Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912208773
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912208773.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhvateľa: ARCHEUS reality,

s.r.o., so sídlom Bratislavská 1841/67, 040 11 Košice, IČO: 45 258 015, zast. Advokátskou kanceláriou
Vaľo& Partners, s.r.o. Konštantínova č. 3, Prešov, IČO: 36 868 434, proti odporcovi: X. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Štefanom Hajduom, advokátom, AK so sídlom
M.R.Štefánika 3197/32, Trebišov, IČO: 35560720, o zaplatenie 2.000,-- Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 869,41 € , na účet právneho
zástupcu odporcu vedený vo VÚV, a.s. č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, VS: 442012, KS: 0308, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy 2000,-- Eur s
prísl. z titulu odplaty /provízie/ vyplývajúcej zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 2.7.2010. Súčasne
žiadal priznať aj trovy konania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol predaj
jeho nehnuteľností v Obci W. N. s navrhovateľom neuzavrel a nedohodol sa s ním ani na odplate za
sprostredkovanie predaja. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov X. X., F. M., E. U., listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa Ing. R. V. súd zistil, že s odporcom dňa 2.7.2009
uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej odporca prejavil svoj záujem, za pomoci

navrhovateľa, odpredať nehnuteľnosti, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a boli v tom čase zapísané
na LV č. XXX, k.ú. W. N. . Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že výhradné zastúpenie bolo
dohodnuté na dobu do 2.9.2010. Tvrdil, že navrhovateľ po uzavretí zmluvy vykonával činnosti smerujúce
k odpredaju nehnuteľností odporcu v zmysle jeho požiadaviek. Dňa 30.10.2010 sa vykonala ohliadka
nehnuteľnosti so záujemcom o kúpu, manželmi M.. Za navrhovateľa sa ohliadky zúčastnila p. X., ktorá
spolupracovala s navrhovateľom na základe splnomocnenia. O vykonaní ohliadky vyhotovila zápis
obsahujúci priebeh ohliadky. S odstupom času zistili, že nehnuteľnosť odporcu bola predaná Ing. H. M.

a manželke F. na základe kúpnej zmluvy N293/10, ku ktorej bol vklad v KN povolený pod V1861/10 a
keďže bol presvedčený o tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo jeho činnosťou, lebo zabezpečil vprospech odporcu kupujúcich, nárokuje si na dohodnutú províziu za sprostredkovanie predaja vo výške
2000,-- Eur. Vyjadril presvedčenie, že bez ich súčinnosti by k predaju nehnuteľnosti nedošlo a keďže
navrhovateľ povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v plnom rozsahu splnil, aj odporca je povinný splniť to,

na čo sa v zmluve zaviazal.

Výsluchom odporcu súd zistil, že v minulosti vlastnil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. W. N. a
uvažoval o ich predaji. Nikdy však neoslovil navrhovateľa a nepodpísal s ním zmluvu o sprostredkovaní,
ktorou by ho splnomocnil na ponuku jeho nehnuteľnosti na predaj. Nehnuteľnosti chcel predať ale v
tom čase pracoval v zahraničí, preto sa tomu nevenoval ale nikoho nesplnomocnil ani v rodine na

úkony smerujúce k odpredaju svojich nehnuteľností. Nevedel ako sa F. M., ktorá neskôr nehnuteľnosti
kúpila dozvedela, že dom je na predaj, ale ona mu zavolala, dohodli sa a tak došlo k uzavretiu
zmluvy bez súčinnosti navrhovateľa. Odporca nevedel o tom, že 30.10.2010 bola p. M. na ohliadke jeho
nehnuteľností vo W. N.. On sa ohliadky nezúčastnil a tvrdil, že podpis na zmluve o sprostredkovaní nie
je jeho. Odporcu nezaujímalo ako získala informácie o tom, že jeho dom je na predaj, dôležitý bolo jej
vážny záujem o kúpu, a preto pristúpili k podpísaniu kúpnej zmluvy. Potvrdil, že pred podaním návrhu na

súd mu bola doručená predžalobná výzva, ktorou ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie žalovanej sumy,
on však na výzvu nereagoval lebo nevedel o čo ide. Tvrdil, že p. X. nepoznal a prvýkrát sa s jej menom
stretol až v priebehu tohto konania. Bránil sa aj tým, že dotazník zo dňa 2.7. 21010, ktorý bol podpísaný
pred uzavretí zmluvy o sprostredkovaní a ktorý obsahuje všetky údaje týkajúce sa spornej nehnuteľnosti
on nevypísal a svoje údaje navrhovateľovi neposkytol on sám. Pokiaľ sa v tlačive nachádza telefónne

číslo, je to kontakt na jeho brata Imricha, ktorý pravdepodobne s navrhovateľom spolupracoval v tejto
veci. Tvrdil, že nesplnomocnil brata na to, aby nehnuteľnosť v jeho mene ponúkal na predaj.

