Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/663/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107225099
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107225099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej právnej veci navrhovateľa: K.. F. N., W.. X. X.
XXXX, F. V.. R. XX, Š., zastúpený: TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 915/9, Šaľa, IČO: 36 866 296,
proti odporcovi: Klöber - HPi, s.r.o., Grösslingová 53, Bratislava, IČO: 34 146 202, zastúpený: JUDr.
Juraj Erben, advokát, Nám. SNP 22, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 15C 22/2007-431 zo dňa
25.9.2012

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 15C 22/2007-431 zo
dňa 25.9.2012 p o t v r d z u j e .

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Oboch účastníkov zaviazal
zaplatiťštátunáhradutrovkonaniatitulomsvedočného,každéhopo105,38EUR.Odporcuďalejzaviazal
zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom súdneho poplatku 99,50 EUR a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom zo dňa 20.07.2007 navrhovateľ žiadal, aby súd určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené navrhovateľovi dňa 01.06.2007 je neplatné;
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 26.06.2007, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa
29.06.2007 je neplatné; aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady
mzdy vo výške priemerného hodinového zárobku 746,42,- Sk/hod. za rozhodné obdobie mesačne, od

27.06.2007 s úrokmi z omeškania 8,5% príslušnej mesačnej náhrady mzdy odo dňa nasledujúceho po
splatnosti náhrady mzdy až do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že 01.06.2007 v mieste jeho bydliska, v čase práceneschopnosti mu bolo
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 Zákonníka práce, ktoré neprevzal.
Pri doručovaní mu bolo oznámené, že navrhovateľ závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu.
Navrhovateľ okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné, preto listom z 18.06.2007

požiadalodporcuoprideľovaniepráce.Odporcanavrhovateľovidňa29.06.2007doručillistz26.06.2007,
ktorým s navrhovateľom skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b)
Zákonníka práce, nakoľko s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a zvýšiť kvalitu služieb zákazníkom, zrušil
funkciu vedúceho skladu, nákupu a predaja materiálu, ktorú navrhovateľ vykonával. Navrhovateľ jetoho názoru, že o okamžitom skončení pracovného pomeru môže rozhodnúť iba súd podľa § 79 ods.1
Zákonníka práce, ktorý nebude rozhodovať ku dňu, kedy mal pracovný pomer z dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru skončiť, ale ku dňu právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pokiaľ súd o

okamžitom skončení pracovného pomeru nerozhodne, pracovný pomer trvá a to bez ohľadu na výpoveď
podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola navrhovateľovi doručená dňa 29.06.2007.
Odporca k návrhu uviedol, že navrhovateľ ako osoba zodpovedná za nákup a predaj opakovane porušil
pracovnú disciplínu, jeho konanie nebolo v súlade s ust. § 81 písm. a), e) Zákonníka práce, čo bolo
v rozpore so záujmami zamestnávateľa. Preto dňa 01.06.2007 navrhovateľovi na adrese jeho trvalého

bydliska bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ okamžité skončenie
pracovného pomeru odmietol prevziať. V záujme efektivity práce a zlepšenia služieb zákazníkom
odporca prijal dňa 22.06.2007 rozhodnutie o organizačných zmenách, v dôsledku ktorých bola funkcia
vedúceho nákupu a predaja zrušená. Napriek tomu, že odporca okamžité skončenie pracovného
pomeru s navrhovateľom považoval za platné, z dôvodu žiadosti navrhovateľa o prideľovanie práce,
dal navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľom uplatnený

úrok z omeškania z náhrady mzdy neuznáva, nakoľko až na základe prípadnej povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi náhradu mzdy vzniká nárok na náhradu mzdy, ktorá má charakter sankcie. Návrh žiadal
zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 02.01.2006 pracovnú zmluvu pre funkciu vedúceho nákupu a
predaja s nástupom od 01.07.2000. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, s miestom
výkonu práce v Šali. Navrhovateľ bol dňa 08.05.2007 uznaný práceneschopným, čo odporcovi oznámil
09.05.2007. Pred oznámením práceneschopnosti odporca doručil navrhovateľovi návrh dohody o

skončení pracovného pomeru, ktorým mal záujem, aby pracovný pomer navrhovateľa skončil k
11.05.2007. Návrh tejto dohody navrhovateľ odmietol. Dňa 01.06.2007 odporca navrhovateľovi v mieste
jeho trvalého bydliska doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že závažným
spôsobom porušil pracovnú disciplínu, ktoré navrhovateľ neprevzal. Navrhovateľ listom z 18.06.2007
požiadal odporcu o prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a oznámil, že k 24.06.2007

ukončil práceneschopnosť. Navrhovateľ listom o okamžitom skončení pracovného pomeru nedisponuje.
Odporca listom z 27.06.2007 navrhovateľovi oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za platné a vec má za uzavretú. Spolu s týmto listom odporca doručil navrhovateľovi aj list
z 26.06.2007, ktorým s navrhovateľom skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia funkcie,
ktorú vykonával navrhovateľ, podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľovi bol list

doručený 29.06.2007. V závere listu odporca uviedol, že pracovný pomer skončil výpoveďou v prípade,
akkskončeniupracovnéhopomerunedošloskôr,vdôsledkuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. V prílohe odporca doručil rozhodnutie konateľov spoločnosti
o organizačných zmenách a organizačnú štruktúru spoločnosti pred zrušením pracovnej pozície a po jej
zrušení. Navrhovateľ považoval za neplatné aj skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných

zmien., pretože o okamžitom skončení pracovného pomeru môže rozhodnúť iba súd podľa § 79 ods.1
Zákonníka práce ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom do tohto určenia pracovný
pomer trvá. Na to nemá vplyv výpoveď z organizačných dôvodov doručená navrhovateľovi 29.06.2007.

Pre opakované porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľom mu odporca navrhol ukončenie

pracovnéhopomerudohodousfinančnoukompenzáciounáhradymzdy,náhradyzadovolenkuaostatné
nároky vo výške 30.000,-EUR. Keďže navrhovateľ na ponuku nereagoval, odporca mu podľa § 43b
ods.1 Občianskeho zákonníka oznámil zánik návrhu o skončení pracovného pomeru dohodou. Po
vyše dvoch týždňoch navrhovateľ prejavil záujem podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru
dohodou, avšak s finančnou kompenzáciou 70.320,-EUR, z čoho vyplýva, že navrhovateľ bol ochotný

pracovný pomer rozviazať. V dôsledku zmeny spoločníkov v spoločnosti a jej konateľov, dal odporca
nezávislou audítorskou spoločnosťou Rödl & Partner Audit, s.r.o. vyhotoviť hĺbkový audit, ktorý odhalil
viaceré porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. Odporca tieto zistenia vyhodnotil ako opakované
a závažné porušenie pracovnej disciplíny, a dňa 01.06.2007 doručoval navrhovateľovi v mieste jeho
trvalého bydliska okamžité skončenie pracovného pomeru. Za prítomnosti svedka, konateľ odporcu

oboznámil navrhovateľa s obsahom listu, ktorý navrhovateľ odmietol prevziať. V záujme efektivity práce
a zlepšenia služieb zákazníkom odporca rozhodol o organizačných zmenách, v dôsledku ktorých bola
funkcia vedúceho nákupu a predaja, ktorú vykonával navrhovateľ, zrušená. Hoci odporca okamžité
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom považoval za platné, z dôvodu žiadosti navrhovateľao prideľovanie práce, dal navrhovateľovi i výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce,
nakoľko nemal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať a nemohol ponúknuť navrhovateľovi inú
vhodnú prácu, ani na kratší pracovný čas. Keďže u odporcu nie sú organizovaní žiadny zástupcovia

zamestnancov, nebolo možné zabezpečiť prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov v
zmysle § 74 Zákonníka práce. Zrušené miesto odporca už neobnovil. Odporca namietal uplatnený úrok
z omeškania, nakoľko je názoru, že nárok na náhradu mzdy vznikne až rozhodnutím súdu, pričom takto
priznaná náhrada mzdy má povahu sankcie a nie reparácie a úroky z omeškania prichádzajú do úvahy
až včasným nesplnením výroku rozsudku o náhrade mzdy.

Prvostupňový súd prvý krát rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 08.04.2010 pod č.k. 15C 22/2007-265
a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom, doručené
navrhovateľovi dňa 01.06.2007 je neplatné, a vo zvyšku návrh zamietol. Na základe odvolania
navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.09.2011 pod č.k. 14Co 299/2010-358
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Keďže voči

výroku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca nepodal odvolanie, stala sa
táto časť rozsudku právoplatná dňa 01.06.2010.

Vzrušujúcomuzneseníodvolacísúdvyslovilprávnynázoropretýokonštantnújudikatúru,žerozviazanie
toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo postupne

Zákonník práce a ani iné predpisy nevylučujú. Jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a
samostatne nastávajú ich právne účinky. Súdu prvého stupňa v súvislosti s preukázaním nadbytočnosti
zamestnanca a splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa uložil doplniť dokazovanie o pripojenie
prehľadu obsadenosti jednotlivých pracovných pozícií pred a po organizačnej zmene s doložením
príslušných pracovných zmlúv, skúmať prečo boli prepustení len navrhovateľ a jeho manželka, či

pracovná náplň navrhovateľa a jeho manželky bola skutočne prerozdelená medzi interných a externých
zamestnancov.Ďalejodvolacísúduložilprvostupňovémusúduskúmaťzákonnúpodmienkuustanovenia
§ 61 ods.3 Zákonníka práce a rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi: Dohodou o dočasnom pridelení uzavretou

medzi HPI-CZ, R. T. a HPI-SK, s.r.o. z 21.06.2007, Dohodou o dočasnom pridelení uzavretou medzi
HPI-CZ, Tomášom Petrom a HPI-SK, s.r.o. z 21.06.2007, Dohodou o dočasnom pridelení uzavretou
medzi Klöber Slovensko s.r.o., Y.. Y. U. a HPI-SK, s.r.o. zo 07.05.2007, Čestným prehlásením o
zodpovednosti a realizácie príjmu a výdaju tovaru a plánovanie objednávok zo 14.05.2007, Zmluvou o
vedení účtovníctva medzi HPI-SK, s.r.o. a Dr. Rödl & Partner, spol. s r.o., Pracovnou zmluvou medzi

HPI-SK, s.r.o. a Y. U. z 01.06.2006, Pracovnou zmluvou medzi HPI-SK, s.r.o. a A. L. z 02.01.2006,
Pracovnou zmluvou medzi HPI-SK, s.r.o. a Y. Š. z 02.01.2006, Pracovnou zmluvou medzi HPI-SK, s.r.o.
a Erikom Okruhlicom z 02.01.2006, Pracovnou zmluvou medzi HPI-SK, s.r.o. a Y.C. V. z 10.04.2006,
Pracovnou zmluvou medzi HPI-SK, s.r.o. a V. K. z 02.01.2006, Pracovnou zmluvou medzi HPI-SK, s.r.o.
a R. K. z 08.06.2006, a Organizačnou štruktúrou odporcu pred organizačnou zmenou a po organizačnej

zmene. Po doplnenom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav:

V záujme zvýšenia efektivity práce a zlepšenia služieb zákazníkom odporca rozhodol o organizačných
zmenách dňa 22.06.2007, v dôsledku ktorých bola:
- funkcia vedúceho nákupu a predaja, ktorú vykonával navrhovateľ a vedúci ekonomicko-personálnych

činností, ktorú vykonávala manželka navrhovateľa, zrušená,
- náplň práce - vedúci ekonomicko-personálnych činností odo dňa rozhodnutia o organizačných
zmenách vykonávala externe spoločnosť Rödl & Partner, spol. s r.o., v časti vedenia účtovníctva a
mzdovej agendy
- konatelia spoločnosti prebrali personálnu činnosť,

- náplň práce - vedúci nákupu a predaja externe prebrali zamestnanci HPI-CZ: ako vedúci nákupu M. T.;
vedúci predaja K.. R. T.; interný predaj a príjem objednávok externá zamestnankyňa Klöber Slovensko
s.r.o., Y.. Y. U..

Keďže odporca v čase prijatia organizačnej zmeny nemal voľné pracovné miesto, navrhovateľovi

nemohol ponúknuť žiadnu pracovnú pozíciu, čím sa stal pre neho nadbytočným, dal navrhovateľovi
výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.Z pracovných zmlúv uzavretých medzi HPI-SK, s.r.o. a Y. U. z 01.06.2006, A.I. L. z 02.01.2006, Y. Š.
z 02.01.2006, X. I. z 02.01.2006, Y. V. z 10.04.2006, V. K. z 02.01.2006, R. K. zo dňa 08.06.2006
súd zistil, že uvedení pracovníci pracovali na rovnakých pracovných pozíciách pred organizačnou

zmenou z 22.06.2007 ako i po organizačnej zmene. Vyplýva to z Organizačnej štruktúry odporcu
pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene. Pred organizačnou zmenou okrem uvedených
siedmich zamestnancov odporca zamestnával ešte navrhovateľa a jeho manželku. Organizačnou
zmenou pracovné pozície navrhovateľa a jeho manželky (vedúci nákupu a predaja; vedúci ekonomicko-
personálnych činností) boli zrušené, čím odporca ušetril dve pracovné miesta. Plnenie pracovných úloh

