Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614010027
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614010027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného W. M.,

nar. XXXX, pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.05.2014, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

W. M. , nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B.,
R. V. č. XXX/XX, prechodne bytom B., O.
T. č. XXXX/XX, živnostník, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

v dňoch 22.12.2006, 25.01.2007, 26.02.2007, 26.03.2007, 25.04.2007, 25.05.2007, 25.06.2007 a
25.07.2007 podal na Daňovom úrade Topoľčany daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty
za mesačné zdaňovacie obdobia november 2006 až jún 2007 ako konateľ obchodnej spoločnosti

CHRISTIAN RUDI s.r.o., so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 2020417652, IČ
DPH: SK 2020417652, v ktorých uviedol vlastnú daňovú povinnosť celkovo vo výške 5.705.846,-Sk
(189.399,39 Eur), pričom splatnú daň v lehote splatnosti, ani doposiaľ nezaplatil napriek tomu, že v tomto
obdobíobchodnáspoločnosťnabankovýchúčtochdisponovalafinančnýmiprostriedkami,zktorýchbolo
možné daň uhradiť, pričom však obžalovaný W. M. finančné prostriedky deň pred splatnosťou dane
vybral v hotovosti z účtov a použil ich na nezistený účel, čím vo vzťahu k štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky vznikol dlh na nezaplatených daniach vo výške 189.399,39 Eur,

t e d a :

vo veľkom rozsahu nezaplatil splatnú daň,
t ý m s p á c h a l :

zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.1, ods. 3 Trestného zákona.

Za t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 278 ods. 3 Trestného zákona , za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, za nezistenej priťažujúcej
okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1, § 51 ods. 1,2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba
s probačným dohľadom na dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť
v skúšobnej dobe dlh vo výške 189 399,39 Eur Slovenskej republike - Daňový úrad Trenčín pobočka
Partizánske.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala dňa 29.01.2014 na Okresný súd Topoľčany obžalobu na

obžalovaného W. M. (ďalej len obžalovaný), pre zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278
ods.1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že " je nevinný ".

Súd dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a to vypočutím obžalovaného, svedkyne R..
N. E., svedka V. X., R.. N. E., prečítaným znaleckým posudkom Ing. Šulákovej, odborným vyjadrením,
prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný W. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase spáchania skutkov bol konateľom
spoločnosti V. X. a podľa výpisu z obchodného registra jemu vznikla funkcia od 05.02.2006. Nepamätal

si, či podával daňové priznania za spoločnosť Christian Rudi s.r.o. Uviedol, že mal dohodu s p. X., že
pokiaľ mu dôjdu ešte nejaké peniaze na účet, tak si ich vyberie. Nepamätal si, či nejaké peniaze došli.
Podávaldodatočnédaňovépriznanie,aleužsinepamätal,nazákladečoho,taktiežsinepamätal,odkedy
a odkiaľ p. X. poznal. Taktiež si nepamätal, či aj nejaké doklady p. X. po prepise spoločnosti odovzdal.
Súd pre účely odstránenia rozporov postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď

obžalovaného z prípravného konania, ku ktorej uviedol, že on si to už nepamätá. Na otázku prečo
vykonával výbery z účtu vo VÚB banke, keď tvrdil, že konateľom spoločnosti už nebol od 05.04.2006
uviedol že to vykonával asi v domnienke, že je ešte konateľom spoločnosti resp. že má takú dohodu s
p. X.. G., že svedkovi X. odovzdal účtovníctvo a to asi 8 krabíc.

Svedkyňa R.. N. E. uviedla, že pracuje na Daňovom úrade v Partizánskom asi od roku
2010. Nepamätala si už podrobnosti predmetnej veci s tým, že už nemá ani k dispozícii doklady .
Súd pre účely odstránenia rozporov postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď
svedkyne z prípravného konania ku ktorej uviedla, že súvahy sa nikdy neprikladajú k Dani z pridanej
hodnoty, prikladajú sa k Dani z príjmu a bolo by to v tej istej zložke. Potvrdila svoju výpoveď z prípravného

konania s tým, že daňový subjekt Christian Rudi s.r.o. zastúpený obžalovaným podal daňové priznanie
za obdobie mesiacov november 2006 až jún 2007, kde uviedol daňovú povinnosť za tieto mesiace v
celkovej výške 5 705 846 SK. V čase podania dodatočného daňového priznania už nebol obžalovaný
oprávnený podávať dodatočné daňové priznanie, nakoľko štatutárnym orgánom prestala byť dňom
14.09.2007, kedy došlo k zlúčeniu obchodných spoločností a následne od 15.09.2007 sa stal štatutárom

zlúčenej spoločnosti Petos Invest s.r.o. svedok X..

