Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoKR/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225714
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111225714.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: JUDr. W. T., T. XXX/XX, M. nad C., správca
konkurznej podstaty úpadcu ANDRASTAV, s.r.o., Poprad, v konkurze, so sídlom Poprad, Námestie
sv. Egídia 44, IČO: 36 482 030, proti žalovanému: Ing. R. C., nar. X.X.XXXX, bytom W., R. XXXX/
XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudzík-Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Poprad,

Mnoheľova 830/15, IČO: 47 232 510, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.11.2012 pod č. k. 3Cbi/19/2011-157, zhodou hlasov členov
senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že návrh žalobcu z a m i e t a.

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu
vo výške 949,50 eur.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca j e p o v i n
n ý nahradiť žalovanému trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.547,79
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom určil, že Zmluva o postúpení práva z Leasingovej
zmluvy č. 136820 zo dňa 21.01.2010, uzavretá medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným ako

postupníkom, je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Žalovanému určil povinnosť uhradiť do
majetkovej podstaty úpadcu plnenie vo výške 15.827,64 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného
zaviazal nahradiť súdny poplatok za návrh vo výške 949,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Prešov, taktiež do 3 dní od jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho
zastúpenia v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom v znení jeho doplnenia dňa 21.9.2011 žalobca žiadal
proti žalovanému o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení práva z Leasingovej
zmluvy č. 136820 zo dňa 21.1.2010 (ďalej len „zmluva“), uzavretej medzi úpadcom a žalovaným,
predmetom ktorej bolo postúpenie leasingových práv a povinností k motorovému vozidlu zn. BMW 530
D, EČ: PP 448 CB. Ďalej žalobca žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 15.827,64 eur
predstavujúcu sumu splátok poskytnutých úpadcom v prospech leasingovej spoločnosti. Ďalej dôvodil,

že uznesením Okresného súdu Prešov bolo voči žalobcovi ako úpadcovi začaté konkurzné konanie
a následne vyhlásený konkurz, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku
publikované dňa 17.03.2011. Pri zisťovaní majetku žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcuzistil, že úpadca mal evidované predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo z majetku úpadcu prevedené
na žalovaného, pričom motorové vozidlo mal úpadca v leasingovom vzťahu a nesplácal včas leasingové
splátky. Následne postúpil práva a povinnosti z leasingovej zmluvy na brata konateľa úpadcu - v tomto

konaní žalovaného Ing. C. bezodplatne. Žalovaný potvrdil, že prevzal povinnosti z leasingovej zmluvy,
avšak v prospech úpadcu nepoukázal žiadnu peňažnú, ani naturálnu protihodnotu za dobu, po ktorú
splátky za predmetné motorové vozidlo splácal úpadca leasingovej spoločnosti.

S použitím ustanovení § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2 a § 9 ods. 1, 3 ZKR uzavrel, že

dohodnutá cena leasingu na základe Leasingovej zmluvy zo dňa 4.3.2009, uzavretej medzi Leasingovou
spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava 2, ako prenajímateľom, a žalobcom (ešte pred jeho
úpadkom) ako nájomcom, predstavovala 24.511,08 eur. Túto sumu súd pokladal za základ pre určenie
hodnoty práv a povinností z leasingovej zmluvy. Dňa 12.1.2010 uzavrel úpadca ako dlžník a žalovaný
ako veriteľ Dohodu o započítaní pohľadávok, ktorou došlo k započítaniu dlhu v celkovej výške 13.435,35
eur. Následne úpadca uzavrel dňa 21.1.2010 so žalovaným Zmluvu o postúpení práva z leasingovej

zmluvy č. 136820 zo dňa 21.1.2010, predmetom ktorej bolo postúpenie leasingových práv a povinností
k vyššie označenému motorovému vozidlu.

Súd prvého stupňa ďalej uzavrel, že Zmluva o postúpení práva z leasingovej zmluvy č. 136820 zo
dňa 21.1.2010, uzavretá medzi úpadcom a žalovaným, bola ukracujúcim úkonom, pretože v čase

jej uzavretia existovali skôr splatné pohľadávky veriteľov úpadcu, ktoré boli riadne prihlásené do
konkurzu. Naviac, zmluva bola uzavretá medzi úpadcom a jeho spriaznenou osobou. Navyše, žalovaný
bol účtovníkom úpadcu, a preto úpadok žalovaného mu musel byť známy, čo potvrdil aj vo svojich
výpovediach. Preto určil, že tento právny úkon je voči veriteľom úpadcu právne neúčinný. Zároveň
zaviazal žalovaného uhradiť do podstaty sumu zodpovedajúcu výške leasingových splátok uhradených

úpadcom v prospech leasingovej spoločnosti vo výške 15.827,64 eur.