zrušených dvoch pracovných miest odporca zabezpečil externými zamestnancami dcérskej spoločnosti
HPI-CZ, dvomi dohodami s M. T. ako vedúcim nákupu a K.. R.W. T. ako vedúcim predaja a nákupu,
o dočasnom pridelení zamestnanca do spoločnosti HPI-Sk, s.r.o. od 22.06.2007 na dobu jedenásť
mesiacov s možnosťou ďalšieho predĺženia, maximálne o jeden rok. Ďalšiu dohodu odporca uzavrel so
zamestnankyňou spoločnosti Klöber Slovensko s.r.o., s Y.. Y. U. na interný predaj a príjem objednávok,
počnúcod07.05.2007nadobujedenásťmesiacovsmožnosťouďalšiehopredĺženia,maximálneojeden

rok. Štatutárny zástupca odporcu poukázal na naplnenie cieľa zvýšenia efektívnosti práce, keď ušetril
náklady dvoch zrušených pracovných miest, pričom externí pracovníci u odporcu vykonávajú prácu len
dva dni v týždni. Vyhodnotenie efektívnosti organizačnej zmeny pritom prináleží zamestnávateľovi a nie
zamestnancovi. Ani v nasledujúcom období odporca už ďalšie pracovné miesta nevytvoril.

K požiadavke navrhovateľa o prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou právny zástupca
odporcu uviedol, že je účelová, nakoľko odporca mal záujem sa s navrhovateľom dohodnúť na skončení
pracovného pomeru, avšak za podmienky vyššieho finančného urovnania, s ktorou odporca nesúhlasil.
Súd súčasne zistil, že od roku 2010 začala fungovať spoločnosť Vulpecula, s.r.o., so sídlom v Šali, v
ktorej je navrhovateľ konateľom spolu s manželkou.

Súd poukázal na ustanovenia § 63 ods.1 písm. b); 74; 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce a na rozhodnutie
odporcuoorganizačnýchzmenáchz 22.06.2007akonštatoval,že odporcatoutoorganizačnouzmenou
ušetril dve pracovné miesta, ktorých pracovnú náplň zabezpečil externými pracovníkmi, ktorí prácu u
odporcu zabezpečovali len dva dni v týždni. To, že došlo k faktickému naplneniu organizačnej zmeny mal

súd podporne preukázané i Organizačnou štruktúrou pracovných pozícií u odporcu pred organizačnou
zmenou a po organizačnej zmene. Skutočnosť, že odporca nevytvoril počas troch mesiacov po
daní výpovede znovu zrušené pracovné miesto (§61 ods.3 Zákonníka práce) mal súd preukázané
Organizačnou štruktúrou pracovných pozícií u odporcu pred organizačnou zmenou a po organizačnej
zmene v spojení s dohodami o dočasnom pridelení zamestnanca do spoločnosti HPI-Sk, s.r.o. od

22.06.2007 na dobu jedenásť mesiacov s možnosťou ďalšieho predĺženia, maximálne o jeden rok.
Organizačná zmena nepochybne priniesla odporcovi úsporu, čomu svedčí fakt, že dohody o dočasnom
pridelení zamestnancov do spoločnosti HPI-Sk, s.r.o. boli uzavreté na dobu jedenásť mesiacov(§58
Zákonníka práce) a počas tejto doby odporca zrušené pracovné miesta neutvoril. Okrem pracovných
pozícií navrhovateľa a jeho manželky, zostali zachované ostatné pracovné miesta v nezmenenom

obsadení, v dôsledku čoho odporca nemohol navrhovateľovi ponúknuť inú vhodnú prácu a to ani na
kratšíčas.Navrhovateľsatakstalvdôsledkuorganizačnejzmenypreodporcunadbytočnýabolisplnené
podmienky pre výpoveď z 26.06.2007 podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Rozhodnutie o
tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný je výsostným právom zamestnávateľa a súd nemá oprávnenie
takéto rozhodnutie skúmať. Skúma len to, či existovala organizačná zmena a či v dôsledku nej sa stal

zamestnanec nadbytočný.

K internetovým dôkazom predložených navrhovateľom zo dňa 07.10.2008, kedy bola zverejnená
požiadavka odporcu prijať do hlavného pracovného pomeru zamestnanca s náplňou práce identickou
s pracovnou náplňou ako vykonával navrhovateľ, súd uviedol, že na ne nemôže prihliadať, pretože

zákonné podmienky výpovedného dôvodu musí súd skúmať ku dňu dania výpovede t.j. 26.06.2007 v
spojení s ust. § 61 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorého odporca nesmie počas troch mesiacov po daní
výpovede znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Posledný deň troch mesiacov po daní výpovede pripadá na 26.09.2007 a požiadavka odporcu na prijatie
nového zamestnanca bola zverejnená až 07.10.2008.

