Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/215/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208234490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7208234490.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: A. E., bytom S.
XXX, nar.X.XX.XXXX, proti odporcovi: SAMSON, spol. s.r.o., Košice, so sídlom Južná trieda 66, Košice,
IČO: 31 687 741, zastúpený Mgr. Miroslavom Černým, advokátom, so sídlom Letná 40, Košice, v konaní
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané listom odporcu zo dňa 13.11.2008

je neplatné.

Vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie náhrady mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru v sume 2.881,23 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 26.2.2009 do
zaplatenia v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonania,podanýmnasúdedňa23.12.2008sanavrhovateľ protiodporcovipôvodne
domáhalurčenia,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzodňa13.11.2008jeneplatnéazaplatenia
náhrady mzdy za čas od 13.11.2008 do dňa 13.1.2009 v sume priemerného mesačného zárobku
vo výške 1.062,20 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 14.11.2008 do zaplatenia. V
návrhu tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné nakoľko odporcom prikázaná
práca - "zváranie konzolou na fúkar vo výške 3,5m", ktorú odmietol vykonať a toto odmietnutie bolo

dôvodom pre ktorý odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer, nebola v jeho pracovnej
náplni, keďže pracoval v pracovnom zaradení mechanik stavebných strojov. Po zmene návrhu v časti
uplatnenej náhrady mzdy, pripustenej na základe návrhu navrhovateľa, uznesením vyhláseným súdom
v prítomnosti účastníkov na pojednávaní dňa 5.5.2009, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal okrem
určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.11.2008 je neplatné, tiež zaplatenia
náhrady mzdy za čas od 13.11.2008 do 5.5.2009 v celkovej sume 2.881,23 Eur s 8,5%-nými úrokmi z

omeškania od 26.2.2009 do zaplatenia.

V priebehu konania navrhovateľ obsahovo doplnil a spresnil opis rozhodujúcich skutočností v návrhu.
V podstatnom tiež uviedol, že v obchodnej spoločnosti odporcu pracoval od 3.3.1997 ako mechanik
stavebných strojov, že dňa 13.11.2008 za ním prišiel konateľ obchodnej spoločnosti odporcu D. K.
a nariadil mu zvariť konzoly vo výške 3,5m potrebné pre montáž kúrenia, že navrhovateľ túto prácu

odmietol vykonať vzhľadom na to, že mal zdravotné ťažkosti (stav po operácii obličky, cukrovka,
vysoký krvný tlak a veľká citlivosť nôh), že po tom čo navrhovateľ práce odmietol vykonať konateľ
obchodnej spoločnosti odporcu D. K. odišiel a za chvíľku sa vrátil spoločne s ostatnými konateľmi
obchodnej spoločnosti odporcu, kedy mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
si prečítal, odmietol prevziať a vrátil konateľovi obchodnej spoločnosti odporcu s tým, že s jeho obsahom
nesúhlasí. Uviedol ďalej, že napriek svojmu zdravotnému stavu v rozhodnom čase nebol pri výkone

prác podľa pracovnej zmluvy žiadnym spôsobom obmedzený, až na práce vo výškach, pri ktorých sa
necítil byť istý, že pri odmietnutí vykonania nariadených prác konateľom obchodnej spoločnosti odporcuneoznámil, že dôvodom odmietnutia prác je nepriaznivý zdravotný stav a obavy o bezpečnosť, s tým
však, že zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že navrhovateľ chodieval každé tri mesiace na lekárske
prehliadky. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že pri výkone prác u odporcu bežne pracoval aj vo výške 1,5m

až 2m, resp. "v rozsahu ktorý zodpovedal výške pracovných strojov ktoré opravoval" tieto práce však
vykonával z plošiny pričom k realizácii nariadenej práce zvarovania konzoly vo výške malo dôjsť z
rebríka, ktorého nosnosť nepoznal a mal preto obavy o svoju bezpečnosť; v tejto súvislosti navrhovateľ
argumentoval že pri zváraní nad výšku 1,5m sa vyžaduje osobitý spôsob zabezpečenia takejto práce
bezpečnostnýmpásomaplošinou,ktorévšakodzamestnávateľanežiadalvzhľadomnatoženatonebol

čas, keďže po odmietnutí práce konatelia obchodnej spoločnosti odporcu odišli a hneď na to doručili
navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ potvrdil, že v rámci výkonu prác
pre obchodnú spoločnosť odporcu zváral a rezal kovy, namietal však, aby tieto práce vykonával vo
výške. K okolnostiam, za ktorých bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, navrhovateľ
uviedol, že medzi ním a konateľom obchodnej spoločnosti odporcu D. K. došlo k výmene názorov; na
odporcom tvrdenú skutočnosť vulgárneho vyjadrenia sa na adresu konateľov obchodnej spoločnosti

odporcu sa navrhovateľ najprv nevedel rozpamätať, neskôr však pripustil, že veta "ja vás môžem jebať,
nech to zvára E." mu utiekla. Navrhovateľ namietal tiež obsahovú neúplnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 13.11.2008 dôvodiac, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
v ňom nebol skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

