Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113010884
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113010884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci obžalovaného O. M. a spol.

pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a
iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1./ O. M., D..XX.XX.XXXX S. H.,
H. N. S. R., W. F. XXX

2./ Ľ. M., D..XX.XX.XXXX S. H.,
H. N. S. R., W. F. XXX

sa uznávajú vinnými, že:

v bode 1./
dňa 11.11.2012 v čase okolo 02.00 hodine v Nitre na Štefánikovej triede 54 pred budovou Coop Jednota
po predchádzajúcom verbálnom a fyzickom útoku napadli poškodeného N. D. tak, že Ľ. M. s ním po
vzájomnej potýčke spadol na zem, kde naňho následne O. M. skočil celou váhou svojho tela a ešte

jedenkrát ho udrel do tváre, čím poškodenému N. D., H. N. S. Y., X. R. C. XXX bolo spôsobené zranenie
vykĺbenie hlavice pravej ramennej kosti,

v bode 2./
dňa 28.04.2012 v čase okolo 22:50 hod. pred pohostinstvom Terno na Hlavnej ulici vo Veľkom Záluží
obaja pod vplyvom alkoholu začali slovne napádať a vulgárne nadávať príslušníkom hliadky polície
Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľké Zálužie, ktorú predtým privolali tiesňovou telefónnou
linkou číslo 158 a po výzve policajtov, aby sa upokojili a upustili od ďalšieho nevhodného konania,

obžalovaný Ľ. M. sa pokúsil päsťou pravej ruky udrieť policajta nstržm. O. Š. do oblasti tváre, na
čo bol proti nemu použitý donucovací prostriedok - obušok, po čom začal s ním zápasiť, udieral ho
päsťami, hrýzol ho, kopal a vyhrážal sa obom policajtom, že ich zajebe, aj ich rodiny, ak ho nepustia
a súčasne počas toho, ako sa obaja policajti snažili nasadiť brániacemu sa obžalovanému Ľ. M. putá,
obžalovaný O. M. pribehol k nim, začal obidvoch príslušníkov Policajného zboru ťahať za uniformy, sácal
do nich rukami, vulgárne im nadával a po opakovanej výzve, aby upustil od svojho konania a vrátil sa k
služobnému vozidlu, túto výzvu neuposlúchol a snažil sa z miesta činu ujsť, po čom bol zadržaný nstržm.

O. Š., ktorému sa vyhrážal, aby počkal, že ho raz odjebe, pričom v dôsledku fyzického útoku Ľ. M.
bolo poškodenému policajtovi nstržm. O. Š. spôsobené zranenie, a to edém v oblasti pravého obočia,
hematóm po uhryznutí na ľavom predlaktí a mnohonásobné drobné exkoriácie v oblasti oboch jabĺčok
kolien, poškodenému policajtovi nstržm. W. W. zranenia spôsobené neboli,

teda:
v bode 1./

spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti
tým, že napadli iného,v bode 2./
spoločným konaním použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a iným sa

vyhrážali usmrtením a ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

tým spáchali:
v bode 1./
prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 odsek 1 písmeno a)

Trestného zákona,

v bode 2./
prečin útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 323 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona a k § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to im súd ukladá:

Obžalovanému O. M. :
Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, s použitím §

38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a zároveň podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a akýchkoľvek iných návykových látok.

Obžalovanému Ľ. M. :
Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38
odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a zároveň podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a akýchkoľvek iných návykových látok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným, aby spoločne a nerozdielne uhradili
poškodenému nstržm. O. Š., D..XX.XX.XXXX, príslušníkovi OO PZ Veľké Zálužie spôsobenú škodu vo

výške 229,- eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:
- N. D. D.C. XX.XX.XXXX N. S. S. Y., R. C. Č..XXX a
- spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. IČO: 35 942 436 so sídlom v Bratislave, Eisteinova č.25

s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného nstržm. O. Š., D..XX.XX.XXXX,
príslušníka OO PZ Veľké Zálužie so zvyškom jeho nároku na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp.zn.2Pv 670/2012 a obžaloby Okresnej
prokuratúry v Nitre sp.zn.1Pv 272/2012 (pôvodne vedenú na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.33T
126/2013),ktorésúdprejednalvspojenomkonanívzmysleuzneseniaospojeníveci(140-142),rozhodol

trestnú vec proti obžalovaným O. M. a H. M..
Na hlavných pojednávaniach súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaných,
poškodeného L.. W. W., O. S. a N. D. vrátane konfrontácií medzi nimi a obžalovanými, vypočutím svedka
A. N. vrátane konfrontácie medzi ním a obžalovanými, vypočutím svedka F. N. vrátane konfrontácie
medzi ním a obžalovanými, vypočutím svedkov V. S. a U. C., vykonaním konfrontácie medzi svedkom C.

a poškodeným D., vypočutím svedkyne V. Z. vrátane konfrontácie medzi ňou a obžalovanými, vypočutím
svedkyne O. Z. vrátane konfrontácie medzi ňou a obžalovanými, vypočutím svedka M. G. vrátane
konfrontácie medzi ním a obžalovanými, prečítaním zápisníc z výsluchu svedkov L. G., F. A., O.. O.
R., O.. A. G., Bc. M. O., M. O. a O. G. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku O.. S.
G. a znaleckého posudku O.. G. a O.. F., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho
obsahu oboch spisov Okresného súdu Nitra 6T 87/2013 a 33T 126/2013, oboznámením pripojeného

spisu Ministerstva vnútra SR odbor poriadkovej polície ako i pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR
sekcie kontroly a inšpekčnej služby, pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp.zn.6T 1/2008, sp.zn.3T
55/2006 a sp.zn.21T 165/2008.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný O. M. na hlavnom pojednávaní k obžalobe 2Pv 670/2012, t.j. k prečinu výtržníctva uviedol,
že popíjal alkohol na stretávke s bratom H. M., vypil jeden pollitrový červený strik, potom asi 10-krát
Fernet s kolou, na ceste domov okolo 22,00 hod. sa zastavili v podniku Dreváreň, bol s nimi aj kamarát
U. C., v Drevárni sa zdržali asi 15-20 minút, dal si tam jedno pivo, čakali na taxík z Taxislužby Moje taxi

vonku pred podnikom s bratom H. M. a kamarátom U. C.. Ako vyšli z Drevárne, taxík tam ešte nebol,
išli okolo dve baby, pozdravil „Ahojte kočky“ a oni im začali nadávať, brat zareagoval zle, odpovedal im
„vylížem vám minč“. Kúsok od nich bol SBS-kár a hneď ich išiel mlátiť. Keď chcel na taxíku otvoriť dvere,
tak SBS-kár zatvoril dvere na taxíku a taxikár odišiel. Dohovárali SBS-károvi, že to vyriešia rozhovorom,
ale SBS-kár sotil do brata a spoločne spadli a SBS-kár kričal, že ho bolí rameno, no oni sa ho ani

nedotkli. K obžalobe 1Pv 272/12 uviedol, že boli s bratom v Tescu na nákupoch, prišli do Zálužia do
krčmyTerno,pilipivoaWhisky,vypiliasi4-5pohárikovajsbarmanomN.aN..Malivypité,hraliautomaty.
Už tam skoro nikto nebol iba N. a N., brat sa pozrel, že nemá peniaze, mal taký vačok, z ktorého sa dajú
ľahko vybrať peniaze a keď sa pozrel, peňaženka bola hodená na zemi. Peňaženku zdvihol a žiadali s
bratom späť peniaze od barmanov, lebo tam boli oni dvaja, oni ich začali vyhadzovať von, vonku bola

veľká mela, rozbilo sa sklo. Volal políciu, aby mu poslali hliadku, že ich okradli, prišla jedna policajná
hliadka, išiel hneď za šoférom, povedať mu čo sa stalo. Druhý policajt išiel spacifikovať brata, robili im
z ničoho nič prehliadky, chceli ich hneď spacifikovať, ako videl ako idú spacifikovať brata, začal volať
druhýkrát policajtom a bežal po chodníku, nestihol ani dovolať, na šupu padol na zem, udreli ho po
temene hlavy. Po chvíli prišla druhá hliadka, prišiel policajt M. G., povedal mu, že ich okradli. Zobrali

ich na stanicu, rozdelili, brata dali do cely, on bol na stoličke. Bili ich hlava nehlava, spravili prehliadku,
zobralicigarety.Zavolaliimzáchranku,dostávalfackyajodzáchranárov.Nikdysapolicajtomnevyhrážal.
K svojej výpovedi z prípravného konania kde uvádzal, že si skutok nepamätá, povedal, že mal v hlave
veľký zmätok.