Svedok V. Drozd na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na okolnosti už nepamätá vzhľadom na odstup
času, ako aj vzhľadom na to, že po prepustení z výkonu trestu utrpel úraz hlavy. Obžalovaného si
pamätal s tým, že ho pozná už asi 10 - 15 rokov. Mal vedomosť o tom, že bol konateľom

nejakej spoločnosti, čo mu vyšetrovateľ ukazoval na papieri. Nemal vedomosť o žiadnej sume cca 10mil.
Sk. Pokiaľ by takúto sumu spoločnosť, ktorej bol konateľom mala, určite by ju nikomu nedával, ale by si
to vybral a ponechal a ani takéto splnomocnenie by nedal obžalovanému. On vzhľadom na vedomosti
z ekonomiky nebol schopný spracovať podklady a niekomu ich predložiť, aby podal daňové priznanie.
Potvrdil, že má vzdelanie stredné, bez maturity. Nemal vedomosť o tom, že by nejaké peniaze prišli naúčet spoločnosti a ani si na to nepamätá. Nevedel o tom, že by suma, ktorá sa uvádza v
znaleckom posudku cez 20 mil. Sk prišla na účet spoločnosti. Bol jediným spoločníkom a konateľom.

Znalkyňa z odboru ekonómia a manažment Ing. Kostrová vo svojom znaleckom posudku číslo 34/2008
uviedla že spoločnosť Christian Rudi s.r.o. Topoľčany predložila Daňovému úradu v Topoľčanoch:
Dňa 20.12.2006 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za mesiace november 2006, v ktorej
vyčíslila vlastnú daňovú povinnosť vo výške 431.034,-Sk, avšak daň v lehote splatnosti do 25.12.2006
neuhradila napriek tomu, že od založenia účtov UNI Credit Banke dňa 27.11.2006 a vo VÚB dňa

28.11.2006 boli na uvedené účty pripísané finančné prostriedky od odberateľov v sume 3.437.852,-Sk,
ktoréspoločnosťnepoužilanazaplateniesplatnejdane,alenáslednepopripísanínaúčetichobžalovaný
vybral z účtu v hotovosti, alebo prostredníctvom platobnej karty vo výške 3.435. 395,-Sk.
Daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2006 predložila spoločnosť dňa
25.01.2007 s vyčíslením daňovej povinnosti vo výške 944.186,-Sk. Predmetnú daň spoločnosť
nezaplatila, hoci v období od 26.12.2006 do 25.01.2007 boli na účty pripísané úhrady od odberateľov vo

výške1.187.022,-Sk.Peňažnéprostriedkyvsume1.186.091,-Skvobdobíod04.01.2007do25.01.2007
boli z účtov vybrané obžalovaným.
Za mesiac január 2007 bolo predložené daňové priznanie dane z pridanej hodnoty dňa 26.02.2007, v
ktorom bola uvedená vlastná daňová povinnosť vo výške 1.527.306,-Sk. Vyčíslenú daňovú povinnosť
spoločnosť po lehote splatnosti dane neuhradila, hoci v období od 26.01.2007 do 25.02.2007 vykazovala

na účtoch v peňažných ústavoch platby od odberateľov v sume 9.084.896,-Sk, peňažné prostriedky
pripísané na uvedené účty boli v období od 29.01.2007 do 23.02.2007 z účtov vybraté v sume
9.084.751 ,-Sk obžalovaným.
Dňa 26.03.2007 bolo predložené daňové priznanie ku DPH za mesiac február 2007 s vyčíslením
daňovejpovinnostivovýške258685,-Sk,daňzaplatenánebolanapriektomu,ževobdobíod26.02.2007

do 25.03.2007 vykazovala spoločnosť na účtoch v peňažných ústavoch príjmy od odberateľov vo výške
1.173.262 ,-Sk, z ktorých sumu 1.174.113 ,-Sk vybral z účtov obžalovaný.
Daňové priznanie ku DPH za marec 2007 spoločnosť predložila dňa 25.04.2007 s
daňovou povinnosťou vo výške 350.379,-Sk, ktorá nebola zaplatená, pričom v období od 26.03.2007
do 25.04.2007 bola na účet pripísaná úhrada od odberateľov v sume 375.625,-Sk, peňažné prostriedky