Odporca uplatnený nárok navrhovateľa v konaní neuznal. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu
poukázal na to, že navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu "obzvlášť hrubým spôsobom", keď odmietol
vykonať nariadené práce spočívajúce vo vyrezaní a navarení dvoch konzol v garáži odporcu. Uviedol, že
príkaz odporcu na vykonanie uvedených prác bol vydaný v súlade s pracovnou zmluvou navrhovateľa
a náplňou jeho práce mechanika-opravára; tvrdil v tejto súvislosti tiež, že zváranie spadalo do rámca

prác opravára, ktoré vykonával navrhovateľ, pričom odporca každoročne zabezpečoval preškolovanie
a preskúšavanie svojich zamestnancov, včítane navrhovateľa, a preto i v roku 2008 mal navrhovateľ
platný zváračský preukaz. Odporca sa ďalej bránil tvrdením, že práca vo výške nebola pre mechanika-
opravára vozidiel, zemných strojov a mechanizmov ničím neobvyklá, nakoľko pracovník v tejto funkcii
musel vedieť opraviť vozidlo, prípadne jeho príslušenstvo v akomkoľvek teréne a aj za zhoršených

poveternostných podmienok mimo opravárenskej dielne, kde sa môže dostať aj do väčších výšok ako
3,5m; poukázal v tejto súvislosti i na skutočnosť, že v dielni v ktorej mal navrhovateľ vykonať nariadené
práce, navrhovateľ nebol vystavený žiadnym zmenám počasia a mal k dispozícii profesionálny rebrík.
Na ozrejmenie okolností za ktorých došlo k odmietnutiu vykonania nariadených prác navrhovateľom
odporca uviedol, že nariadená práca predstavovala nutnú prípravu pre inštaláciu plynového kúrenia,

realizovanú dodávateľskou firmou, ktorým sa mali zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov. Odporca
poukázal tiež na to, že ďalším hrubým porušením pracovnej disciplíny bolo správanie sa navrhovateľa
pri odmietnutí práce, kedy vulgárnym spôsobom začal nadávať a urážať všetkých troch konateľov
obchodnej spoločnosti odporcu, svedkami čoho boli aj zamestnanci firmy, ktorá prišla zapojiť kúrenie.

V priebehu konania odporca nad rámec svojho písomného vyjadrenia k návrhu, tiež tvrdil, že o
existencii zdravotných problémov navrhovateľa nemal vedomosť, resp. že pokiaľ nejaké zdravotné
problémy navrhovateľ v minulosti mal, vždy bol uvoľnený na ošetrenie, avšak navrhovateľ nikdy lekárske
potvrdenie či nález preukazujúci zníženie jeho pracovnej schopnosti nepredložil. Uviedol tiež, že
navrhovateľprivýkoneprácopravovalstavebnéstrojektorýchvýškavniektorýchprípadochpresahovala

aj 3m, že v rámci svojej pracovnej činnosti navrhovateľ vykonával tiež zámočnícke práce, z ktorého
dôvodu odporca zabezpečoval preskúšavanie navrhovateľa potrebné pre udržanie jeho odbornej
spôsobilosti vykonávať zváračské práce. Odporca zdôraznil, že otázka spôsobu vykonania nariadených
prác a zabezpečenia ich bezpečnosti nebola medzi navrhovateľom a odporcom riešená vzhľadom
na to, že bezprostredne po zadaní prác ich navrhovateľ bez akéhokoľvek zdôvodnenia odmietol s

vulgárnym vyjadrením na adresu konateľov obchodnej spoločnosti odporcu, pričom v čase nariadenia
práce navrhovateľovi ešte miesto presného umiestnenia konzoly na kúrenie a spôsob jej uchytenia ešte
neboli zrejmé. Odporca ďalej tiež uviedol, že k príkazu na vykonanie prác navrhovateľovi došlo o 8:00
hod ráno a k osobnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi došlo
o 11:00 hod, preto mal navrhovateľ dostatok času na to, aby zdôvodnil odmietnutie vykonania práce,

prípadne aby zabezpečil realizáciu nariadenej práce.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľa, výsluchom konateľov obchodnej spoločnosti
odporcu D. K., H.. S. G., D.. a H.. V. E., oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov:Pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2000 (čl. 2), Pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.2002 (čl. 12), dodatkom
zo dňa 31.3.2008 k pracovnej zmluve (čl. 4), popisom pracovnej činnosti opravára zo dňa 1.4.2002 (čl.
14), faktúrou vystavenou dňa 31.1.2008 STAVZVAR-zváračská škola (čl. 16), objednávkou preškolenia

zváračov (čl. 17), okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.11.2008 (čl. 18), obálkou
poštovej zásielky podanej na poštovú prepravu dňa 13.11.2008 (čl. 19), lekárskou správou-nálezom Q..
W. Q. zo dňa 30.4.2009 (čl. 27), opisom mzdových listov navrhovateľa za rok 2008 (čl. 37), technickou
dokumentáciou vibračného valca VV 170 (čl. 44), technickou dokumentáciou zemného stroja UDS
(čl. 45), technickou špecifikáciou zemného stroja R170W-7A (čl. 46), menovacím dekrétom zo dňa

26.3.2001 (čl. 64) a výsluchom svedkov E. Q., V. S. U. P. X., súd vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným
dňa 13.7.2009, ktorým návrh na začatie konania navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal
odporcoviprotinavrhovateľovináhradutrovkonania.Vtomtosvojomrozhodnutísúdvpodstatnomvyšiel
z toho, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk v
zákonnej dvojmesačnej lehote, že bolo urobené v písomnej forme a skutkovo vymedzovalo jeho dôvod
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, že odporca nebol povinný okamžité skončenie pracovného

pomeru prerokovať so zástupcami zamestnancov, vzhľadom na to, že v čase doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.11.2008 u odporcu nepôsobila odborová organizácia a
zamestnanci odporcu neboli zastúpení ani zamestnaneckou radou ani zamestnaneckým dôverníkom,
že s ohľadom na druh práce dohodnutý medzi účastníkmi v Pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2002,
odporca pokynom navrhovateľovi zhotoviť a upevniť zváraním kovovú konzolu na oceľový nosník v

