Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312204733
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5312204733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľov:

X/ M. W., D.. XX.X.XXXX V. X/ W. W., F.. F., D.. XX.X.XXXX, P. N. G. XXX, XXX XX Č., štátnych
príslušníkov Slovenskej republiky, oboch právne zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr.
Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa 2080, 022 01
Čadca, proti odporcovi: O. T., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX R. XXX, právne zastúpenému splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Májová
1115, 022 01 Čadca, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi titulom

náhrady trov konania sumu 365,42 eur, na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Antónie Kauzalovej,
advokátky, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Čadca, č. ú. 0312225874/0900, v lehote do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady trov
konania štátu sumu 13,38 eur, na účet Okresného súdu Čadca, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 03.5.2012, v spojení s podaním zo dňa 06.6.2013
(návrhomnapripusteniezmenynávrhu,opripusteníktorejokresnýsúdrozhodoluznesenímvyhláseným

za účasti zástupcov oboch strán sporu na pojednávaní dňa 19.7.2013), sa navrhovatelia v rade 1/
a 2/ proti odporcovi domáhajú určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území P.
R.Č., identifikovaná geometrickým plánom Ing. Petra Novotného č. 21/2013 zo dňa 02.5.2013 (úradne
overeným Správou katastra Čadca dňa 16.5.2013 pod č. 335/2013) ako pozemok Y.-G. A. Č.. XXXX/
X - P. A. S. S. XXX O.X, S. R. Y.-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X, zapísanej v katastri
nehnuteľností Správy katastra Čadca na liste vlastníctva č. 154 vo vlastníctve odporcu, patrí v 1/1
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľov v rade 1/ a 2/. V odôvodnení svojho

cit. návrhu tvrdia, že spornú nehnuteľnosť (pôvodný návrh smeroval k celej nehnuteľnosti Y.-G. A.
Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X) kúpili v r. 1998 od Matildy Mlkvíkovej a Jaroslava Mlkvíka, ktorí
boli jej výlučnými vlastníkmi a výlučne sami ju i užívali. Právni predchodcovia odporcu Jozef Franek
a Libuša Franeková na Notárskom úrade JUDr. Dany Sálusovej osvedčením č. Nz 578/98 osvedčili
vlastníctvo k pozemkom v G.. Ú.. R. - A. Č.. XXXX, XXXX, XXXX V. XXXX, pričom však Správa
katastra Čadca pri zápise listiny do ich vlastníctva okrem osvedčených nehnuteľností omylom zapísala i
spornú nehnuteľnosť (pôvodne Y.-G. A. Č.. XXXX). Následne právni predchodcovia neprávom zapísanúspornú nehnuteľnosť darovali odporcovi. Navrhovatelia sa o tejto skutočnosti dozvedeli v r. 2011 a
snažili sa o riešenie veci prostredníctvom katastrálneho konania. Správa katastra Čadca vyznačila k
spornej nehnuteľnosti plombu, odporca však na predvolanie zostal nečinný a ani po osobnej návšteve

navrhovateľky v rade 2/ nebolo ochotný nehnuteľnosť vrátiť. Existenciu svojho vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti navrhovatelia opierajú právne o titul vydržania podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho
zákonníka, odôvodňujúc existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku neoprávneným privlastnením si spornej nehnuteľnosti
odporcom, ktorej sú navrhovatelia bezpodielovými spoluvlastníkmi.

Citovaný zmenený návrh zo dňa 06.6.2013 navrhovatelia, zotrvajúc inak na skutkových a právnych
tvrdeniach v zmysle pôvodného cit. návrhu, založili na zameraní spornej nehnuteľnosti v nimi užívanom
rozsahu prostredníctvom predloženého geometrického plánu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľov na výzvu súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.01.2013,
ktorým navrhol návrh navrhovateľov ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť, tvrdiac, že
navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú nepravdivé tvrdenia. Odporca poprel, že by Matilda Mlkvíková

a Jaroslav Mlkvík boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, od ktorých mali navrhovatelia nehnuteľnosť
odkúpiť. V skutočnosti existuje písomná dohoda zo dňa 23.6.1997, podľa ktorej Jaroslav Mlkvík odpredal
svoj diel Jozefovi Delinčákovi v parcele č. 1849 (staré číslo), pričom ako nové číslo parcely sa v dohode
X. Č.. XXX0. Parcela (C-KN) č. 1180 je totožná s pkn. parcelou č. XXXX, zapísanou v pkn. vl. č. 80
pre kat. úz. Zákopčie, ktorú vo vydelenom stave daroval starý otec odporcu M. T. (st.) svojmu synovi

Jozefovi Franekovi (ml.), otcovi odporcu darovacou zmluvou spísanou na bývalom Štátnom notárstve
Čadca dňa 29.01.1970 pod č. N 84/70, Nz 102/70, registrovanou pod č. RI 169/70. Na základe tejto
darovacej zmluvy otec odporcu vstúpil do držby nehnuteľnosti, ktorú užíval výlučne sám, umiestnil na
nej aj schodisko v časti susediacej s parcelou Y.-G. Č.. XXXX, vozil cez ňu stavebný materiál a v r.
2000 na nej postavil garáž. Cez uvedenú parcelu otec odporcu priviedol k svojej domovej nehnuteľnosti

plyn, vodu a umiestnil kanalizačné pripojenie. Okrem otca odporcu nikto iný parcelu neužíval a nerobil
si žiadne nároky. M. T. (ml.) nehnuteľnosť daroval svojmu synovi, odporcovi, darovacou zmluvou, ktorej
vklad do katastra bol povolený pod č. V-2562/2004 zo dňa 06.4.2005 a od tejto doby nehnuteľnosť užíva
výlučne odporca. Označil za nepravdivé tvrdenie navrhovateľov, že nehnuteľnosť užívajú oni, tvrdiac, že
ju nikdy neužívali, o čom svedčia i údaje v evidenčnom liste č. 733 Obce Zákopčie. Navrhovatelia spornú

nehnuteľnosť fakticky neovládali, nedisponovali s ňou a ich vôľa nebola nakladať s ňou ako so svojou,
keďže nehnuteľnosť bola v držbe M. T. a neskôr odporcu - nie sú preto oprávnenými držiteľmi a nemohli
nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie postupom podľa §§ 120 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) výsluchom účastníkov (z ktorých navrhovateľ