Obžalovaný H. M. k obžalobe 2Pv 670/2012, t.j. k výtržníctvu uviedol, že s bratom boli na stretávke,
popíjali červené striky, odtiaľ išli do podniku Dreváreň, boli tam chvíľku, zavolali sa taxík z Taxislužby,
čakali vonku asi 5-10 minút spolu so známym U. C.. Išli okolo dve dievčatá, slušne ich pozdravil a oni
niečo vykrikovali, v tom prišiel taxík a ako brat nastupoval do taxíku, pribehol SBS-kár, zavrel na taxíku
dvere, taxikár odišiel preč a SBS-kár ich chcel biť, útočil na nich s päsťami, oni sa uhýbali a odskakovali,

skočil na neho a spadli na schody, SBS-kára bolelo rameno. SBS-kár začal kričať na kolegov. Brat nemal
fyzický konflikt s SBS-károm. K obžalobe 1Pv 272/2012 uviedol, že boli s bratom na nákupe v Tescu
autobusom, chceli si dať pivo v pohostinstve Terno v Záluží, sedeli tam, brat odbehol na automaty a
barmani im ponúkli Whisky, mal asi 5 pohárikov a ešte pivo. Mal so sebou hotovosť okolo 230,- eur v
zadnom vrecku v rifliach a brat vyhral ešte v automate 250,- eur. Zistil, že v zadnom vrecku mu chýba

hotovosť, povedal to bratovi, išiel za barmanom N. a N.. Pýtal si naspäť tie peniaze, nechceli mu ich
dať. Vyhodili ich von, brat volal políciu, že ich okradli, boli vonku s barmanmi, boli tam hádky, on tam
nikomu neublížil, brat sa tam sácal s barmanmi, potom boli barmani zavretí v krčme, prišla policajná
hliadka. Policajti vystúpili z vozidla a hneď bez spýtania ho spacifikovali s obuškom, on sa uhol, policajtspadol a následne ho spacifikoval, vybehol aj N. a na zemi ho tlačili obaja, brat niekde odbehol, previezli
ho autom do cely, do auta ho dali na silu, v policajnej cele ho bili. Točila sa mu neustále hlava. Potom
sedel v kancelári na stoličke spútaný, zavolali záchranárov, odviezla ich záchranka na ambulanciu do

nemocnice na pohotovosť, nechceli ich ošetriť, on potom povedal, že telo si to samé vylieči. Brat sa
spýtal sestričky, či by ho mohla ošetriť, ona ho zobrala vedľa, záchranári vybehli, že kde ide, on im
povedal, že idú súložiť, to ich vyprovokovalo, brata chytili, vykrútili mu ruku a jeden záchranár mu dával
facky a druhý vyskočil a dal mu facku. V tom on povedal, že robia nezákonne, všetci traja záchranári sa
rozbehli a začali ho biť. Keď uvádzal v prípravnom konaní že si to nepamätá, bol vystresovaný.

Poškodený N. D. k trestnému činu výtržníctva uviedol, že mal stretnutie s dvomi známymi, čakal ich
vonku na rohu. Pred Drevárňou počul väčší hluk a videl prichádzať známe. Keď prechádzali okolo
obžalovaných, tak jeden z nich ich oslovil vulgárnymi slovami. Pristúpil k nim bližšie, išiel oproti nim a v
tom videl ako sa jeden z obžalovaných natiahol po jednej kamarátke a chcel ju chytiť, na to ho upozornil
hlasnejším a ráznejším tónom, aby prestal. Keď pristúpil k obžalovanému, tento sa natiahol a išiel ho

udrieť, dal mu páku a povedal nech sa skľudní. Druhý z nich ho udrel do tváre, bránil sa, zvalili sa na
zem a vykĺbili mu rameno. Medzitým známa išla na dispečing ohlásiť kolegov, obžalovaných zadržali a
bola privolaná polícia. Aj po príchode polície boli agresívni. Nik iní sa tam nenachádzal, údajne potom
ešte vyšiel niekto z Drevárne ale toho nevidel ani nepočul. Žiadny taxík nevidel. Bolo mu spôsobené
vykĺbenie ramena, ošetrili ho v nemocnici, kde ho zobrala sanitka, na rameno má doteraz následky a

potrebuje operáciu, kvôli tomuto ramenu prišiel aj o prácu, 30 dní bol práceneschopný a potom ešte
rehabilitoval. Prvý ho zasiahol do tváre jeden z obžalovaných, ťažko povedať ktorí, keďže sú dvojičky.

Svedok U. C. k trestnému činu výtržníctva uviedol, že bol v Drevárni s kamarátmi, boli tam aj obžalovaní,
popíjali, on vypil asi 2-3 pivá a oni pili aj tvrdý alkohol, boli viac v podnapitom stave. Povedali, že idú

domov na taxíku, spýtal sa či sa môže s nimi zviesť. Vyšli spolu von z Drevárne na ulicu, išli okolo nejaké
dievčatá, niektorí z obžalovaných ich oslovil „ahojte kočky“, a niektorá z nich ho poslala do kelu. Oni na to
zareagovali nemotorným spôsobom, začali nadávať, potom poškodený zareagoval na to tak, že pristúpil
k nim, že čo si to dovoľujú, začali sa handrkovať medzi sebou. Presné okolnosti kto s kým sa bil nevedel,
padli na zem na schody. Poškodený nariekal, že ho bolí rameno, obžalovaní začali rýchlejším krokom

odchádzať preč, poškodený zavolal kolegov z SBS-ky, ktorí sa za obžalovanými rozbehli, chytili ich za
rohom a dotiahli späť. On odišiel preč. Obžalovaní sa nesnažili fyzicky zaútočiť na dievčatá, poškodený
ich napadol prvý.
Svedkyňa V. Z. k trestnému činu výtržníctva uviedla, že išla s kamarátkou z diskotéky a v blízkosti
podnikuDreváreňstáliobžalovanínaschodoch,začaliponichkričať,malineslušnénarážky,pokračovali

v ceste, v tom počuli nejaké kroky za sebou, D. to videl, išiel oproti nim, lebo ich čakal, jeden
z obžalovaných ju chcel strhnúť za kapucňu, cítila niekoho za sebou, v tom D. odsotil jedného z
obžalovaných, aby im dal pokoj, jednoducho ho odstrčil rukami. Jeden z obžalovaných na poškodeného
zaútočil na tvár rukou alebo päsťou, aj ho udrel, otočila sa ku kamarátke, všetko sa strašne rýchlo
zomlelo, keď sa otočila naspäť, D. už bol na zemi, zakričal, aby išla pre jeho kolegov na dispečing. Na

zemi bol len poškodený, obžalovaný bol jeden pri ňom a druhý asi meter od neho. Ako prvý zaútočil
obžalovaný, po odsotení obžalovaného nasledoval útok zo strany jedného z obžalovaných. Taxík tam
nestál. Obžalovaní sa javili byť pod vplyvom alkoholu, boli vulgárni.

