Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Cb/32/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111233165
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111233165.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: CREDIT INVEST obchodná a investičná spoločnosť, s.r.o., so

sídlom 1. mája 607/21, 962 23 Očová, IČO: 36 556 025, zastúpený: JUDr. Ivan Drdoš, advokát so sídlom
Párovská 26, 949 01 Nitra, proti žalovanému: F. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX Z.,
zastúpený: STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy
946,04 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,62 eura a
náhradu iných trov konania v sume 56,50 eura na účet právneho zástupcu žalovaného STOKLASA &
STOKLASOVÁ, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 04.11.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2.927,76 eura, 9 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.927,76 eura od 21.07.2009 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 01.01.2009 zmluvu o
dielo. Žalovaný viacnásobne porušil svoju zmluvnú povinnosť na začínanie resp. ukončovanie výkonu
objednaného diela v čase dohodnutom s objednávateľom alebo ním poverenou osobou (spoločnosťou
Mischer Welding, s.r.o.), preto mu vznikla povinnosť voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 1.600,- eur. Žalovaný nedodržal svoj záväzok na vykonávanie diela v dohodnutej dobe 5
rokov od podpisu zmluvy, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť náklady uhradené žalobcom v súvislosti

s absolvovaním odborných zváračských skúšok, ktorá povinnosť vyplýva z čl. VIII zmluvy o dielo.
Odstúpenie od zmluvy, ktoré obsahovalo aj výzvu na zaplatenie bolo žalovanému doručené dňa
05.07.2009. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, t.j. do 20.07.2009,
preto sa dostal do omeškania dňom 21.07.2009.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20.02.2012 č.k. 23Rob/559/2011-25, ktorým návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 06.03.2012. Žalovaný podal
proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca svoje tvrdenia ničím

nepreukázal, z návrhu nie je zrejmé, v čom mal porušiť konkrétne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2012 uviedol, že okrem niekoľkých dní, počas
ktorých bol pracovne v Zlíne, žiadnu objednávku od žalobcu neobdržal, preto nie je možné, aby
zmluvu porušil, a preto ani nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nevznikol. Pre prípad, že by aj nárok na
zmluvnú pokutu žalobcovi vznikol, je táto neprimerane vysoká. Žalobca tiež nepreukázal výšku úhrady
za zváračský kurz a skúšky. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo spĺňa náležitostizávislej práce a je ňou očividne obchádzaný zákon, v dôsledku čoho by mala byť neplatná podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 21.08.2012 uviedol, že zmluve o dielo

uzavretej medzi účastníkmi dňa 01.01.2009 predchádzala zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi
dňa 04.08.2008. Druhá zmluva upravovala sankcie za prerušenie vykonania diela podobným spôsobom
ako prvá zmluva. Žalovaný viacnásobne porušil svoju povinnosť podľa zmluvy 2. Počas platnosti zmluvy
1, teda pred 01.01.2009 došlo zo strany žalovaného k opakovanému porušovaniu zmluvy.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dvoch

právnych vzťahov. Jedným z právnych vzťahov bola zmluva o dielo uzavretá dňa 01.01.2009, na
základe ktorej vznikol žalovanému nárok vykonávať pre žalobcu zváračské práce a žalobcovi vznikol
nárok za tieto práce zaplatiť. Tejto zmluve predchádzala iná zmluva o dielo zo dňa 04.08.2008, pričom
poukázal na čl. 7.3, 7.4 a 5.5 tejto zmluvy. Z uvedených článkov vyplývajú sankcie pre žalovaného
pre prípad porušenia dohodnutých zmluvných podmienok. Túto zmluvu zo dňa 04.08.2008 následná
zmluva zrušila. Žalovaný vykonával pre žalobcu prácu subdodávateľsky pre firmu Mischer Welding,

ktorý zas vykonával prácu subdodávateľsky pre Menzi Muck Slovakia a.s. Žalovaný opakovane porušil
povinnosti, ktoré citoval, a preto žalobca má nárok na zaplatenie viacerých zmluvných pokút. Žalobca si
všakuplatňujelenjednuzmluvnúpokutuvovýške1.600,-eur.Žalobcapreukazujesvojnároke-mailovou
korešpondenciou, z ktorej vyplýva, že pokiaľ žalovaný v novembri 2008 odpracoval 92,75 hodín, ostatní
živnostníci odpracovali podstatne viac hodín, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoje povinnosti

zo zmluvy porušil. V decembri 2008 už žalovaný nepracoval vôbec. Aj z tohto dôvodu dostal žalobca
výpoveď zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou Mischer Welding. Druhý návrh žalobcu vyplýva z dohody
účastníkov, podľa ktorej žalobca umožnil a zaplatil pre žalovaného zváračský kurz, pričom sa účastníci
dohodli v akých prípadoch tieto náklady na zváračský kurz žalovaný vráti žalobcovi. Tento druhý návrh
pozostáva jednak z nákladov na kurz, ďalej z nákladov za skúšky a nákladov za ubytovanie, ktoré hradil