v rade 1/ sa procesných úkonov súdu osobne nezúčastňoval, jeho neprítomnosť právny zástupca
navrhovateľov ospravedlňoval pracovnými dôvodmi, pričom na vykonanie dôkazu výsluchom tohto
účastníka podľa § 131 OSP ani jedna zo strán sporu výslovne netrvala), účastníkmi navrhnutých
svedkov, vykonaním ohliadky spornej nehnuteľnosti na mieste samom a účastníkmi predloženými
a na základe ich tvrdení a návrhov súdom zabezpečenými listinnými dôkazmi. Nevyhovel návrhu

navrhovateľov na ďalšie doplnenie dokazovania vykonaním dopytu Správe katastra Čadca (toho času
Okresnému úradu Čadca) na doplnenie resp. preverenie identifikácie spornej nehnuteľnosti vo vzťahu
k pôvodnému stavu, na preukázanie vlastníctva M. O. - a to so zreteľom na zásadu hospodárnosti
konania, majúc i vzhľadom na predbežné právne posúdenie uplatneného nároku súdom (§ 100 ods.1
OSP) vo vzťahu k predmetu návrhu navrhovateľov a ich právnej argumentácii skutkový stav veci už takto

vykonaným dokazovaním za dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci samej (§ 153 ods.1, § 154 ods.1
OSP), na základe ktorého potom súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam, z ktorých, hodnotiac
jednotlivé vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP), vyvodil nasledujúce
skutkové a právne závery, na základe ktorých vo veci rozhodol týmto rozsudkom.

Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej výpovedi zotrvala na tvrdeniach uvedených v cit. písomnom návrhu.

Okrem iného uviedla, že nehnuteľnosť im s manželom ponúkla na predaj v r. 1998 pani O. a oni od
nej odkúpili nehnuteľnosť vo výmere XXX O.X, tak, ako si nehnuteľnosť dali zamerať predloženýmgeometrickým plánom a odvtedy ju i užívajú. Neskôr, niekedy v priebehu r. 1998 až 2000 - jej časť,
priliehajúcu k ich záhrade, Y.-G. A. Č.. XXXX (podľa grafickej časti predloženého geometrického plánu) i
oplotili pletivovým plotom a časť, pretože bola zarastená pňami a lieskami, nechali neoplotenú. Potvrdila,

že dohodu s Mlkvíkovcami uzavreli tzv. na kolene, tak ako bola predložená v prílohe cit. písomného
vyjadrenia odporcu k návrhu. Pani Mlkvíková, ktorá si už riadne nepamätala číslo parcely, neskôr sa s
ňounavrhovateľkavrade2/privybavovaníinejzáležitostistretlanaObecnomúrade,priktorejpríležitosti
im matrikárka vyhľadala podklady k tejto parcele, čísla parciel i mapy. Pani O. zdedila predmetnú parcelu
po svojej mame I. M., F.. G.. Vtedy na Obecnom úrade spísali aj kúpnu zmluvu zo dňa 26.7.2001,

dodatočne navrhovateľmi predloženú na pojednávaní dňa 19.7.2013. Navrhovateľka predmetnú zmluvu
potom založila medzi ostatné podklady k domovej nehnuteľnosti a jej rekonštrukcii a hoci si bola vedomá
potreby spísania riadnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, s následným vkladom do príslušného
katastra nehnuteľností, na túto vec zabudla. Takisto potvrdila umiestnenie garáže odporcu na časti
navrhovateľmi odkúpenej spornej nehnuteľnosti, podľa navrhovateľky najskôr v r. 2010. Odporca sa na
ich súhlas nepýtal, hoci jemu i jeho otcovi ukázali, keď odkúpili pozemok, pokiaľ siaha odkúpená časť

a ako zistila na Obecnom úrade, nepožiadal o povolenie umiestnenia tejto stavby ani Obec Zákopčie.
Odporca so svojim otcom z tohto pozemku berú i trávu - navrhovatelia to brali tak, že chovajú dobytok,
tak ju potrebujú a keďže svoje nehnuteľnosti užívajú len počas víkendov, inak to neriešili. Navrhovateľka
inak nezaregistrovala užívanie spornej nehnuteľnosti odporcom alebo jeho otcom, ani žiadne nároky z
ichstrany.Ažasivr.2000otecodporcupostavilschodisko,nachádzajúcesamimospornejnehnuteľnosti

a až po smrti navrhovateľkinej matky, ktorá zomrela v novembri r. 2010, asi na jar nasledujúceho roku
sa otec odporcu ohradzoval proti užívaniu záhrady navrhovateľmi, pričom však išlo o inú nehnuteľnosť,
parceluč.XXXXstým,žechodiapojehoparcele,nazákladečohonavrhovateliazačalivecipreverovaťv
katastri nehnuteľností a zistili tak zápis parcely Y.-G. Č.. XXXX na odporcu, hoci titul, na základe ktorého
jestvuje tento zápis, s touto nehnuteľnosťou nemá nič spoločné, čo im potvrdila i pracovníčka katastra.

Odporca vo svojej výpovedi takisto zotrval na tvrdeniach v zmysle jeho cit. písomného vyjadrenia
k návrhu. Tvrdil, že garáž, postavenú na spornej nehnuteľnosti nepostavil v r. 2010, ako tvrdí
navrhovateľka, ale niekedy po r. 2000. Zmienené schodisko, nachádzajúce sa mimo spornej
nehnuteľnosti (po súdom pripustenej zmene návrhu navrhovateľov) bolo postavené ešte v r. 1983 - 1984,
kedy on navštevoval učilište. Okrem toho je na nehnuteľnosti hlavný uzáver plynu. Spochybnil tvrdenie

navrhovateľkyvrade2/ojejstretnutíspaniO.,ktoráasiposlednýchosemrokovsvojhoživotaneopustila
lôžko, na Obecnom úrade. Podľa neho O. nikdy spornú nehnuteľnosť neužívali, ani nekosili, robil tak
odporca a jeho predchodcovia.