Svedkyňa O. Z. k trestnému činu výtržníctva uviedla, že išla s kamarátkou z diskotéky a v blízkosti

podnikuDreváreňstáliobžalovanínaschodoch,začaliponichkričať,malineslušnénarážky,pokračovali
v ceste, už boli smerom k nim chrbtom, na rohu čakal poškodený, cítila, že sa za nimi niekto približuje.
Pán D. sa približoval, obzrela sa a videla akoby jeden z obžalovaných sa zahnal na Z., ako keby jej
chcel stiahnuť vetrovku za kapucňu a vtedy už pribehol D. a odstrčil ho rukami do tela. Ona utekala ďalej.
Keď sa obzrela, tak D. už bol na zemi v bolestiach a kričal, aby mu zavolali pomoc. Obžalovaní niekam

utekali. Keď prechádzali okolo obžalovaných, videla im do tváre. Obžalovaný chcel zaútočiť na Z., keby
poškodený nezareagoval, tak by svedkyňa spadla na zem. Potom kolegovia D., ktorých privolali a ktorí
s ním mali službu, volali políciu a utekali za obžalovanými. Iní ľudia tam neboli.

Z prečítanej výpovede splnomocnenkyne poškodenej spoločnosti Dôvera k trestnému činu výtržníctva

vyplynulo, že pri spáchaní skutku nebola, uplatnila si za poškodenú spoločnosť Dôvera za ošetrenie
poškodeného Nováka sumu vo výške 94,03 eur, ktorú žiadala v trestnom konaní uhradiť zo strany
obžalovaných.ZprečítanýchvýpovedesvedkovF.A.aL.G.vyplynulo,žetítopracovalivstrážnejbezpečnostnejslužbe,
v predmetný večer boli v službe, poškodený bol s nimi, išiel si von zapáliť cigaretu a počkať známe.
Zvonku počuli poškodeného kričať, tak sa išli pozrieť čo sa deje a videli oproti nim bežať dievča, ktoré

im povedalo, že ju prepadli dvaja muži. Na zemi videli poškodeného, držal si pravé rameno a zvíjal sa
od bolesti. V jeho blízkosti stálo ďalšie dievča, ktoré im ukázalo kadiaľ bežali útočníci. Dobehli a zadržali
jedného z nich, ktorý ani nekládol odpor a nepopieral incident s poškodeným, ďalší z obžalovaných
prišiel za nimi sám. Privolali hliadku PZ a záchranku.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca O.. S. G. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia ku skutku výtržníctva a z jeho dopočutia ku skutku vyplynulo, že poškodený N. D. utrpel
vykĺbenie hlavice pravej ramennej kosti, no pred skutkom ma 40x vykĺbené rameno, ktorá skutočnosť
ovplyvnila spôsobenie tohto zranenia. A. doba liečenia a práceneschopnosti je 4 - 5 týždňov, jedná sa o
úraz stredne ťažký, vzniká priamym nárazom na kĺb alebo pádom na odtiahnuté rameno, ak by nemal
pred skutkom zranené rameno, došlo by iba k pomliaždeniu ramena s dĺžkou liečenia do 7 dní. Zranenie

mohlo vzniknúť ako tvrdí poškodený.

Poškodený L.. W. W. k obžalobe 1Pv 272/2012 uviedol, že bol v nočnej službe, boli vyslaní do Veľkého
Zálužia pri pohostinstvo Terno, M. volal, že mu ukradli 500,- eur, išli tam a o minútu znovu volal operačný,

že tam majú ísť, že je tam dusná atmosféra. Zároveň im hovoril, že tam posiela aj ďalšiu hliadku. Ako
prichádzali pred krčmu, boli tam obaja obžalovaní a N. a starší pán, ktorého nepoznal. H. M. sa zaháňal
na N. a na toho druhého pána. Kolega prvý vystúpil, vyzývali ich, aby prestali v napádaní, H. tam
pobehoval, išiel k nemu kolega S., on zostal pri O., chceli ich ukľudniť a zistiť presne čo sa stalo, periférne
videl ako sa kolega S. snažil ukľudniť H., H. nadával „Ty kokot čo robíš“, boli tam nadávky aj hádky. H.

M. sa zahnal na kolegu, aj O. M. do toho zasiahol. Išiel kolegovi na pomoc, spolu ho spacifikovali, kopal
na zemi, kričal na nich vulgarizmy. Podarilo sa im nasadiť H. putá, medzitým ako nasadzovali Ľubošovi
putá, O. ho ťahal, aby mu putá nedávali, bol tam aj N.. O. vyšprintoval po hlavnej ceste preč a kričal, že
zavolá JOJ-ku. H. si búchal hlavu o asfalt a kričal „pozrite čo mi robia“, ale oni sa mu hlavy ani nedotkli.
Videl prichádzať hliadku PMJ, ktorí utekali pomôcť S. chytiť O. M., ktorý sa snažil uniknúť, aj jeho spútali.

H. so S. naložili do služobného auta, zavreli dvere, kopal do dverí, PMJ-čkári naložili druhého do svojho
auta, odišiel za N. a tým druhým, že čo sa stalo. N. mu povedal, že ho obvinili, že im zobral 500,- euro,
povedal, že pili celú noc, prepili veľa peňazí, pili drahý alkohol, hrali na automatoch. Volali záchranárov,
lebo vo vnútri v bare mali obžalovaní aj nejakú potýčku, na tričkách mali krv. Obžalovaní im hovorili, že
si zistia kde bývajú, že si to vybavia. H. M. si zranil hlavu ako si ju búchal o asfalt, dali ho v putách do

klietky, aj napriek tomu, že mal putá, búchal si hlavu o stenu, mal sebapoškodzujúce sklony, pohrýzol
kolegu v aute, problémy robil aj vtedy, keď ho vyťahovali z auta a dávali na oddelenie. Bola privolaná
ďalšia hliadka PMJ, ktorá zabezpečovala prevoz obžalovaných do nemocnice.

