého záveru nie je možné žiadnym spôsobom určiť hranice pozemkov,
ktoré sú na fotografii. Jedná sa o pozemky neudržiavané, bez viditeľných hraníc v prírode a odporcovia
tvrdia, ako už na pojednávaní uviedli, že veci nachádzajúce sa na pozemku pred ich rodinným domom
za cestou sú na ich pozemku, nie pozemku navrhovateľa, čo by sa zistilo ohliadkou na mieste samom,

za účasti geodeta, ktorý by vytýčil hranice pozemku. Ani odporcovia neboli schopní posúdiť z fotografií
skutočný stav a presné hranice ich pozemkov a pozemku navrhovateľa. Domnievajú sa, že šrot nafotený
na fotografiách nie je na pozemku navrhovateľa, ale na pozemku KN E parcela č. 3865/1, ktorého
spoluvlastníčkou je ich dcéra D. H., rod. Q. v 2/5. Tento pozemok bezprostredne hraničí s pozemkom
navrhovateľa. Z ohliadky na mieste samom, ktorý dôkaz súd bol, podľa ich názoru, povinný vykonať na

zistenie skutkového stavu, by zistil aj skutočné hranice pozemku, stav pozemku, spôsob jeho užívania
a skutočnosť, či vôbec odporcovia tento pozemok užívajú celý, resp. len jeho nepatrnú časť. Potom
nie je možné, aby ich súd zaviazal platiť bezdôvodné obohatenie za údajné užívanie celého pozemku.
Naviac, ako vidieť z priloženej fotodokumentácie, pozemok nie je ohradený, nie sú tam žiadne zábrany
vstupu cudzích osôb, je verejne prístupný komukoľvek a tvrdenie, že odporcovia mu bránia v užívaní

pozemku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je pravdivé. Navrhovateľ nikdy v minulostiani jeho právni predchodcovia pozemky nachádzajúce sa v tejto lokalite neužívali. Súdu nič nebránilo
vykonať dôkazy, a to aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhujú. Nemožno súhlasiť s tým, ako súd dospel
k výške náhrady za tzv. bezdôvodné obohatenie. Súd vychádzal z listinných dokladov za nájmy v obci

Rabča. S týmto nesúhlasia. Predovšetkým navrhovateľ nebol súdom ani vypočutý na aký účel a či vôbec
mieni užívať svoj pozemok. Neuviedol to ani v návrhu na začatie konania. Tvrdia, že ceny nájmov, z
ktorých súd vychádzal, sú nájmy pozemku na podnikateľské účely, resp. pod stavbu garáže. Navrhujú,
aby napadnutý rozsudok súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že argumenty odporcov nie sú dôvodné. Odporcovia

obranu v odvolaní postavili na tvrdení, že navezený šrot a iné veci sa nenachádzajú na pozemku
navrhovateľa,resp.lennačastitohtopozemkuanamietajútotožnosťpozemku.Vkonanínasúdeprvého
stupňa tento fakt nespochybňovali a ich obrana bola založená len na tvrdeniach, že tento pozemok
nepatrí navrhovateľovi. O účelovosti obrany odporcov prezentovanej v odvolaní svedčí aj listinný dôkaz
- list odporcu 1/ navrhovateľovi zo dňa 15.07.2013, ktorý je súčasťou spisu a v ktorom odporca 1/ priznal,
že užíva spolu s odporkyňou 2/ parcely navrhovateľa a že navrhovateľovi odporúča obrátiť sa na súd.

Odporcovia totožnosť pozemku nespochybňovali a na pojednávaní výslovne potvrdili, že šrot a ďalšie
veci nachádzajúce sa na pozemku tam naviezli oni a že pozemok užívajú. Na pozemku navrhovateľa
sú navezené veci, ktoré bránia v užívaní pozemku a pozemok vzhľadom na charakter tam navezených
vecí sa konaním žalovaných znehodnocuje. Navrhovateľ ako vlastník pozemkov odporcov viackrát
vyzval na odstránenie navezených vecí, čo odporcovia ignorovali a odporučili mu obrátiť sa na súd.

Pokiaľ odporcovia zapratali pozemok navrhovateľa bez právneho dôvodu a vytvárajú na ňom železnú
skládku,jezhľadiskaprávavlastníkadomáhaťsaochranyprotitomu,ktojehovlastníckeprávoporušuje,
bezpredmetné, či je pozemok oplotený alebo na aký účel ho chce navrhovateľ užívať. Navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

veci a vec správne právne posúdil.

Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods.
2 O. s. p., preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Odvolacie námietky odporcov v 1/ a v 2/ rade nie sú dôvodné.