žalobca.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava odporu
ako aj vyjadrenia zo dňa 30.07.2012. Žalobca nepreukázal aké povinnosti žalovaný porušil, kedy a na
akú prácu mal nastúpiť. Pokiaľ žalobca neoznámil žalovanému, že má nastúpiť na prácu konkrétny deň,
nemohol ani žalovaný porušiť povinnosti zo zmluvy.

Okresný súd Nitra rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 31Cb/32/2012-85 dňa 25.10.2012, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 946,04 eura a 9 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 946,04 eura od 21.07.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol a o trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 205,37 eura a náhradu iných trov konania v sume 63,18 eura

na účet právneho zástupcu žalovaného STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, uznesením č.k. 26Cob/2/2013-113
zo dňa 23.05.2013 zrušil rozsudok v odvolaním žalovaným napadnutej časti, ktorou súd zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 946,04 eura a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy

946,04 eura od 21.07.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený výrok, ktorý bol
predmetom odvolacieho konania spočíva v žalobe skutkovo vymedzenému nároku žalobcu na náhradu
nákladov vynaložených na zváračský kurz a skúšku žalovaného v sume 946,04 eura, ktoré právo
žalobca odvodzoval podľa jeho tvrdení z čl. VIII zmluvy o dielo. Odvolací súd v odôvodnení usmernil
prvostupňový súd v tom smere, že nie je zrejmé ako súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru o

bezdôvodnom obohatení, a uvedený záver v dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie neobjasnil. Takéto
závery prvostupňového súdu sú v ostrom protiklade s iným jeho záverom, podľa ktorého je zmluvu
uzavretú účastníkmi dňa 01.01.2009 potrebné považovať za platnú zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalovaného, že „zmluvou o
dielo“ dochádza iba k obchádzaniu ustanovení o závislej práci. Bolo povinnosťou súdu vykonať analýzu

vzťahu medzi účastníkmi. Odvolací súd tiež poukázal na nesprávne skutkové a právne závery ohľadom
ukončenia zmluvného vzťahu, pre v konaní nepreukázané ukončenie vzťahu dohodou, navyše táto by
mala byť v zmysle ustanovení zmluvy dohodou písomnou.Súd uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti zvyšku nároku žalobcu, ktorý zostal predmetom konania vo
výške 946,04 eura s príslušenstvom, je potrebné zodpovedať otázku, či a aký právny vzťah bol medzi
účastníkmi konania a či na základe neho a jeho preukázaných tvrdení možno žalobcovi jeho nárok

priznať. Keďže žalobca v konaní uplatnil nároky majúce vyplývať zo zmluvy zo dňa 01.01.2009, bez
ohľadu na posúdnie jej platnosti je súd toho názoru, že rozhodujúce skutočnosti existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, od ktorých žalobca odvodzoval zvyšok žalovaného nároku, boli tie
právne relevantné skutočnosti, ktoré sprevádzajú žalobcom uplatnený nárok odo dňa 01.01.2009. Ide vo
svojejpodstateototožnosťrozhodujúcichskutočností,ktoréžalobcavosvojomnávrhutvrdilapreukázal.