Poškodený O. S. k obžalobe 2Pv 272/2012 uviedol, že s kolegom W. bol v hliadke, operačný ich poslal,

že majú preveriť oznámenie M., že mu boli odcudzené peniaze, povedal, že je tam husto a zároveň
posielal aj druhú hliadku PMJ, ako tam prišli, videli M., ktorých poznali na základe miestnej a osobnej
znalosti a ďalšie dve osoby, o ktorých neskôr zistil, že sa jedná o N. a N.. M. pobehovali voľne po
vozovke, čím ohrozovali bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky ako aj svoju vlastnú s tým, že jeden
z bratov chcel napadnúť N., chcel ho udrieť, následne na to s kolegom W. začali zisťovať čo sa deje, títo

im začali nadávať, že majú ísť do piče, že sú vyjebaní policajti, H. reagoval tak, že začal pobehovať po
vozovke, chcel aby neublížil sebe alebo iným účastníkom cestnej premávky, stiahol ho k sebe k vozidlu
z vozovky, vyzýval ho, aby upustil od protiprávneho konania. Kolega sa venoval O. M., tiež postrehol
nejaké vulgarizmy zo strany obžalovaného na kolegu, vyzval obžalovaného, aby zostal stáť, výzvu
neuposlúchol, pričom jeho reakciou bolo, že sa na neho zahnal pravou rukou, chcel ho udrieť do tváre,

tento jeho úder vykryl, nakoľko mal pripravený obušok. Následne sa ho opakovane pokúsil obžalovaný
udrieť, kopal ho do nôh, potom sa zapojil aj kolega W., ktorý dobehol k H. a zozadu ho chytil rukami a
zvalil ho na zem. Na zemi sa snažili upokojiť H. a nasadiť mu putá, pričom jeho agresivita stále rástla,
aj naďalej sa snažil kopať, udierať, hrýzť okolo seba. Popritom O. M. nadával, že ich „zajebe“. Následne
sa podarilo nasadiť mu putá a držali ho na zemi, lebo nemohli zvládnuť tú agresivitu. Ako ho držali na

zemi, O. M. sa približoval, začal sácať do kolegu W. oboma rukami a ťahal ho za uniformu. Celé to bolo
veľmi rýchle sprevádzané agresivitou a vyrážkami, že si ich nájdu aj rodiny a že ich „odjebú“. Potom sa
na miesto dostavila hliadka PMJ, ktorá mu pomohla chytiť unikajúceho O.. Ako zabezpečili kolegovia O.
M., vrátil sa k H. a s kolegom ho išli naložiť do služobného vozidla, tam naďalej kládol aktívny odpor,kopal okolo seba, kopol niekoľkokrát aj do interiéru vozidla, pohrýzol ho do ruky, naďalej mu nadával,
že nech ho pustí, lebo ho „odjebe“, že ho vyzlečie z uniformy, že ako policajt skončil a podobne. Po
vykonaní týchto úkonov sa kolega W. vrátil do vozidla a spolu s kolegami s PMJ menovaných eskortovali

na OO PZ Veľké Zálužie. Tam bol H. umiestnený do cely, naďalej boli však obaja agresívny, hrubo im
nadávali a vyhrážali sa, pričom H. M. v cele udieral hlavou o mreže, o stenu, kopal do mreží a steny, bol
agresívny a vybíjal si agresivitu v cele. Mal zakrvavenú tvár a preto privolali RZP, aby im bola poskytnutá
zdravotnícka pomoc. Po príchode RZP bol H. M. aj naďalej agresívny aj k lekárom, vulgárne im nadával,
lekári mali snahu ošetriť ho. Následne boli bratia ošetrení, postupne boli eskortovaní do nemocnice v

Nitre na ďalšie ošetrenie. Bol i sám na ošetrení tiež vo Fakultnej nemocnici Nitra, kde sa lekári pýtali, čo
to bolo za ľudí, že toto ešte nezažili, že aj ich sa snažili obžalovaní kopať.

Svedok A. N. k obžalobe 1Pv 272/2012 uviedol, že v ten večer bol v bare ako zákazník, inak tam aj
pracuje, obžalovaní sa zdržiavali pri automatoch, iní zákazníci tam neboli, kolega im vyplácal výhru asi
50 eur, pili nejaký koňak a išli ďalej hrať, následne sa tam strhla bitka, že im nevyplatil výhru, potom

tam N. napadli, bránil ho, spolu ich vyhodili von. Potom videl, že kopli do dverí a rozbili sklo. Vyšli aj
oni von z krčmy, jeden z obžalovaných napadol kolegu N., dobehol tam aj druhý obžalovaný. Medzitým
prišli policajti, napadnutie bolo vonku a potom aj vnútri v krčme, napadli aj jeho. Prišli policajti a pokúšali
sa ich spacifikovať. Obžalovaní nadávali policajtom. Videl ako obžalovaný išiel udrieť policajta do pleca,
počulajvyhrážkyavulgarizmy,„kurvypolicajskézabijemeVás“,opitíboliobajaobžalovaníažnepríčetní.

Nevidel, že by niektorí z policajtov napadol obžalovaných. Počul výzvy polície, aby upustili od svojho
konania. Keď prišla policajná hliadka, bol vonku.

Svedok F. N. k obžalobe 1Pv 272/2012 uviedol, že obžalovaní hrali automaty, v krčme bol A. N., on,
obžalovaní, keď ich vyplácal, bol tam aj vedúci, pili alkohol Chivas Regal a pivo. Potom povedali, že

im chýbajú peniaze, ale oni ich asi nachádzali do automatu a ako mal svoju peňaženku na bare, chceli
mu ju zobrať. Nedal ju. Začali kričať a búchať, že zavolajú policajtov. Chceli po ňom hodiť stoličku a
udrieť ho ňou, ale podarilo sa mu ich dostať von. Oni potom začali kopať do dverí, rozbili sklo, zavolali
policajtov. Obžalovaní kládli odpor policajtom, bolo tam veľa kriku, keď prišla policajná hliadka bol vnútri
a práve vyšiel von. Jeden z nich útočil na policajta spredu. Nevidel, že by policajti nejakým spôsobom bili

obžalovaných, ale jeden z obžalovaných si búchal hlavu o cestu, ešte na druhý deň bola krv na ceste.
Ako policajti vystúpili z auta, tak hneď jeden z obžalovaných išiel do policajta a ten sa bránil.

Svedok V. S. k obžalobe 1Pv 272/2012 uviedol, že bol vyslaný na vykonanie eskorty z Nemocnice na OO
PZ Veľké Zálužie jedného z obžalovaných. Obžalovaný sa správal voči personálu aj voči nim arogantne,

používal samé neslušné nadávky, bol pod vplyvom alkoholu. Eskorte predchádzalo, že jeden z nich bol
v klietke a jedného vypočúvali, bol tam veľký hluk a ten čo bol v tej klietke, si búchal hlavu do klietky,
celé to tam bolo krvavé, mal viac zranení, spôsoboval si to už dlhšiu dobu, ale toho on neeskortoval.

Svedok nstržm. M. G. k obžalobe 1Pv 272/2012 uviedol, že dňa 29.04. boli vyslaní do Veľkého Zálužia

k pohostinstvu Terno, odkiaľ volal jeden z M., že tam majú nejaký problém, že tam prišlo k nejakým
nezhodám medzi viacerými spoluobčanmi, bolo im povedané do vysielačky, že sa tam nachádza hliadka
OO PZ Veľké Zálužie, potrebujú súčinnosť a pomoc. Dorazili na miesto, pred týmto pohostinstvom videli
ako jeden z členov hliadky OO PZ Veľké Zálužie mal zadržaného jedného z obžalovaných a druhý člen
hliadky druhého obžalovaného nevedel zadržať, naháňal ho po ulici, druhý z bratov bol vyzývaný, aby

zostal stáť, aby spolupracoval, neuposlúchol ani raz výzvu a člen hliadky Veľké Zálužie uchopil jedného
z M., a povedal mu, že ak neupustí od svojho konania, budú na neho použité donucovacie prostriedky
a spacifikoval M. na zem, založil mu putá. M. posadili na zadné sedadlo ich vozidla a bol predvedený
na OO PZ Veľké Zálužie, aj hliadka OO PZ zobrala jedného z M.. Potom si M. posadili na stoličku na
chodbe, strážil ho, druhý M. bol v cele tzv. klietke, lenže potom sa obaja vulgárne vyjadrovali na ich