Súd vo veci vypočul ako svedka otca odporcu M. T. (nar. r. 1938). Uviedol, že pôvodnú parcelu č. 1849
darovala ešte jeho prababka svojej dcére a tá zas svojmu synovi, jeho otcovi, ktorý potom nehnuteľnosť

užíval asi od 40. rokov minulého storočia, bez nárokov iných osôb a potom nehnuteľnosť v r. 1968 -
1969 daroval svedkovi, ktorý nehnuteľnosť takisto užíval bez cudzieho rušenia a v r. 2000 ju daroval
svojmu synovi - odporcovi. Matildu O.Í. V. M. O. a ani ich predchodkyňu I. M., F.. G. svedok nikdy nevidel
užívať sporný pozemok, ani sa k nemu nehlásili. Cez nehnuteľnosť sú vedené prípojky inžinierskych
sietí k jeho domu, zriadené niekedy v období r. 1970 až 1971, kedy svedok staval svoj dom. Potvrdil,

že navrhovatelia postavili oplotenie svojich nehnuteľností priliehajúce k spornej nehnuteľnosti asi v r.
2000 až 2001 a niekedy v týchto rokoch podľa neho odporca postavil i predmetnú garáž. Ide o panelovú
garáž, bez základu, na ktorú, ako sa informoval na Obecnom úrade, nie je potrebné stavebné povolenie.
Svedok bol opätovne vypočutý i na ohliadke na mieste samom, kde identifikoval svoje skutkové tvrdenia
vo vzťahu k stavu na mieste samom. K času stavbe garáže jeho syna tentoraz uviedol približný dátum

v r. 2004 alebo 2005.

Vykonaním ohliadky na mieste samom dňa 14.8.2013, okrem účastníkov, ich zástupcov a účastníkmi
navrhnutých svedkov tiež za účasti svedka Ing. Petra Novotného, geodeta, ktorý vyhotovil navrhovateľmi
predložený geometrický plán č. 21/2013, súd jeho vypočutím zistil identifikáciu spornej nehnuteľnosti
Y.-G. A. Č.. XXXX/X - P.É. A. S. S. XXX m2, tzv. v prírode, na mieste samom, vrátane identifikácie

rozdelenia Y.-G. A. Č.. XXXX D. Y.-G. A. Č.. XXXX/X V. Č.. XXXX/X jeho geometrickým plánom.
Túto nehnuteľnosť svedok zameral (ako vyplýva i z grafickej prílohy cit. geometrického plánu, použitej
súdom ako príloha zápisnice z ohliadky, so znázornením skutočného stavu na mieste samom, súčasne
s fotodokumentáciou vyhotovenou súdom a predloženej odporcom) od vlastníckej hranice medzipozemkami Y.-G. A. Č.. XXXX vo vlastníctve navrhovateľov a Y.-G. A. Č.. XXXX tak, že od tejto hranice
zameral navrhovateľmi uvádzanú odkúpenú výmeru pozemku XXX O.X. Takouto identifikáciou spornej
nehnuteľnosti vznikol jestvujúci stav, keď (približne polovičná) časť spornej nehnuteľnosti, priliehajúca

k Y.-G. A. Č.. XXXX, je navrhovateľmi oplotená (priebeh tohto oplotenia v časti priliehajúcej k verejnej
cestnej komunikácii nekorešponduje úplne s vlastníckou hranicou) spolu parcelou Y.-G. Č.. XXXX V. A.
Y.-G. Č.. XXXX, na ktorej je dom vo vlastníctve navrhovateľov a na druhej, neoplotenej, časti spornej
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa pod úrovňou rodinného domu odporcovho otca M. T. D. A. Y.-G. Č..
XXXX, je umiestnená (celá) stavba garáže odporcu. Svedok pre potreby svojho zamerania vychádzal z

podkladov katastra nehnuteľností a vzhľadom na stav zápisu k pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX ako parcely
registra C nevykonával jej identifikáciu s pôvodným pozemkovoknižným stavom. Pri zameraní inak
vychádzal z požiadavky navrhovateľov a z nimi predloženej zmluvy na výmeru XXX O.X, bez kontaktu
s odporcom.

Počas ohliadky na mieste samom súd vypočul i ďalších svedkov, z ktorých Ing. František Hažík, súčasný
(od 01.01.2007) starosta Obce Zákopčie, na základe obci dostupných informácií, najmä o umiestnení

predmetnej garáže vo vlastníctve predchádzajúceho vlastníka na obcou prenajatom pozemku vyslovil
predpoklad, že odporca garáž umiestnil na spornej nehnuteľnosti najskôr v r. 2007, najneskôr v r. 2008,
svedkyňa Zdenka Pikuliaková, pracovníčka Obecného úradu v Zákopčí, potvrdila, že na požiadanie
navrhovateľky v rade X/ Z.D. Z. O. O. V. M. O. im napísala text navrhovateľmi predloženej kúpnej
zmluvy zo dňa 26.7.2001 tak, ako jej ho menovaní nadiktovali, keď im predtým umožnila nahliadnuť i

do mapových podkladov nachádzajúcich sa na Obecnom úrade a do zoznamu parciel, v ktorom bola
táto parcela ešte pod starým číslom a ako vlastník bol zapísaný M. O. (D.. F.. XXXX), ktorý, takisto
vypočutý ako svedok, zhodne s navrhovateľmi tvrdil, že vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli on a jeho
neb. matka O. O. V. A. D. M. N. I. M., F.. G., po ktorej on dedil. Uviedol, že tento pozemok ešte v čase,
keď žila jeho stará matka, ktorá zomrela pred 32 rokmi, užívali spoločne so susedmi Bučkovcami tak, že

ho kosili, pretože chovali hospodárske zvieratá a takto pozemok užívali približne do konca 60. rokov 20.
storočia. Po smrti starej matky pozemok užíval svedok spolu so svojou matkou tak, že ho občas pokosili
a občas ho pokosili požiarnici, neskôr len požiarnici, potom pozemok v r. 1997 predali navrhovateľom
- potvrdil, že na základe účastníkmi predložených oboch cit. kúpnych zmlúv zo dňa 23.6.1997 a zo
dňa 26.7.2001. K rozdielnemu označeniu čísel parciel v oboch zmluvách uviedol, že sa tak stalo preto,

lebo jeho mama pri spísaní prvej dohody nevedela správne číslo parcely. Nemal vedomosť o existencii
prípojok inžinierskych sietí k domu odporcovho otca, vedel len o plynových hodinách (podľa identifikácie
geodetom Ing. Novotným mimo spornej nehnuteľnosti, už na Y.-G. A.. Č.. XXXX/X, blízko stavby garáže
odporcu na spornej nehnuteľnosti, ktorú časť Y.-G. A. Č.. XXXX svedok označil ako patriacu susedom
Bučkovcom), ani nevedel o tom, že by nehnuteľnosť užívala rodina odporcu. Svedkyňa V. N., F.. F.