Iné skutočnosti žalobcom následne v konaní uvedené, alebo súdom zistené síce môžu mať vplyv na
právne relevantné skutočnosti nastupujúce odo dňa 01.01.2009, avšak nemožno na základe nich v
tomto konaní úspešne odvodzovať dôvodnosť zvyšku žalovaného nároku, pretože v žalobnom návrhu,
ktorý vymedzuje predmet konania a konkrétne uplatnený nárok jeho skutkovou totožnosťou a týkajúci sa
zvyšku nároku v podobe náhrady za zváračský kurz a zváračskú skúšku bol vymedzený v žalobe tak, že
žalovaný nedodržal svoj záväzok na vykonávanie diela v dohodnutej dobe, súčasne žalovanému vznikla

povinnosť zaplatiť v zmysle článku VIII. bod 8.4 a 8.5 písm. b) Zmluvy sumu 1.327,76 EUR z dôvodu
náhrady nákladov uhradených žalobcom v súvislosti s absolvovaním odborných zváračských skúšok.
Ide teda o tvrdenú skutočnosť existencie zmluvy, z ktorej existencie, ako rozhodujúcej skutočnosti, si
žalobca uplatňuje „zmluvou dohodnutú“ náhradu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka Štefana Maťa,

ďalej súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými v spise, a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Účastníci podpísali dňa 04.08.2008 zmluvu č. 103/CI/2008 (ďalej len „pôvodná zmluva“), ktorej
predmetom bolo zhotovenie diela v rozsahu: zámočnícke a zváračské práce s vlastnou kontrolou kvality
vyhotovených zvarov a vlastným náradím podľa pokynov zodpovedných zástupcov tretej strany (MENZI

MUCK SLOVAKIA a.s.), za cenu 130,- Sk/hod.

Účastníci podpísali dňa 01.01.2009 zmluvu (ďalej len „zmluva“), podľa ktorej sa žalovaný zaviazal
„zhotoviť pre žalobcu na základe objednávok žalobcu dielo v rozsahu: zámočnícke a zváračské práce
s vlastnou kontrolou kvality vyhotovených zvarov a vlastným náradím podľa pokynov žalobcu alebo ním
určenej osoby a žalobca sa zaviazal žalovanému za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú cenu 4,32 eura/

hod, s podmienkou vlastnenia platného oprávnenia podľa STN EN 287-1 na metódu 135 a 141).

Podľa článku III. bod 3.1 zmluvy, zhotoviteľ je povinný cenu za vykonané diela fakturovať 1x mesačne
na základe skutočne odpracovaných a písomne odsúhlasených hodín objednávateľom alebo ním
poverenou osobou.

Podľa článku IV. bod 4.1-3 zmluvy, zhotoviteľ zodpovedá za to, že dielo vykonané podľa tejto zmluvy

je zhotovené podľa podmienok zmluvy v súlade s platnými technickými normami, s požiadavkami
objednávateľa, požiarnymi, bezpečnostnými, hygienickými a ekologickými predpismi. Zhotoviteľ
zodpovedá za vady, ktoré má vykonané dielo v čase jeho odovzdania objednávateľovi. Za vady, ktoré sa
prejavili po odovzdaní diela zodpovedá zhotoviteľ iba vtedy, ak boli porušené jeho povinnosti. Záručná
doba na zváračské a zámočnícke práce je 24 mesiacov a začína plynúť odo dňa odovzdania diela

objednávateľovi.

Podľa článku VI. bod 6.3. zmluvy, zhotoviteľ je povinný začínať aj ukončovať dobu vykonávania diela v
čase dohodnutom s objednávateľom alebo ním poverenou osobou.

Podľa článku VIII. bod 8.2 zmluvy, zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo pravidelne každý deň, podľa
pokynov objednávateľa alebo ním poverenej osoby s cieľom zabezpečiť dohodnutý konečný termín

zhotovenia diela.Podľa článku VIII. bod 8.4. zmluvy, zhotoviteľ absolvoval odborné úradné skúšky - zvárač špecialista.
Náklady spojené s uvedenými skúškami vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 EUR) uhradil objednávateľ na
základe dohody so zhotoviteľom.

Podľa článku VIII. bod 8.5. zmluvy, Zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť objednávateľovi náklady uhradené
objednávateľomvsúvislostisabsolvovanímodbornýchúradnýchskúšokuvedenýchvpredchádzajúcom
bode tohto článku a to zaplatiť: a) ak skončí táto zmluva jej výpoveďou zo strany objednávateľa, alebo
skončí iným jednostranným úkonom objednávateľa z dôvodov na strane zhotoviteľa a to do výšky 50 %
uvedenejsumy,alebob)vplnejvýške,akzhotoviteľnedodržízáväzoknavykonávaniedielavdohodnutej
dobe 5 rokov od podpisu tejto zmluvy, teda nebude poskytovať objednávateľovi vykonávanie diela na

základe objednávky objednávateľa podľa tejto zmluvy, vypovie, alebo iným spôsobom jednostranným
úkonom skončí túto zmluvu.

