Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112201654
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112201654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

M. A. Č. J., Q..J..H.., Z. XXX, XXX XX X., D.: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: X. B.A., Z.. XX.X.XXXX, K.
B. F. - J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka I. Z. H. H. Q. O., Q. Q. V. XX, XXX XX X., D.: XX XXX XXX,
právne zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35
510 722, o zaplatenie 201.306,39 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.1.2012 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým bude odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 201.306,39 CZK spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 158.558,60 CZK od 26.8.2009 do zaplatenia, nahradiť
mu súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Č. Q. T..Q.., H. XXXX/XX, XXX XX X. X, D.: XX XXX
XXX a M. A. Č. J., Q..J..H.. X. postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril
dňa 24.1.2008 s odporcom Smlouvu o úvěru č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

vo výške 150.000,- CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12,90 % p. a. Odporca sa zaviazal
splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po 3.416,- CZK. V zmysle bodu 13. písm. a)
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania odporcu so splatením jednej splátky po dobu
dlhšiunežtrimesiace,alebosozaplatenímviacneždvochsplátokvdohodnutejdobemápostupcaprávo
požadovať splatenie celého zostatku úveru a príslušenstva. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej
zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 25.8.2009 predstavuje sumu 201.306,39 CZK, z toho istina je vo
výške 158.558,60 CZK, splatný úrok vo výške 42.747,79 CZK.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 24.1.2008 medzi spoločnosťou Č. Q., T..Q.. ako
bankou a odporcom ako klientom dňa 24.1.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie bankou
klientovi peňažných prostriedkov Kč 150.000,-, ak požiada klient banku o čerpanie úveru najneskôr do
19.2.2008. Podľa časti I. bodu 3. zmluvy klient sa zaviazal platiť banke úroky z úveru vo výške 12,90

% p.a.. Klient sa zaviazal uhradiť banke cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo
výške 1.200,- Kč, splatnú ku dňu podpisu zmluvy, ktorá pokiaľ nebude klientom uhradená v hotovosti, je
banka oprávnená vykonať jej úhradu, ďalej cenu za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49,- Kč
za každý začatý kalendárny mesiac, ktorá nie je pripisovaná k istine úveru a je splatná v termínoch podľabodu 14. časti I. a spôsobom podľa 1. časti III. a akékoľvek náklady a výdavky, ktoré vzniknú banke v
súvislosti so zmluvou. Podľa časti I. bodu 5. zmluvy ročná percentná sadzba nákladov (RPSN) na úver
predstavuje 14,31 %. Náklady zahrnuté v RPSN sú úroky z úveru 1 a ceny podľa bodu 4. písm. a). Podľa

časti I. bodu 6. zmluvy sa klient zaviazal splácať úver pravidelnými splátkami vo výške 3.416,- Kč vždy k
20. dňu každého kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude zaplatená dňa 20.2.2008, posledná
splátka vo výške 3.335,- Kč bude zaplatená 21.1.2013, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Celkový
počet splátok predstavuje 60. Podľa časti I. bodu 11. zmluvy, ak nezaplatí klient splátku včas, alebo ak sa
stane úver splatný podľa bodu 13. časti I., je banka oprávnená požadovať od klienta úrok z omeškania

z nesplatených čiastok vo výške podľa bodu 3., zvýšený o 10 % ročne a ceny za úkony spojené so
správou úveru v omeškaní a s prípadným vymáhaním úveru vo výške podľa sadzobníku platného v dobe
zúčtovania ceny za vykonaný úkon. Podľa časti I. bodu 13. zmluvy banka je oprávnená požadovať v
ňou určenej lehote splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, nezávisle na stave jeho čerpania
a splatnosti, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky úveru po dobu dlhšiu než tri mesiace,
alebo so splatením viac než dvoch splátok v dohodnutej lehote.

