Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníkova

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112213934.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci

navrhovateľky: F. V., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 2, XXX XX B., proti odporcovi: P. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B., zastúpený opatrovníčkou P. A., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Bratislava III., so sídlom Námestie Biely Kríž 7, 836 07 Bratislava, o určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.05.2012 domáhala určenia príspevku
na výživu rozvedenej manželky. K výške výživného sa vyjadriť nevie, pretože s bývalým manželom roky

kontakt nemá. Svoj návrh odôvodnila tým, že návrh podala na základe ústnej požiadavky Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, nakoľko požiadala o pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona 599/2003
naoddeleníúradupráce.Akouchádzačkaozamestnaniejeevidovanáod01.10.2011,poslednásociálna
dávka - podpora v nezamestnanosti jej bola vyplatená v apríli 2012. Navrhovateľka uviedla, že aj keď
je s manželom rozvedená od 17.02.2011, spolu nežijú viac ako 13 rokov. Návrh o určenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela navrhovateľka nepodala, ako uviedla z vlastnej vôle, ale na základe ústne
vymáhaného podania návrhu referentkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

Súd uznesením 1P 107/2012-64 zo dňa 24.01.2014, odporcovi v konaní ustanovil opatrovníka podľa §
29 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, že jeho pobyt v cudzine nie je súdu známy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, spisom Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave 6C 199/2010, sobášnym listom, rozhodnutím o zaradení navrhovateľky do zoznamu
uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne,
potvrdením vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o pomoci v hmotnej núdzi,
kópiou LV 4147 bytu na X. ulici v B. vo vlastníctve navrhovateľky, kópiou LV 3980 bytu na J. ulici v B.
v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých
zistil nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 6C/199/2010 - 13

zo dňa 17.02.2011, právoplatným dňa 05.03.2011. Návrh na rozvod podal bývalý manžel navrhovateľkyz dôvodu, že manželstvo je iba formálnym zväzkom a neplní si svoju spoločenskú funkciu, manželia v
čase podania návrhu na rozvod manželstva dňa 25.10.2010 v spoločnej domácnosti nežili viac ako 12
rokov. Navrhovateľ v čase podania návrhu žil a pracoval v L. vo V. B..

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že žiada, aby súd určil výživné na rozvedenú manželku vo výške
300,- Eur mesačne od 01.07.2012, pretože v opačnom prípade by musela vrátiť dávky v hmotnej
núdzi, ktoré jej boli štátom vyplácané. Podanie tohto návrhu jej odporúčali pracovníčky na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia vyplácania hmotných dávok. Hmotné dávky jej
boli vyplácané vo výške 118,- Eur mesačne a ich priznanie bolo podmienené podaním návrhu na súd

o určenie výživného na manželku. Od novembra 2013 je navrhovateľka opäť zamestnaná, pracuje v
strážnej službe v spoločnosť T. s.r.o., s príjmom vo výške 360,- Eur netto mesačne. Navrhovateľka
uviedla, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie vyplácania hmotných dávok
jej povedali, že aj napriek tomu, že sa zamestnala, má trvať na návrhu, a preto navrhovateľka trvá na
svojom návrhu v celom rozsahu. So svojim bývalým manželom naposledy komunikovala v roku 2004
z dôvodu vážneho ochorenia ich syna. O svojom bývalom manželovi nič nevie, nemá o ňom žiadne

správy, nestretáva sa ani s jeho blízkou rodinou, pred rozvodom manželstva v roku 2011, nežili spolu
ako manželia približne 20 rokov.

Sociálna poisťovňa navrhovateľke v období od 01.10.2011 do 31.03.2012 vyplácala dávku v
nezamestnanosti 498,70,- Eura. Dňa 16.02.2012 navrhovateľka podala žiadosť o dávku v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke v zmysle zákona č.599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte pomoci v hmotnej núdzi. Rozhodnutím Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 22.06.2012 bola navrhovateľka uznaná za občana v hmotnej núdzi,
ktorá spĺňala nárok na pomoc v hmotnej núdzi a bola jej preddavkovo priznaná dávka a príspevky v sume
12,99,- Eura mesačne od 01.05.2012. Od novembra 2013 je navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti
T. s.r.o., s príjmom vo výške 360,- Eur netto mesačne.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod

manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Súd nezistil na strane navrhovateľky preukázané také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
oprávnenosť navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela z dôvodu, že nie
je schopná sama sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu
rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnostivykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo
zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver
neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

Pri rozhodovaní o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela súd zo zákona obligatórne
prihliadal aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, ako aj na obdobie počas ktorého
manželia nežili v spoločnej domácnosti, viac ako 20 rokov. Navrhovateľka nie je v kontakte s bývalým
manželom, ktorý žije vo V. B., nemá vedomosť o jeho aktuálnom pobyte. Vzhľadom na všetky zistené
skutočnosti návrh navrhovateľky zamietol, jej tvrdenia považoval za nedôvodné rovnako, ako samotný

návrh na začatie konania, nakoľko z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že dôvodom na podanie návrhu
bol pokyn referentky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a nie navrhovateľkou preukázané
skutočnosti ktoré má na mysli Zákon o rodine vo vyššie citovanom § 72.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť
aj z dôvodu, že priznanie výživného v súlade s návrhom navrhovateľky by bolo v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, keďže navrhovateľka a odporca už viac ako 20 rokov nežijú

ako manželia, navrhovateľka nemá žiadne informácie o živote a pobyte odporcu, dôvodom rozvodu
manželstva bola skutočnosť, že manželstvo účastníkov bolo po dlhoročnom odlúčení iba formálnym
zväzkom.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, v zmysle ktorého,
účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd vzhľadom na to, že odporca si
neuplatnil náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli, rozhodol o trovách tohto konania
tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci