Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010248
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1613010248.1

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci proti obžalovanému
A. R. stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. R. , nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom H.
M. č. XXX, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich dcér M. R., nar. XX. XX. XXXX,
a E. R., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom L. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine,
deklarovanej i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 8C/31/2005 zo dňa 04. 10. 2006,
právoplatným dňa 01. 12. 2006, ktorým bol zaviazaný platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matkyA.R.,nar.XX. XX.XXXX,bytomL.XX,sitútopovinnosťriadneneplnilod29.06.2011aždoposiaľ
vo vzťahu k dcére E. a do 30. 06. 2013 vo vzťahu k dcére M., s výnimkou obdobia od 21. 08. 2012 do 21.
10. 2012, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce
a pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť na obe dcéry, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom
vo výške 1.235,55 €, pričom v období od 30. 06. 2011 do 27. 09. 2011 bol vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, z ktorej bol vyradený dňom 28. 09. 2011 pre nespoluprácu, nebol poberateľom žiadnej
štátnej sociálnej dávky, ani dávky v hmotnej núdzi, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu,
že bol za takýto trestný čin právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn.
3T/114/2010 zo dňa 04. 10. 2010,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný A. R. sa na hlavné pojednávanie neustanovil, pred termínom hlavného pojednávania
doručil súdu potvrdenie o práceneschopnosti nezamestnaného vystavené všeobecným lekárom pre
dospelých. Obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie 15. 10. 2013, kedy bol súčasne
poučený o právnych následkoch neustanovenia sa, vrátane možnosti vykonať hlavné pojednávanie v
jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Výslovne bol poučený o znení § 120 ods. 2

Trestnéhoporiadku,podľaktoréhosúdakceptujelentakéospravedlneniezozdravotnýchdôvodov,ktoré
obsahuje správu ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav obžalovaného mu neumožňuje účasť na
hlavnom pojednávaní bez ohrozenia života alebo vážneho zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu
nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej choroby. Takúto správu od lekára obžalovaný nepredložil, preto
súd jeho ospravedlnenie neakceptoval a za splnenia ostatných zákonných podmienok vykonal podľa §

252 ods. 2 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku,
výsluchom svedkyne A. R., podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z výpovede obžalovaného A. R. z prípravného konania vyplýva, že spáchanie skutku nepopiera.
Neplatenie výživného obžalovaný odôvodnil nedostatkom príjmu. Od roku 2011, kedy došiel z väzenia,
chodil po brigádach a zarobil 300 až 500 € mesačne. Tiež chodil na rôzne pohovory, ale pre jeho register
trestov zamestnanie nezískal. Žije u svojho brata, ktorému platí 50 až 80 € na chod domácnosti, keď mu

to vyjde. Na úrade práce nie je evidovaný. S dcérami sa nestretáva.

Svedkyňa A. R. uviedla, že obžalovaný na svoje deti nikdy v živote výživné neplatil, rozišli sa pred 15
rokmi, a odvtedy im nedal ani korunu, nezaujíma sa o nich, radšej si vždy rok odsedel, ale výživné
nezaplatil. Dcéra M. 30. júna 2013 skončila strednú zdravotnú školu a hneď sa zamestnala, dcéra E.

študuje na gymnáziu. Obžalovaný výživné neplatil ani počas výkonu posledného trestu. Svedkyňa je
zamestnaná v R., jej čistý mesačný príjem je 400 € plus rodinné prídavky na dcéru E.. Ona a dcéry žijú
v spoločnej domácnosti s matkou svedkyne a s neterou. Deti neboli v núdzi, nestačilo im čo mali, ale
svedkyňa robila čo sa dalo, finančne jej pomáhali jej rodičia.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na rodné listy, potvrdenia o návšteve školy, rozsudky, trestný rozkaz
3T/114/2010, správu Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže, správu Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce, správy o povesti obžalovaného a odpis registra trestov.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a ustálil, že začiatok rozhodného

obdobia je potrebné určiť od 29. 06. 2011, kedy bol obžalovaný prepustený na slobodu z Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach, v ktorom vyživovaciu povinnosť na obe dcéry nahlásil.
Následne sa evidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce dňa 30. 06. 2011, kde bol vedený do
27. 09. 2011, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. V rozhodnom období obžalovaný nepožiadal sociálnu
poisťovňu o dávku v nezamestnanosti a ani nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Od 21. 08. 2012 do 21.