Výsluchom svedkyne X. X. súd zistil, že v minulosti ako živnostníčka vykonávala podnikateľskú činnosť
v oblasti sprostredkovania predaja nehnuteľností a na základe informácií z internetu získala inzerát, kde
bola ponúkaná na predaj nehnuteľnosť odporcu v obci W. N.. Rozhodla sa nehnuteľnosť ohliadnuť a

keďže tam bol telefonický kontakt, dohodla sa na ohliadne nehnuteľnosti, ktorú uskutočnila v júli r. 2010.
Na informatívne stretnutie prišla v dohodnutom čase a stretla sa pravdepodobne s matkou odporcu a
s p. U.J., totožnosť ktorého si však neoverila. Sprístupnili jej nehnuteľnosti, vyhotovila fotografie, na
základe ktorých ponúkala nehnuteľnosť na internete na predaj a celý čas bola presvedčená o tom, že
komunikuje s majiteľom nehnuteľnosti, teda odporcom, ktorého predtým osobne nepoznala. Potvrdila,

že na základe tejto prezentácie sa prihlásila p. M., ktorá si chcela dom osobne prezrieť. V októbri r. 2010
s ňou prišla na ohliadku, ktorej sa zúčastnil ten istý p. U. ako v júli, s ktorým sa však nepodarilo dohodnúť
na kúpnej cene, preto k uzavretiu zmluvy nedošlo. Svedkyňa potvrdila, že dotazník zo dňa 2.7.2010,
ktorý obsahoval identifikačné údaje predávajúceho a spornej nehnuteľnosti vypisovala vlastnoručne ona
a pravdepodobne aj informáciu týkajúcu sa kontaktu na E. U. uviedla v dotazníku sama, na čo sa však

už nepamätala. Potvrdila však, že volala práve na toto telefónne číslo a s osobou, ktorá telefón užívala
sa dohodla na ohliadne s konkrétnou záujemkyňou. Svedkyňa potvrdiť, že zmluvu o sprostredkovaní
podpísal muž, o ktorom si myslela, že je vlastníkom nehnuteľnosti a až neskôr zistila že tomu tak nie je
lebo si totožnosť osôb prítomných na ohliadke neoverila.

Výsluchom svedka E. U. súd zistil, že odporca je jeho brat, ktorý v minulosti vlastnil nehnuteľnosti v Obci

W. N. ale ich neužíval. Pracoval v zahraničí a ťarcha starostlivosti o dom a záhradu s príslušenstvom
spočívala na jeho pleciach, jeho to zaťažovalo a keďže sa v rodine vedelo o bratovom úmysle
nehnuteľnosti predať, snažil sa mu v tom pomôcť. Tvrdil, že chcel brata prekvapiť, preto bez jeho
vedomia a súhlasu zverejnil inzerát na internete, na základe ktorého sa prihlásilo viacero záujemcov.
Medzi nimi bola aj p. X., ktorá zastupovala Realitnú kanceláriu Archeus a kontaktovala ho na základe

toho telefónneho čísla, ktoré zverejnil na internete. Potvrdil, že telefónne číslo zverejnené na internete
patrilo jemu. Dohodli sa na osobnom stretnutí v Obci W. N., kde si p. X. nehnuteľnosť v prítomnosti
jeho matky prezrela, vyhotovila fotografie, ktoré potom zverejnila na internete. Napriek tomu, že došlo k
ohliadke nehnuteľnosti odporcu, neinformoval ho o tom a nežiadal jeho súhlas s týmito úkonmi. Svedok
potvrdil, že zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností s navrhovateľom namiesto brata podpísal

on o čom p. X. vedela, upozornil ju a pýtal sa jej či v tom nie je problém. Ona ho uistila, že nie a tak
ju podpísal ale v podstate sa poriadne neoboznámil s jej obsahom. Na jeseň sa p. X.á ohlásila, že má
kupca, ktorý si chce dom pozrieť. Boli to manželia M., ktorí sa neskôr stali vlastníkmi nehnuteľnosti,
lebo sa na kúpe dohodli s odporcom bez jeho ďalšej súčinnosti. Ako prebiehal samotný predaj, svedokpovedať nevedel, lebo sa o to už následne nezaujímal. Nepamätal sa či za sprostredkovanie predaja
na základe ním podpísanej zmluvy prináležala navrhovateľovi zmluvne dohodnutá provízia a tvrdil,
že sa touto záležitosťou už neskôr nezaoberal, ale brata informoval o priebehu udalosti až po dvoch

