Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216053
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612216053.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie škody z titulu majetkovej a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy
330,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobca ako

oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníka M. K., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu
exekučnej veci pod sp.zn. EX XXXXX/XXXX. Súdny exekútor požiadal miestne a vecne príslušný
Okresný súd v Lučenci o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu,
že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

až dňa 26.01.2009, a to rozhodnutím o poverení a k rozhodnutiu o udelení poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 6 mesiacov. Napriek tomu, že je založená
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, tak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V súvislosti s tým poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku
platného v čase začatia exekúcie. Keďže exekučný súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až po veľmi dlhej dobe, poškodenému vznikla majetková škoda

predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca formou informačného systému
sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne
spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- Eur, čo spolu predstavuje
sumu 125,- Eur. Zároveň si poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskehodohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom v insolvencii povinného. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. V súvislosti s tým poukázal na platnú

judikatúru Ústavného súdu SR a za 6 mesiacov žiada priznať sumu 330,- Eur ako nemajetkovú ujmu.
Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 187 dní.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval. Trval preto na žalobnom návrhu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.12.2013. Poukázal na zmätočnosť návrhu a navrhol

aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. . Poukázal na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopredpredbežneprerokovaťnazáklade písomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, a
preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť

na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukázal na predpoklady úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými sú po a/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, po b/ vznik škody, po c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní, mal za to, že nie

je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku majetkovej škody. Taktiež nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy,
ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Z tých dôvodov tu nie je ani predpoklad
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žiadal preto žalobu
zamietnuť.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, preto bolo pojednávané v ich neprítomnosti. Žalobca
dal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu, pričom už predtým bolo o námietke zaujatosti rozhodované, a to tak, že konajúci sudca
nebol z prejednávanej veci vylúčený. Preto na námietku zaujatosti súd neprihliadal. Žalovaný sa na
pojednávanie ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinným dôkazovým materiálom obsiahnutom
v spise, najmä písomnými podaniami účastníkov konania, úradným záznamom zo dňa 11.02.2014, na
základe čoho zistil, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená na tunajší súd dňa 09.01.2009 a tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa
26.01.2009. Účastníkmi exekučného konania boli oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný M. K.,

pričom vec je vedená pod sp. zn.6Er/14/2009.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca si uplatnil predbežné prerokovanie nároku u žalovaného,
pričom nárok žalobcu nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 233/1995 Z.z. .

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd zistil,

že na posudzovanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku od 01.02.2002 do
31.05.2010, nakoľko exekučná vec začala za účinnosti tohoto znenia Exekučného poriadku.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vtedy platného, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Súd zistil, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia došla tunajšiemu súdu 09.01.2009, preto posledný
deň lehoty na vydanie poverenia bol 24.01.2009, ktorým dňom bola sobota, pričom poverenie bolo

vydané 26.01.2009, čo je najbližším pracovným dňom, na základe čoho je možné konštatovať, že
poverenie bolo vydané v lehote a vo veci nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia, ani
nesprávny úradný postup.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zis, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na po a/ osobu
poškodeného,jehodoterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje,pob/závažnosťvzniknutejujmya
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, po c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, po d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Keďže súd vo veci nezistil vydanie nezákonného rozhodnutia, ani nesprávny úradný postup, neboli
naplnené predpoklady uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci a súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na to súd sa nezaoberal uplatnenou náhradou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

nakoľko neboli naplnené predpoklady priznania nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone moci.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . Úspešná žalovaná si pri podaní

vyjadrenia uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej žiadne
trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.