dielni, nachádzajúcej sa v mieste pracovnou zmluvou dojednanom ako miesto výkonu práce, pridelil
navrhovateľovi prácu spadajúcu do rozsahu dohodnutého druhu práce a ako takú bol navrhovateľ
povinný túto prácu vykonať, že výkonu tejto práce nebránila žiadna zo zákonných prekážok (teda že
nebol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi /§ 47 ods. 3
písm. b) Zákonníka práce/, alebo že by výkonom tejto práce bol bezprostredne a vážne ohrozený život

alebo zdravie odporcu alebo iných osôb /§ 47 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce/, alebo že by takúto
prácu navrhovateľ nemohol vykonať vzhľadom na svoj zdravotný stav) a že odmietnutím vykonania
odporcom nariadenej práce navrhovateľ zavinene porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pre
ktoré v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, mohol odporca skončiť pracovný pomer s
navrhovateľom okamžite.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 16.12.2009 rozsudok
súdu prvého stupňa zo dňa 13.7.2009 vo výroku, ktorým súd zamietol návrh v časti o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, zmenil tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru vykonané listom odporcu zo dňa 30.11.2008 (pozn. súdu: správne 13.11.2008) je neplatné a vo

výroku,ktorýmsúdzamietolnávrhvčastiozaplatenienáhradymzdyprineplatnomskončenípracovného
pomerurozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Nazákladedovolaniaodporcu
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 16.2.2011 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na to Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 18.5.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13.7.2009 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval predčasnosť záveru súdu prvého stupňa v jeho
rozsudku zo dňa 13.7.2009 o neexistencii žiadnej z prekážok pre výkon práce pridelenej navrhovateľovi
a uložil v ďalšom konaní zistiť, či u navrhovateľa dňa 13.11.2004 (pozn. súdu: správne 13.11.2008)

objektívneexistovalidôvody,prektoréodmietolvykonaťprácenariadenéjehonadriadeným,ktorýmimali
byť zdravotné problémy a obavy o bezpečnosť; v tejto súvislosti objektivizovať zdravotnú spôsobilosť
navrhovateľa na výkon nariadenej práce s použitím zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, výsluchom
jeho ošetrujúceho lekára alebo znaleckým posudkom a zistiť tiež, či odporca navrhovateľovi vytvoril
vhodné pracovné podmienky tak, aby bola zaistená bezpečnosť práce a ochrana zdravia pri práci, s

poukazom na to, že nariadené práce mal navrhovateľ vykonať vo výške 3,5 m. Z takto vymedzeného
dôvodu zrušenia pôvodného rozsudku bolo zrejmé, že odvolací súd záver súdu prvého stupňa o splnení
podmienky určitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažoval (na rozdiel od jeho prvého
zmeňujúceho rozhodnutia) za nesprávny a že odvolací súd nijak nespochybnil ani správnosť záveru,
že nariadená práca spadala do rámca dohodnutého druhu vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy,

rovnako ani správnosť ostatných dielčich záverov, ktorými sa súd vo svojich úvahách riadil v pôvodnom
rozsudku. Za tohto stavu rozhodujúcou pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa v ďalšom
konaní sa stala otázka, či objektívne existoval dôvod, pre ktorý odmietol navrhovateľ práce vykonať,
bez zreteľa na to, či tento dôvod navrhovateľ vo vzťahu k zamestnávateľovi uplatnil alebo nie, keďžeodvolací súd bez výhrad v zrušujúcom uznesení vyšiel zo zistenia, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané aby dôvod odmietnutia navrhovateľ odporcovi oznámil.

V ďalšom konaní, po zrušení rozsudku zo dňa 13.7.2009 odvolacím súdom, súd doplnil dokazovanie
oboznámením s výpisom zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, vyhotoveným všeobecnou lekárkou
navrhovateľa Q.. W. Q. dňa 20.9.2011 (čl. 147), záznamom o oboznámení zamestnancov odporcu
s predpismi BOZP zo dňa 18.1.2008 (čl. 150), dokladom o zakúpení hliníkového rebríka (čl. 154),
lekárskou správou - nálezom všeobecnej lekárky navrhovateľa Q.. W. Q. (čl. 160), informačným štítkom

rebríka typ 3625 (čl. 181), faktúrou č. 2712-1679 dodávateľa I.D.H. spol. s r.o. (čl. 182) a znaleckým
posudkom č. 5/2012 zo dňa 25.6.2012 Q.. U. I., znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Choroby z povolania (čl. 197).

Svedok E. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.6.2009 k okolnostiam za ktorých malo dôjsť
k porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľom uviedol, že priamo nebol účastný situácie, pri ktorej

navrhovateľ odmietol vykonať nariadené práce a že až od navrhovateľa sa dozvedel, že s ním odporca
okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu, že odmietol vykonať prácu spočívajúcu v navarení konzol.
Potvrdil, že už pri zadávaní objednávky sa odporca podujal sám zabezpečiť navarenie konzoly v tvare
"L" vlastnými zamestnancami, že po prejednaní podrobností s odporcom bolo zrejmé miesto, kde sa
táto konzola mala navariť, konkrétne, že konzola mala byť navarená na oceľovom nosníku vo výške asi

5m, ako aj že konzolu po odmietnutí vykonania práce navrhovateľom, nakoniec navaril sám s použitím
rebríka. K spornej skutočnosti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri nariadenej práci svedok
František Mackanič uviedol, že konzolu navaril z rebríka, pričom pri tejto práci nebol zabezpečený
bezpečnostným pásom.

Svedok V. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.6.2009 k okolnostiam za ktorých malo dôjsť k
porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľom uviedol, že bol svedkom toho, keď konateľ obchodnej
spoločnosti odporcu H.. S. G., D.. prišiel ráno za navrhovateľom a povedal mu, že je potrebné navariť
konzoly, že navrhovateľ túto prácu odmietol vykonať so slovami, že "vo výške z rebríka nebude
zvárať", že následne k navrhovateľovi prišiel tiež ďalší konateľ obchodnej spoločnosti odporcu D.