Žalobca listom zo dňa 16.06.2009 adresovaným žalovanému doručil žalovanému listinu označenú ako
„odstúpenie od zmluvy o dielo“, pre viacnásobné opakované porušenie zmluvnej povinnosti a zároveň
vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a sumy 1.327,76 eura z dôvodu náhrady nákladov v

súvislosti s absolvovaním odborných zváračských skúšok.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu

diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a
nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním „zmluvou o dielo č. 103/CI/2008“ (č.l. 50) mal súd preukázané, že účastníci
podpísali zmluvu dňa 04.08.2008 „zmluvu o dielo podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka“, ktorou mal vzniknúť žalovanému záväzok vykonať pre žalobcu dielo v rozsahu: zámočnícke

a zváračské práce s vlastnou kontrolou kvality vyhotovených zvarov a vlastným náradím podľa pokynov
zodpovedných zástupcov tretej strany (MENZI MUCK SLOVAKIA a.s.) a žalobcovi záväzok zaplatiť za
vykonané dielo dohodnutú cenu 130,- Sk/hod.

Vykonaným dokazovaním „zmluvou o dielo“ (č.l. 12) (ďalej len predmetná zmluva) mal súd preukázané,
že účastníci podpísali dňa 01.01.2009 zmluvu, ktorej obsahom mali byť v nej uvedené práva a

povinnosti.

Súd mal za výpisu z príslušného registra za preukázané, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy
bol žalobca obchodnou spoločnosťou a žalovaný mal oprávnenie na podnikanie s predmetom
podnikania výroba a hutnícke spracovanie kovov, opracovanie kovov jednoduchým spôsobom a
výroba jednoduchých výrobkov z kovu, s obchodným menom Martin Polák Zváračské práce, ktorémuoprávnenie na podnikanie vzniklo dňa 01.08.2008 a oprávnenie na podnikanie mu zaniklo dňom
08.02.2010.

Z jednotlivých článkov predmetnej zmluvy, podľa názoru súdu vyplýva, že obsah práv a povinností,

ktoré mali účastníci tohto konania predmetnou zmluvou dohodnuté, nemožno charakterizovať ako
zmluvný vzťah, ktorý napĺňa pojmové znaky zmluvy o dielo. Z jednotlivých ustanovení zmluvy vyplýva, že
predmetná zmluva bola úkonom, ktorý mal zastrieť iný právny úkon. Týmto iným právnym úkonom mala
byť podľa okolností a vôle na strane žalobcu pracovná zmluva, ktorá mala založiť aj pracovnoprávny
vzťah s prvkami závislej činnosti.

Príkladom konkrétnych ustanovení, ktoré podľa názoru súdu možno označiť ako prvky pracovnej

zmluvy (pracovnoprávneho vzťahu a závislej činnosti) je článok VIII. bod 8.2 zmluvy, podľa ktorého
zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo pravidelne každý deň, podľa pokynov objednávateľa alebo ním
poverenej osoby, ďalej podľa článku VI. bod 6.3. zmluvy, zhotoviteľ je povinný začínať aj ukončovať dobu
vykonávania diela v čase dohodnutom s objednávateľom alebo ním poverenou osobou, alebo podľa
článku VIII 8.3., podľa ktorého zhotoviteľ je povinný oznamovať objednávateľovi dohodnutým spôsobom

skutočný počet hodín vykonávaného diela za príslušný kalendárny týždeň, kedy uvedené zhotoviteľ
oznamuje a to 1 x týždenne počas trvania tejto zmluvy napriek skutočnosti, že predmetom zmluvy o
dielo, je vykonávanie činnosti (dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku, a to hmotne
zachytitel'ného.

Obsahomprávapovinností,ktorévyplývajúzpredmetnejzmluvyjeajčlánokIV.bod4,vktoromúčastníci

podpísanej zmluvy deklarovali zodpovednosť zhotoviteľa- žalovaného, ktorý zodpovedá za vady, ktoré
má vykonané dielo v čase jeho odovzdania objednávateľovi a za vady, ktoré sa prejavili po odovzdaní
diela zodpovedá zhotoviteľ iba vtedy, ak boli porušené jeho povinnosti. Záručná doba na zváračské a
zámočnícke práce je 24 mesiacov a začína plynúť odo dňa odovzdania diela objednávateľovi.