ZvýzvyspoločnostiČ.Q.T..s.zodňa14.5.2008adresovanejodporcovisúdzistil,žeodporcabolvyzvaný
k úhrade pohľadávok vo výške 13.868,- Kč najneskôr do 19.6.2008 a bol upozornený, že pokiaľ odporca
neuhradí banke uvedenú pohľadávku, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí hore uvedeného termínu.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2009 súd zistil, že Č. Q. a.s. oznámila odporcovi,
že pohľadávka vrátane príslušenstva a práv s pohľadávkou spojených vyplývajúce zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zmluvy vznikla spoločnosti Č. Q. T..Q.. voči odporcovi pohľadávka
vo výške 201.306,39 Kč vrátane príslušenstva, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok s

účinnosťoukudňu1.9.2009postúpenánaspoločnosťM.A.Č.J.,Q..J..H..akopostupníka,ktorýnastúpil
ako veriteľ na miesto pôvodného veriteľa.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 25.8.2009 medzi spoločnosťou Č. Q. T..Q.. ako
postupcom a spoločnosťou M. A. Č. J., s.r.o. ako postupníkom súd zistil, že predmetnom zmluvy je

dohoda zmluvných strán o postúpení pohľadávok postupcu vzniknutých zo zmlúv o úvere, ktoré uzatvoril
postupca ako veriteľ so svojimi klientmi ako dlžníkmi, špecifikovaných v zozname pohľadávok, ako je
tentodefinovanývbode1,článkuII.tejtozmluvyaúpravavzájomnýchprávapovinnostízmluvnýchstrán
pri realizácii dohodnutého postúpenia pohľadávok. Z prílohy č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávok súd
zistil, že na postupníka bola postúpená pohľadávka voči klientovi X. B., Z.. XX.X.XXXX v celkovej výške

201.306,39, pozostávajúca z istiny 158.558,60 a úroku z omeškania 42.747,79.

Odporca bol vyzvaný pokusom o zmier zo dňa 24.10.2011 vyhotoveným právnym zástupcom
navrhovateľa vyzvaný na splnenie svojej povinnosti uhradením dlžnej sumy 7.426,54 € (223.731,94 Sk).

Podaním doručeným súdu dňa 13.2.2012 oznámil právny zástupca I. Z. H. H. Q. O., že vstupuje podľa
§ 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 13.6.2012,
v ktorom vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky s poukazom na splatnosť dlhu dňa 20.6.2008
v dôsledku toho, že právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy z dôvodu
nesplácania úveru odporcom poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.1.2008. Poukázal na
oprávnenievedľajšiehoúčastníkanavšetkyúkonysvýnimkoudispozícieskonanímasjehopredmetom,

na ktoré je oprávnený hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného
účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka
konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý počas
konania vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou
obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotno-právnej úpravy (ako je aj

námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým,
či majú pôvod v hmotnom, alebo len v procesnom práve. Vedľajší účastník súhlasil s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad, že súd vo veci nariadi pojednávanie a vedľajší účastník,ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnia, žiada o ospravedlnenia neúčasti z dôvodu
hospodárnosti konania a navrhol, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Navrhovateľ sa k vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka vyjadril podaním
dourčeným súdu dňa 21.12.2012, v ktorom poukázal, že na daný vzťah sa má aplikovať zákon č.
513/1991 Sb., Obchodní zákonník, ktorý upravuje v ust. § 397 premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov. Ak
by sa aj pripustila s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikácia Občianskeho zákonníka,
nemôže sa v žiadnom prípade vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva

je absolútnym obchodom a je potrebné použiť úpravu českého Obchodného zákonníka bez ohľadu
na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ďalej poukázal na to, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť
námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon hmotného práva. Navrhovateľ nevidí
význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne

služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné
združenie bez právneho zastúpenia. Podľa názoru navrhovateľa, ak sa združenie rozhodne využiť
pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov,
do ktorých hromadne vstupuje), musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V
opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti.