Keďže žalobca ako správca konkurznej podstaty v zmysle § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych
poplatkoch je oslobodený od ich platenia, zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške
949,50 eur podľa položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov.

V súvislosti s výrokom o trovách konania súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca mal v spore plný
úspech, a preto mu priznal náhradu trov konania právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť ho tak, aby návrh žalobcu bol v celom rozsahu
zamietnutý. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd sa len v minimálnej miere zaoberal dohodou
o započítaní pohľadávok, resp. len stručne uviedol, že úpadcovi zrejme obsah dohody o započítaní
nebol známy, resp. je nepravdepodobné, že by ho sám pripravil. V tejto súvislosti je odôvodnenie

rozsudku nedostatočné, povrchné a zmätočné. Taktiež okresný súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť,
že žalovaný si v konkurznom konaní neprihlásil pohľadávku predstavujúcu rozdiel hodnôt pohľadávok
podľa dohody o započítaní, a to rozdiel vo výške 4.435,35 eur. Žalovaný pohľadávku v tejto výške v rámci
konkurzného konania neprihlásil, čo je jeho výsostným právom, ktoré nemôže nikto skúmať, a to ani súd
alebo daňový úrad. Taktiež sa okresný súd vôbec nevysporiadal s jeho tvrdením o tom, že po uzavretí

dohody o započítaní pohľadávok príjem na základe tejto dohody zaradil do daňového priznania za rok
2010, ktoré podal do konca mája 2011, teda v čase, keď o žalobnom návrhu správcu konkurznej podstaty
nemohol vedieť. Ak súd dospel k právnemu záveru, že dohoda o postúpení leasingu bola zmluvou
uzavretou bez primeraného protiplnenia, tento záver nemá podporu vo vykonanom dokazovaní, pretože
vôbec nezohľadňuje dôkazy ním predložené. V tejto súvislosti poukázal na to, že návrh na vyhlásenie

konkurzu na žalobcu podal Daňový úrad Prešov kvôli pohľadávke vo výške cca 750,- eur, teda žalovaný,
ani konateľ úpadcu v žiadnom prípade neuzavreli zmluvu o postúpení práv z leasingu v zmysle ukrátiť
svojich veriteľov. Ďalej uviedol, že návrhom uplatneným na súde 19.9.2011 žalobca nesplnil podmienku
podania žalobného návrhu ohľadom peňažnej náhrady v 6-mesačnej prekluzívnej lehote, pretože výšku
peňažnej náhrady uviedol až v doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.10.2011. Na plynutie

prekluzívnej lehoty mal súd povinnosť prihliadať ex offo, čo v danom prípade neurobil.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 27.2.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.Odvolacísúdprejednalodvolaniežalovanéhopodľazásaduvedenýchv§212ods.1,2,3O.s.p.adospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa si predovšetkým neujasnil, či práva zo

Zmluvy o postúpení práva z leasingovej zmluvy č. 136820 zo dňa 21.1.2010, uzavretej medzi úpadcom
ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, spadajú vôbec do konkurznej podstaty úpadcu. Teda
aj keď správne zistil skutkový stav, nesprávne ho právne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej.

Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie, že Zmluva o postúpení práva z leasingovej zmluvy č.
136820 z 21.1.2010, uzavretá medzi úpadcom (ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho spoločnosť) ako
postupcom a žalovaným ako postupníkom, je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Zároveň žiadal od
žalovaného vrátiť do konkurznej podstaty leasingové splátky zaplatené úpadcom v prospech leasingovej
spoločnosti VÚB Leasing, a.s., Bratislava, a to za dobu od uzavretia Leasingovej zmluvy č. 136820 do
3.2.2010 vo výške 15.827,64 eur.