Uvedený charakter zmluvy a zmluva ako taká, s obsahom práv a povinností tak ako boli v zmluve

uvedené, je podľa názoru súdu absolútne neplatná. Skutočnosť, že vôľa žalobcu (ako zostavovateľa
písomného znenia zmluvy) nesmerovala k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom je hmotne zachytený
výsledok činnosti žalovaného, ktorý ako výsledok je finálnym naplnením pojmových znakov zmluvy
o dielo podľa § 536 a nasl. ObZ sú aj samotné výpovede konateľa žalobcu na pojednávaniach
(napr. č.l. 63), kedy konštatoval, že sa zaviazal, že bude žalovanému zabezpečovať práce, taktiež

keď sa dozvedel, že ďalšia firma potrebuje zváračov, dokonca pre pracovisko v Nitre, okamžite tam
žalovaného umiestnil spolu aj s jeho synom. Taktiež v ďalšom pokračovaní výpovede konateľa tento
uviedol, že „odporca nechodí do práce“ a tiež sa snažil, aby žalovaný „pracoval čo najviac“. Uvedené
podľa názoru súdu jednoznačne preukazuje postoj a motivácie žalobcu uzavrieť so žalovaným zmluvu,
podľa ktorej bola primárnym predmetom plnenia „práca“ a nie výsledok činnosti, ktorú žalovaný mal

na svoje nebezpečenstvo, samostatne a bez viazanosti pokynmi objednávateľa vykonať. Predmetná
zmluva je teda podľa názoru súdu absolútne neplatná, pretože obchádza zákon (§ 39 OZ). Súd v ďalšom
posudzuje, či tento neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný.

Podľa § 41a ods. 1 a 2, Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej

osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho

stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)
deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej
zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli
splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je

uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z.( ďalej len Zákonníka práce), účinného v čase podpísania
zmluvy, za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady

zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce,
ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, účinného v čase podpísania zmluvy, závislá práca môže byť
vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za
podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je
podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom

obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v aktuálnom znení, závislá práca je
práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)
deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Súd poukazuje na vyššie uvedené okolnosti a výpovede účastníkov a má za to, že spoločná vôľa

účastníkov tohto konania spočívala akurát v tom, že žalobca mal vôľu so žalovaným uzavrieť zmluvu, na
základe ktorej by žalobca získal „vklad“ žalovaného v podobe práce, spočívajúci v druhovo rovnakých
činnostiach - zámočníckych a zváračských prácach s vlastnou kontrolou kvality vyhotovených
zvarov a vlastným náradím podľa pokynov žalobcu alebo ním určenej osoby a primárna vôľa (najmä
ekonomická motivácia) žalovaného získať odmenu od žalobcu, ktorý sa zaviazal za vykonané dielo

zaplatiť dohodnutú cenu 4,32 eura/hod.

Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že táto nemala všetky náležitosti pracovnej zmluvy, pretože v
nej absentovalo určenie a presné vymedzenie miesta výkonu práce a taktiež deň nástupu do práce.
Predmetná zmluva obsahovala ustanovenie o nadobudnutí platnosti a účinnosti (článok VII.), čo nie
je splnenie podmienky dodržania náležitosti pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť dňa

nástupu do práce. Podľa názoru súdu predmetná zmluva ako neplatný právny úkon nemá náležitosti
pracovnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej uzavretiu smerovala skutočná vôľa žalobcu, a taktiež nemá ani
náležitosti inej zmluvy, ku ktorej by smerovala zhodná vôľa žalobcu a žalovaného, ktorá by zakladala
pracovnoprávny vzťah založený písomnou zmluvou. Taktiež má súd za to, že v tomto prípade nebol
založený pracovnoprávny vzťah ani fakticky (§ 48 ods. 1 ZP) z dôvodou uvedených ďalej, a tiež nie

pracovnoprávny vzťah založený na dohode o vykonaní práce (s vymedzením práce jej konkrétnym
výsledkom), alebo dohode o pracovnej činnosti (s činnosťou najviac v rozsahu 10 hodín týždenne).