rokoch, keď v jeho neprítomnosti prichádzali písomnosti od navrhovateľa a zo súdu, ktoré sa mu
nepodarilo doručiť. Do toho času brat o ničom nevedel. Potvrdil, že po obdŕžaní mimosúdnej výzvy od
navrhovateľa sám kontaktoval právneho zástupcu navrhovateľa, predstavil sa vlastným menom a chcel
sa s navrhovateľom dohodnúť. Nakoľko nemal kópiu Zmluvy, žiadal o jej zaslanie. Svedok potvrdil, že
p. X. pri ohliadne nehnuteľnosti neoverovala jeho totožnosť a nezisťovala, či je v skutočnosti vlastníkom

ponúkanej nehnuteľnosti. Tvrdil však, že on ju na túto skutočnosť upozornil a pýtal sa, či z toho nemôžu
vzniknúť problémy, že zmluvu podpisuje namiesto brata.

Výsluchom svedkyne F. M. súd zistil, že s manželom v minulosti mali záujem o kúpu nehnuteľnosti v
Tokajskej oblasti, preto sa skontaktovali s realitnou kanceláriou navrhovateľa, konkrétne s p. X., ktorá
im dohodla stretnutie v Obci W. N. kde si prišli ohliadnuť nehnuteľnosť, o kúpu ktorej mali záujem.
Stretnutia sa osobne zúčastnila p. X., ktorá im dala podpísať protokol o tom, že sa zúčastňujú ohliadky

a nehnuteľnosť im sprístupnili dvaja ľudia, pravdepodobne matka a brat odporcu, čo však zistila až s
odstupom času. Po vykonaní ohliadky sa im ponúknutá kúpna cena javila ako neprimerane vysoká,
preto si chceli celú záležitosť ešte premyslieť. Chceli sa dohodnúť na nižšej kúpnej cene, čo však p.
X. odmietla tvrdiac, že cena je pevne stanovená a nie je v jej právomoci poskytnúť zľavu. Svedkyňa
tvrdila, že po tejto ohliadke hľadali ďalej na internete v snahe nájsť lepšiu ponuku v tomto regióne a

našli nehnuteľnosť, skontaktovali sa s osobou, ktorá nehnuteľnosť na internete ponúkala, no v tom čase
ešte nevedeli, že ide o tú istú nehnuteľnosť, ktorú boli už ohliadnuť. Zistili to až na mieste samom.
Opäť komunikovali s matkou a bratom odporcu, podarilo sa im dohodnúť na nižšej kúpnej cene, a preto
sa skontaktovali priamo s odporcom, ktorého prvýkrát videla až pri podpísaní kúpnej zmluvy. O kúpe
neinformovala p. X. lebo to nepovažovala za svoju povinnosť.

Z dotazníka zo dňa 2.7.2010 súd konštatuje, že obsahuje údaje týkajúce sa nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v Obci W. N. Č.. XXX, a to kúpnu cenu vo výške 23.300,-- Eur + 2000,-- Eur za sprostredkovanie
predaja, špecifikáciu vlastníka nehnuteľnosti, t.j. odporcu X. U., telefónne číslo XXXXXXXXXX, pod
ktorým je uvedené meno Imrich. Na dotazníku sa nachádza nečitateľný podpis záujemcu o predaj
nehnuteľnosti.

Zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 2.7.2010 súd konštatuje, že sa na nej nachádzajú identifikačné
údaje záujemcu - odporcu a za sprostredkovateľa je v zmluve uvedená p. X.. Nehnuteľnosť je
špecifikovaná v čl. I. V bode 1.4 sa uvádza suma 23.300,-- Eur + 2000,- Eur ako kúpna cena
nehnuteľností. V článku II. je dohodnutá výška provízie na 2000,-- Eur pre prípad splnenia podmienok
sprostredkovateľskej zmluvy. V zmluve bolo dohodnuté, že provízia je splatná v deň podpísania

sprostredkovateľskej zmluvy. V článku IV. bod 4.4 je platnosť sprostredkovateľskej zmluvy dohodnutá
na dobu neurčitú. Výhradné zastúpenie sa uzatváralo na dobu do 2.9.2010. Na zmluve sa nachádza za
záujemcu nečitateľný podpis a za sprostredkovateľa pečiatka navrhovateľa a podpis p. X. ako osoby,
ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti.