K. ktorý povedal navrhovateľovi, že je jeho živiteľom a preto navrhovateľ prácu urobiť musí, pričom
ďalší obsah rozhovoru medzi navrhovateľom a konateľom obchodnej spoločnosti odporcu D. K. už
nevnímal, a že bol svedkom tiež toho, keď všetci traja konatelia obchodnej spoločnosti odporcu doručili
navrhovateľovi "výpoveď" (pozn. súdu: okamžité skončenie pracovného pomeru). Uviedol ďalej, že
podľa jeho vedomostí pokyn zamestnávateľa smeroval k privareniu v tom čase už napílených konzol

na oceľové stĺpy, že mal vedomosť o tom, že navrhovateľ mal cukrovku, problémy s očami a nohami
a naopak, že nevedel o tom aby sa navrhovateľ na svoje zdravotné problémy niekedy sťažoval alebo
aby kvôli nim nemohol vykonávať nejakú prácu. K spornej skutočnosti zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri nariadenej práci svedok Peter Kulifaj uviedol, že v obchodnej spoločnosti odporcu sa pri
opravách stavebných strojov vykonávali práce aj vo výške 2m až 3m, že na tieto práce sa využívali

ploché časti opravovaných strojov, pričom u odporcu nebola žiadna výstroj na ochranu proti pádu a
nemal k dispozícii ani bezpečnostný pás.

Svedok P. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 13.7.2009 k okolnostiam za ktorých malo
dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľom uviedol, že priamo nebol účastný situácie, pri

ktorej navrhovateľ odmietol vykonať nariadené práce, že o uvedenej skutočnosti sa dozvedel od
navrhovateľa približne o 8:00 hod alebo 9:00 hod dňa 13.11.2008, kedy mu navrhovateľ povedal, že
šéfovia mu dali niečo urobiť a že ich obrazne povedané poslal "do teplých krajín", a že od konateľa
obchodnej spoločnosti odporcu D. K. sa dozvedel, že navrhovateľ dostal "výpoveď" (pozn. súdu:
okamžité skončenie pracovného pomeru). Potvrdil, že v obchodnej spoločnosti odporcu vykonával

funkciu zástupcu pre bezpečnosť a zároveň bol hovorcom zamestnancov; nikdy však nebol zvolený do
funkcie zamestnaneckého dôverníka. K spornej skutočnosti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
nariadenej práci svedok P. X. uviedol, že nemá vedomosť o tom aby v obchodnej spoločnosti odporcu
boli robené nejaké opatrenia na zamedzenie pádu pri prácach vo výške, že nemá vedomosť o tom, aby
u odporcu bolo k dispozícii lešenie alebo bezpečnostný pás, a že pokiaľ sa vykonávali práce vo výške

využívala sa na to plošina ktorej výška bola asi 2m.

K spornej skutočnosti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri nariadenej práci navrhovateľ tiež
uviedol, že u odporcu sa nachádzal rebrík, z ktorého mal nariadenú prácu vykonávať, že sa jednaloo trojdielny hliníkový rebrík, ktorý sa dal poskladať do jednej línie a použiť opretím o stenu i do tvaru
písmena "A", že rebrík sa o stenu nedal riadne oprieť nakoľko sa na stene nachádzal polystyrén a bál sa
ho použiť poskladaný do písmena "A" pre zdravotné problémy i z dôvodu svojej hmotnosti. Tvrdil tiež,

že okrem rebríka u odporcu nenachádzal iný prostriedok na prekonanie výšky a na zabezpečenie pred
pádom, včítane lešenia a bezpečnostného pásu. Dodal v tejto súvislosti, že nariadená práca vyžadovala
použitie oboch rúk súčasne (jednou rukou bolo potrebné pridržiavať konzolu a v druhej držať elektródu
na zváranie) a preto pri jej výkone by sa nemohol pridržiavať rebríka. Tvrdil zároveň, že konzola sa mala
upevňovať na stenu vo výške 4,2 až 4,5m (na inom mieste udával výšku 4,25 m) oproti pôvodnému

tvrdeniu o výške 3,5m.

K spornej skutočnosti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri nariadenej práci konateľ obchodnej
spoločnosti odporcu D. K. (na pojednávaní dňa 5.5.2009) tvrdil, že pre výkon nariadenej práce boli
k dispozícii ako lešenie, tak bezpečnostný pás; konateľ obchodnej spoločnosti odporcu H.. S. G., D..
(na pojednávaní dňa 11.6.2009) tvrdil, že u odporcu sa bezpečnostný pás nenachádzal nakoľko nebol

potrebný, keďže práce vo výškach sa robili z plošiny, ktorú si zhotovili zamestnanci a že odporca bol
schopný zabezpečiť akúkoľvek požiadavku na realizáciu prác vo výške, včítane lešenia, avšak že k
tomu nedošlo, nakoľko navrhovateľ odmietol nariadenú prácu vykonať; konateľ obchodnej spoločnosti
odporcu H.. V. E. (na pojednávaní dňa 11.6.2009) tvrdil, že u odporcu sa nachádzalo "haky" lešenie, a
že si myslí, že u odporcu bol tiež bezpečnostný pás, ktorý však podľa jeho názoru pre výkon nariadenej

práce potrebný nebol. Odporca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.10.2011 ďalej
tvrdil, že dňa 18.1.2008 vykonal školenie zamestnancov "z predpisov BOZP", ktorého sa zúčastnil
tiež navrhovateľ. Uvedenú skutočnosť preukazoval odporca záznamom o oboznámení zamestnancov
odporcu s predpismi BOZP zo dňa 18.1.2008. Na pojednávaní dňa 12.1.2012 odporca cestou svojho
právneho zástupcu uviedol, že mimo rebríka a bezpečnostného pásu iné prostriedky na prekonanie

výšky a zabezpečenie pred pádom u odporcu k dispozícii neboli. V písomnom podaní doručenom súdu
dňa 7.3.2012 odporca uviedol, že konzola je zavesená vo výške 4,25 m od podlahy a v rozpore so svojím
posledným vyjadrením uviedol, že u odporcu sa v rozhodnom čase nachádzalo aj "trubkové" lešenie.