Z týchto dôvodov prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede z
organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP ako nedôvodný. Z tohto dôvodu navrhovateľovi
nevznikol ani zákonný nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce. K mzdovému nárokunavrhovateľa v časti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom bol navrhovateľ úspešný
(rozsudok z 08.04.2010 pod č.k. 15C 22/2007-265), súd poukázal na petit návrhu navrhovateľa,
ktorým sa domáha náhrady mzdy od 27.06.2007. Z právoplatného rozsudku prvostupňového súdu z

08.04.2010 pod č.k. 15C 22/2007-265 v časti okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že
účinky doručenia listiny z 01.06.2007 o okamžitom skončení pracovného pomeru nastali podľa § 38
ods.4 Zákonníka práce dňa 01.06.2007. Následne navrhovateľ listom z 18.06.2007 oznámil odporcovi,
žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerupovažujezaneplatnéažiadaoprideľovanieprácevsúlades
pracovnouzmluvou(listnavrhovateľpodalnapošte26.06.2007aodporcahomaldoručený27.06.2007).

Keďže odporcovi bol tento list navrhovateľa doručený dňa 27.06.2007, t.j. deň po tom, ako odporca
dal navrhovateľovi výpoveď listom z 26.06.2007 a súd návrh v tejto časti zamietol, navrhovateľovi
nebolo možné priznať náhradu mzdy titulom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru od
27.06.2007. Hmotnoprávnym úkonom z 26.06.2007 z dôvodu platnej výpovede už nebol zamestnancom
odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., pretože úspešnosť oboch účastníkov bola
50%-ná a žiadnemu nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. V tomto pomere súd súčasne
rozdelil náhradu trov štátu podľa § 148 ods.1 O.s.p., ktoré vznikli titulom vyplateného svedočného v
čiastke 210,76 Eur a účastníkom uložil zaplatiť každému po 105,38 Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ podaním zo dňa 29.10.2012 do
zamietajúcej časti, výroku o náhrade trov konania a ostatným nadväzujúcim výrokom. Podľa jeho názoru
prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a odňal mu možnosť konať pred súdom. Zotrval
na svojom právnom názore, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú doručením
zrušovacieho prejavu zamestnávateľa zamestnancovi, a preto je vylúčené, aby následnou výpoveďou

mohol navrhovateľ skončiť pracovný pomer s osobou, ktorá už nie je jeho zamestnancom. Takýto právny
úkon je obsolentný a ničotný. Možno ju považovať len za oznámenie bývalému zamestnancovi, že mu
nemôže prideľovať prácu z organizačných dôvodov. Odporca daním výpovede porušil aj ustanovenie §
62 ods. 1 ZP, pretože dal navrhovateľovi výpoveď s odkladacou podmienkou začatia plynutia výpovednej
lehoty, t.j. že „pracovný pomer sa uvedeným dňom končí iba v tom prípade, ak ku skončeniu

pracovného pomeru nedošlo skôr, v dôsledku okamžitého skončenia pracovného pomeru“. Súd sa
s touto skutočnosťou nevyporiadal. Podľa názoru navrhovateľa nie je možná duplicita zrušovacích
prejavov k jednému pracovnému pomeru zamestnanca zo strany zamestnávateľa. Ustanovenie § 79
ods. 1 ZP prezumuje, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite a zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, jeho

pracovný pomer sa nekončí s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
žiadať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. V tomto kontexte navrhovateľ poukázal na to, že listom
z 18.6.2007, doručeným odporcovi 27.6.2007, oznámil odporcovi, že považuje okamžité skončenie
pracovného pomeru za predčasné a žiada o pridelenie práce v súlade s pracovnou zmluvou. Následne
odporca doručil navrhovateľovi list zo dňa 26.6.2007, ktorým mu dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.