(D.. F.. XXXX), sestra navrhovateľky v rade 2/, potvrdila svoju vedomosť o kúpe spornej nehnuteľnosti
navrhovateľmi od pani O., o následnom oplotení jej časti navrhovateľmi. Túto nehnuteľnosť v minulosti
užívalistaríľudiaspoločne,kosilijutakpaniO.ajejsynovia,akoajstarírodičiasvedkyne.Nevieotom,že
by nehnuteľnosť užívali predchodcovia odporcu, ktorí si tu kúpili dom v čase, keď mala svedkyňa asi 10
rokov. Svedkyňa V. S., F.. T. (D.. F.. XXXX), sestra odporcu, zas tvrdila, že odkedy si tu jej rodičia postavili

dom, sporný pozemok, ktorý podľa informácie od deda svedkyne vždy patril k pozemku nad ním, kde
je postavený rodičovský dom a ktorý takto jej dedo dal jej otcovi, užívala ich rodina - pozemok klčovali,
pretože bol celý zarastený lieskami. A. O. proti tomu nikdy nenamietala a takisto nie ani jej mama, ktorá
ešte žila, keď sa v r. 1985 stavalo schodisko vyúsťujúce na tento pozemok (súd dodáva s odkazom na
vyššie uvedené zistenia na mieste samom, že schodisko vyúsťuje mimo sporného pozemku Y.-G. A. Č..

XXXX/X). Zostávajúci vypočutí svedkovia sa vyjadrovali len k užívaniu spornej nehnuteľnosti - svedok
JÁ. Y. (D.. F.. XXXX) potvrdil, že sporný pozemok, zarastený lieskami a tŕním, čistili predchodcovia
odporcu, keď tam prišli bývať, konkrétne časť pozemku v brehu pod ich domom, svedok M. G. (D.. F..
XXXX), N.Y. S. P. R. P. F.. XXXX, potvrdil, že časť spornej nehnuteľnosti pod svojim rodinným domom
užívali rodičia odporcu a nakoniec svedok F. B. (D.. F.. XXXX) len nekonkrétne uviedol, že v minulosti mal

pozemok viac užívateľov, on sa nestaral, komu patrí. Pomáhal odporcovi pri stavbe garáže na spornom
pozemku, nemá vedomosť o tom, že by proti tomu vtedy niekto namietal.

V rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku je ako výlučný vlastník, okrem iných i nehnuteľnosti Y.-
G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X v katastri nehnuteľností na U. Č.. XXX zapísaný odporca, titulom
darovacej zmluvy č. V 2562/04, spísanej dňa 22.12.2004 na Notárskom úrade JUDr. Dany Sálusovej v

Čadci pod č. N 556/2004, NZ 94311/2004, ktorou mu spolu s ďalšími i túto nehnuteľnosť daroval jehootec M. T. (P. H. Z. Z. O. U. T., F.. G. W. P. L. F. W. Č.. Z.. XXX D. A. Y.-G. A.. Č.. XXXX) ktorej vklad do
katastra bol povolený dňa 06.4.2005. Podľa obsahu navrhovateľmi predloženého osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní, spísaného rovnako na Notárskom úrade JUDr. Dany Sálusovej v Čadci dňa 23.12.1998 pod

č. Nz 578/1998, otec odporcu takto osvedčil svoje výlučné vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. R.L. Y.-
G. A. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX V. Č.. XXXX, identifikovaným z pôvodnej pkn. A. Č.. XXXX, R. S.
A.. S.. Č.. XX geometrickým plánom č. 31059783-88/95, na základe vyhlásenia, že tieto nehnuteľnosti
nadobudol z časti darovacou zmluvou spísanou pod č. N 84/70, Nz 102/70 od otca M. T. a z časti ústnou
darovacou zmluvou v r. 1982 P. A. T., ktorý ich nadobudol dedením po neb. M. T. pod sp. zn. D 604/81,

pričom na pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX si spolu so svojou manželkou na základe stavebného povolenia
vydaného pod č. Výst. 13-40-327-70-Hk postavili rodinný dom č. súp. 410. Predmetom cit. osvedčenia
je i vyhlásenie o vydržaní vlastníctva, v tomto prípade oboch rodičov odporcu vo vzťahu k pozemku Y.-
G. A. Č.. XXXX, tým istým geometrickým plánom identifikovanému z pôvodnej pkn. parc. č. XXXX S. A..
S.. Č.. XX V. R. A.. A.. Č.. XXXX S. A.. S.. Č.. XX.

Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že predmetom cit. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa

23.12.1998nebolipozemokY.-G.A.Č..XXXX-P.A.S.S.XXXO.2,zktoréhogeometrickýmplánomIng.
Petra Novotného č. 21/2013 identifikovaná časť (s predmetom rozdelenia pozemku, bez identifikácie na
pôvodný pkn. stav) ako pozemok C-G. A. Č.. XXXX/X - P.É. A. S. S. XXX O.X, predstavuje nehnuteľnosť,
o ktorej vlastníctvo ide v tomto spore. Ani darovacia zmluva č. V 2562/2004 vo svojom texte neodkazuje
na vlastnícky titul darujúceho vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Odporca, odvodzujúci svoje vlastníctvo

k spornej nehnuteľnosti od svojich predchodcov tak, ako je uvedené v jeho cit. písomnom vyjadrení k
návrhu, k tejto skutočnosti (absencie pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX a pôvodnej pkn. parcely, z ktorej má
byť vytvorená, v cit. osvedčení) v priebehu konania zaujal stanovisko prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne na pojednávaní dňa 19.7.2013 tvrdiac, že jeho otec si nedal osvedčiť vlastníctvo i k tejto
nehnuteľnosti z dôvodu, že na túto mu bol vydaný list vlastníctva na základe zjednodušeného registra

pôvodného stavu, ako na časť pôvodnej I. A. Č.. XXXX. Na preukázanie svojho tvrdenia o vlastníctve
svojho starého otca M. T. (Z..) G. A.. A. Č.. XXXX, D. W. M. P. M. T. (O..), A. Z. S. R. A.. S.. Č.. XX
A. G.. Ú.. R.G., obsahujúci okrem iných zápis o nadobudnutí vlastníctva M. T. v podiele X/XX H. W.
S. Č. N. A. F.. Č.. XX W.); v predloženom výpise z pkn. vl. Č.. XX sa v časti B neuvádzajú O. O. V.
M. O. ako (spolu)vlastníci v majetkovej podstave v časti A zapísaných nehnuteľností, vrátane pkn. A.