boli z účtu vybrané v hotovosti obžalovaným v sume 374.684,-Sk.
Za mesiac apríl 2007 spoločnosť podala dane priznanie ku DPH dňa 25.05.2007 vo výške 554.822,-Sk,
ktorá zaplatená nebola, hoci v období od 26.04.2007 do 25.05.2007 boli na účet spoločnosti pripísané
platby od odberateľov vo výške 1.875.126,-Sk, ktoré boli vybraté obžalovaným v hotovosti v celkovej
výške 1.874.222,-Sk z účtu vo VÚB banke a z účtu UNI Credit Banke vo výške 794,-Sk.

Za mesiac máj 2007 predložila spoločnosť daňové priznanie ku DPH dňa 25.06.2007 vo výške 290.130,-
Sk ktoré uhradené neboli i keď v období od 26.05.2007 do 25.06.2007 boli na účte pripísané príjmy
od odberateľov vo výške 1.099.560,-Sk a dňa 31.05.2007 finančné prostriedky vo výške 1.100.110,-Sk
vybral v hotovosti obžalovaný.
Za mesiac jún 2007 spoločnosť predložila daňové priznanie ku DPH v sume 675.999,-Sk ktorú

neuhradila napriek tomu, že od 26.06.2007 do 25.07.2007 boli na jej účty pripísané platby vo výške
170.001,-Sk a 1.817.215,-Sk. Finančné prostriedky boli vybraté v období od 02.07.2007 do 20.07.2007
z účtov a to v sume 169120,-Sk a v sume 1.817.215,-Sk.
Za mesiac november 2006, december 2006 a január až jún 2007 spoločnosť nezaplatila daňovému
úradu daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 5.032.540,-Sk. V období od založenia účtov v peňažných

ústavoch boli na predmetné účty pripísané platby od odberateľov v celkovej výške 20.222.976,-Sk a z
účtov bol uskutočnený výber peňažných prostriedkov v sume 20.216.525,-Sk.

Znalkyňa z odboru ekonómia a manažment Ing. Šuláková v záveroch posudku číslo 53/2013 uviedla, že
k bankovým účtom v ČSOB mal dispozičné právo obžalovaný a bol majiteľom účtov. Bankové účty číslo

2240905959/0200 a bankový účet číslo 6500114028/1200 bol otvorený pre spoločnosť Christian Rudi
s.r.o. a dispozičné právo mal obžalovaný. Za obdobie od novembra 2006 do júla 2007 boli realizované
na účtoch úhrady od hlavných odberateľov a to v pravidelných mesačných platbách, ktoré by postačovali
na úhradu daňovej povinnosti na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie od novembra 2006 až
do júna 2007. Ku dňu splatnosti daňovej povinnosti na Dani pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie

obdobie nebol dostatok finančných prostriedkov, nakoľko platby od odberateľov prichádzali väčšinou do
23. - 24. kalendárneho dňa v mesiaci a v ten istý deň sa realizovali z nich výbery v rovnakej čiastke ako
sa uskutočnil kredit na účtoch, tak bol následný realizovaný výber - debet z účtu osobu obžalovaného,
ktorý mal k uvedeným účtom dispozičné právo.Súd v rámci dokazovania vykonaného v hlavnom pojednávaní oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy
zadovážené v spise:

Z oznámenia o odstúpení sa funkcie konateľa čl. 187 vyplýva že obžalovaný odstúpil z funkcie konateľa
spoločnosti Christian Rudi s.r.o. s účinnosťou od 05.04.2006.
Na základe zmluvy o prevode obchodného podielu čl. 190 previedol obžalovaný ako prevodca na svedka
X. ako nadobúdateľa obchodný podiel spoločnosti PETOS s.r.o., BEGA s.r.o. a Christian Rudi s.r.o.,
ktorých obžalovaný bol jediným spoločníkom spoločnosti a vlastnil obchodný podiel v každej z týchto

spoločností 1/1. Zmluva bola uzatvorená dňa 04.04.2006.
Podľa správy na čl. 260 VÚB banky a.s. založil obžalovaný účet spoločnosti Christian Rudi s.r.o., dňa
28.11.2006 a zatvorený bol účet dňa 27.11.2007.
UniCredit bank a.s. na čl. 274 oznámila, že spoločnosť Christian Rudi s.r.o., má v
banke otvorený bežný účet od dňa 27.11.2006 a podľa správy na čl. 389 jediným disponentom účtu bol
obžalovaný, ktorý podľa priložených prehľadov obratov vykonával aj výbery z účtu.