K spornej zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na výkon nariadenej práce súd z výpisu zo zdravotnej

dokumentácie zistil, že navrhovateľ bol od roku 2004 ambulantne liečený pre cukrovku s postupným
rozvojom chronických komplikácií (retinopatia, nefropatia, polyneuropatia), že od roku 2004 bole liečený
tiež pre poruchy krvného tlaku a od roku 2007 tiež pre poruchu srdcového rytmu a ischemickú chorobu
srdca. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2012 zo dňa 25.6.2012 Q.. U. I., znalkyne z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Choroby z povolania vyplynulo, že navrhovateľ nebol zdravotne

spôsobilý na prácu vo výškach, osobitne tiež že vzhľadom na zdravotný stav dňa 13.11.2008 nebol
navrhovateľ spôsobilý vykonať ani nariadenú prácu - zhotovenie konzoly pre plynové kúrenie a jej
uchytenie zváraním na oceľový nosný stĺp vo výške 4,25 m s použitím rebríka. V tejto súvislosti naopak
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby v čase pred nariadením prác vo výške dňa 13.11.2008
došlo k posúdeniu zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na ich výkon cestou lekára zdravotnej pracovnej

služby alebo všeobecného lekára navrhovateľa. Uvedené, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa, konštatovalavosvojomznaleckomposudkutiežznalkyňa Q..U.I.,nakoniecodporcatúto
skutočnosť v konaní ani netvrdil, naopak uviedol v tomto zmysle, že o zdravotnom stave navrhovateľa
vedomosť nemal.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd
ustálil skutkový stav takto:

V konaní neboli spornými a vykonaným dokazovaním boli tiež dostatočne preukázané skutočnosti,

že medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom došlo k založeniu
pracovného pomeru, ktorý medzi navrhovateľom a odporcom trval i pred doručením okamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi dňa 13.11.2008, že v rámci pracovnou zmluvou
dohodnutého druhu prác vodič-opravár navrhovateľ vykonával údržby a opravy veľkých stavebných a
cestných strojov, pri ktorej pracovnej činnosti navrhovateľ vykonával tiež zámočnícke práce, včítane

obrábania kovov a zvárania, a to aj v manipulačnej výške presahujúcej 3m vzhľadom výšku strojov, ktoré
navrhovateľ nepochybne opravoval, že dňa 13.11.2008 v skorých ranných hodinách zamestnávateľ
nariadil navrhovateľovi vykonať práce spočívajúce v zhotovení konzoly pre plynové kúrenie a jej
uchytenie zváraním na oceľový nosný stĺp vo výške 4,25m, že navrhovateľ výslovne odmietol nariadenépráce vykonať, ako aj, že v nadväznosti na to, toho istého dňa približne o 11:00 hod., spoločne doručili
konatelia obchodnej spoločnosti odporcu navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
navrhovateľ po prečítaní vrátil konateľom obchodnej spoločnosti odporcu späť a odmietol potvrdiť jeho

prevzatie. Z písomnosti označenej ako "Okamžité skončenie pracovného pomeru" zo dňa 13.11.2008
mal súd za preukázané, že odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom pre porušenie
pracovnej disciplíny zvlášť závažným spôsobom, ktorého sa podľa skutkového vymedzenia dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru mal navrhovateľ dopustiť tým, že odmietol vykonať práce
v súvislosti s plnením pracovných úloh v prevádzke zamestnávateľa na priamy príkaz nadriadeného,

v prítomnosti všetkých konateľov. Zo zhodných tvrdení konateľov obchodnej spoločnosti odporcu súd
ustálil, že navrhovateľ dôvod odopretia vykonania nariadených prác nijak nezdôvodnil, že navrhovateľ
sa nezaujímal o podrobnosti týkajúce sa nariadených prác z hľadiska použitého materiálu a konkrétneho
pracovného postupu, že navrhovateľ nežiadal od odporcu vykonanie opatrení na zabezpečenie pred
pádompriprácivovýške,nedomáhalsaochrannýchpracovnýchpomôcokzabezpečujúcichbezpečnosť
práce vo výške, ani zamestnávateľovi neoznámil existenciu zdravotných problémov či iných prekážok

brániacich navrhovateľovi vykonať nariadené práce. Sám navrhovateľ v tejto súvislosti výslovne uviedol,
že odporcovi nepovedal, že dôvodom odmietnutia vykonania prác sú jeho zdravotné problémy a obavy
o bezpečnosť.

Na základe znaleckého posudku č. 5/2012 zo dňa 25.6.2012 Q.. U. I., znalkyne z odboru Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie Choroby z povolania súd skutkovo uzavrel, že navrhovateľ dňa 13.11.2008 nebol
zdravotne spôsobilý vykonať nariadenú prácu - uchytenie konzoly pre plynové kúrenie zváraním na
oceľový nosný stĺp vo výške 4,25 m.

Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, aby odporca vykonal opatrenia potrebné pre

zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri nariadenej práci vo výške, osobitne ani aby pre výkon
nariadených prác vo výške mal odporca k dispozícii lešenie. Tvrdenia samotného navrhovateľa v tejto
súvislosti sú nekonzistentné, keď na jednom mieste uviedol, že vedel zabezpečiť lešenie, na inom že
mal k dispozícii "haky" lešenie, na inom mieste zase (na pojednávaní dňa 12.1.2012), že mimo rebríka
a bezpečnostného pásu iné prostriedky na prekonanie výšky a zabezpečenie pred pádom k dispozícii

neboli a nakoniec tiež, že mal k dispozícii "trubkové" lešenie. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhovateľ
v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Naopak, tvrdenie navrhovateľa o možnosti použitia
lešenia priamo vyvrátili v konaní vypočutí svedkovia - zamestnanci odporcu, ktorí, včítane svedka
Dušana Janigu, zastávajúceho funkciu zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci, o existencii lešenia u odporcu vedomosť nemali.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa ust. § 16 Zákonníka práce, na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná

u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne
prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli. Notárska
zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa sa
nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho
úkonu pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok a je schopný zápisnicu vlastnoručne podpísať.

Podľa ust. § 17 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich
práv, je neplatný. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento

zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.Podľa ust. § 38 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich

sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.Písomnostidoručovanépoštouzamestnávateľzasielanaposlednúadresuzamestnanca,ktorá
je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosti

zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku
povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo
zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo

opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľaust.§43ods.1Zákonníkapráce,vpracovnejzmluvejezamestnávateľpovinnýsozamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho

stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c)
deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. § 47 ods. 1 a ods. 3 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,

utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak
zamestnanecodmietnevykonaťprácualebosplniťpokyn,ktoréa)súvrozporesovšeobecnezáväznými

právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie
zamestnanca alebo iných osôb.

Podľa ust. § 68 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)

porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa ust. § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.Podľa ust § 146 ods. 2 veta druhá Zákonníka práce, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je
stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých

činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

Podľa ust § 147 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné
opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie

ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a
prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v
oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

Podľa ust § 148 Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného

prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o
svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Ďalšie práva a
povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. a), b) a c) zák. č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2010,

zamestnávateľ je povinný a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov
fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu
dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi, b)
zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 3,
c) predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej

preventívnej prehliadke podľa odsekov 4 až 6; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko
zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a
pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotných rizík.

Podľa ust. § 30 ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do

30.4.2010,posudzovaniezdravotnejspôsobilostinaprácusavykonávanazákladevýsledkovlekárskych
preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a
pracovného prostredia zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie.
(4) Ak ide o práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu
k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 10 u zamestnanca.

Podľa ust. § 30 ods. 6 zák. č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2010, lekárske preventívne
prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 4 sa vykonávajú a) pred uzatvorením pracovnoprávneho
vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osoby-
podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, b) v súvislosti s výkonom práce, c) pred zmenou

pracovného zaradenia, d) pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu
alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby-podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo
zdravotných dôvodov, e) po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
ak o to zamestnanec požiada.

Podľa ust. § 31 ods. 4 zák. č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2010, do tretej kategórie sa
zaraďujú a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia
znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať
organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných
pracovných prostriedkov, b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného

prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia
a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, c) práce, pri ktorých nie
sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca
spôsobiť poškodenie zdravia, d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na
úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň

limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné
technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné
opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu
vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia

zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné
pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho
priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného
prostriedku. (2) Ak pri používaní pracovného prostriedku nie je možné v plnom rozsahu zamestnancovi
zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby čo

najviac obmedzil nebezpečenstvo.

Podľaust.§3nariadeniavládySRč.392/2006Z.z.,zamestnávateľjepovinnýzabezpečiť,abypracovný
prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na
pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) Zamestnávateľ
je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym

požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch. (3) Zamestnávateľ je povinný
zabezpečiť, aby sa pracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2.

Podľa bodov 5.1.1. a 5.1.2 a 5.1.4 prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z, Ak sa
podľa osobitného predpisu a § 3 tohto nariadenia vlády dočasná práca vo výške nemôže vykonávať

bezpečne a vo vhodných ergonomických podmienkach z vhodnej plochy, musia sa vybrať najvhodnejšie
pracovné prostriedky na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok. Kolektívne
ochranné opatrenia musia mať prednosť pred individuálnymi ochrannými opatreniami. Rozmery
pracovných prostriedkov musia byť primerané charakteru práce, ktorá sa má vykonať, predpokladanému
zaťaženiu a musia umožňovať bezpečný pohyb. Najvhodnejší pracovný prostriedok na prístup na

dočasné pracoviská vo výške sa musí vybrať podľa frekvencie jeho používania, podľa výšky, ktorá
sa má dosiahnuť a dĺžky používania. Vybraný pracovný prostriedok musí umožňovať evakuáciu v
prípade bezprostredného nebezpečenstva. Pohyb po prístupovom pracovnom prostriedku ktorýmkoľvek
smerom z podláh, plošín alebo lávok nesmie viesť k vzniku ďalšieho rizika pádu. 5.1.2. Rebríky sa
môžu používať ako pracovné stanovištia na prácu vo výške len za okolností, za ktorých vzhľadom

na bod 5.1.1. nie je odôvodnené používanie iných, bezpečnejších pracovných prostriedkov z dôvodu
nízkej miery rizika a krátkeho času používania alebo takých charakteristík miesta, ktoré zamestnávateľ
nemôže zmeniť. 5.1.4. V závislosti od typu pracovného prostriedku vybraného podľa bodov 5.1.2. a
5.1.3. sa musia určiť primerané opatrenia na minimalizovanie rizík pre zamestnancov používajúcich
tieto prostriedky. Ak je to potrebné, musí sa zabezpečiť namontovanie ochranných zariadení, aby sa

predišlo pádu z výšky. Ochranné zariadenia musia byť primerane usporiadané a dostatočne pevné, aby
zabránili alebo zastavili pád z výšky, a ak je to možné, aby vylúčili zranenie zamestnancov. Kolektívne
ochranné zariadenie na predchádzanie pádom sa môže prerušiť len v miestach prístupu k rebríkom
alebo ku schodištiam.