Z leasingovej zmluvy zo dňa 4.3.2009 (č. l. 15) vyplýva, že bola uzavretá medzi leasingovou
spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava, ako prenajímateľom, a žalobcom (ako prenajímateľom
ešte pred vyhlásením konkurzu na jeho spoločnosť), ako nájomcom. Predmetom leasingu bolo
motorové vozidlo BMW 53OD, 160 kW, za obstarávaciu cenu leasingu 22.000,- eur. Suma dohodnutých

leasingových splátok bola dohodnutá vo výške 24.511,08 eur, pričom leasingové splátky boli
špecifikované v splátkovom kalendári. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca leasingovej
spoločnosti ku dňu vyhlásenia konkurzu, oznámeného v Obchodnom vestníku dňa 17.3.2011, zaplatil
leasingové splátky v celkovej výške 15.827,64 eur.

Dodatkom č. 1 k leasingovej zmluve č. 136820 zo dňa 21.1.2010 (č. l. 11) žalobca ako leasingový
nájomcaažalovanýakonovýleasingovýnájomcazasúhlasuleasingovejspoločnostidohodlipostúpenie
práv z leasingovej zmluvy žalovanému. V súvislosti s touto zmluvou došlo k odovzdaniu novému
nájomcovi kompletného predmetu leasingu s technickou dokumentáciou a leasingovou zmluvou. Z
leasingovej zmluvy vrátane jej dodatku č. 1 však stále vyplýva, že vlastníkom predmetu leasingu

(motorového vozidla) zostala stále leasingová spoločnosť, čo vyplýva z čl. IV leasingovej zmluvy zo
dňa 4.3.2009, podľa ktorého vlastníctvo predmetu leasingu môže prenajímateľ previesť na nájomcu na
základe žiadosti nájomcu pri riadnom ukončení zmluvy po uplynutí doby leasingu zaplatením všetkých
splátok, zmluvnej pokuty, dohodnutej kúpnej ceny a splnení ďalších záväzkov, ktoré nájomcovi vyplývajú
zo zmluvy alebo s ňou súvisia. Predmet leasingu zostane vo vlastníctve prenajímateľa aj po riadnom

ukončení zmluvy, ak nájomca na základe výzvy prenajímateľa neprejaví o kúpu predmetu leasingu
záujem. Iba uvedené povinnosti žalobcu ako nájomcu z leasingovej zmluvy, podľa názoru odvolacieho
súdu, prešli dodatkom č. 1 k leasingovej zmluve zo dňa 21.1.2010 na nového leasingového nájomcu, v
tomto prípade na žalovaného, nie však vlastnícke právo k motorovému vozidlu.

Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak
im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať
právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na
odporovanie nevyhovel.

Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej
podstaty získaná náhrada za majetok patriaci predovšetkým do majetku dlžníka, ktorý bol dlžníkovými
právnymi úkonmi zmenšený. Medzi účastníkmi nebolo sporné, čo nakoniec vyplýva aj z ich vyjadrení
na odvolacom pojednávaní dňa 10.9.2013, že vlastníkom motorového vozidla BMW v čase postúpenia

z leasingovej zmluvy bola i naďalej leasingová spoločnosť. Teda nešlo o majetok dlžníka, v súvislosti s
ktorým právne úkony úpadcu by mali byť v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, a ktorým právnym
úkonom správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky by mohol podľa ZKR úspešne odporovať. Na
tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že úpadca postúpil práva z leasingovej zmluvy ohľadom
predmetného motorového vozidla na žalovaného bezodplatne. Inými slovami, žalobca ako úpadca v

tomto konaní nepreukázal, že zmluva o postúpení práva z leasingovej zmluvy z 21.1.2010, uzavretá
medzi úpadcom a žalovaným, sa týka majetku dlžníka patriaceho do konkurznej podstaty. Až po splnení
tejto podmienky je možné následne sa domáhať práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej zmajetku dlžníka voči tomu, proti ktorému sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo (§ 63 ods. 1
ZKR).

Keďže súd prvého stupňa si neujasnil základnú otázku, či predmet leasingovej zmluvy zo dňa 4.3.2009
(motorové vozidlo BMW) v náväznosti na jej dodatok zo dňa 21.1.2010 spadá do majetku dlžníka, a ten
ako úpadca odporuje v žalobe o určenie, že Zmluva o postúpení práva z leasingovej zmluvy č. 136820
z 21.1.2010, uzavretá medzi úpadcom a žalovaným k motorovému vozidlu BMW, EČ: PP 448 CB, je
voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná, jeho rozhodnutie vyplýva z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Z uvedených dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej tak, že návrh žalobcu sa zamieta (§ 220 O.s.p.).