adresu, kričali, ten jeden tam trieskal v klietke, bol tam veľký buchot, dráždilo to aj jeho brata, čo sedel
na stoličke, opakovane ich vyzývali, aby sa ukľudnili a spolupracovali. Obidvom bratom bola privolaná
RZP, lebo mali rôzne šrámy na tele, asi z tej bitky v krčme. Potom jeden z bratov už po príchode RZP
kľudne išiel do sanitky, najprv sa chcel dať ošetriť, potom nechcel, trvalo to asi 15 minút, sám nevedel
čo chce. Lekár povedal, že budú potrebovať druhú sanitku pre druhého, správali sa tam dosť hlučné,

pľuval, bola tam aj krv na stene, nakoniec boli prevezení sanitkami do FN. Nedošlo k fyzickému útoku
zo strany záchranárov a polície na obžalovaných.Z prečítaných výpovedí svedkov MUDr. A. G., Bc. M. O. a M. O. z prípravného konania k obžalobe 1Pv
272/2012 vyplynulo, že RZP bola privolaná na OO PZ Veľké Zálužie za účelom vyšetrenia obžalovaných,
pričom obaja obžalovaní boli agresívni tak voči posádke RZP ako i príslušníkom polície, nadávali

posádke vozidla. Snažili sa ich napádať, preto boli pripútaní na lôžko, boli pod vplyvom alkoholu, mali
pomliaždeniny a preto MUDr. G. rozhodol, že ich pošle na vyšetrenie na traumatologické oddelenie
do FN v Nitre. Obžalovaný rozprávali akoby z cesty, niečo o mimozenšťanoch, odmietali sa dať
ošetriť, že telo sa uzdraví samo. MUDr. G. sa vyjadril, že videl, že jeden z príslušníkov polície bol
poranený obžalovaným, bol uhryznutý na ľavej ruke a predlaktí. Počas vyšetrovania obžalovaných na

traumatologickom oddelení vo FN boli obžalovaní opäť agresívni voči personálu i hliadkam PZ, podpísali
reverz a boli odvedení hliadkami PZ. Podľa vyjadrenie svedka O. sa obžalovaní vyhrážali príslušníkom
PZ, že keď ich pustia, tak ich pozabíjajú. Nikto zo strany polície ani zdravotníckeho personálu fyzicky
ani slovne obžalovaných nenapadol.

Z prečítanej výpovede svedka O. G. z prípravného konania k obžalobe 1Pv 272/2012 vyplynulo, že

bol s kolegom G. vyslaný do obce Veľké Zálužie pred pohostinstvo Terno riešiť bitku. Po príchode na
miesto mal jeden člen hliadky OO PZ spútanú na zemi jednu osobu a druhá osoba utekala pred druhým
členom hliadky OO PZ Veľké Zálužie, preto jej išli na pomoc, osoba ani po použití výzvy nezastavila,
vulgárne vykrikovala na príslušníkov, na prekonanie jej odporu boli použité donucovacie prostriedky
a založené putá. Osoba kládla aktívny odpor, metala sa, kopala, bola pod vplyvom alkoholu, zistili

jej totožnosť a zistili, že sa jedná o O. M., ktorého previezli na OO PZ Veľké Zálužie, pričom aj pri
prevoze bol vulgárny a agresívny na príslušníkov. Vyhrážal sa im, že ich vyzlečie z uniformy, jeho brat
bol premiestnený do cely, kde búchal, vrieskal, bola privolaná hliadka RZP, lebo potrebovali ošetrenie.
Odmietali sa podrobiť vyšetreniu, aj po prevezení do nemocnice vulgárne vykrikovali, boli agresívni,
preto požiadali o ďalšiu hliadku. Nikto z príslušníkov polície a zdravotníckeho personálu sa ich nedotkli

s výnimkou nevyhnutného ošetrenia, ani fyzicky ich nenapádali.

Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. G. a MUDr. F. znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria k obžalobe 1Pv 272/2012 vyplynulo, že obžalovaný O. M. a H. M. v minulosti ani
dnes netrpeli a netrpia duševnou poruchovou v zmysle psychózy. Obaja v čase spáchania skutku mohli

rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania a mohli svoje konanie v zníženej miere ovládať
v dôsledku požitého alkoholu. Sú schopní chápať zmysel trestného konania, diagnostikovali u oboch
škodlivé užívanie alkoholu bez prejavov závislosti, požitý alkohol má vplyv na ich správanie v závislosti
od požitého množstva, nie je potrebné im nariadiť liečbu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že:
- oba skutky sa stali tak, ako sú uvedené v skutkovej vete obžaloby;
- sú trestným činom;
- spáchali ich obžalovaní;

- tieto sú správne kvalifikované, a to skutok v bode 1. ako prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže spoločným konaním sa
tohto skutku dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadli iného,
a skutok pod bodom 2. ako prečin útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona k § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a k § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

nakoľko spoločným konaním použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejných činiteľov a
súčasne sa im vyhrážali usmrtením a ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon ich právomoci.

Je pravdou, že obaja obžalovaní už od prípravného konania popierajú vinu za spáchaný skutok a
popierajúakúkoľvekúčasťnaskutku,ikeďpripustili,ževčasespáchaniaskutkusanachádzalinamieste

činu, no s poukazom na ich rôzne verzie ako sa mal skutok udiať, ako i podstatné rozpory s ostatnými
všetkými výpoveďami, ktoré nebolo možné odstrániť ich vzájomnou konfrontáciou, poukazujúc najmä
na výpovede poškodených D., W. a S. ako i výpovede priamych svedkov Z., Z., G., G., N., N., S.,
ako i nepriamych svedkov G., A., G., O. a O., vyhodnotil súd obranu obžalovaných za účelovú, ničím
nepotvrdenú a vyvrátenú nasledovnými dôkazmi.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1. z výpovede poškodeného D., ktorý skutok podrobne popísal vyplynulo,
že bol na ošetrení a bezprostredne po skutku bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici Nitra, liečil
sa na uvedený skutok vyše 30 dní a následne musel rehabilitovať, mal vykĺbené rameno, v dôsledkučoho bol prepustený aj zo zamestnania. Vo svojej výpovedi obžalovaných jednoznačne už v prípravnom
konaní ako i na hlavnom pojednávaní usvedčoval, týchto opoznal už v prípravnom konaní počas
rekognície, podrobne popísal priebeh ako i miesto spáchania skutku, pričom uviedol, že potom ako

zasiahol a pomohol prítomným svedkyniam, ktoré chcel jeden z obžalovaných napadnúť, ho ako prvý
napadol jeden z obžalovaných, s ktorým po napadnutí spadol na zem, kde následne na neho druhý
obžalovaný skočil, čím došlo ublíženiu na zdraví. Výpoveď poškodeného D. je podporená jednak celým
radom lekárskych správ o utrpených zraneniach poškodeného, ktoré zranenia plne korešpondujú s
jeho výpoveďou ako i závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie

traumatológia MUDr. S. G. a jeho výpoveďou, v ktorých znalec uviedol, že zranenia boli spôsobené s
najväčšou pravdepodobnosťou mechanizmom popísaným poškodeným. Znalec súčasne uviedol, že k
vzniku zranení poškodeného - k vykĺbeniu ramennej kosti prispela i skutočnosť, že poškodený mal v
minulosti asi 40-krát vykĺbené rameno a keby toho nebolo, tak len týmto skutkom by k vykĺbeniu ramena
nedošlo, došlo by iba k pomliaždeniu ramena s dĺžkou liečenia do 7 dní, preto súd nekvalifikoval konanie
obžalovaných aj ako ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. V neposlednom rade

