Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313207863
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313207863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom PhD., v právnej veci navrhovateľa B. T.

Transport s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 6, IČO: 36331171, právne zastúpený AK Agner & Partners
s.r.o. so sídlom Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36722758 proti odporcovi B. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z., R., K. XXX, zastúpený JUDr. Viera Nováková, advokátka so sídlom AK Banská Bystrica, Janka
Kráľa 7, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené zo strany odporcu dňa
28.06.2013, doručené navrhovateľovi dňa 28.06.2013, je v celom rozsahu neplatné.

II. Súd u r č u j e, že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2012 u
navrhovateľa sa skončil dohodou podľa ust. § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce ku dňu 28.06.2013.

III. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania súd r o z h o d
n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.08.2013 sa navrhovateľ domáha, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené zo strany odporcu dňa 28.06.2013, ktoré bolo
navrhovateľovi doručené dňa 28.06.2013, je v celom rozsahu neplatné. Ďalej sa domáha, aby súd určil,
že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2012 u navrhovateľa sa skončil
dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce ku dňu 28.06.2013. V pôvodne podanom návrhu si
navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na

začatie konania a v trovách právneho zastúpenia.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 31.05.2012 uzavrel ako zamestnávateľ s odporcom ako
zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa odporca vykonávať pre neho prácu ako vodič
medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. V rámci dohodnutého druhu práce vysielal odporcu
na pracovné cesty najmä do zahraničia. Dňa 28.06.2013 bol na adresu navrhovateľa doručený e-mail
odporcu zo dňa 28.06.2013, označený ako „okamžité skončenie pracovného pomeru“, prílohou ktorého
bol aj dokument nazvaný ako „výpoveď“. V zmysle tohto dokumentu odporca uviedol, že z dôvodu, že
mu navrhovateľ údajne nevyplatil plnú výšku cestovných náhrad (diét) za mesiac máj 2013, žiada o

okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2012.
Odporca v tomto dokumente ďalej uviedol, že jeho pracovný pomer sa skončí ku dňu 30.06.2013.Navrhovateľ uviedol, že z prejavu vôle odporcu uvedeného v dokumente, z dôvodu skončenia
pracovného pomeru, na ktorý sa v dokumente odvolal, ako aj zo samotného správania odporcu, kedy od
30.06.2013 odporca nenastúpil do práce, je zrejmé, že obsahom dokumentu bolo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany odporcu.

Dôvodil, že okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené odporcom je neplatné. Preto dňa
08.07.2013 zaslal odporcovi list nazvaný ako „oznámenie zamestnávateľa, že považuje Vaše okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné v celom rozsahu a oznámenie zamestnávateľa o tom, že
netrvá na to, aby ste ako zamestnanec naďalej vykonávali u neho prácu, uskutočnené podľa § 78
Zák. práce v znení neskorších predpisov“. V predmetnom liste zo dňa 08.07.2013 uviedol, že okamžité

skončenie pracovného pomeru odporcom v zmysle dokumentu považuje za neplatné v celom rozsahu
z dôvodu, že toto okamžité skončenie je neurčité, nie je urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon
a nie je z neho zrejmé, či je urobené odporcom; okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle
dokumentu nespĺňa požiadavku podľa ust. § 70 Zák. práce; dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvedený v dokumente je neurčitý, pretože podľa Zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách

v znení neskorších predpisov, sa cestovné náhrady vyplácajú v závislosti od trvania a času pracovnej
cesty a v závislosti od vyúčtovania pracovnej cesty a z uvedeného vymedzenia nie je ani len zrejmé,
akej pracovnej cesty sa údajné nevyplatenie časti cestovných náhrad týka a aká výška cestovných
náhrad nebola odporcovi údajne vyplatená vo vzťahu ku konkrétnej pracovnej ceste; dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru nie je skutkovo vymedzený podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce; dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom; ku dňu 28.06.2013 neboli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany odporcu podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Odporcovi uviedol, že vzhľadom na tieto
skutočnosti ako zamestnávateľ netrvá na tom, aby odporca ako jeho zamestnanec naďalej vykonával
prácu podľa pracovnej zmluvy u navrhovateľa ako zamestnávateľa, keď podľa § 78 ods. 3 Zák. práce

platí fikcia, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, kedy sa mal v zmysle neplatného okamžitého
skončenia prac. pomeru skončiť.

Odporca na jeho list nereagoval. Preto sa návrhom podaným na tunajšom súde mieni domáhať
určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uskutočneného zo strany odporcu dňa
28.06.2013, doručeného mu 28.06.2013, ako aj určenia, že pracovný pomeru odporcu u navrhovateľa

sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce ku dňu 28.06.2013.