b) ZP, ktorú si navrhovateľ prevzal 29.6.2007. Z časových údajov vyplýva, že navrhovateľ datoval
výpoveď dňom 26.6.2007, keď ešte nemal vedomosť o oznámení navrhovateľa z 18.6.2007. Teda
v tomto čase v zmysle uvedeného výkladu § 79 ods. 1 ZP navrhovateľov pracovný pomer netrval.
Podľa názoru navrhovateľa toto zákonné ustanovenie treba vykladať tak, že ak zamestnávateľ doručí
zamestnanacovi okamžité skončenie pracovného pomeru, zaniká jeho postavenie zamestnanca dňom

doručenie okamžitého skončenia. Uplatnenie žiadosti o prideľovanie práce nevyvolá účinok fikcie, že
pracovný pomer trvá samo osebe. Na vznik tejto fikcie je potrebné právoplatné rozhodnutie súdu, že
pracovný pomer sa týmto spôsobom skončil neplatne. Tomuto výkladu korešponduje aj § 79 ods. 1,
veta druhá a tretia ZP, ktoré riešia náhrady mzdy zamestnanca, ktorá má charakter satisfakčnej zložky.
Nárok na náhradu mzdy prizná súd najskôr až na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým určí

neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ žiada, aby v prípade potvrdenia napadnutého
rozsudku odvolací súd pripustil možnosť dovolania na vyriešenie otázky zásadného právneho významu -
účinkov okamžitého skončenia pracovného pomeru potom ako zamestnanec podal žalobu o neplatnosť
tohto skončenia pracovného pomeru, či je možné skončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer
aj iným spôsobom a z iného dôvodu. K organizačnej zmene, ktorá bola dôvodom dania výpovede

navrhovateľovi zo dňa 26.6.2007, navrhovateľ poukázal na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi touto organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľa. Zmena postihla len pracovné
pozície navrhovateľa aj jeho manželky, pričom sám odporca potvrdil, že organizačné zmeny prijal
len z dôvodu, že mali porušiť pracovnú disciplínu. Bola to účelová zmena s ktorou sa prvostupňovýsúd náležite nevyporiadal. Nasvedčuje tomu aj fakt, že po necelých troch mesiacoch odporca hľadal
na dotknuté pracovné miesto osobu do trvalého pracovného pomeru. Inzercii pritom predchádzala
objednávka v časovo skoršom období ako tri mesiace od dania výpovede. Navrhovateľ nesúhlasí ani sú

závermisúduprvéhostupňavovzťahukuplatnenémunárokunanáhradumzdy.Súvisítosjehonázorom
o právnom stave po daní okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ktoré bolo neplatné. Navyše je
zrejmé, že odporca doručil navrhovateľovi výpoveď deň predtým, ako mu bolo doručené oznámenie
navrhovateľa, že trvá na prideľovaní práce. Nemohla teda ani nastať fikcia trvania pracovného pomeru.
Navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy počnúc dňom 27.6.2007. Spornú výpoveď navyše

podpísali osoby, ktoré neboli riadne a zákonným spôsobom zvolení do funkcie konateľov spoločnosti
odporcu. Súd si to mal vyriešiť ako predbežnú otázku, ktorá je aj predmetom samostatného konania
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29Cb 61/2007 o určenie neplatnosti uznesenia Valného
zhromaždenia spoločnosti týkajúceho sa voľby štatutárnych zástupcov. Rozhodnutie o neplatnosti
uznesenia pritom je záväzné nielen pre účastníkov konania, ale aj pre tretie osoby, čo má vplyv na úkony
realizované konateľmi. Na túto otázku majú odlišné právne názory odvolacie senáty krajského súdu,

pričom ani s touto otázkou sa prvostupňový súd nevyporiadal. Vzhľadom na tieto dôvody sa navrhovateľ
domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alebo aby ho zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a odporcu zaviaže na náhradu
trov konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril písomne podaním doručeným súdu 3.12.2012. Poukázal

na to, že obsahom odvolania je opätovne právny názor navrhovateľa týkajúci sa spôsobov skončenia
pracovného pomeru a jeho následkov, ktorý prezentoval v prvostupňovom konaní a ide skôr o teoreticko-
právne úvahy. K tejto otázke už pritom zaujal právny názor odvolací súd v uznesení z 20.9.2011 pod
sp. zn. 14Co 299/2010 a vyplýva aj z judikatúry českých súdov. S otázkou duplicitného skončenia
pracovného pomeru sa dostatočným spôsobom vyporiadal súd v napadnutom rozsudku. Odporca k

doručeniu výpovede navrhovateľovi pristúpil z toho dôvodu, že sa domáhal prideľovania práce podľa
pracovnej zmluvy, pričom o organizačných zmenách odporca rozhodoval v čase, kedy nemal vedomosť
o úmysle navrhovateľa spochybniť okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ tento úmysel
odporcovi oznámil až listom zo dňa 21.6.2007, na ktorý musel odporca reagovať a doručil mu výpoveď z
organizačnýchdôvodov.Vtejtovýpovedisavyskytlachybavpísanípridátumejejvystavenia,keďžesám