Súd vo veci vykonal dňa 13.2.2013 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom celého spisu. Pojednávanie bolo vykonané podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu, vedľajšieho účastníka na strane odporcu a
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené navrhovateľovi,

vedľajšiemu účastníkovi a ich právnym zástupcom do vlastných rúk, odporcovi náhradným spôsobom.
Právni zástupcovia navrhovateľa a vedľajšieho účastníka sa z neúčasti na pojednávaní písomne
ospravedlnili, odporca ostal bez ospravedlnenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území ČR v rozhodnej dobe, spotřebitelskými
smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou
na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa prechodného ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o
změně některých zákonů (ČR) právní vztahy týkající se spotřebitelského úvěru vzniklé přede dnem
nabytí účinnosti tohoto zákona se řídí dosavadními právními předpisy.

Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského

úvěru pro účely tohoto zákona se rozumí
a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě
úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není
1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr,

2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr,
3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení
spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel
nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena
za přijetí platby,

4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává
spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru,
5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit
splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo
nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně

úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,

b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo
jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,

d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je
spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr,
musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 321/2001 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský
úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem

uvedeným v příloze tohoto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba
nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení
maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného
časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a)
bodech 1 až 5, budou-li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně

stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu
plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve
kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení
spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit
smluvní vztah, i) způsob placení.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území ČR v rozhodnej dobe, právo se promlčí,
jestliže nebylo vykonáno v době v tomto zákoně stanovené (§ 101 až 110). K promlčení soud přihlédne
jen k námitce dlužníka. Dovolá-li se dlužník promlčení, nelze promlčené právo věřiteli přiznat.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka promlčují se všechna práva majetková s výjimkou práva
vlastnického. Tím není dotčeno ustanovení § 105. Zástavní práva se nepromlčují dříve, než zajištěná
pohledávka.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepromlčují se rovněž práva z vkladů na vkladních knížkách

nebo na jiných formách vkladů a běžných účtech, pokud vkladový vztah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokud není v dalších ustanoveních uvedeno jinak, je promlčecí
doba tříletá a běží ode dne, kdy právo mohlo být vykonáno poprvé.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného v Českej republike ve vztazích podle § 261 nebo
podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona
nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení
občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních

smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba
použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není
podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a
na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Konanie je poznačené cudzím prvkom. Podľa základných zásad konania s medzinárodným prvkom je
miestne príslušný súd podľa sídla odporcu a teda tým je daná základná právomoc súdov Slovenskej
republiky.

Právne vzťahy účastníkov sa podľa § 4 a § 10 zák. č. 97/1963 Zb. spravujú právnym poriadkom Českej

republiky.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že podľa § 262 odst. 4 ObchZ vo svojej podobe rozširuje
absolútnu použiteľnosť občianskeho zákonníka na právne pomery „nepodnikateľov“, najmä ak sa jednáo zodpovednosť, spoločné záväzky, aplikačnú prednosť občianskeho zákonníka a ďalších predpisov,
osobitne v prípade ochrany spotrebiteľa.

Nakoľko sa v prejednávanej veci jedná vzťah medzi bankou a spotrebiteľom a teda o spotrebiteľský
úver a vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, súd preskúmal právne úkony medzi účastníkmi za
účelom zistenia neprimeraných zmluvných podmienok, avšak nezistil, že by uzavreté zmluvy obsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky. Súd však je názoru, že hoci zákonná úprava spotrebiteľských
úverov nepozná osobitnú úpravu inštitútu spotrebiteľského úveru a pre úpravu úverového vzťahu je

nevyhnutné aplikovať ustanovenia §§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka avšak len podporne s
poukazom na charakter právnych úkonov a základnú ochranu práv spotrebiteľa, ktorá je nevyhnutná
v záujme zachovania vyššej kvality života bežných ľudí. Právny vzťah medzi poskytovateľom
finančných prostriedkov ako veriteľom a spotrebiteľom ako dlžníkom podlieha osobitnej právnej úprave.
Jednoznačne možno ustáliť, že v konaní bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 51a
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku právneho úkonu v Českej republike. V tomto

prípade však tento vzťah bol osobitne upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách
sjednávání spotřebitelského úvěru. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za vzťah
zo spotrebiteľských zmlúv aj v súlade s konštantnou judikatúrou ESD (Océano Grupo Editorial SA
- C-240/98, Cofidis - C 473/00, Faccini Dori C-91/92, Von Colson and Kamann C - 14/83 a iné) a
eurokonformným výkladom smerníc Európskej únie č. 87/102/EHS do platnosti smernice č. 2008/48/ES

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere).

Vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu účastníkov konania, postavenie subjektov záväzkového
vzťahu súd teda posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako občiansko-právny vzťah, nakoľko
z obsahu predloženej úverovej zmluvy zistil, že na strane prenajímateľa vystupuje podnikateľský subjekt

a na strane nájomcu súkromná nepodnikajúca osoba. Z hľadiska povahy subjektov a účelu zmluvy ide
o vzťah občianskoprávny, keďže sa nejedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Občianske súdne konanie bolo v tomto prípade sporovým konaním, a preto ovládaným prejednacou
zásadou a zásadou kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať
tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie
konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu, je teda zásadne vecou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore.

Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom
spočívalo dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli
preukázané ním tvrdené skutočnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa v tomto konaní voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom
titulom uzatvorenej zmluvy o úvere dňa 24.1.2008. Súd mal nesporne preukázané, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebný úver

vo výške 150.000- Kč, ktorý úver sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 3.416 Kč, v počte 60 splátok. Odporca si svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v zmluve o
úvere, neplnil a bol v omeškaní so splácaním úveru, čo mal súd preukázané z výzvy spoločnosti Č.
Q. T..s. zo dňa 14.5.2008, adresovanej odporcovi, ktorou bol odporca vyzvaný k úhrade pohľadávok vo
výške 13.868,- Kč najneskôr do 19.6.2008. Zároveň bol odporca upozornený, že pokiaľ neuhradí banke

uvedenú pohľadávku, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatný dňom nasledujúcim po
márnomuplynutídňa19.6.2008.Vzhľadomnanáslednépostúpeniepohľadávkyvočiodporcovivovýške
201.306,39 CZK zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 25.8.2009 medzi spoločnosťou
Č. Q. T..Q.. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom je zrejmé, že spoločnosť Č. Q. a.s.využila svoje oprávnenie vyplývajúce jej podľa časti I. bodu 13. zmluvy o úvere a úver ku dňu
20.6.2009 zosplatnila, následkom čoho bol odporca ako dlžník povinný zaplatiť celý zostatok úveru s
príslušenstvom a stratil možnosť splácať úver v mesačných splátkach, z ktorých posledná mala byť

uhradená dňa 21.1.2013.

Vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol vzhľadom na uplynutie
3-ročnej premlčacej doby. Už dňa 21.6.2008 si mohol právny predchodca navrhovateľa po prvýkrát
uplatniť na súde právo na zaplatenie sumy celého zostatku úveru s príslušenstvom, pričom návrh na

začatie konania bola podaný až dňa 18.1.2012. Trojročná premlčacia doba uplynula dňa 21.6.2011,
právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy sa teda premlčalo.

Vzhľadom na aplikáciu Občianskeho zákonníka na daný prejednávaný prípad súd posudzoval aj
premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 262 ods. 4 Obchodného
zákonníka platného v Českej republike.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal.

Odporca trovy konania priznať nežiadal a ani mu preukázateľne v priebehu konania žiadne nevznikli.

Súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že tieto považoval za
neúčelné. Vedľajší účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa

predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu
združenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, samotné združenie má v radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v

pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 OSP). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák.
č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa združenie
rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v
tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo) musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov.
Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom

prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe“
do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenie namiesto
toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. Taktiež nie
je obvyklé, aby vedľajší účastník ihneď po zahlásení vstupu do konania, o ktorého priebehu a nárokoch
nemá žiadnu vedomosť, splnomocnil advokáta na jeho zastupovanie a následne si žiadal rovnopis

návrhu, pričom náhradu trov konania si uplatňuje už pri oznámení vstupu do konania. Súd s poukazom
na uvedené skutočnosti nezistil účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
pretože sa nejednalo o zložitý spor, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami
v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu), pričom takéto úkony má prioritne vykonávať samotný
vedľajší účastník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).