Č.. XXXX. Predmetom darovania podľa odporcom takisto predloženej darovacej zmluvy č. N 84/70, Nz
102/70 uzavretej medzi predchodcami odporcu M. T. Z.. (D.. F.. XXXX) V. M. T. O.. (D.. F.. XXXX), je
podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností I. A. Č.. XXXX - F.Ľ. S. S. XXX O.X, totožná s časťou A.. A.. Č..
XXXX, zapísanej v pkn. S.. Č.. XX, darovaná ako stavebný pozemok.

V odporcom predloženom výpise z evidenčného listu č. 733 zo dňa 08.01.2013, vyhotoveného pre

internú potrebu obce, sa neuvádza žiadny konkrétny držiteľ nehnuteľnosti C-G. A. Č.. XXXX - P. A. S.
S. XXX O.X.

Obec Zákopčie vydala potvrdenie zo dňa 07.01.2013 o tom, že odporca je vlastníkom Y.-G. A. Č.. XXXX
- P. A. S. S. XXX O.X a za túto platí obci i daň. V liste zo dňa 28.5.2013 na žiadosť navrhovateľky v
rade 2/ Obec Zákopčie ako príslušný stavebný úrad potvrdila, že k uvedenému dňu neeviduje stavebné

povolenie, ani ohlásenie drobnej stavby pre odporcu ako stavebníka na stavbu garáže na pozemku Y.-
G. A. Č.. XXXX.

Prvá z písomných zmlúv, od uzavretia ktorých navrhovatelia odvodzujú svoje tvrdenie o existencii
dobromyseľnejdržbespornejnehnuteľnostiakojednejzpodmienokprenadobudnutievlastníctvatitulom
vydržania podľa nimi uvádzanej právnej úpravy, je dohoda podpísaná dňa 23.6.1997 M. O. (ten ju ako

svedok súdu predložil i v origináli) ako predávajúcim a navrhovateľom v rade 1/ M. W. V. G., Z. A. O.
O. V. N. F. ako svedkov, podľa textu ktorej podpísaní potvrdzujú, že predávajúci „predal svoj diel, to
je polovicu brehu pod krížom pri chalupe M. W. X. H. Č.. A.. Z. XXXX (nové 1780) za cenu dohody
900 ks“. Nasledujúca, navrhovateľmi predložená, kúpna zmluvy zo dňa 26.7.2001, je uzavretá medzi
Matildou O. (jej podpis je tým istým dňom i úradne overený) a M. O. ako predávajúcimi na jednej strane

a navrhovateľkou v rade 2/. W. W. na strane druhej, podpísaná ako svedkyňou Boženou Romanovou,
podľa textu ktorej zmluva „sa týka predaja nehnuteľnosti a to parcely č. G. XXXX/neúr. A. P. S. XXX O.X včasti obce u Tarabov, ktorej je predávajúca spoluvlastníčkou“ a jej účastníci ďalej potvrdzujú, že kupujúca
p. O. za uvedenú parcelu zaplatila na základe dohody 900,- Sk a nakoniec predávajúca vyhlasuje, že
„do budúcna si už nikdy nebude ani ona ani jej deti robiť na uvedenú parcelu akékoľvek nároky“.

Svedok M. O. ďalej na preukázanie svojho tvrdenia o vlastníctve k spornej nehnuteľnosti v priebehu
konania predložil súdu právoplatné rozhodnutie Štátneho notárstva Čadca sp. zn. 1D 609/82 zo dňa
29.7.1982 v dedičskej veci po poručiteľke I. M., F.. Š., potvrdzujúce nadobudnutie dedičstva v časti pre
dcéry poručiteľky S. O., F.. T. V. O. O., F.. Š. a v časti pre vnuka poručiteľky M. O. a z ktorého súd
zistil, že ako predmet vyporiadania dedičstva po menovanej poručiteľke neuvádza nehnuteľnosť podľa

vtedajšieho stavu zápisu v evidencii nehnuteľností, ani podľa pôvodného stavu v pozemkovej knihe, na
ktorý cit. rozhodnutie inak vo svojom výroku podrobne odkazuje, ktorú by bolo možné podľa účastníkmi
predložených listinných dôkazov identifikovať so spornou nehnuteľnosťou. Predmetom dedenia po
poručiteľke však medzi inými bola (v stave neidentifikovanom) i A.. A. Č.. XXXX, R. S. A.. S.. Č.. XX, vo
vzťahu ku ktorej navrhovatelia predložili súdu výpis R. A.. S.. Č.. XX A. G.. Ú.. R., A. S. Č. N. A. F.. Č..
X zápis vlastníctva poručiteľky (tam označenej ako vdova I. T. F.. Š. G.). K pozemkovoknižnému výpisu

navrhovatelia súčasne predložili doklad označený ako spätná identifikácia parciel zo dňa 11.4.2012 (bez
potvrdenia Správy katastra Čadca), podľa obsahu ktorého Y.-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X,
zapísaná na U. Č.. XXX vo výlučnom vlastníctve odporcu, je vytvorená podľa stavu v pozemkovej knihe
z pkn. parcely Č.. XXXX, bez uvedenia výmery, zapísanej v pkn. vložkách č. XXX, XX, XX, XX, XX V.
XX. Súd len dodáva, že v súlade s touto identifikáciou i odporcom predložený výpis R. A.. S.. Č.. XX

potvrdzuje zápis vlastníctva jeho predchodcu okrem iných nehnuteľností i k A.. A.. Č.. XXXX, zapísanej
(vo vzťahu k podielu 4/24) i v majetkovej podstate tejto pkn. vložky, tak ako je táto pkn. parcela zapísaná
v časti A i v navrhovateľmi predloženej pkn. S.. Č.. XX (v tomto prípade tvorí majetkovú podstatu tejto
pkn. vložky k tejto pkn. parcele podiel 3/24).