Z okolností prípadu, kedy žalovaný v čase pred podpísaním predmetnej zmluvy dňa 01.08.2008 získal a
dňa 08.02.2010 stratil oprávnenie na podnikanie podľa názoru súdu dokazuje odlišnú motiváciu a vôľu
žalovanéhovcharakterevýkonučinnostiprežalobcu.Zmluvoumalabyťpodľačl.IXnahradená pôvodná

zmluva. Tým, že v uvedenom čase mal žalovaný oprávnenie na podnikanie a do právneho vzťahuvstupoval ako podnikateľ a z výpovede na pojednávaní konanom dňa 23.08.2012 vyplýva, že jasne
odlíšil svoje postavenie v novom „právnom vzťahu“ (bez ohľadu na faktické účinky, ktoré mohla založiť
a svojou činnosťou zmluvných strán naplniť pôvodná zmluva z roku 2008), od postavenia zamestnanca

žalobcu slovami „preto som odpracoval tak málo hodín a tento nový zamestnanec, ktorého ho som
zaškoľoval ma potom nahradil, čo bolo pre nich lacnejšie, lebo to bol ich zamestnanec“ alebo „to bolo
pre spoločnosť lacnejšie, ako platiť živnostníka“, podľa názoru súdu preukazuje odlišnú vôľu žalovaného
pri vstupe do vzťahu s žalobcom, ktorý ako právny vzťah mala založiť predmetná zmluva, než ako
vykonávať závislú prácu pre žalobcu ako zamestnanec. Žalovaný si musel byť vedomý (článok IV.

zmluvy) a naopak žalobca sa uvedeným podľa názoru súdu ako zostavovateľ zmluvy snažil dôsledky
najširšej zamestnávateľskej zodpovednosti vylúčiť, že svoju činnosť pre žalobcu vykonáva na svoju
zodpovednosť, ktorá spočívala zodpovednosti za vady diela (aj keď dohodnutá zodpovednosť vady
nepokrýva zodpovednosť podľa § 1 ods. 2 ZP úplne, je jej súčasťou). Taktiež postoj žalovaného v
konaní a počas činnosti pre žalobcu, ktorý (napr. v podaní zo dňa 30.07.2012- č.l. 33 ) uviedol, že
okrem niekoľkých dní po uzatvorení zmluvy, počas ktorých bol pracovne v Zlíne, žiadnu objednávku

od p. Šipoša neobdržal, a taktiež v situácii, kedy žalovaný od januára 2009 mal byť „preradený“ na iné
pracovisko na Morave a tam síce nastúpil, ale bezdôvodne odišiel (výpoveď žalobcu na pojednávaní
dňa 23.08.2012- č.l. 64) a skutočnosť, že pre žalovaného nie je zrejmé z čoho mal porušiť konkrétne
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo (prvý úkon žalovaného - vyjadrenie žalovaného v odpore -
č.l. 26), podľa názoru súdu preukazuje nesúlad vôle účastníkov tohto konania pri podpise predmetnej

zmluvy.

Vymedzenie a charakteristika závislej činnosti v čase podpísania zmluvy predpokladala výslovnú
najširšiu zodpovednosť zamestnávateľa (§ 1 ods. 2 ZP), čo zmenou vykonanou zákonom č. 233/2013
Zb., ktorým boli upravené charakteristické prvky závislej práce, viac podmienkou nie je. Taktiež z
výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.08.2012 a výpovede svedka Štefana Maťa

na pojednávaní dňa 25.10.2012, podľa názoru súdu vyplýva, že žalovaný bol uzrozumený s tým,
že dohodnutá „zmluvná“ povinnosť žalovaného vykonávať druhovo rovnaké činnosti je viazaná na
predchádzajúce zhodnotenie potreby prideliť, resp. objednať výkony, na ten ktorý ďalší týždeň.

Zákon v čase podpísania zmluvy výslovne vylučoval zo závislej práce podnikanie, alebo inú zárobkovú
činnosť založenú na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa

osobitných predpisov (§ 1 ods. 2 ZP). V tomto zmysle nie je síce vo všeobecnosti dôležité, ako zmluvné
strany nazvali právny úkon, ktorým sledovali svoje ekonomické ciele, a tiež nie je bezpodmienečne
dôležité, čo účastníci v obsahu dohodli, rozhodujúcim je právne relevantná vôľa účastníkov vstupujúcich
do právneho vzťahu majúceho sa založiť zmluvne a ich aktivita (činnosť) pri napĺňaní obsahu zmluvy.