Na vecnú správnosť odvolacieho súdu vo veci samej nemá vplyv ani ospravedlnenie žalobcu z neúčasti

na odvolacom pojednávaní nariadenom na deň 22.10.2013 (č. l. 206), ktorým zároveň správca jeho
konkurznej podstaty žiadal o odročenie pojednávania. Ním uvádzaný dôvod, že uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 9.2.2012 pod č. k. 2K/56/2010-128 bol pripustený vstup Slovenskej konsolidačnej,
a.s., do konkurzného konania namiesto pôvodného veriteľa v rozsahu prihlásených pohľadávok a že ako
správcaniejekompetentnývyjadriťsaktomu,činovýzástupcaveriteľovbudetrvaťnapodanomnávrhu,

nebol dôvodom na nepokračovanie v odvolacom pojednávaní tak, ako to predpokladá ustanovenie §
101 ods. 2 O.s.p.. Preto odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní pokračoval v konaní i bez
prítomnosti žalobcu a o veci samej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok

za návrh vo výške 949,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Prešov, a to podľa § 4
ods. 2 písm. m/ Zákona o súdnych poplatkoch, pretože žalobca ako správca konkurznej podstaty bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Keďže v konaní bol žalobca neúspešný, odvolací súd bol
nútený zrušiť rozsudok v tejto časti, aj keď žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný.

O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Priznal žalovanému, ktorý podľa výsledku konania má právo na náhradu účelne vynaložených trov,
náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a
zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie
Pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvolací súd vychádzal

zo skutočnosti, že v prejednávanej veci je predmetom konania určenie neúčinnosti právnych úkonov.
V zmysle zaužívanej súdnej praxe ak je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu,
posudzuje sa, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje
skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v
prípadoch sporov o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej

odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M
Cdo 1/2008 zo dňa 14.2.2011). Preto odvolací súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal zo
základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda nie z hodnoty veci 15.827,64
Eur, ako si ju uplatnil žalovaný. V zmysle uvedeného je v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2005 Z.z.
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu,

čo predstavuje v roku 2011 sumu 57,- Eur, v r. 2012 sumu 58,69 Eur a v roku 2013 sumu 60,07 Eur.
Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní za 5
úkonov právnej služby v sume 291,76 Eur - 1./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.10.2011, 2./ účasť na
pojednávaní dňa 20.4.2012, 3./ vyjadrenie vo veci zo dňa 24.4.2012, 4./ a 5./ účasť na pojednávaniach v
dňoch 6.7.2012 a 12.10.2012 + prislúchajúci režijný paušál 37,93 Eur (1 x 7,41 + 4 x 7,63 Eur). Celkom

tak trovy právneho zastúpenia žalovaného v prvostupňovom konaní predstavujú sumu 329,69 Eur.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie vo výške 949,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 268,60 Eur. Trovy
právneho zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á

118,76 Eur ( 58,69 + 60,07 Eur) - 1./ podanie odvolania zo dňa 14.12.2012, 2./ účasť na pojednávaní dňa
10.9.2013 + prislúchajúci režijný paušál 15,44 (7,63 + 7,81 Eur). Ďalej odvolací súd priznal advokátovi
uplatnenú náhradu cestovných nákladov vo výške 58,08 Eur za cestu na odvolacie pojednávania
z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla odvolacieho súdu, t.j. z W. do W. a späť, á 80km, osobným motorovým vozidlom Kia Sorento, s priemernou spotrebou paliva 12 l/100 km, pri cene
pohonných hmôt 1,50 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
0,183 Eur/km. Náhrada za stratu času stráveného cestou na odvolacie pojednávanie predstavuje 2

x 3 začaté polhodiny x 12,72 Eur, t.j. 76,32 Eur. Celkom tak trovy žalovaného v odvolacom konaní
predstavujú sumu 1.218,10 Eur.

Celkom tak odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v
sume 1.547,79 Eur, pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 949,50 Eur a

z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 598,29 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.