je výpoveď poškodeného podporená i výpoveďami svedkýň Z. a Z., ktoré sa nachádzali na mieste činu,
a ktoré boli ako prvé objektom záujmu obžalovaných a práve v dôsledku toho, že poškodený sa týchto
zastal a chcel ich uchrániť pred jedným z obžalovaných, došlo k spáchaniu skutku, pričom obe svedkyne
potvrdili, že obžalovaní sa k nim zozadu priblížili a svedkyňa Z. tiež uviedla, že jeden z obžalovaných sa
pokúsil stiahnuť svedkyňu Z. za kapucňu, v dôsledku čoho poškodený vyzval obžalovaného, aby ustúpil

od tohto konania, na čo bol poškodený napadnutý jedným z obžalovaných. Nepriamo sú obžalovaní
usvedčovaní i výpoveďami svedkov G. a A., ktorí sa dostavili po spáchaní na miesto činu a zadržali
jedného z unikajúcich obžalovaných a privolali políciu.
SvedokC.-kamarátobžalovanýchvypovedalakoobžalovaníauvádzal,žeakoprvýnapadolpoškodený
obžalovaných, čo je však v rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi a rovnako ako obžalovaný v rozpore s

výpoveďou poškodeného a svedkov uviedol, že na mieste činu sa už nachádzal taxík spoločnosť Moje
taxi, ktorá skutočnosť bola orgánmi činnými v trestnom konaní preverená (viď. úradný záznam na čl.42)
a nebola potvrdená, v dôsledku čoho túto výpoveď súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú.
O spáchaní skutku obžalovanými svedčia tiež listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a to
najmä lekárske správy, v ktorých sú popísané zranenia poškodeného a záznamy z nemocnice, z ktorých

vyplýva, že poškodený bol skutočne v deň skutku ošetrený, utrpel vykĺbenie ramenného kĺbu, ktoré
zranenie však s ohľadom na predchádzajúce zranenia práve tejto časti tela poškodeného a vyjadrenia
znalca, súd neposúdil ako ujmu na zdraví pretrvávajúcu viac ako sedem dní v zmysle § 156 Trestného
zákona, ďalej súd poukazuje na úradné záznamy príslušníkov polície (čl.55-56), ktorí sa dostavili na
privolanie na miesto činu, z ktorých taktiež vyplýva agresívny postoj obžalovaných na mieste spáchania

skutku.

Obžalovaní tak svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona tak
po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keďže spoločným konaním poškodeného Nováka úmyselne

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom napadli, čím sa dopustili hrubej neslušnosti.

Obžalovaní sa na hlavnom pojednávaní bránili, že skutku sa nedopustili, i keď na mieste činu boli, a že
poškodený fyzicky napadol práve jedného z nich. Tieto ich výpovede vyhodnotil súd ako účelové a ničím
nepreukázané, prihliadajúc i k tomu, že títo sa môžu brániť akýmkoľvek spôsobom v trestnom konaní, na

rozdiel od poškodeného a svedkov, ktorí vypovedali pod prísahou a hrozbou nebezpečenstva trestného
stíhania pre trestný čin krivej výpovede v prípade uvádzania nepravdy. Obžalovaní na svoju obranu
neuviedli žiadne dôkazy, ktoré by ich tvrdenia preukazovali, ani neboli také produkované na hlavných
pojednávaniach a táto ich obrana nezodpovedala ostatným v konaní zadováženým vyššie uvádzaným
dôkazom.

Preto čo sa týka obrany obžalovaných súd dospel k záveru, že táto bola jednoznačne vyvrátená
výpoveďami poškodeného, ktorého výpovede boli vo všetkých štádiách trestného konania zhodné,
spoznal obžalovaných už v prípravnom konaní, podrobne skutok popísal, na svojich tvrdeniach zotrval i
počaskonfrontácií, predsúdomvypovedalpodprísahouajehovýpoveďjepodporenávyššieuvedenými
dôkazmi.

Z týchto dôvodov nemohol súd vyhovieť návrhom obhajoby na oslobodenie obžalovaných spod skutku
a ich tvrdeniam, že ako prvý zaútočil poškodený a nie oni.Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2. z výpovedí oboch poškodených W. i S., vyplynulo, že obaja obžalovaní
použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejných činiteľov - poškodených počas ich
služobného zákroku, ako aj to, že sa im vyhrážali smrťou a ublížením na zdraví, skutok podrobne

popísali tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, po dostavení sa na miesto činu museli
vočiobžalovanýmzasahovať,napriektomu,žepôvodneprivolalihliadkupolíciepráveobžalovaní,keďže
títo napádali tam prítomného barmana a behali po ceste, čím narúšali plynulý chod cestnej premávky, a
keďže na výzvy príslušníkov odmietali sa tejto podrobiť a dobrovoľne upustiť od protiprávneho konania,
museli byť zadržaní, počas čoho kládli polícii aktívny odpor tým, že sa snažili príslušníkov polície

fyzicky napádať, pričom týchto bili, kopali, hrýzli a popri tom im vulgárne nadávali a vyhrážali sa,
pričom poškodený S. utrpel i zranenie v oblasti pravého obočia, mal hematóm na ľavom predlaktí a
mnohopočetné drobné exkoriácie v oblasti oboch jabĺčok a bol bezprostredne po skutku na ošetrení vo
Fakultnej nemocnici Nitra. Vo svojej výpovedi obžalovaných jednoznačne už v prípravnom konaní ako i
na hlavnom pojednávaní usvedčovali, týchto opoznali už v prípravnom konaní, keďže týchto poznali na
základe svojej osobnej a miestnej znalosti ako príslušníci polície v ich služobnom obvode obce Veľké

Zálužie, kde obžalovaní bývajú, podrobne popísali priebeh ako i miesto spáchania skutku, pričom uviedli,
že potom ako sa dostavili na miesto, obžalovaní mali incident s tam prítomnými barmanmi p. N. a N., p.
N. sa snažili fyzicky napadnúť pred pohostinstvom a preto museli zasahovať, obžalovaní boli v stave, že
sasniminedalojednať,ihneďútočiliajnapríslušníkovpolície,pretosasnažilitýmtonasadiťputá,keďže
sa odmietali podrobiť služobnému zákroku a upustiť od protiprávneho konania, boli značne pod vplyvom

alkoholu. Výpovede poškodených príslušníkov polície sú podporené výpoveďami svedkov N. a N., ktorí
sa nachádzali na mieste činu, a ktorí boli ako prví objektom záujmu obžalovaných a práve v dôsledku
toho bola privolaná hliadka polície, pričom obaja svedkovia potvrdili, že jednak mali s obžalovanými
konflikt už vo vnútri baru pred príchodom hliadky ako aj vonku po príchode hliadky a tiež popísali útok
obžalovaných voči príslušníkom polície, keď jeden z obžalovaných chcel napadnúť príslušníka polície,

pričom sa odmietali podrobiť služobnému zákroku, tiež popísali priebeh zadržania obžalovaných ako i
to, že sám svedok N. musel byť polícii nápomocný a pridržiavať obžalovaného H. M., ktorý bol zvlášť
agresívny pri nasádzaní pút, búchal si aj hlavu o asfalt na cestnej komunikácii, pričom obaja obžalovaní
sa vulgárne a agresívne správali voči príslušníkom polície a týmto sa vyhrážali v súvislosti s výkonom
ich právomoci, pričom všetci zhodne uviedli, že takého agresívne konanie obžalovaných pokračovalo i