Vo veci návrhu navrhovateľov o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov titulom vydržania súd na posúdenie takto zisteného skutkového stavu
aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(„Obč. zák.“), osobitne potom právnu úpravu o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vydržaním podľa ust. § 134 v spojení s ust. § 132 a §§ 129, 130 Obč. zák. o držbe a v spojení s
ustanoveniami o vlastníckom práve a jeho ochrane (§§ 123 a nasl. Obč. zák.) a čl. 20 Ústavy Slovenskej

republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, rozhodujúc podľa rozhodného stavu
jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP), viazaný pritom vzhľadom
na predmet konania v celom rozsahu návrhom navrhovateľov v sporovom konaní (§ 153 ods.2 OSP)
a prihliadajúc na aktuálny stav zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri
nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a v
konaní, ktorého predmetom je návrh o určenie existencie práva v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP v spojení
s ust. §§ 159, 159a OSP skúmajúc súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na
navrhovanom určení.

Ako vyplýva zo skutkových a právnych tvrdení navrhovateľov v ich cit. návrhu na začatie konania i v

ďalšom priebehu konania, nadobudnutie svojho vlastnícke práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním na
základe súčasnej právnej úpravy podmienok vydržania v ust. § 134 Obč. zák. odvodzujú od uzavretia
kúpnej zmluvy s O. O. V. M. O. - v znení vyššie citovaných písomných textov zo dňa 23.6.1997 a zo dňa
26.7.2001 a tvrdenia o nasledujúcej nepretržitej dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti najmenej
počas zákonom ustanovenej vydržacej doby.

Okresnýsúdnapojednávanívovecisamejdňa25.10.2013,nazákladeposúdeniatvrdenínavrhovateľov
o nadobudnutí vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a výsledkov vykonaného dokazovania procesným
postupom podľa § 100 ods.1 OSP upovedomil strany sporu o predbežnom právnom posúdení veci,
konštatujúc s odkazom na ust. § 134 ods.1 Obč. zák., upravujúce podmienky nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania, vo vzťahu k právnej úprave držby a oprávnenej

držby v ust. §§ 129, 130 Obč. zák., že takto navrhovateľmi uplatnený nárok sa mu javí ako právne
neopodstatnený, pre nedostatok preukázania splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva k spornejnehnuteľnostivydržaním.Natomtokonštatovaní(naktorénavrhovatelia,zotrvajúcnasvojichtvrdeniach,
reagovali vyššie zmieneným dôkazným návrhom na identifikáciu spornej nehnuteľnosti vo vzťahu
k pôvodnému stavu, s cieľom preukázania vlastníctva M. O. k pôvodnej nehnuteľnosti, ktorému

dôkaznému návrhu, ako je už uvedené, súd nevyhovel) súd zotrval i po skončení dokazovania a na
základe neho vo veci rozhodol týmto rozsudkom.

Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam
hnuteľným i nehnuteľným je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias
uhorskéhoobyčajovéhoprávaplatnéhopreúpravuobčiansko-právnychvzťahovzvecnýchpráv,vrátane

práva vlastníckeho, kontinuálne potom i po prijatí Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. (tzv. Stredný
občiansky zákonník) účinného od 01.01.1951. Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti
nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného
právneho poriadku bol tento právny inštitút opäť vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb.
(s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného
ust. § 865 ods.3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou

zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992 - podľa ktorej poslednej právnej úpravy podmienok
vydržania, v znení účinnom od 01.01.1992, súd posúdil i návrh navrhovateľov v tejto veci.

Vlastníctvo nemohol (a nemôže ani podľa súdom aplikovanej súčasnej platnej úpravy podmienok držby
a vydržania v ust. §§ 129, 130 ods.1 a § 134 ods.1 Obč. zák.) vydržať ten, kto nebol dobromyseľný.
V predchádzajúcich citovaných právnych úpravách vydržania okrem iných podmienok, predovšetkým

dĺžky vydržacej doby, pokiaľ ide o požiadavku dobromyseľnosti bol rozdiel v tom, že obyčajové právo
vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby a Stredný občiansky zákonník počas celého priebehu
vydržacej doby. Súčasná, súdom aplikovaná citovaná právna úprava podmienok vydržania vyžaduje
nepretržitú oprávnenú držbu takisto počas celej vydržacej doby, ktorá je v prípade nehnuteľných vecí
desaťročná.

Obe predložené písomné zmluvy zo dňa 23.6.1997 a zo dňa 26.7.2001 súd vzhľadom na jednoznačný
nedostatok podstatných formálnych náležitostí vyžadovaných tak ako v súčasnosti i vtedajšou
všeobecne záväznou právnou úpravou na platný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa Obč. zák.
(§ 46 ods.1, §§ 588 a nasl.) v spojení s osobitnou právnou úpravou v katastrálnom zákone (vrátane
podmienky vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností v zmysle § 47 ods.1 Obč. zák. a §§ 28 a nasl.

katastrálneho zákona) a v neposlednom rade vzhľadom na nejednoznačnosť textu zmlúv najmä v časti
identifikácie prevádzanej nehnuteľnosti a rozsahu prevádzaného vlastníctva tej - ktorej predávajúcej
osoby i s prihliadnutím na podstatné náležitosti platných právnych úkonov v zmysle všeobecnej úpravy v
ust. §§ 34 a nasl. Obč. zák., právne posúdil len ako tzv. domnelý (putatívny) právny titul, ktorý sám osebe
pre nedostatok všeobecne záväznou právnou úpravou predpísaných podstatných náležitostí nemôže

byť právnym titulom, zakladajúcim zmenu nositeľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z hľadiska splnenia
či nesplnenia podmienok vydržania preto rozhodujúcim bolo posúdenie, či takéto písomné zmluvy mohli
byť so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby
navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti alebo nie.