navrhovateľ potvrdil, že si ju prevzal 29.6.2007. Výpoveď bola výlučne reakciou na žiadosť navrhovateľa
oprideľovaniepráce,pričomdátumdoručeniavýpovedenavrhovateľovičasovonasledujedeňdoručenia
žiadosti navrhovateľa o pridelenie práce. Odporca nesúhlasí ani s tvrdením, že organizačná zmena
bola účelová. Odporca preukázal, že jediným jej dôvodom boli porušenia pracovnej disciplíny zo strany
navrhovateľa konštatované vykonaným auditom. Efektívnosť zmeny bola preukázaná, keďže jednotlivé

pracovné úlohy a pracovnú náplň, ktoré vykonával navrhovateľ, začali vykonávať externí pracovníci
sesterskej spoločnosti. Odporca splnil požiadavku ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) ZP o nadbytočnosti
zamestnanca a taktiež § 61 ods. 3 ZP, že počas troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru
s navrhovateľom neprijal iného zamestnanca. V kompetencii súdu pritom nie je skúmať rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene a jeho výber ktorého zamestnanca prepustí. V súvislosti s

inzerátom odporcu na voľné pracovné miesta odporca namietol, že túto skutočnosť mal navrhovateľ
uviesť v priebehu prvostupňového konania a podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na ňu dovolací súd nemôže
prihliadať. Pokiaľ ide o spôsobilosť štatutárneho orgánu spoločnosti odporcu v súvislosti s určením
neplatnosti príslušného unesenia Valného zhromaždenia, odporca predložil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14.11.2011, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti uznesenia zamietnutá.

Napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny a precízne odôvodnený. Preto ho navrhuje
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré bližšie nevyčíslil. K vyjadreniu doložil
rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.11.2011 č.k. 29Cb 6/2007-235, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.12.2012.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §

212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd
prvého stupňa v novom konaní náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne
po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným

odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení z 20.9.2011 zaujal právny názor, že rozviazanie toho istého
pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi robenými súčasne alebo postupne Zákonník práce a
ani iné predpisy nevylučujú a nezakazujú. Jednotlivé úkony sa posudzujú samostatne a samostatnenastávajú aj ich právne účinky (napríklad rozhodnutie NS ČR publikované pod č. R 31/1998). Česká
právna úprava v platnom Zákonníku práce č. 262/2006 S.s. je pritom v jeho ustanovení § 69 ods. 1
zhodná so slovenskou právnou úpravou v § 79 ods. 1 ZP. Z ustanovenia § 79 ods. 1 ZP jednoznačne

vyplývazákonnáfikcia,žeakjeneplatneskončenýpracovnýpomerokamžiteazamestnanecoznámi,že
trvá na ďalšom zamestnávaní, jeho pracovný pomer sa nekončí, s jednou výnimkou, ak súd rozhodne,
že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Za
uvedenej zákonnej fikcie nič nebráni tomu, aby boli zo strany zamestnanca aj zamestnávateľa robené
ďalšie právne úkony smerujúce k skončeniu pracovného pomeru. Nevylučuje to žiadne ustanovenie

Zákonníka práce. Rozhodujúce bude následné posúdenie, ktorým z právnych úkonov sa prvý krát platne
skončil pracovný pomer. Tomuto právnemu názoru zodpovedá napríklad aj judikatúra súdov Českej
republiky:
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdo 195/1997 rozviazanie toho istého pracovného
pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne alebo postupne Zákonník práce a ani iné
predpisy nevylučujú. Jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne tiež nastávajú

ich právne účinky.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 227/2000 skončenie toho istého pracovného
pomeruviacerýmiprávnymiúkonmiurobenésúčasnečipostupneZPaniinéprávnepredpisynevylučujú.
Jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne tiež nastávajú ich právne účinky. Nie je
preto dôvodné odvodzovať, že by zamestnanec nemohol podať platnú výpoveď z pracovného pomeru

len preto, že zamestnávateľ skôr urobil právny úkon smerujúci ku skončeniu toho istého pracovného
pomeru ak sa pracovný pomer skončil na základe skoršieho právneho úkonu; má to za následok iba
to, že neskôr podaná (inak platná výpoveď) sa neuplatní ako právny dôvod zániku tohto pracovného
pomeru.
Tieto právne závery si v plnom rozsahu osvojil aj odvolací súd v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o