Podľa bodu 5.2.3. prílohy č. 2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z, rebríky sa musia používať tak, aby
zamestnanci mohli kedykoľvek bezpečne stáť a bezpečne sa držať. Ak sa má po rebríku nosiť náklad,
nesmie to brániť bezpečnému pridržiavaniu sa rukami.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený

nárok navrhovateľa v časti návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
vykonaného listom odporcu zo dňa 13.11.2008 za dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti tejto časti
uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel z toho, že dojednaním o druhu práce, na ktorý odporca
ako zamestnávateľ navrhovateľa ako zamestnanca prijal, v pracovnej zmluve, došlo k vymedzeniu šírky
dispozičného oprávnenia odporcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k navrhovateľovi ako zamestnancovi,

v rámci ktorého bol odporca oprávnený vyžadovať od navrhovateľa plnenie pracovných úloh, ktoré bol
navrhovateľ povinný osobne vykonať v zmysle ust. § 47 ods. 1 Zákonníka práce. Vo všeobecnosti
konkretizácia pracovných úloh, ktoré v rámci dohodnutého druhu prác je zamestnanec povinný
vykonávať, môže byť realizovaná zamestnávateľom v písomnej forme v podobe pracovnej náplne,
ktorá však z obsahového hľadiska úplne nevyčerpáva všeobecne vymedzený druh práce v pracovnej

zmluve, a tiež v inej ako v písomnej forme, najčastejšie v podobe ústnych príkazov na plnenie pracovnej
úlohy, bez ohľadu na to, či takáto pracovná úloha je alebo nie vymedzená pracovnou náplňou, pokiaľ
spadá do rozsahu druhového určenia prác v pracovnej zmluve. S ohľadom na druh práce dohodnutý
medzi účastníkmi v Pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2002, kde sa navrhovateľ zaviazal vykonávať tiežpráce "opravára", spočívajúce podľa opisu pracovnej činnosti v pracovnej zmluve "v údržbe a opravách
zemných strojov a mechanizmov", v rámci ktorého navrhovateľ pri plnení pracovných úloh bežne
vykonával tiež zámočnícke práce, práce s kovom a osobitne tiež zváračské práce, na ktoré mal

odporcom iniciovanú a pravidelnými preskúšavaniami udržiavanú odbornú spôsobilosť, mal súd za to,
že odporca pokynom navrhovateľovi zhotoviť a upevniť zváraním kovovú konzolu na oceľový nosník v
dielni, nachádzajúcej sa v mieste, pracovnou zmluvou dojednanom ako miesto výkonu práce, pridelil
navrhovateľovi prácu spadajúcu do rozsahu dohodnutého druhu práce a ako takú bol navrhovateľ
inak povinný túto prácu vykonať. Odmietnuť vykonať takto pridelenú prácu mohol odporca len za

predpokladu, že by výkon tejto práce bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo
s dobrými mravmi (§ 47 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce), alebo ak by výkonom tejto práce bol
bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie odporcu alebo iných osôb (§ 47 ods. 3 písm. b)
Zákonníka práce) alebo v prípade, že by takúto prácu navrhovateľ nemohol vykonať vzhľadom na svoj
zdravotný stav (por. R 31/1980).

Posudkomznalcabolovkonaníjednoznačnepreukázané,ževčasekeďodporcanariadilnavrhovateľovi
vykonať práce spočívajúce v zhotovení a montáži konzoly na plynové kúrenie vo výške 4,25 m,
navrhovateľ nebol zdravotne spôsobilý na výkon takejto práce, ktorá v sebe zahŕňala i prácu vo
výške. Preto napriek tomu, že táto práca spadala do dohodnutého druhu prác a mala byť vykonaná
i na mieste dohodnutom ako miesto výkonu prác v pracovnej zmluve, odporca nemohol takéto

práce zveriť navrhovateľovi a pokiaľ sa tak stalo, navrhovateľ ich mohol bez následkov odmietnuť.
Pre posúdenie zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa je pritom rozhodujúci objektívny stav zdravia
navrhovateľa v rozhodnom čase (v deň pridelenia a odmietnutia práce) bez ohľadu na to či o ňom
vedel on alebo zamestnávateľ a bez ohľadu na to, či skôr alebo v súvislosti s pridelením práce
na zdravotné problémy zamestnanec upozorňoval, alebo či odmietol práce vykonávať výslovne z

tohto dôvodu. Vedomosť/nevedomosť zamestnanca o existencii dôvodu pre odmietnutie vykonania
prác a vplyv na rozhodnutie odmietnuť práce je vo všeobecnosti skutočnosťou majúcou dosah len
na posúdenie prípadného zavinenia za porušenie pracovnej disciplíny pokiaľ by objektívne takáto
skutočnosť (existencia zdravotnej nespôsobilosti) preukázaná nebola. Pokiaľ v danom prípade nastala
situácia, že odporca poveril navrhovateľa prácou, o ktorej sa so zreteľom na všetky okolnosti domnieval,