Na jednej strane teda žalobca v snahe vylúčiť pre žalovaného právom privilegovaný zamestnanecko-

zamestnávateľský vzťah, na druhej strane vôľa žalovaného vykonávať činnosť pre žalobcu na báze
„objednávka“ služieb- výkon práce je podľa názoru súdu dôkazom nezhody vôle účastníkov tohto
konania pri podpise zmluvy, preto podľa názoru súdu, nebolo možné hovoriť o platnosti iného právneho
úkonu, vo vzťahu ku ktorému existovala zhodná vôľa jej účastníkov. Žalovaný sa podľa názoru súdu
ani „nesprával“ ako zamestnanec, keď z výpovede žalobcu (na pojednávaní konanom dňa 23.08.2013

-č.l. 63) uviedol, že po novom roku (pozn.: v roku 2009), „očakávanie“ žalobcu, že žalovaný do práce
nastúpi, ale ten aj nastúpil a bez odôvodnenia z nej odišiel a nikomu nedal vedieť a z vyslovenej obrany
žalovaného, že „keď som sa po prvých dvoch týždňoch vrátili, oznámil som pánovi Mokrému, že tam
pre mňa zváračská robota nie je a dohodli sme sa, že keď zváračská robota bude, dá mi vedieť, mne sa
odvety už pán Mokrý neozval, až mi prišiel list od právnika“, má súd za to, že žalobca predpokladal od

žalovanéhoplneniepovinnostichodiťdopráceakoodzamestnanca,aležalovanýočakávalpridelovanie,
resp. objednávky zo zmluvy o dielo, ktoré však „neprišli“.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Vzhľadom na neplatnosť „zmluvy o dielo“ zo dňa 01.01.2009 súd konštatuje, že ani ustanovenia čl. VIII.
(body8.4a8.5)predmetnejzmluvynemožnooddeliťodobsahuprávnehoúkonuakocelku,pretožetento
článok bol obsahovo (s podmienkami) naviazaný na obsah zmluvy a z neho plynúce práva a povinnosti,

čo by pri izolácii uvedeného článku a právneho úkonu, ktorým sa jej účastníci dohodli a náhrade za
zváračský kurz nemalo zmysel a úkon by ani nebol dostatočne určitý.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný absolvoval zváračský kurz a zváračskú skúšku v roku
2008. Sporným zostalo, či žalovanému bol odovzdaný zváračský preukaz a či to má dôsledky na

povinnosť žalovaného nahradiť ich zaplatenie žalobcom. Súd mal z predložených listín žalobcom
(č.l.127-130) za preukázané, že žalobca zaplatil Jánovi Mokrému- Zváračská škola č. 135 vo zvyšku
žalobcom uplatnený nárok, je však toho názoru, že nemožno v tomto konaní nárok priznať.

Súd má prednostne po vyhodnotení obsahu právne relevantných skutočností, ktoré tvoria totožnosti
skutočností a žalobcom žalovaného nároku uvedeného v žalobe zo dňa 04.11.2011 za to, že ak by aj

existoval právny dôvod, na základe ktorého by žalovaný mal povinnosť nahradiť žalobcovi za zaplatený
zváračský kurz a skúšku, nemožno ho v tomto konaní, po vyriešení predbežnej otázky - neplatnosti
podpísanej „zmluvy o dielo“, úspešne žalobcovi priznať. Predmetom vymedzenia totožnosti skutkových
okolností žalobcom v žalobe neboli skutočnosti ohľadne toho, že žalovaný absolvoval zváračský kurz
a skúšku v roku 2008, za ktorú žalobca zaplatil, ale svoje subjektívne právo odvodzoval od zmluvného

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy zo dňa 01.01.2009 (pôvodne uzatváranej z určitých dôvodov), s
konštatovaním, že „podľa článku VIII. bod 8.4. zmluvy, zhotoviteľ absolvoval odborné úradné skúšky -
zvárač špecialista. Náklady spojené s uvedenými skúškami vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 EUR) uhradil
objednávateľ na základe dohody so zhotoviteľom.“ V nasledujúcom článku VIII. bod 8.5. zmluvy, je
konkrétny záväzok zhotoviteľa- žalovaného zaplatiť objednávateľovi náklady uhradené objednávateľom

v súvislosti s absolvovaním odborných úradných skúšok za určitých tam uvedených podmienok.