po predvedení obžalovaných na policajné oddelenie vo Veľkom Záluží, kde sa i svedkovia dostavili a kde
obžalovaní opätovne vykrikovali vulgarizmy a vyhrážali sa príslušníkom polície, pričom obžalovaný H. M.
poškodzoval celu, v ktorej bol umiestnený ako i seba tým, že si búchal hlavu o mrežu a dôsledku týchto
skutočností bola privolaná na ošetrenie obžalovaných rýchla zdravotnícka pomoc. I členovia tejto hliadky
MUDr. G., p. O. a O. zhodne potvrdili, že aj po ich príchode boli obaja obžalovaní agresívni, vulgárne

sa vyjadrovali voči všetkým, vyhrážali sa príslušníkom, odmietali sa dať ošetriť, preto boli prevezení na
ďalšie ošetrenie do Fakultnej nemocnice v Nitre, kde v tomto násilnom a agresívnom konaní naďalej
pokračovali, o čom svedčia tiež výpovede svedkov S. a G.. Výpoveď svedka G. a G. svedčí i o tom, že
títo boli privolaní na miesto do obce Veľké Zálužie pred pohostinstvo Terno, kde pomáhali príslušníkom
hliadky OO PZ Veľké Zálužie zadržať obžalovaných a zhodne ako poškodení popísali konanie týchto

obžalovaných. O tom, že obaja obžalovaní boli v čase spáchania skutku značne pod vplyvom alkoholu
vypovedajú i závery znaleckého posudku MUDr. Z. znalkyne z odboru psychiatrie, ktorá uviedla, že
u oboch obžalovaných diagnostikovala škodlivé užívanie alkoholu, čo sami obžalovaní nepopierali, v
čase spáchania skutku boli v stave prostej opitosti stredného až ťažkého stupňa, napriek tomu vedeli
rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, i keď svoje konanie mohli ovládať iba v

zníženej miere práve v dôsledku požitého alkoholu.
O spáchaní skutku obžalovanými svedčia tiež listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise
a to najmä lekárske správy, v ktorých sú popísané zranenia poškodeného S., z ktorých vyplýva,
že poškodený bol ošetrený a aké zranenia utrpel; ako i lekárske správy o ošetrení obžalovaných
(čl.151-160); ďalej súd poukazuje na úradné záznamy príslušníkov polície (čl.135-136, 142-144),

z ktorých taktiež vyplýva agresívny postoj obžalovaných na mieste spáchania skutku; na zápisy o
dychových skúškach, ktoré potvrdili, že v čase spáchania skutku boli obaja obžalovaní pod vplyvom
alkoholu, pričom s poukazom na správanie sa obžalovaných, dychové skúšky boli vykonané až v čase
o cca 01,30 hodine; na fotodokumentáciu; hlásenia o použití donucovacích prostriedkov (čl.171-175) a
záznamy polície (čl.176-183, 187).

Obžalovaní tak svojim konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu prečin útoku na
verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 323 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona a k § 324 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako iobjektívnej, keďže spoločným konaním použili násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejných
činiteľov a súčasne sa im vyhrážali usmrtením a ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon ich
právomoci.

Obžalovaní sa na hlavnom pojednávaní bránili, že skutku sa nedopustili, i keď na mieste činu boli, že
poškodení príslušníci polície ich na mieste činu ihneď po príchode napadli, nesnažili sa zistiť, prečo boli
privolaní, pričom oni boli okradnutí barmanmi, uvádzali, že ich príslušníci bili, spacifikovali, že ich bili aj
po predvedení na policajné oddelenie v obci S. Zálužie a rovnako ich bil aj zdravotnícky personál po

ich prevezení do nemocnice, kde ich odmietli vyšetriť. Tieto ich výpovede vyhodnotil súd ako účelové
a ničím nepreukázané, prihliadajúc i k tomu, že títo sa môžu brániť akýmkoľvek spôsobom v trestnom
konaní, na rozdiel od poškodených a svedkov, ktorí vypovedali pod prísahou a hrozbou nebezpečenstva
trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede v prípade uvádzania nepravdy. Obžalovaní na svoju
obranu neuviedli žiadne dôkazy, ktoré by ich tvrdenia preukazovali, ani neboli také produkované na
hlavných pojednávaniach a táto ich obrana nezodpovedala ostatným v konaní zadováženým všetkým

vyššie uvádzaným dôkazom.
Preto čo sa týka obrany obžalovaných súd dospel k záveru, že táto bola jednoznačne vyvrátená
výpoveďami poškodených, ktorých výpovede boli vo všetkých štádiách trestného konania zhodné,
poznali obžalovaných už počas vykonávania služobného zákroku i keď ich ako dvojičky nevedeli presne
niektorí rozoznať, podrobne skutok popísali, na svojich tvrdeniach zotrvali i počas konfrontácií, pred

súdom vypovedal pod prísahou a ich výpovede sú podporené vyššie uvedenými dôkazmi - výpoveďami
priamych svedkov, ktorí všetci popísali skutok zhodne.
Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje i na skutočnosť, že obžalovaní sa sťažovali na konanie
príslušníkov zdravotníckej služby v danú noc, pričom podali trestné oznámenie, ktoré bolo preverované
príslušníkmi OO PZ Nitra pod ČVS: ORP-1087/NR-NR-2012, ktoré bolo odmietnuté podľa § 197 odsek

2 Trestného poriadku rovnako tak bola odmietnutá aj ich sťažnosť voči tomuto uzneseniu o odmietnutí
Okresnou prokuratúrou Nitra. Taktiež konanie vedené na Ministerstve vnútra SR, sekcie kontroly a
inšpekčnej služby pod ČVS: SKIS-304/OISZ-V-2012, kde podali obžalovaní trestné oznámenie na
príslušníkov polície pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, bolo
odmietnuté z rovnaké dôvodu ako i ich následná sťažnosť, kde v oboch konaniach nebola potvrdená

obrana obžalovaných, že by práve oni boli napadnutí príslušníkmi polície a osobami zdravotníckeho
personálu.

Z týchto dôvodov nemohol súd vyhovieť návrhom obhajoby na oslobodenie obžalovaných spod skutku
a ich tvrdeniam, že ako prví zaútočili na ich príslušníci polície, ktorí ich bili. Súd vyhodnotil ich konanie

preto ako konanie, ktoré naplnilo všetky znaky vyššie opísaných trestných činov poukazujúc najmä
na dlhotrvajúce konanie zo strany obžalovaných v daný večer a voči viacerým osobám, a ktoré
jednoznačne dosahovalo mieru intenzity trestného činu, a aj po prihliadnutí a vyhodnotení všetkých
okolností uvedených v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona dospel k záveru, že skutok spáchaný
obžalovanými je trestný čin a jeho závažnosť je vyššia ako nepatrná. Okrem toho súd poukazuje

na skutočnosť, že obžalovaní sa pokúšali priamo napadnúť príslušníkov, napádali ich telo a osobu v
úmysle pôsobiť na výkon ich právomoci, pričom toto vykonávali jednak v čase pred výkonom právomoci
verejných činiteľov ako i počas vykonávania služobných zákrokov, pričom i samotné použitie fyzickej
sily na zabránenie predvedenia sa považuje za trestný čin podľa § 323 Trestného zákona (R 55/1977,
R 22/1966).