že zodpovedá zdravotnému stavu zamestnanca, keďže zamestnanec na svoj nepriaznivý zdravotný
stav neupozornil, je potrebné poukázať na to, že do značnej miery na tom má podiel i samotný
odporca, ktorý, napriek tomu, že ako sám uvádzal, navrhovateľ bežne vykonával práce i vo výškach
(a to i vo väčších ako v tomto konkrétnom prípade), nesplnil si povinnosť rizikové faktory a pracovné
podmienky pre výkon prác navrhovateľa v súlade s ust. § 31 zák. č. 355/2007 Z. z. zhodnotiť a

zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na ich výkon cestou lekára zdravotnej
pracovnej služby. Ako skutkovo uzavrel súd a konštatoval tiež znalec vo svojom znaleckom posudku,
k takémuto posúdeniu zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na výkon prác vo výške, nedošlo. Ak by
tak odporca urobil, bol by mu známy zdravotný stav navrhovateľa a vyhol by sa tak situácii, keď
pridelil zamestnancovi prácu na ktorú zdravotne spôsobilý nebol. Zdravotná nespôsobilosť na výkon

nariadenej práce je sama o sebe prekážkou toho, aby jej odmietnutie navrhovateľom mohlo byť
odporcom posúdené ako porušenie povinnosti vykonať pridelené práce podľa pracovnej zmluvy, a
tým ako porušenie pracovnej disciplíny. Ďalším, zdravotnej nespôsobilosti rovnocenným, dôvodom, pre
ktorý odporca nemohol posúdiť odmietnutie nariadenej práce navrhovateľom ako porušenie povinnosti
vykonať pridelené práce podľa pracovnej zmluvy, je skutočnosť, že odporca nevykonal dostatočné

opatrenia potrebné pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri nariadenej práci vo výške,
pričom výkon takto nariadených prác, so zreteľom na výšku v ktorej sa mali uskutočniť, bez potrebného
zabezpečenia bezprostredne a vážne ohrozovali život alebo zdravie odporcu. Podľa posúdenia súdu
takýmto opatrením so zreteľom na povahu nariadenej práce a výšku, v ktorej mala byť realizovaná,
rozhodne nebolo len zabezpečenie možnosti použitia skladacieho rebríka na prácu vo výške, pretože

podľa nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., rebríky ako pracovné stanovištia sa môžu používať len
tam, kde nie je odôvodnené použitie iných, bezpečnejších prostriedkov (najmä plošiny a lešenia), naviac
možno ich použiť len pri takých prácach, pri výkone ktorých možno bezpečne nie len stáť ale i držať sa.
V konaní nebolo tvrdené a nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania, aby použitie lešenia alebo iného
vhodného prostriedku na vytvorenie bezpečného stanovišťa pre prácu vo výške bolo nemožné, preto

tento spôsob zabezpečenia práce vo výške mal byť podľa úvahy súdu uprednostnený pred použitím
rebríka. Nariadená práca spočívajúca v navarení konzoly na oceľový nosný stĺp naviac podľa tvrdenia
navrhovateľa,ktoréodporcavkonanínijaknerozporoval,predpokladalasúčasnúmanipuláciuminimálne
s elektródou a konzolou, popri tom zároveň i s ochrannou helmou a bezpochyby tak vyžadovala použitieoboch rúk súčasne, a tým vylučovala možnosť použitia jednej ruky na držanie sa. Pokiaľ v súvislosti so
zabezpečením pracovných podmienok pre prácu vo výške odporca poukazoval na to, že navrhovateľ
absolvoval školenie o predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, súd poukazuje na to, že

zabezpečenie znalosti predpisov zamestnancami je len jedným z mnohých opatrení zamestnávateľa
na zabezpečenie bezpečných podmienok pre výkon prác. Poučenie však samo o sebe nezbavuje
zamestnávateľa povinnosti v zmysle zákona prijímať aj iné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti,
včítanie zabezpečenia prostriedkov na výkon prác vo výške. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že
navrhovateľ odmietnutím vykonania odporcom nariadenej pracovnej úlohy dňa 13.11.2008 povinnosť

vykonávať práce podľa pokynov zamestnávateľa neporušil, neporušil preto ani pracovnú disciplínu, a
pretopokiaľzuvedenéhodôvoduodporcaskončilsnavrhovateľompracovnýpomerokamžite, tentojeho
právny úkon je neplatný. Pri takomto spôsobe právneho posúdenia uplatneného nároku navrhovateľa
súd za bezvýznamné považoval zaoberať sa tiež ďalšími hmotnoprávnymi, formálnymi i materiálnymi
podmienkami platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vykonaného listom odporcu zo
dňa 13.11.2008, nakoľko ich posúdenie, nech by už bolo akékoľvek, by nebolo spôsobilé ovplyvniť

záver súdu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, pre nenaplnenie
uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie náhrady mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru v sume 2.881,23 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od 26.2.2009

do zaplatenia, súd vylúčil na samostatné konanie postupom podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p., nakoľko
z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v tejto časti uplatneného nároku navrhovateľa, so zreteľom
i na hospodárnosť konania, sa s konaním o návrhu na začatie konania v časti o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, v ktorom sa rieši otázka základu uplatneného nároku na náhradu mzdy,
podľa posúdenia súdu na spoločné konanie nehodili. Vo vylúčenom konaní sa súd vysporiada s návrhom

navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu v časti uplatnenej náhrady mzdy a v konečnom rozhodnutí
sa súd vyporiada tiež z trovami celého konania.

Tento rozsudok súd vyhlásil na pojednávaní dňa 28.1.2013, na ktorom vec prejednal i v neprítomnosti
riadne a včas predvolaného odporcu a jeho právneho zástupcu postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,

nepovažujúc dôvod pre ktorý právny zástupca odporcu, podaním doručeným súdu dňa 25.1.2013,
požiadal o odročenie pojednávania ("mimoriadna zahraničná cesta"), bez bližšieho zdôvodnenia a
preukázania potrebnosti a naliehavosti, za dôležitý.