Vyššie uvedeného sa navrhovateľ domáha najmä z týchto dôvodov:

1/okamžitéskončeniepracovnéhopomeruvzmysledokumentuuskutočnenéhoodporcomjeakoprávny
úkon neurčité, nie je urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon a nie je z neho zrejmé, či bolo urobené
odporom;

2/ okamžité skončenie pracovného pomeru obsiahnuté v dokumente nespĺňa požiadavku § 70 Zák.
práce, pretože obsahuje iba určenie, že dôvodom jeho uskutočnenia je údajné nevyplatenie cestovných
náhradvplnejvýškezamáj2013bezbližšiehourčenia.Takýtodôvodokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru je však neurčitý, pretože podľa Zákona o cestovných náhradách sa cestovné náhrady vyplácajú
v závislosti od trvania a času pracovnej cesty a v závislosti od vyúčtovania pracovnej cesty a z

odporcom uvedeného vymedzenia nie je ani len zrejmé, akej pracovnej cesty sa údajné nevyplatenie
časti cestovných náhrad týka a aká výška cestovných náhradu mu nebola údajne vyplatená vo vzťahu ku
konkrétnej pracovnej ceste; nie je skutkovo vymedzený ako dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce a nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom;

3/ ku dňu 28.06.2013 neboli splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
69 ods. 1 písm. b) Zák. práce, pretože nárok na vyplatenie cestovných náhrad z pracovnej cesty v trvaní
od 24.04.2013 do 14.06.2013, ktorá zahŕňala aj obdobie mesiaca máj 2013, nebol ešte ani len splatný,
resp. lehota na jeho uspokojenie plynula až do 01.07.2013;4/ okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle dokumentu uskutočneného odporcom je neplatné
aj z dôvodu, že údajné cestovné náhrady za máj 2013 mu boli riadne a včas vyplatené.

Okrem neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uskutočneného odporcom sa odporca

dopustil aj porušenia ustanovení pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa Zák.
práce. Navrhovateľ v tej súvislosti poukázal na § 38 ods. 3 Zák. práce, a dôvodil, že odporca v rozpore
s týmto zákonným ustanovením mu zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru e-mailom, teda nie
ako doporučenú zásielku, a to aj napriek tomu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
odporcu predstavuje písomnosť týkajúcu sa zániku pracovného pomeru, ktorá mala byť zaslaná ako
doporučená zásielka.

Navrhovateľ tak dôvodil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že okamžité skončenie
pracovného pomeru uskutočnené odporcom je neurčité, nie je urobené v predpísanej forme a nie je
z neho ani zrejmé, či bolo urobené odporcom a ďalej že dôvod, ktorý uplatnil odporca ako dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru, je z jeho strany neurčitý a nie je skutkovo vymedzený tak, aby
bol nezameniteľný s iným dôvodom. Súčasne poukázal na to, že žiadny iný dôvod, ktorý by oprávňoval

odporcu okamžite skončiť pracovný pomer neexistoval a dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktorý uviedol odporca, sa nezakladá na pravde.

Navrhovateľ sa podaným návrhom súčasne domáha aj určenia, že pracovný pomer odporcu sa
skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 Zák. práce k 28.06.2013 z dôvodu, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné v celom rozsahu a navrhovateľ ako zamestnávateľ netrvá na tom, aby

odporca ako zamestnanec naďalej vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, resp. u navrhovateľa ako
zamestnávateľa pracoval, pretože podľa § 78 ods. 3 Zák. práce platí fikcia, že pracovný pomer sa
skončil dohodou dňom, kedy sa mal v zmysle neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru
uskutočneného zo strany odporcu skončiť. Poukázal v tej súvislosti na znenie zák. ust. § 78 ods. 3
Zák. práce.

Navrhovateľ v podanom návrhu záverom uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za
to, že odporca neuskutočnil okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade so Zákonníkom práce.
Jeho nároky sú nedôvodné a neopodstatnené. Odporca podľa jeho názoru mienil skončiť pracovný
pomer okamžite a zvolil taký spôsob a dôvody, ktoré sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľ má
záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uskutočneného odporcom dňa

28.06.2013 a na určení, že pracovný pomer odporcu sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b)
Zák. práce ku dňu 28.06.2013 z dôvodu, že za daného stavu jestvuje stav právnej neistoty s ohľadom
na spôsob skončenia pracovného pomeru; s prípadnou platnosťou okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany odporcu sú spojené aj finančné následky podľa § 69 ods. 4 Zák. práce, pričom
konštatovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže iba súd. Inak platí, že pracovný pomer bol

skončený platne.

Navrhovateľ priložil k návrhu listinné doklady, a to výpis z Obchodného registra, pracovnú zmluvu zo
dňa 31.05.2012, e-mailové podanie označené ako „okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa
28.06.2013 spolu s prílohou, písomné oznámenie zo dňa 08.07.2013 adresované odporcovi, ako aj
doručenku preukazujúcu jeho doručenie.

Odporcovi bol návrh na začatie konania doručený do vlastných rúk dňa 30.09.2013.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu dňa 14.03.2014 oznámil, že navrhovateľovi
doručil návrh na mimosúdne ukončenie veci. Konkrétne mu poslal návrh písomnej dohody o sporných
nárokoch, predmetom ktorej je okrem iného aj dohoda účastníkov konania o tom, že pracovný pomer
skončil dohodou ku dňu 28.06.2013.Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu dňa 04.04.2014 oznámil, že komunikoval
s právnym zástupcom odporcu a bol mu doručený aj návrh dohody o sporných nárokoch; s jej znením
však súhlasiť nemôže. Je toho názoru, že určovací spor tohto typu nie je možne platne vyriešiť dohodou

a vzdanie sa nárokov na náhradu mzdy, ktoré samo osebe je jedným z dôvodov podania žaloby, nie je
podľa ustálenej judikatúry možné.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 23.06.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Navrhovateľ po oboznámení listinných dokladov prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že
trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu a žiada, aby súd rozhodol rozsudkom v zmysle navrhovaného
znenia návrhu. V prípade, ak sa súd stotožní s návrhom a vyhovie mu, nebude si od odporcu uplatňovať

náhradu trov právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní uviedla, že odporca s návrhom súhlasí.

Sudca prítomných účastníkov prostredníctvom ich právnych zástupcov oboznámil, že navrhovateľ je v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/92 Z.z. v znení neskorších predpisov osobne oslobodený
od platenia súdneho poplatku. Z uvedeného dôvodu nebol povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh

na začatie konania. Súčasne súd účastníkov oboznámil s ust. § 2 ods. 2 vety prvej vyššie citovaného
zákona, podľa ktorého v prípade, ak súd návrh vyhovie, prichádza do úvahy povinnosť odporcu na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania (v danom prípade vo výške 99,50 Eur).

Po oboznámení listinných dokladov uvedených v spise, ako aj výsluchu právnych zástupcov účastníkov
konania súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, ako aj listinných dokladov k nemu pripojených.

Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,

b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú

pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa ods. 2 vyššie cit. ustanovenia, mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer
aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.

Podľa ods. 3 vyššie cit. ustanovenia, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa ods. 4 vyššie cit. ustanovenia, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ
netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom
písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Súd poukazuje
na skutočnosti uvedené v návrhu s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Okamžité skončenie
pracovného pomeru v zmysle dokumentu uskutočneného odporcom je ako právny úkon neurčité a

nie je urobené vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Nie je z neho ani zrejmé, či bolo urobené odporom.
Okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa požiadavku § 70 Zák. práce, pretože obsahuje iba
určenie, že dôvodom jeho uskutočnenia je nevyplatenie cestovných náhrad v plnej výške za máj 2013
bez bližšieho určenia. Takýto dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je neurčitý, pretože
podľa Zákona o cestovných náhradách sa cestovné náhrady vyplácajú v závislosti od trvania a času

pracovnej cesty a v závislosti od vyúčtovania pracovnej cesty a z odporcom uvedeného vymedzenia
nie je zrejmé, akej pracovnej cesty sa údajné nevyplatenie časti cestovných náhrad týka a aká výška
cestovných náhrad mu nebola údajne vyplatená vo vzťahu ku konkrétnej pracovnej ceste. Nie je
skutkovo vymedzený ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b)
Zák. práce a nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súd ďalej poukazuje

aj na to, že ku dňu 28.06.2013 neboli splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru
podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zák. práce, pretože nárok na vyplatenie cestovných náhrad z pracovnej
cesty v trvaní od 24.04.2013 do 14.06.2013, ktorá zahŕňala aj obdobie mesiaca máj 2013, nebol ešte
splatný, resp. lehota na jeho uspokojenie plynula až do 01.07.2013. Okrem neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru uskutočneného odporcom sa odporca dopustil aj porušenia ustanovení

pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa Zák. práce tak, ako správne dôvodí
navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že odporca neuskutočnil
okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade so Zákonníkom práce. Navrhovateľ má dôvodný
záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uskutočneného odporcom dňa
28.06.2013 a na určení, že pracovný pomer odporcu sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b)

Zák. práce ku dňu 28.06.2013, pretože že za daného stavu objektívne existuje stav právnej neistoty s
ohľadom na spôsob skončenia pracovného pomeru odporcom. Navrhovateľ netrvá na tom, aby odporca
ako jeho zamestnanec naďalej vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy u neho ako u zamestnávateľa,
keď podľa § 78 ods. 3 Zák. práce platí fikcia, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, kedy sa mal v
zmysle neplatného okamžitého skončenia prac. pomeru skončiť. Odporca s návrhom súhlasí. Súd preto

na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
uskutočnené zo strany odporcu dňa 28.06.2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 28.06.2013, je
v celom rozsahu neplatné a súčasne súd určil, že pracovný pomer odporcu založený pracovnou zmluvou
zo dňa 31.05.2012 u navrhovateľa sa skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zák. práce ku dňu
28.06.2013.Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. citovaného vyššie, pričom
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd jeho návrhu vyhovel, náhradu trov konania
nepriznal, pretože navrhovateľ si náhradu trov konania v zmysle svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa
23.06.2014 neuplatnil.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) Zák. č. 71/92 Z.z. v znení
neskorších predpisov oslobodený od platenia súdnych poplatkov, v zmysle ust. § 2 ods. 2 vety prvej

vyššie citovaného zákona prichádza do úvahy povinnosť odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za
návrh na začatie konania. Rozhodnutie o tejto povinnosť odporcu súd vyčlenil samostatnému uzneseniu,
ktorým rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).