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaných v oboch prípadoch ako spáchanie skutkov
v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, keď podporení alkoholom vediac
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania (viď. závery znaleckého posudku MUDr. Z.) úmyselne

vyvolávali konfliktné situácie a tieto doviedli do krajných medzí tak, že tým porušili vyššie uvedené
ustanovenia Trestného zákona, pričom spoločenská nebezpečnosť ich konania spočívala najmä v
porušení záujmu spoločnosti na ochrane zdravia obyvateľstva a ochrane verejného poriadku.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise čo sa týka osobných pomerov bolo zistené, že

obžalovaný H. M. síce bol v minulosti trestne stíhaný, no hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, bol
jedenkrátpriestupkovoprejednávanýprepriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49odsek
1 písmeno d) zákona o priestupkoch, za čo mu bolo uložené pokarhanie, v mieste bydliska nemá dobrú
povesť,jehosprávanienaverejnostijedosťznačneovplyvnenémnožstvompožitéhoalkoholu,správasakonfliktne a agresívne, porušuje morálku a dobré mravy, vyjadruje sa vulgárne, vzťah k spoluobčanom
je vybočujúci z normy.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného O. M. bolo
zistené, že tento bol na území SR doposiaľ štyrikrát trestne stíhaný, z toho v jednom prípade sa na neho
hľadí akoby by nebol odsúdený, inak súd prihliadol na jeho nasledovné odsúdenia:
- Okresným súdom Nitra sp.zn.3T 55/2006 pre drogovú trestnú činnosť podľa § 171 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov v ústave s minimálnym

stupňom stráženia, ktorý bol zrušený následným odsúdením;
- Okresným súdom Nitra sp.zn.6T 1/2008 pre porušovanie domovej slobody podľa § 194 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov v
ústave s minimálnym stupňom stráženia, ktorý zrušil rozhodnutie sp.zn.3T 55/2006;
- Okresným súdom Nitra sp.zn.21T 165/2008 podľa § 202 Trestného zákona č.140/1961Zb., za čo mu
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.

Obžalovaný O. M. bol štyrikrát priestupkovo postihnutý a to jednak pokutami ako i pokarhaním za
priestupky proti majetku a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z miesta bydliska bol hodnotený
tak, že má zlú povesť, rovnako ako u jeho brata je aj jeho správanie na verejnosti značne ovplyvnené
množstvom požitého alkoholu, správa sa konfliktne a agresívne, porušuje morálku a dobré mravy,
vyjadruje sa vulgárne a vzťah k spoluobčanom je vybočujúci z normy.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovaným postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1- 4
Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o obžalovaného O. M. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona
nezistil žiadnu okolnosť, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd zistil okolnosť
pod písmenom h), keďže týmto konaním sa dopustil viacerých trestných činov ako i pod písmenom m),
že už bol v minulosti trestne stíhaný, kde súd prihliadol na vyššie citované odsúdenia Okresným súdom

Nitra.
Súd vychádzal z pomeru a miery poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 0:2, čím aplikoval ustanovenie
§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, taktiež ustanovenie § 41 odsek 1 Trestného zákona, keďže
mu ukladal úhrnný trest za viac trestných činov, pričom pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby,
ktorá je najprísnejšie trestná, t.j. podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona - 1 až 5 rokov a po úprave podľa

ustanovenia § 38 odsek 4 trestného zákona zo sadzby 28 mesiacov až 5 rokov.
Keďže súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením trestu odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom
nad jeho spávaním počas skúšobnej doby a zároveň mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktoré obmedzenie bude pre obžalovaného
prísnejším trestom s poukazom na jeho predchádzajúci život ako výkon nepodmienečného trestu, keďže
v takto uloženom treste bude musieť sám dozerať na to a snažiť sa o to, aby abstinoval, a v prípade
nepodmienečného trestu by bola abstinencia iba nútená a jej porušenie prakticky nemožné vo výkone
trestu, pričom súd dáva do pozornosti, že obžalovaný sa oboch skutkov dopustil pod vplyvom alkoholu,

ktorý požíva často a v značnej miere, rovnako i priestupkov sa dopúšťa podľa vyjadrenia obce v takomto
stave,pretotrebapredovšetkýmnaučiťobžalovanéhoviesťriadnyživotbezalkoholuainýchnávykových
látok.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanému H. M. súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36

Trestného zákona nezistil žiadnu okolnosť, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona
súd zistil okolnosť pod písmenom h), keďže týmto konaním sa dopustil viacerých trestných činov.
Súd vychádzal z pomeru a miery poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 0:1, čím aplikoval ustanovenie
§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, taktiež ustanovenie § 41 odsek 1 Trestného zákona, keďže
mu ukladal úhrnný trest za viac trestných činov, pričom pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby,

ktorá je najprísnejšie trestná, t.j. podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona - 1 až 5 rokov a po úprave podľa
ustanovenia § 38 odsek 4 trestného zákona zo sadzby 28 mesiacov až 5 rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaného uložením trestu odňatiaslobody v trvaní dva roky a šesť mesiacov roky s podmienečným odkladom jeho výkonu v trvaní 3
roky s probačným dohľadom nad jeho spávaním počas skúšobnej doby, pričom zároveň mu uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktoré

obmedzenie bude pre obžalovaného rovnako ako v prípade jeho brata prísnejším trestom s poukazom
na jeho predchádzajúci život ako výkon nepodmienečného trestu, keďže v takto uloženom treste bude
musieť sám dozerať na to a snažiť sa o to, aby abstinoval a v prípade nepodmienečného trestu by bola
abstinencia iba nútená a jej porušenie prakticky nemožné vo výkone trestu. Súd takto rozhodol najmä z
dôvodu, že obžalovaný sa oboch skutkov dopustil pod vplyvom alkoholu, ktorý požíva často a v značnej

miere, rovnako i priestupkov sa dopúšťa podľa vyjadrenia obce v takomto stave, pod jeho vplyvom je
agresívny a porušuje dobré mravy, preto treba predovšetkým naučiť obžalovaného viesť riadny život
bez alkoholu a iných návykových látok, pričom závažnosť spáchaných skutkov si podľa názoru súdu
nevyžiadala jeho okamžité odňatie slobody výkonom nepodmienečného trestu.

Takto uložené tresty obžalovaným splnia účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona,

kedysúdpriukladanítrestudôkladnehodnotilnielenosobyobžalovaných,ichosobnépomeryamožnosť
nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaných z hľadiska ich postoja k
dodržiavaniu spoločenských noriem, ich predchádzajúcej protiprávnej činnosti a narúšanie verejného
poriadku v obci, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaných.

Trest uložený obžalovaným plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej
prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
tento trest vo vzťahu k obom obžalovaným za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Súčasne súd zaviazal obžalovaných, aby spoločne a nerozdielne uhradili škodu poškodenému S. vo
výške 229,-eur za poškodenie mobilného telefónu, nakoľko tento si v tejto časti škodu riadne a včas
vyčíslil a jej výšku preukázal, vo zvyšku bol poškodený odkázaný so svojim nárokom na občianske súdne
konanie.

Poškodený D. bol v súvislosti s utrpenými zraneniami a škodou rovnako tak i poškodená spoločnosť
Dôvera odkázaní na náhradu škody na občianske súdne konanie, napriek tomu, že si túto uplatnili
a vyčíslili v trestnom konaní, a to z dôvodu, že bolo preukázané výpoveďou znalca MUDr. S. G., že
poškodený utrpel zranenie vykĺbenie ramennej kosti, ktoré si vyžadovalo dlhotrvajúcejšie liečenie a
vyššie liečebné náklady, len z dôvodu, že už v minulosti mal asi 40-krát vykĺbené predmetné rameno,

inak by k vykĺbeniu nedošlo a tým by škoda bola nižšia, preto dokazovanie, do akej miery by bolo možné
pričítať uhradenie škody obžalovanému, by presiahlo rámec trestného konania.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.