Predovšetkým krajský súd poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ust. § 205 ods. 1 O. s. p.,

keď skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.V danom prípade nemožno konštatovať naplnenie predpokladov uvedených pod písmenami a) až d)
citovaného ustanovenia, a preto na nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, odvolací súd prihliadať nemôže. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to,

že účastníci boli v priebehu pojednávania poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., pričom vykonanie
dôkazov, ktorých sa dožadujú v podanom odvolaní, počas prvostupňového konania nenavrhli. V danom
prípade ide o sporové konanie, kde súd z hľadiska požiadavky zachovania rovnosti účastníkov spravidla
dokazovanie ex offo nevykonáva a toto môže byť vykonané v zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. iba
výnimočne.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom nepochybne vyplynulo, že navrhovateľ je ako
vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Túto skutočnosť považuje súd za hodnovernú, pokiaľ nie
je preukázaný opak. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade neuviedli pred súdom také skutočnosti, ktoré by pri
ich preukázaní boli spôsobilé viesť k záveru o vzniku vlastníckeho práva odporcov v 1/ a v 2/ rade k
predmetnému pozemku. Zároveň nepreukázali ani iný vecno-právny alebo záväzkovo-právny titul, ktorý
by ich oprávňoval užívať pozemok, ktorého je navrhovateľ vlastníkom. Navrhovateľ v zmysle ust. § 123,

§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré okresný súd správne na danú vec aplikoval, požíva právnu
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Za takéto neoprávnené
zasahovanie do vlastníckeho práva sa nepochybne považuje užívanie pozemku bez právneho titulu
vnesením hnuteľných vecí na tento pozemok.

Hoci odporcovia v 1/ a v 2/ rade spochybňujú identitu pozemku, ktorý je predmetom konania - pozemok

parcela KN C č. 9350/7 - trvalé trávne porasty o výmere 347 m2 zapísaný na LV č. XXXX k. ú. I.,
vychádzajúc zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. marca 2014 odvolací súd konštatuje, že z výpovedí
odporcovv1/av2/radenepochybnevyplýva,žeimbolaznámaidentitapozemku,jehohranicevprírode
a zároveň výslovne potvrdili, že na tomto pozemku majú navezený odpad. Ide o tvrdenie odporcov, ktoré
korešpondovalo tvrdeniu navrhovateľa.

V zmysle ust. § 120 ods. 3 O. s. p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2 (veci, v ktorých konanie možno
začať aj bez návrhu, ako aj ďalšie vymedzené konania), súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, pokiaľ potom navrhovateľ, ako aj odporcovia 1/, 2/ zhodne
potvrdili identitu pozemku, ako aj skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ majú na tomto pozemku uskladnený

„šrot“, nestala sa táto skutočnosť už predmetom ďalšieho dokazovania a považovala sa za preukázanú.

Vo vzťahu k zhodným tvrdeniam účastníkov na pojednávaní potom obrana odporcov 1/, 2/, že im, ako
aj navrhovateľovi nie sú známe hranice pozemku a že na tento pozemok nevniesli svoje hnuteľné veci,
je účelová.

Z uvedených dôvodov okresný súd rozhodol správne, keď odporcov v 1/ a v 2/ rade zaviazal vypratať

pozemok navrhovateľa.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. V rozhodovacej praxi
súdov a judikatúre je ustálené, že ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy
alebo iného titulu, ktorý by ho na to oprávňoval, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že

vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez
právnehodôvoduúčastník,ktorýmápovinnosťmajetkovýprospechvydať.Majetkovýmvyjadrenímtohto
prospechu sa potom rozumie peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle
na danom mieste a v čase za porovnateľné nehnuteľnosti. Tento nárok patrí počas doby celého
neoprávneného užívania jeho veci až do jej vydania (vypratania).Navrhovateľ, ktorý sa vydania bezdôvodného obohatenia domáhal, mal povinnosť preukázať užívanie
jeho veci zo strany odporcov 1/, 2/ a výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá peňažnej
sume, sume obvyklého nájomného vynakladaného obvykle na danom mieste a v čase za porovnateľné

nehnuteľnosti.

Užívanie nehnuteľnosti zo strany odporcov 1/, 2/ vyplýva zo zhodného tvrdenia navrhovateľa a odporcov
1/, 2/, že predmetný pozemok neustále, a to aj v čase vydania rozhodnutia prvostupňového súdu užívali.
Vzhľadom na výmeru predmetného pozemku (347 m2), pokiaľ aj hnuteľné veci odporcov 1/, 2/ neboli
vnesené na celú nehnuteľnosť navrhovateľa, je akékoľvek iné účelné využitie nehnuteľnosti zo strany

navrhovateľa vylúčené.

Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi preukázal nájomné, aké sa v danom mieste platilo za
nájom porovnateľných nehnuteľností, pričom išlo o pozemky tej istej kultúry. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade
mali právo sa k takto uplatňovanej výške bezdôvodného obohatenia vyjadrovať, rovnako k vykonaným
dôkazom a navrhovať na ich popretie ďalšie dôkazy, ktoré právo však nevyužili.

Ich obrana voči priznanému bezdôvodnému obohateniu je oneskorená a možno konštatovať, že

navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že uplatnená výška bezdôvodného obohatenia je
dôvodná, keď si uplatnil bezdôvodné obohatenie v nižšej výške, ako obvyklé nájomné v danom mieste
a čase.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Odporcovia 1/, 2/ boli v odvolacom konaní neúspešní, a preto sú povinní v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.
s. p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. uhradiť navrhovateľovi účelne vynaložené trovy konania,
ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa vykonala jeden
úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, za ktorý jej prináleží odmena vo výške 82,03 eur (určená
podľa § 13 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a režijný paušál 8,04 eur, spolu

90,07 eur. Náhradu trov odvolacieho konania sú odporcovia 1/, 2/ povinní zaplatiť navrhovateľovi na
účet jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dni.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.