Súd pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného zistil, z odpisu registra trestov, že obžalovaný bol
doposiaľ trikrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky a to v roku 1988 rozhodnutím Okresného
súdu Nitra sp. zn. 2T/24/1988, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, v roku 1995 rozhodnutie
Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/63/1994 bolo zahladené, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený

a v roku 2005 rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/29/2005 hľadí sa na neho, akoby nebol
odsúdený. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske nepoberá žiadne príspevky
ani dávky, z miesta bydliska Mesto PF. nie je bližšie hodnotený s tým, že v roku 2012 spáchal
priestupok na úseku dopravy.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúcej sa skutku, nezávisle podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený

v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý
svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty po stránke subjektívnej aj po stránke
objektívnej, pretože vo veľkom rozsahu nezaplatil splatnú daň. Obžalovaný odstúpil z funkcie konateľa
spoločnosti Christian Rudi s.r.o s účinnosťou od 05.04.2006, napriek tomu, že už nebol konateľom tejto

spoločnosti založil účty vo VÚB banky a.s. a UniCredit bank a.s. dňa 27.11.2006, ktorý dom bol jediným
disponentom a vyberal z týchto účtov finančné prostriedky bezprostredne potom ako boli pripísané na
účet, pričom celkovo za obdobie od založenia účtov do 20. júla 2007 vybral z týchto účtov
sumu 20.216.525,-Sk. Počas obdobia november 2006 až do júna 2007 predložil daňovému úradu za
spoločnosťChristianRudis.r.o.daňovépriznaniezadaňzpridanejhodnoty,pričomfinančnéprostriedky,

ktoré neoprávnene vybral z účtu tejto spoločnosti nepoužil na zaplatenie tejto dane.

Z takéhoto konania bol obžalovaný usvedčovaný jednak výpoveďou svedka X., svedkyne R.. E.,
ale najmä znaleckým dokazovaním znalkyne z odboru ekonomika Ing. Šulákovej a Ing. Kostrovej. Z
výpovede svedka X. vyplynulo, že nemal vedomosť o žiadnych finančných prostriedkoch, ktoré mali

nabehnúť na účet spoločnosti, jednoznačne uviedol, že pokiaľ by takéto peniaze prišli, tak by si ich
vybral ponechal pre seba. Poprel, že by poskytol splnomocnenie obžalovanému na vybratie peňazí.
Svedkyňa R.. E. potvrdila, že obžalovaný predložil daňové priznania za obdobie mesiacov november
2006 až jún 2007, kde uviedol daňovú povinnosť za tieto mesiace v celkovej výške 5.705.846,-SK. Zo
znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že na účet spoločnosti boli pripísané finančné prostriedky

od novembra 2006 do júna 2007, z ktorých obžalovaný vybral sumu 20.216.525,-Sk. Vzhľadom k týmto
výberom ku dňu splatnosti daňovej povinnosti na Dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie
obdobie nebol dostatok finančných prostriedkov, nakoľko platby od odberateľov prichádzali väčšinou do
23. - 24. kalendárneho dňa v mesiaci a v ten istý deň sa realizovali z nich výbery v rovnakej čiastke ako
sa uskutočnil kredit na účtoch, tak bol následný realizovaný výber - debet z účtu osobou obžalovaného,

ktorý mal k uvedeným účtom dispozičné právo. Subjektom tohto trestného činu je osoba, ktorá má
povinnosť platiť určitý druh dane, čo bol v tomto prípade obžalovaný, ktorý podal daňové priznanie a teda
bol povinný aj zaplatiť dane, nakoľko mal prístupu k finančným prostriedkom, keďže bol jediný disponent
s účtami, ktoré založil a následne finančné prostriedky z nich vybral.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že hlavnou príčinou nezaplatenie dane daňovému
úradu na základe daňových priznaní, ktoré predložil obžalovaný bola skutočnosť, že obžalovaný

finančné prostriedky i keď už nebol konateľom spoločnosti, ani spoločníkom, vybral a použil ich na iný
účel. Obžalovaný bol usvedčovaný okrem iného aj listinnými dôkazmi a to výpismi z účtov, potvrdeniami
bánk o založení účtov, daňovými priznaniami.