Svoj nárok v konaní a v žalobe žalobca teda opieral o skutkové tvrdenie, že žalovaný je povinný uvedené
zaplatiť, pretože sa tak zaviazal v predmetnej zmluve z roku 2009 v jej čl. VIII. Išlo o tvrdenie skutočnosti
existencie zmluvy a z neho vyplývajúci záväzok, z ktorého žalobca odvodzoval zvyšok žalovaného
nároku. Tento právny dôvod na základe právneho úkonu sa však ukázal v konaní ako neexistentný,

neplatný. Bezdôvodným obohatením je aj plnenie z neplatného právneho úkonu, avšak plnenie, ktoré
mal za žalovaného žalobca uhradiť za zváračský kurz a skúšku, nevzišlo (podľa neskorších tvrdení
žalobcu) z právneho úkonu zo dňa 01.01.2009, na ktorý vo svojej žalobe žalobca poukazuje, ale zo
skutočností, ktoré sa mali stať v roku 2008 (absolvovanie zváračského kurzu a skúška a ich zaplatenie
žalobcom). Uvedenú zmenu rozhodujúcich skutočností však žalobca v neskoršom konaní procesným

návrhom na zmenu žaloby súdu nenavrhol. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšku žalobu zamietol.

Pre prípad odlišného názoru na vyššie uvedené a v záujme hospodárnosti súd konštatuje, že ak je
potrebné zvyšný nárok žalobcu právne posúdiť (po správnosti neplatnosti zmluvy a charaktere vzťahu)
ako nárok z mimozmluvného záväzku - z bezdôvodného obohatenia, podľa názoru súdu nemožno v
tomto prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu a žalobu bolo potrebné vo

zvyšku zamietnuť. Súd je toho názoru, že pôvodnou motiváciou žalobcu zaplatiť žalovanému zváračskýkurz a skúšku, bola skutočnosť, že jeho iný obchodný partner vyžadoval vykonávanie zváračských
činností osobami, ktoré boli riadne zaškolené a mali zváračský preukaz, čo vyplýva aj z vyjadrení
samotného žalobcu na odvolacom pojednávaní konanom dňa 23.05.2013 (č.l. 111), keď uviedol, že

zváračský preukaz bol u neho z dôvodu, že on sám bol povinný túto skutočnosť deklarovať voči
ďalším zamestnávateľom. Na pojednávaní konanom dňa 23.08.2012 (č.l. 64) žalobca tiež uviedol, že
keďže investoval do žalovaného nemalé finančné prostriedky, mal záujem na tom, aby sa mu vrátili. Z
uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca sám mal záujem na tom, aby jeho „zamestnanec“
spĺňal minimálne formálne požiadavky pre zváračské činnosti, čo mu aj umožnil splniť ale s tým, že

túto jeho „investíciu“ do žalovaného prispôsobil svojim potrebám mať preukaz na ďalšie jeho využitie
žalobcom, nie však žalovaným. Navyše ani návrh na vykonanie dôkazu zo strany žalobcu a zistenie
registrácie vykonanej skúšky od Výskumného ústavu zváračského, Bratislava (č.l. 137) s dôsledkom
neexistencieregistráciežalovaného,lenprehlbujepresvedčeniesúduotom,žeinvestíciadožalovaného
bola zo strany žalobcu smerovaná výlučne k prospechu žalobcu a nie k majetkovému prírastku alebo
účinného úžitku žalovaného, ktoré bolo bez právneho dôvodu. Z osvedčenia o skúške zvárača (č.l.

154) vyplýva, že táto bola platná do 14.11.2010. Žalobca v konaní nepreukázal, že zváračský preukaz
žalovanému odovzdal, a taktiež nepreukázal, že žalovaný niekde inde vykonával zváračské činnosti,
privlastňujúc si tak úžitky žalobcom zaplateného kurzu a skúšky, bez právneho dôvodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalovaný mal plný úspech, preto
mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia

v sume 355,62 eura za 5 úkonou právnej služby po 51,45 eura vypočítané zo základu podľa § 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 946,02 eura (odvolanie zo dňa 11.12.2012, účasť na
pojednávaní dňa 23.05.2013, účasť na pojednávaní dňa 5.12.2013, vyjadrenie zo dňa 24.01.2014, účasť
na pojednávaní dňa 30.01.2014), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume
39,10 eura (1x 7,63, 3 x 7,81 a 1x 8,04) a DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume

59,27 eura a z iných trov konania v sume 56,50 eura (súdny poplatok za odvolanie).

Podľa § 149 ods. 1 OSP súd zaviazal žalobcu, aby trovy konania zaplatil právnemu zástupcovi
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na

exekúciu.