10. 2012 bol vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach, kde vyživovaciu povinnosť na obe dcéry
nahlásil. Od 13. 12. 2012 do 23. 01. 2013 bol zamestnaný.

Výpoveďou obžalovaného a svedkyne bolo preukázané, že obžalovaný od prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou neplatil výživné na žiadnu z dcér s tým, že vo vzťahu

k dcére M. súd určil koniec rozhodného obdobia momentom, kedy po dovŕšení plnoletosti získalaobjektívne schopnosť sama sa živiť, a to ukončením strednej školy, k čomu došlo dňa 30. 06. 2013. Vo
vzťahu k dcére E. obžalovaný neplatil výživné až do vyhlásenia tohto rozsudku. Z rozhodného obdobia
súd vyňal dobu, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach.

Zavinenie obžalovaného, a tým aj vznik jeho trestnej zodpovednosti súd vzhliadol v tom, že nevyvinul
dostatočné úsilie, aby získal pravidelný príjem, keď jeho evidencia na úrade práce trvala 3 mesiace
do jeho vyradenia pre nespoluprácu. Bol pasívny, v zmysle vlastnej výpovede brigádoval a príjem mal,
avšak výživné neplatil ani len čiastočne. Po výkone ďalšieho trestu sa na úrade práce nezaevidoval,

čím minimalizoval možnosť riadne sa zamestnať. Dôležitým faktorom vzniku trestnej zodpovednosti
obžalovaného je skutočnosť, že rozsah vyživovacej povinnosti bol obžalovanému určený minimálnou
možnou výškou prípustnou zákonom, a to 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa,
ktoré výživné je povinný platiť každý rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, a to bez ohľadu na svoje
majetkové a zárobkové pomery. Jeho zavinenie súd vyhodnotil podľa § 15 písm. b) Trestného zákona
ako nepriamy úmysel a uznal ho vinným.

Nakoľko od podania obžaloby do vyhlásenia rozsudku uplynula určitá doba, bolo potrebné podľa § 122
ods. 13 Trestného zákona upraviť výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku o bežné
výživné, ktoré sa stalo splatným po podaní obžaloby. Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného v
rozhodnom období súd určil podľa sumy určenej osobitným predpisom ako 30 % životného minima na

neplnoleté nezaopatrené dieťa, a to do júna 2013 vrátane na 2 deti a za júl až september 2013 na 1 dieťa.
Konkrétne 1 x 50,70 € (2 x 25,38) + 12 x 52 € ( 2 x 26) + 1 x 53,30 € ( 2 x 26,65) + 3 x 0 € (výkon trestu)
+ 8 x 53,30 € (2 x 26,65) + 3 x 27,13 €, t.j. celkový dlh na výživnom za rozhodné obdobie činí 1.235,55 €.

Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, keď obžalovaný A. R. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje dcéry, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky sp.zn. 3T/114/2010 právoplatne odsúdený pre obdobný trestný čin.

Obžalovaný A. R. má 9 záznamov v registri trestov, prvé dve odsúdenia sú zahladené, následne bol

trestaný za násilnú a inú trestnú činnosť k nepodmienečným trestom odňatia slobody. V januári 2013 bol
postihnutý za priestupok proti majetku, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného
zákona a priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť priznania podľa § 36 písm. l) Trestného zákona

a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona spočívajúcu v predchádzajúcich
odsúdeniach. Pomer týchto okolností je 1:1.

Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, súd mu
obligatórne v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento

druh trestu však zodpovedá aj osobe obžalovaného, ktorý má preukázané sklony ku kriminálnym
aktivitám, za ktoré bol trestaný nepodmienečnými trestami, a po ich výkone neviedol riadny život, neplnil
zákonné povinnosti a potrebu vyživovať svoje dcéry od odchodu zo spoločnej domácnosti s nimi úplne
ignoroval. Dokonca pokračoval v opomenutí svojej zákonnej povinnosti po podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody za rovnaký trestný čin voči dcéram. Keďže počet poľahčujúcich okolností

sa rovná počtu priťažujúcich okolností v pomere 1:1, podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona je príslušná
trestná sadzba obžalovaného 1 až 5 rokov. Súd prihliadajúc na charakter trestnej činnosti a fakt, že
obžalovaný nikdy na dcéry výživné neplatil napriek minimálnemu rozsahu vyživovacej povinnosti, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na vo výmere 2 roky, čo zohľadňuje následok trestného činu a spĺňa
podmienky individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre

úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu

Malacky.v Malackách dňa 28. októbra 2013