Z LV č. XXX, k.ú. W. N. zo dňa 5.7.2010 súd konštatuje, že v čase ponúkania nehnuteľnosti na predaj

a uzavretia zmluvy o sprostredkovaní sporné nehnuteľnosti boli v KN zapísané ako výlučné vlastníctvo
odporcu X. U..

Z protokolu o ohliadke vykonanej dňa 30.10.2010 súd konštatuje, že nehnuteľnosť bola ohliadnutá za
prítomnosti realitného konzultanta p. X.Z. a záujemcu F. M. na mieste samom.

Z LV č. XXX, k.ú. Veľká Tŕňa zo dňa 1.5.2012 súd konštatuje, že nehnuteľnosť bola odkúpená H. M. a

manželkou F. M. na základe kúpnej zmluvy N 293/10, ku ktorej bol vklad v KN povolený pod V1861/10
a táto nehnuteľnosť je toho času v KN evidovaná ako výlučné vlastníctvo manželov M..Z notárskej zápisnice N293/10, NZ 43457/2010 zo dňa 12.11.2010 súd konštatuje, že na Notárskom
úrade JUDr. Viery Seleckej v Trebišove odporca ako predávajúci a Ing. H. M. s manželkou Bc. F. M. ako
kupujúcimi uzavreli kúpnu zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. W.

N.. Kúpna cena týchto nehnuteľností bola dohodnutá na 11.286,-- Eur. Vklad v katastri nehnuteľností
bol Správou katastra Trebišov povolený dňa 20.12.2010 pod č. V1861/10.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že jeho klient bol uvedený do omylu osobami blízkymi
odporcovi, ktoré robili úkony tak ako keby ponúkali spornú nehnuteľnosť na predaj vo svojom mene
a až po výpovedi svedkyne M. na pojednávaní vyšlo najavo, že vyvolali omyl, ktorý spočíval v predaji

nehnuteľnosti za nižšiu, výhodnejšiu cenu v podstate nižšiu o sumu, ktorá mala predstavovať províziu
ako odmena navrhovateľa za sprostredkovanie predaja. Týmto však bol poškodený navrhovateľ, ktorý
nemôže znášať zodpovednosť za takéto kroky osôb blízkych odporcovi. Žiadal súd, aby v prípade ak
ani napriek tejto argumentácií návrhu nevyhovie, odporcovi nepriznal trovy tohto konania a dôvody,
ktoré uviedol, aby považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP zakladajúce
nepriznanie trov konania odporcovi.

Právny zástupca odporcu zdôraznil, že žaloba bola postavená na tvrdení, že odporca uzavrel s
navrhovateľom zmluvu o sprostredkovaní, čo v konaní preukázané nebolo. Ide o neplatný právny úkon,
z ktorého nie je možné domáhať sa plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva nebola
podpísaná odporcom a odporca ani ústne nesplnomocnil nikoho, teda ani svojho brata na uzavretie
zmluvy o sprostredkovaní s navrhovateľom, preto nie je povinný dohodnutú províziu navrhovateľovi

zaplatiť. Zásadný problém spočíva v neodbornom prístupe p. X., ktorá si neoverila totožnosť osôb, s
ktorými konala a zmluvu o sprostredkovaní uzatvorila, čím spôsobila navrhovateľovi škodu za čo
nemôže znášať zodpovednosť odporca. Na základe toho žiadal súd, aby návrh zamietol a odporcovi
priznal trovy konania.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 642 OBZ zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa
zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 644 OBZ sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je
predmetom sprostredkovania.

Vykonaným dokazovaním, hlavne výsluchom svedka E. U. a svedkyne Macíkovej mal súd preukázané,
že Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 2.7.2010 nebola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom,
pretože odporca túto zmluvu nepodpísal, t.j. nie je výsledkom jeho slobodnej, vážnej a jednoznačnej
vôle takýto právny úkon urobiť. Zmluvu za odporcu podpísal jeho brat, ktorý na to nebol splnomocnený
čím však spôsobil neplatnosť tohto právneho úkonu / § 39 OZ/ , ide teda o neplatný právny úkon, z