K otázke posudzovania dobromyseľnosti držby, ako rozlišujúceho znaku medzi držbou oprávnenou

(ktorá je podmienkou vydržania vlastníctva k predmetu držby v zmysle § 134 ods.1 Obč. zák.) a
neoprávnenou, zaujal vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane stanovisko Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Dobromyseľnosť (tzv. dobrú vieru) ako vnútorný psychický stav pre potreby posúdenia
podľa § 130 ods.1 Obč. zák. nemožno založiť len na subjektívnych predstavách držiteľa, ale túto „je
potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s

vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba“ (posledná citácia z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 49/2010 zo dňa 29.3.2011). Základom oprávnenej držby držiteľa,
subjektívne sa domnievajúceho, že mu vec, ktorú drží i patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti z hľadiska
objektívneho platného práva nie je, môže byť len ospravedlniteľný omyl, za ktorý citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje taký, „ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci

postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať“. Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí opisuje i situáciu,kedy naopak o ospravedlniteľný omyl nejde - „ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť
overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti
jednoznačneformulovanéhoustanoveniaObčianskehozákonníkaplatnéhovdobe,kedysadržiteľdržby

ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je.“ Súd dodáva, že obdobný právny názor Najvyšší súd
Slovenskej republiky vyslovil i v ďalších rozhodnutiach, podrobne ho odôvodnil napr. v rozsudku vo veci
sp. zn. 6 Cdo 78/2011 zo dňa 30.11.2011.

Medzi účastníkmi v tejto prejednávanej veci nebola spornou len otázka oprávnenosti držby, ale aj
existencie faktickej držby spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi (§ 129 ods.1 Obč. zák.). Súd dodáva,

že navrhovatelia v konaní preukázali svoju držbu len vo vzťahu k časti spornej nehnuteľnosti a to
tej, ktorú majú oplotenú a užívajú ju spolu s ostatnými svojimi nehnuteľnosťami, tak ako je táto
časť nehnuteľnosti identifikovaná v predloženom geometrickom pláne č. 21/2013 a bola takto zistená
i ohliadkou na mieste samom. Vo vzťahu k zostávajúcej časti spornej nehnuteľnosti sú tvrdenia
navrhovateľov nedostatočne hodnoverné, nezodpovedajúce na mieste zistenému skutočnému stavu,
nekorešpondujúce s citovanými výpoveďami časti vypočutých svedkov (s výnimkou svedkyne V. N.,

sestry navrhovateľky v rade 2/ a čiastočne i svedka M. O., ktorého tvrdeniu, podľa ktorého nemal
vedomosť o tom, že by spornú nehnuteľnosť užíval odporca resp. jeho predchodcovia, odporuje
odporcom predložená fotodokumentácia, zachytávajúca okrem iných i tohto svedka pri práci výkopu
odvodného kanála zo žumpy pri rodinnom dome odporcovho otca smerom k hlavnej ceste, cez sporný
pozemok) i so správaním sa účastníkov sporu, z ktorých odporca najneskôr v r. 2008 umiestnil na

tejto časti sporného pozemku svoju garáž, zatiaľ čo navrhovatelia proti takémuto inak nepochybne
významnému zásahu do prípadnej pokojnej držby nehnuteľnosti, preukázane nepodnikli žiadne právne
kroky, s výnimkou žiadosti podanej Obci R. s dopytom na existenciu stavebného povolenia, podanej v
máji r. 2013 už v priebehu tohto súdneho konania.

Pokiaľ ide o spornú otázku oprávnenosti držby navrhovateľov podľa § 129 v spojení s § 130 ods.1 Obč.

zák. vo vzťahu k nimi preukázane držanej oplotenej časti spornej nehnuteľnosti, súd v podrobnostiach
odkazuje na vyššie citované právne závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 5 Cdo 49/2010. Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej cit. výpovedi na pojednávaní i sama potvrdila,
že „si bola vedomá potreby spísania riadnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, s následným
vkladom do príslušného katastra nehnuteľností“, ale potom vzhľadom na iné povinnosti „na túto vec

zabudla“. Vzhľadom na toto jednoznačné vyjadrenie navrhovateľky je nadbytočné ďalej podrobnejšie
odôvodňovať i v kontexte miestnom a časovom (na sklonku 20. storočia na Slovensku je nevyhnutne vo
všeobecnom právnom povedomí občanov vzhľadom na účinnosť súčasného Občianskeho zákonníka od
r. 1964 a predpisov o evidencii nehnuteľností, neskôr od r. 1992 o katastri nehnuteľností, akou formou sa
postupuje pri prevode vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátane nevyhnutnosti následného osobitného

konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, predtým do r. 1992 o registrácii zmluvy) a tiež
osobnom (najmä vo vzťahu k veku a plnej spôsobilosti navrhovateľov na právne úkony, ktorú nadobudli
plnoletosťou a tým postupne i právne povedomie práve v čase účinnosti právnej úpravy Obč. zák.
o nakladaní s vecnými právami s nehnuteľnosťami) neakceptovateľnosť prípadného právneho omylu
navrhovateľov - ktorého existenciu v zmysle cit. vyjadrenia navrhovateľky v rade 2/ vlastne ani netvrdia.

Opomenutie, zanedbanie všeobecne známeho právneho postupu navrhovateľmi v konkrétnej veci
vzhľadom na zistené okolnosti je (vo vzťahu k ust. § 130 ods.1 Obč. zák. a vo svetle cit. rozhodnutia NS
SR) neospravedlniteľné zanedbanie obvyklej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo očakávať
a vyžadovať, nehovoriac už, pokiaľ ide o zrejmé nejasnosti ohľadom správnej identifikácie a označenia
parcely, ktorá mala byť predmetom prevodu, o rovnako všeobecne predpokladanej znalosti občanov

o existencii verejného katastra nehnuteľností, obsahujúceho potrebné údaje o nehnuteľnostiach a o
vecných právach k nim. Súd ďalej zdôrazňuje v ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zakotvenú nevyvrátiteľnú zákonnú domnienku o
všeobecne predpokladanej známosti o existencii všeobecne záväznej, v Zbierke zákonov zverejnenej
právnej úpravy každým, koho sa táto právna úprava týka.

