Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31P/305/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226180
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Diškanová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113226180.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci

navrhovateľky S. Z., rod. U. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ., I. F. XXX/X, toho času H. X, N. N.,
zastúpenej M.. W. M., advokátom, Advokátska kancelária, C. X, N. N., proti odporcovi O. Z., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom Z. C., C. M. XXX, za účasti maloletého H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako
navrhovateľka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa XX. XX.XXXX na tunajšom súde domáhala toho, aby súd

rozviedol jej manželstvo s odporcom s odôvodením, že ich manželstvo je vážne rozvrátené a neplní
svoju funkciu. Zároveň žiadala, aby mal. H. bol na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej
výchovy a opatery, a aby otcovi dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu. Svoj návrh
odôvodnilatým,žesodporcomuzavrelamanželstvoasipoX-ročnejznámostidňaXX.XX.XXXX,pričom
dňa XX. XX. XXXX sa z ich manželstva narodil maloletý H.. Najprv žili v spoločnej domácnosti s jej
rodičmi a neskôr sa presťahovali do rodinného domu rodičov odporcu na C. M., kde žili asi do roku XXXX
a potom sa presťahovali do X-izbového bytu do N. N.. Navrhovateľka uviedla, že v roku XXXX zistila,
že odporca začal udržiavať známosť s inou ženou, ku ktorej sa jej aj priznal. Sama sa však snažila

udržať manželstvo najmä kvôli maloletému dieťaťu. Navrhovateľka poukazovala na tú skutočnosť, že
odporca mal známosti aj s inými ženami a v súčasnej dobe tiež udržiava inú známosť. Potvrdila, že s
odporcom nežije v spoločnej domácnosti od XX. XX. XXXX, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločného
bytu, ktorý v tom čase užívali, pričom sa jednalo o X-izbový nájomný byt na L. X. S. N. N.. Odporca sa
odsťahoval potom, čo si ona S.a, ku čomu sa aj priznala. Navrhovateľka poukazovala na tú skutočnosť,
že na všetko v minulosti v domácnosti bola sama, odporca jej len veľmi málo pomáhal pri domácich
prácach a stalo sa, že nebol schopný načas vyzdvihnúť dieťa z materskej škôlky. Tiež poukazovala na

tú skutočnosť, že odporca nikdy nemal trvalý pracovný pomer a ani si ho nehľadal, chodil na brigády,
striedal povolania. Jediný trvalý príjem do domácnosti mala ona, z ktorého hradila opakujúce sa platby
a odporca na domácnosť prispieval iba, keď si vypýtala finančné prostriedky. Jej súčasný priemerný
mesačný čistý príjem je okolo 400 € mesačne a sama inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedla, že v
súčasnej dobe je maloleté dieťa od pondelka do piatka v jej osobnej starostlivosti a každý víkend je dieťa
v domácnosti otca. Žiadala dieťa zveriť do svojej starostlivosti a navrhla, aby otec dieťaťa bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu 80 € mesačne a zároveň sa domáhala úpravy styku otca s mal. dieťaťom, tak

ako to uviedla vo svojom písomnom podaní ( číslo listu 48 spisu ).Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Potvrdil, že pred
uzavretím manželstva sa s navrhovateľkou poznali asi X roky a potom, keď navrhovateľka otehotnela,
uzavreli manželstvo. On sám mal v čase uzavretia manželstva citový vzťah k navrhovateľke. Odporca

tiež potvrdil, že spoločne bývali po rôznych kamarátoch, podnájmoch podľa toho, ako im to bolo
výhodnejšie a podľa jeho názoru spočiatku žili ako normálna, bežná rodina, dobre spolu vychádzali a
navzájom si pomáhali, čo bolo asi do roku XXXX, kedy sa v ich vzťahu vyskytla kríza. V tom čase si
každý z nich našiel iného partnera. Napokon však túto krízu navzájom prekonali a manželstvo fungovalo
ďalej. Začiatkom leta XXXX pobadal, že navrhovateľka má zrejme známosť s iným mužom, pretože sa

začala správať inak, overil si to XX. XX. XXXX, kedy zistil, že sa navrhovateľka vrátila domov v D. a preto
sa dňa XX. XX. XXXX pobalil a odsťahoval k svojim rodičom na Z. C., kde žije do súčasnej doby. Uviedol,
že v podstate sa takýmto spôsobom rozhodla navrhovateľka sama. Uviedol, že od uvedenej doby spolu
nebývajú, spolu nehospodária a od M. XXXX sa spolu ani intímne nestýkajú. V minulosti od júla do P.
XXXX pracoval u súkromného podnikateľa so zárobkom asi 700 € mesačne a pracovný pomer ukončil
na základe vzájomnej dohody. Od uvedenej doby je nezamestnaný, od T. XXXX pracuje na čiastočný