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako zločin s tým, že sa jedná o trestný čin

spáchaný úmyselne, nakoľko obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15
písm. b) Trestného zákona, keďže vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie, alebo ohrozenie
spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí bol s týmto uzrozumení. Podľa výpisu z účtov
spoločnosť Christian Rudi s.r.o. mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie daní,
čo bolo potvrdené i znaleckým dokazovaním a v rozpore so zákonom finančné prostriedky obžalovaný
neodviedol oprávnenému príjemcovi - daňovému úradu, ale použil ich na iné účely.

Súd pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného zistil z odpisu registra trestov, že obžalovaný bol
doposiaľ trikrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky a to v roku 1988 rozhodnutím Okresného
súdu Nitra sp. zn. 2T/24/1988, ktoré odsúdenie má obžalovaný zahladené a hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený, v roku 1995 rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/63/1994

ktoré odsúdenie má obžalovaný zahladené a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený a v roku 2005
rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/29/2005 ktoré odsúdenie má obžalovaný zahladené
a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. z miesta bydliska Mesto B. ho bližšie nehodnotilo, uviedli, že
spáchal 1 priestupok na úseku dopravy 09.07.2012. Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
B. nepoberá žiadne dávky a príspevky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovenie § 34 ods. 1 - 4 Trestného
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 Trestného zákona u obžalovaného ako i
žiadnazpriťažujúcaokolnosťuvedenáv§37Trestnéhozákona,aukladaltrestpripomerepoľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností 0:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods.
2 Trestného zákona, V dôsledku aplikácie tohto ustanovenia vychádzal zo základnej trestnej sadzby
uvedenej v ustanovení § 278 ods. 3 Trestného zákona, v rozmedzí 3 roky až 8 rokov. Doterajší život

obžalovaného umožňuje urobiť záver, že na prevýchovu obžalovaného, ako i vzhľadom na okolnosti
prípadu zhora uvedené, je možné vplývať aj trestom odňatia slobody s povolením jeho podmienečného
odkladu s probáciou. Podriaďovanie sa povinnostiam vyplývajúcim z probačného dohľadu, bude
obžalovanému pripomínať nesprávnosť jeho konania. Vzhľadom k tomuto bol uložený obžalovanému
trestodňatiaslobody vovýmere3roky,ktorýpodľa§50ods.1,§51ods.1Trestnéhozákona,§49odsek

1 Trestného zákona podmienečne odložil a to s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v
skúšobnej dobe určenej podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 4 roky.

Obžalovanémusúduložilvichzmysle§51ods.4písmenad)Trestnéhozákonapovinnosť,ktoráspočíva
v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh vo výške 189.399,39 eur Slovenskej republike - Daňovému

úradu Trenčín pobočka Partizánske. Základnou požiadavkou pri ukladaní primeraných povinností je
ich primeranosť a určitosť. Primeranosť sa musí vzťahovať na zákonný účel povinnosti, teda musí
smerovať k tomu, aby podmienečne odsúdený viedol riadny život. Primeranosť sa musí vzťahovať aj
na povahu podmienečného odsúdenia, pretože primerané povinnosti sú jeho integrálnou súčasťou, ako
aj na spáchaný trestný čin, za ktoré bol páchateľ uznaný vinným. Ide po predovšetkým o také opatrenia,

ktoré umožnia odstrániť príčiny, podmienky alebo príležitosti na opätovné spáchanie trestného činu,
ktorého sa páchateľ dopustil. Zákonodarca osobitný dôraz kladie na povinnosti na nahradenie škody
spôsobenejtrestnýmčinomatopodľaschopnostíobžalovaného.Trestnýmčinombolaspôsobenýdlhna
daňovej povinnosti a vzhľadom ku tomu bola obžalovanému uložená i povinnosť spočívajúca v príkaze
zaplatiť dlh, ktorý spôsobil trestným činom.

Súd dospel k záveru, že takto uložený trest je dostatočne spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre
ukladanie trestu s poukazom iná účel trestu a individuálnu a generálnu prevenciu, zohľadňujúc charakter
trestnej činnosti a predchádzajúci život obžalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.