časovú postupnosť jednotlivých úkonov navrhovateľa a odporcu po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 1.6.2007, z vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa
18.6.2007 oznámil odporcovi, že trvá na prideľovaní práce, ktorý bol odporcovi doručený 27.6.2007.
Listom z 27.6.2007 odporca oznámil navrhovateľovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru z
1.6.2007 považuje za platné a pracovný pomer za skončený. Výpoveď z dôvodu organizačných zmien je

síce datovaná dňom 26.6.2007, avšak vzhľadom na list odporcu z 27.6.2007 je logické tvrdenie odporcu,
že došlo pri písaní výpovede k chybe v dátume, pretože táto výpoveď bola navrhovateľovi jednak
doručená až dňa 29.6.2007 a jednak ak by odporca nemal doručenú žiadosť navrhovateľa o prideľovanie
práce (ktorá mu bola doručená dňa 27.6.2007), nemal by žiadny dôvod dávať navrhovateľovi dňa
26.6.2007 výpoveď, pretože v tomto čase ešte nevedel, že navrhovateľ platnosť okamžitého skončenia

neuzná a bude sa domáhať prideľovania práce. Odvolací súd preto vychádzal zo záveru, že výpoveď
bola vystavená až dňa 29.6.2007 a v ten istý deň bola aj doručená navrhovateľovi. Bola tak splnená
podmienka § 79 ods. 1 ZP a nastala fikcia trvania pracovného pomeru ku dňu dania výpovede dňa
29.6.2007.
K odvolacej námietke účelovosti prijatej organizačnej zmeny, odvolací súd k správnym skutkovým aj

právnym záverom súdu prvého stupňa len zdôrazňuje, že nepochybne bolo preukázané, že prijatou
zmenou odporca ušetril dve pracovné miesta, ktorých pracovná náplň bola rozdelená medzi externých
pracovníkov. Súd nemá kompetenciu hodnotiť vnútornú organizáciu práce zamestnávateľa a ani jeho
výber prepustených zamestnancov. Môže posudzovať len či prijatá organizačná zmena bola správna
po formálnej stránke, či v súvislosti s ňou sa stal zamestnanec nadbytočný a či si zamestnávateľ

splnil ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. písm. a) ZP. Súd prvého stupňa sa so všetkými uvedenými
otázkami náležite vyporiadal v napadnutom rozsudku, a na toto odôvodnenie poukazuje aj odvolací
súd. Neprihliadal pritom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na námietku v súvislosti s inzerciou odporcu na
voľné pracovné miesto po daní výpovede navrhovateľovi, pretože takáto námietka nebola vznesená v
prvostupňovom konaní a nebola ani predmetom dokazovania.

Akonedôvodnúvyhodnotilodvolacísúdajnámietkuonespôsobilostištatutárnychzástupcovspoločnosti
odporcu na jeho zastupovanie pri právnom úkone dania spornej výpovede. Táto predbežná otázka už
bola medzičasom právoplatne vyriešená rozhodnutím súdov v inom konaní, ako preukázal v podanom
vyjadrení odporca.
Keďže s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje, potvrdil

napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p.. Odporca bol úspešný aj v odvolacom konaní a uplatnil si nárok na
náhradu trov prvostupňového konania, ktoré v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa nevyčíslil.Neurobiltakanivzákonnejtrojdňovejlehoteodvyhláseniarozsudkudňa14.5.2013.Súdpretoodporcovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania vo veci podľa § 238 ods. 3

O.s.p. z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Navrhovateľ tento návrh
odvodzoval od svojho právneho názoru na otázku uplatnenia fikcie trvania pracovného pomeru ak je
dané okamžité skončenie pracovného pomeru a zamestnanec požiada o prideľovanie práce. Súdy v
prejednávanej veci zaujali právny názor, že po požiadaní zamestnanca o ďalšie prideľovanie práce bez
ďalšieho nastáva zo zákona právny stav, že pracovný pomer trvá aj naďalej. Navrhovateľ je toho názoru,

že pracovný pomer zaniká ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi
a fikcia, že pracovný pomer trvá naďalej, nastane až po právoplatnom rozhodnutí súdu o neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru. Podľa názoru odvolacieho súdu výklad § 79 ods. 1 ZP je v tejto
súvislosti jednoznačný a pokiaľ by fikcia trvania pracovného pomeru mala byť viazaná na rozhodnutie
súdu, upravil by to zákonodarca priamo v zákone. Preto návrhu navrhovateľa na pripustenie dovolania
nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.