Súd preto, keďže navrhovatelia v sporovom konaní neuniesli dôkazné bremeno (§ 120 ods.1 OSP),
osobitne vo vzťahu k existencii oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti podľa § 129, § 130 ods.1 Obč.
zák. - na čom vzhľadom na ich rozhodujúce skutkové tvrdenia a nim zodpovedajúce právne posúdenie
zisteného skutkového stavu súdom nič nemení ani zamietnutie ich ďalšieho vyššie označenéhodôkazného návrhu - ako jedného zo zákonných predpokladov na preukázanie existencie titulu
nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 ods.1 Obč. zák., ich
návrh proti odporcovi, ktorému svedčí zápis vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností

a ktorého hodnovernosť navrhovatelia v konaní nevyvrátili a ktorý tak požíva v plnom rozsahu ochranu
svojho vlastníctva v zmysle vyššie citovanej úpravy, ako nedôvodný zamietol.

Súd dodáva, že vzhľadom na predmet konania (o určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k spornej
nehnuteľnosti), ktorým je súd v sporovom konaní viazaný (§ 153 ods.2 OSP) a jeho účastníkov
(navrhovatelia v zmysle vyššie uvedených záverov súdu nie sú aktívne vecne legitimovaní na uplatnenie

vlastníckeho nároku k spornej nehnuteľnosti voči odporcovi) nebolo potrebné ďalšie dokazovanie v
tejto veci na odstránenie či potvrdenie skutkových zistení smerujúcich k spochybneniu existencie
vlastníckeho titulu odporcu (jeho predchodcov) k spornej nehnuteľnosti, vo vzťahu k pôvodnému, zrejme
neusporiadanému pozemkovoknižnému stavu, so zápisom vlastníctva pôvodných pkn. vlastníkov len
k podielom pôvodne spoločnej nehnuteľnosti vo viacerých pkn. vložkách. Účastníci, prípadne i v
nevyhnutnej súčinnosti s ďalšími osobami, ktorých práva a právom chránené záujmy by mohli byť

dotknuté, by vzhľadom na všetky v konaní vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti mali skôr
usilovať o nekonfliktné spolužitie a tomu zodpovedajúce pokojné, konsenzuálne a nesporové právne
usporiadanie sporných právnych vzťahov, napr. v súlade s jestvujúcim faktických stavom držby a
užívania, bez presadzovania svojho záujmu bez ohľadu a na ujmu druhej strany.

Pretože odporca mal v občianskom súdnom sporovom konaní, iniciovanom navrhovateľmi, plný úspech,

zapodmienokpodľaust.§142ods.1OSPmusúdprotineúspešnýmnavrhovateľompriznalnáhradutrov
konania v plnej riadne a včas (§ 151 ods.1 OSP) uplatnenej výške preukázaných účelne vynaložených
trov, ktoré predstavujú trovy vzniknuté odporcovi z titulu jeho právneho zastúpenia v konaní advokátkou
za podmienok zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Trovy právneho
zastúpenia v rozsahu piatich úkonov právnych služieb (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane

prvej porady s klientom 11.01.2013, 2/ vyjadrenie zo dňa 14.01.2013 k návrhu na začatie konania vo
veci samej, 3/ - 5/ zastupovanie na pojednávaniach súdu vo veci samej dňa 19.7.2013 a 25.10.2013
a zastupovanie na ohliadke na mieste samom dňa 14.8.2013) pozostávajú z odmeny za každý z
vymenovaných úkonov právnej služby v plnej tarifnej sadzbe po 60,07 eur podľa ust. § 11 v spojení s
§ 14 ods.1 písm. a), b) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisovaspaušálnounáhradourežijnýchvýdavkov
podľa § 16 ods.3 v spojení s ust. § 1 ods.3 cit. vyhlášky 5x po 7,81 eur, spolu takto vyčíslená odmena
a paušálna náhrada hotových výdavkov za päť úkonov právnych služieb 339,40 eur, s pripočítaním
paušálnej náhrady za stratu času právnej zástupkyne odporcu na ceste na ohliadku na mieste samom
z Čadca do Zákopčia a späť, spolu za dve začaté polhodiny, vo výške 2x po 13,01 eur, podľa § 17 ods.1

cit. vyhl., spolu uplatnený nárok na náhradu trov konania (ktorým je čo do rozsahu súd v zmysle § 151
ods.1 OSP viazaný) odporcu z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 365,42 eur.

Súd po preskúmaní predmetného vyčíslenia trov právneho zastúpenia odporcu a obsahu spisu
konštatuje, že takto uplatnený nárok na náhradu trov zodpovedá preukázane a účelne vynaloženým
trovám právneho zastúpenia odporcu v konaní vo veci návrhu navrhovateľov, ktorých preto ako

neúspešných účastníkov v spore v zmysle § 142 ods.1 OSP zaviazal solidárne (so zreteľom na ich
postavenie v spore v zmysle ust. § 91 ods.2 OSP) povinnosťou ich náhrady odporcovi v plnej uplatnenej
výške 365,42 eur. Dôsledkom neúspechu navrhovateľov v zmysle rovnakého zákonného ustanovenia
tiežje,ževplnejvýškeznášajútrovy,ktorévkonanívynaložilioni.Odporca,ktorémusúdpriznalnáhradu
trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy

náhrady trov konania ako trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1
OSP účet (adresa sídla) jeho právnej zástupkyne, ako je uvedené v príslušnom výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania štátu, vzniknutých titulom nákladov spojených s použitím služobného osobného
motorového vozidla súdu na cestu na ohliadku na mieste samom z Čadce do Zákopčia a späť dňa
14.8.2013, vyúčtovaných správou konajúceho súdu dňa 02.9.2013 spolu vo výške 13,38 eur z titulu

cestovných náhrad podľa ust. § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov a opatrenia MP,SvaR SR č. 632/2008 Z.z. (§ 1 písm. b/), účinného od 01.01.2009 za 50 kmjazdyzaspotrebovanépohonnéhmoty(spotrebana1km0,055,pricenepohonnýchhmôtá1,539/l)aza
použitie motorového vozidla vo výške á 0,183 eur/1 km podľa cit. opatrenia a hradených z rozpočtových
prostriedkov súdu, okresný súd rozhodol podľa ust. § 148 ods.1 OSP v spojení s ust. § 142 ods.1 OSP

a i na náhradu takto vzniknutých trov zaviazal solidárne navrhovateľov, z titulu ich neúspechu v konaní
a preto i zodpovednosti za náhradu s ním súvisiacich trov, trovy vzniknuté štátu nevynímajúc.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto
jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201,
§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,

len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).