úväzok vo firme S. H. Z..F..P.., W. XX, R., kde zarobil asi 176 € a okrem toho pracuje brigádnicky,
príležitostne, ako vyhadzovač vo viacerých podnikoch, čo robil aj v minulosti a takto dokáže zarobiť asi
300 € mesačne. Potvrdil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem môže byť asi 470 €. Odporca ďalej
uviedol, že sám inú vyživovaciu povinnosť nemá, žije u svojich rodičov, s ktorými spoločne hospodári a
do spoločnej domácnosti prispieva podľa potreby. Uviedol, že by navrhol výživné okolo 80 € mesačne,

ale s matkou maloletého dieťaťa sa dohodli na striedavej starostlivosti, ktorá sa prakticky realizuje už od
Z. XXXX. Poukázal na tú skutočnosť, že sa dokáže v plnom rozsahu samostatne postarať o mal. dieťa.
V jeho domácnosti má dieťa vytvorený dostatočný priestor na to, aby tam mohlo bývať a jeho rodičia
súhlasia s tým, aby dieťa mohlo žiť v ich domácnosti. Navrhol, aby dieťa bolo zverené do striedavej
starostlivosti každý nepárny týždeň s tým, že by si dieťa preberal v piatok v párnom týždni o 15.00 h

a matke by ho odovzdával v piatok v nepárnom týždni o 15.00 h. Poukázal na to, že si plne dokáže
prispôsobiť svoje zamestnanie tak, aby sa mohol dieťaťu venovať. Navrhol, aby daňovú úľavu na dieťa
poberala matka, ako aj rodinné prídavky a súhlasil, aby bydlisko mal. dieťa zostalo v bydlisku matky.

K tomuto návrhu otca matka uviedla, že súhlasí s návrhom otca na zriadenie striedavej starostlivosti.
Navrhla neurčovať výživné z toho dôvodu, že obaja majú približne rovnakú životnú úroveň.

Kolízny opatrovník uviedol, že v starostlivosti rodičov o mal. dieťa nezistil žiadne nedostatky a nebol
informovaný o dohode rodičov ohľadom striedavej starostlivosti, ale mal za to, že striedavá starostlivosť
je v záujme dieťaťa a preto doporučil dohodu rodičov v tomto smere schváliť.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode
vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúci sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri

ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX.
XXXX S. Ľ.. U oboch sa jednalo o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátni občania SR.
Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Ľ., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX, pod por. č. X. Z manželstva účastníkov konania sa dňa XX. XX. XXXX S. N. N., narodil maloletý H.
Z.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obvode tunajšieho súdu.

Ako to vyplýva z vyjadrenia oboch účastníkov konania, účastníci konania uzavreli manželstvo po X-
ročnej známosti z lásky, obaja ako svoje manželstvo prvé. V čase uzatvárania manželstva nemali
zabezpečené vlastné samostatné bývanie, ale najprv žili u rodičov navrhovateľky, neskôr u rodičov
odporcu a napokon, ako obaja priznali žili po rôznych podnájmoch a sťahovali sa podľa vyjadrenia
odporcu podľa toho, ako im to bolo výhodnejšie. Z vyjadrenia oboch účastníkov konania jasne vyplynulo,

že obaja Q., ktorá navzájom oslabila ich vzájomný vzťah. Ako to však vyplýva z výsluchu účastníkov
konania, v O. v ich vzájomnom vzťahu vyskytla a napokon tieto okolnosti účastníci dokázali prekonať
a žili naďalej v manželskom zväzku, pričom zabezpečovali spoločne výchovu a opateru mal. dieťaťa. V
súčasnej dobe je hlavnou funkciou ich manželstva výchova a opatera mal. dieťaťa, ktoré má právo na
usporiadaný spôsob života a rodinný spôsob života. Zmyslom výchovy je usmerňovať konanie dieťaťa

tak, aby si dieťa vybudovalo základné morálne povedomie a osvojilo si také správanie, ktoré mu zaručí
v ďalšom živote schopnosť žiť a živiť sa samostatne v súlade so všeobecne uznávanými morálnymi
zásadami.

V danej veci súd musí konštatovať, že manželstvo účastníkov konania nie je toho času celkom
usporiadané, ale na druhej strane musí konštatovať, že sa jedná len krátkodobé nezrovnalosti medzi

účastníkmi konania. Samotná navrhovateľka tvrdila vo svojom návrhu, že s odporcom sa intímne
nestýkajúodM.XXXX,pričomnávrhpodávalavpoloviciZ.XXXXatakétoodlúčenieatakútoprestávkuv
intímnom spôsobe života manželov nemožno považovať za dlhodobú. Navrhovateľka tiež uvádzala, že
odXX.XX.XXXXnežijúvspoločnejdomácnostisodporcom,pretožeodporcasavtentodeňodsťahoval.
V ten istý deň už navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva. Odporca vo svojej

výpovedi uviedol, že sa odsťahoval XX. XX. XXXX zo spoločnej domácnosti, ale tvrdil, že sa intímne
spolu s navrhovateľkou nestýkajú od M. XXXX. V konaní bolo teda nepochybné, že odporca spoločnú
domácnosť opustil v Z. XXXX.

Za danej situácie však nemožno konštatovať hlboký a najmä nie trvalý rozpad vo vzájomnom vzťahu
účastníkov konania. Obaja účastníci si musia uvedomiť svoje povinnosti vyplývajúce im zo Zákona o

rodine, najmä z § 18 Zákona o rodine. Za danej situácie súd návrhy rodičov na úpravu ich práv a
povinností k mal. dieťaťu považoval za neuvážené, ktoré menili a neboli medzi nimi dostatočne dobrým
spôsobom ujasnené. V konaní bolo zrejmé, že ani jeden z nich si dobre neuvedomuje, čo to znamená
striedavá starostlivosť, alebo výlučná starostlivosť o mal. dieťa. Za danej situácie súd preto považoval
návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva s odporcom za predčasne podaný a dobre neuvážený a

za taký, v ktorom nemožno ešte uvažovať o dlhodobom rozvrate vzájomných vzťahov a preto ho súd
zamietol, ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvomtunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu

odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu

nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),

uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.