ktorého sa nemožno domáhať plnenia, t.j. zaplatenia provízie za sprostredkovanie predaja ako odplaty
navrhovateľa za činnosť smerujúcu k predaju ponúkanej nehnuteľnosti. Listinné dôkazy, ale aj svedecké
výpovede jednoznačne preukázali, že nehnuteľnosť, ktorá bola v minulosti vo vlastníctve odporcu
bola ponúkaná na predaj bez jeho súčinnosti a výhradného splnomocnenia ktoréhokoľvek rodinného
príslušníka na kroky smerujúcu k odpredaju a pokiaľ p. X. ako splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa

podnikla kroky smerujúce k ponuke a predaju nehnuteľnosti odporcu, zanedbala svojej povinnosti,
nepostupovala s odbornou znalosťou veci, nepreverila si totožnosť osôb, s ktorými sa osobne stretla na
mieste samom a nepreverila či komunikuje s vlastníkom nehnuteľnosti, preto došlo k uzavretiu zmluvy
o sprostredkovaní a podpísaní v mene odporcu osobou, ktorá vlastníkom nehnuteľností nebola, čo
spôsobilo neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní. Týmto konaním p. X. došlo k vzniku škody na strane

navrhovateľa, ktorý za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti odporcu nemôže na základe tejto zmluvy
vymáhať dohodnutú províziu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, žeby sa odporca
na úkon navrhovateľa obohatil a tak nebolo možné priznať žalovanú sumu navrhovateľovi ani z titulubezdôvodnéhoobohatenia,keďževkonanínebolopreukázané,žebykonanieodporcusmerovalokjeho
bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa, ani to, žeby svojim protiprávnym konaním spôsobil
navrhovateľovi škodu. Svedeckou výpoveďou brata odporcu bolo preukázané, že kroky smerujúce k

ponuke a k sprostredkovaniu predaja vyvíjal v mene brata bez jeho vedomia a súčinnosti sám, v jeho
mene podpísal sprostredkovateľskú zmluvu, komunikoval s navrhovateľom a jeho realitnou maklérkou
p. Macíkovou, sprístupnil nehnuteľnosť záujemcovi o kúpu ale následne už podmienky kúpnej zmluvy
dohodli odporca a kupujúci bez jeho súčinnosti, to znamená nebolo v konaní preukázané, žeby svojou
aktívnou činnosťou tobôž nie protiprávnou činnosťou odporca navrhovateľovi spôsobil škodu, teda ani z

tohtoprávnehodôvodunebolomožnéuložiťmupovinnosťzaplatiťžalovanúsumu.Súdpretokonštatuje,
že odporca nie je pasívne legitimovaný na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvy o sprostredkovaní,
ktorá nebola platne uzavretá ním, a preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 120,-- Eur
aztrovprávnehozastúpeniaza5úkonovprávnejslužbyá91,29€/§10/1,§14/1AT/-prípravaaprevzatie

zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 3.10.2012, 4.11.2012, 9.1.2013, 31.7.2013 - 5
x 91,29 za účasť na pojednávaní dňa 6.2.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci - 22,81 €, 4
x 7,63 + 3 x 7,81 € RP /§16/3/, spolu 624,51 €, 20% DPH - 124,90 €, spolu trovy právneho zastúpenia
749,41 €. Trovy konania so súdnym poplatkom predstavujú 869,41 €.

Podľa § 149 ods.1 OSP uložil súd navrhovateľovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu

odporcu.

Súd bol toho názoru, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podľa § 150 OSP
mohol súd výnimočne úspešnému účastníkovi trovy konania nepriznať, aj keď to navrhovateľ žiadal.
Podľa názoru súdu v priebehu konania, na základe skutočností, ktoré vychádzali najavo postupne
mohol navrhovateľ svoje stanovisko zmeniť a zistiť, že žaluje osobu, ktorá nie je pasívne legitimovaná,

resp. mohol zvážiť zotrvanie v spore, ktoré sa javí ako neúspešné, no napriek tomu zotrval v konaní
a žiadal o zaplatenie žalovanej sumy z titulu, ktorý v konečnom dôsledku ako neplatný právny úkon
nemohol zakladať jeho právo na zaplatenie provízie. Skutočnosti, ktoré v rámci dokazovania vyšli najavo
nemôžu byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd trovy konania priznať
nemal ani napriek tomu, že sú výsledkom konania osôb blízkych odporcovi, ktorý za to nemôže znášať

zodpovednosť v konaní, v ktorom nie je pasívne legitimovaný. Z týchto dôvodov súd pri rozhodovaní
o trovách konania vychádzal zo zásady úspešnosti v konaní a odporcovi ako úspešnému účastníkovi
konania priznal plnú náhradu trov konania, ktoré považuje súd za účelné a vznikli pri úspešnom bránení
svojho práva na súde.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).