Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Tóthová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/86/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110231153
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3110231153.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko

a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270 proti žalovanej X. D., štátnej občianke SR, bytom Y.
nad X., M.. O. XXX/X o zaplatenie 517,26 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 185,32 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
31.7.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 4.3.2009 č. A 4285991 v
čl. 2 pod bodom 2.5 (v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti Účastníka v bode 2.3 alebo 2.4,
najmä ale nielen nezaplatenia splatnej ceny za Služby, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutuvovýške 331,94EUR.,akoajvčasti,žezmluvnúpokutu budeÚčastníkpovinnýzaplatiťPodniku

bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti“) je n e p r i j a t e
ľ n o u a z toho dôvodu neplatnou.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 517,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%, ako
aj náhradu trov konania. Uviedol, že zapožičal žalovanej na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní
služieb GSM jednu mikroprocesorovú kartu - SIM. Táto karta bola vložená do mobilného telefónu
za účelom užívania služieb žalobcu žalovanou. Pohľadávka žalobcu vznikla neuhradením služieb vo
výške 185,32 Eur a nezaplatením dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur. Keďže žalovaná na

pokus o pokonávku nereagovala, žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy cestou súdu.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej zásielky
doručoval ukladaním v spise , a to s prihliadnutím na ustanovenie § 48 ods. 4 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na to, čo uviedli účastníci. Na základe toho dospel k záveru, že
žaloba žalobcu bola dôvodná iba čiastočne. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento
skutkový stav:Zo Zmluvy o pripojení a poskytovaní služieb GSM č. A 4285991 zo dňa 4.3.2009 súd zistil, že
žalobca požičal žalovanej u 1 mikroprocesorovú kartu - SIM. Tejto SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX za účelom užívania služieb poskytovaných žalobcom. Účastníci tejto

zmluvy (žalobca a žalovaná) uzatvorili v ten istý deň aj Dodatok k uvedenej zmluve, predmetom
ktorého bola aktivácia účastníckeho programu „Paušál 100 “ a dohoda o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia typu Samsung SHG - J700 za kúpnu cenu 1 Euro. Z uvedeného
dodatku je zrejmé, že účastníci si v ňom dohodli úpravu vzájomných práv a povinností. Jeho súčasťou
bola aj dohoda o zmluvnej pokute.

Zpredložených faktúrapokusuopokonávkumalsúdzapreukázané,žežalovanánezaplatila žalobcovi
riadne a včas cenu za poskytnuté služby a to vo výške 185,32 Eur za obdobie od 4.3.2009 - 18.5.2009.
Žalovaná bola listom zo dňa 16.7.2009 vyzvaná k zaplateniu tejto sumy, avšak bezvýsledne.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia :

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený zmluvou o pripojení zo dňa 4.3.2009,
Dodatkom k tejto zmluve a všeobecnými zmluvnými podmienkami. Tento vzťah je možné považovať
za zmiešanú zmluvu podľa § 491 Občianskeho zákonníka, ktorá má prvky zmluvy o pripojení zák. č.
610/2003 Z.z., ale aj znaky kúpnej zmluvy podľa § 588 Obč. zákonníka.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 o elektronickom pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.4 písm. a,b/ predtým citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Na základe vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi
žalobcom a žalovanou vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah podľa ktorého žalobcovi, ktorý je
oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanej
mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako

aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej
sieti. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných
podmienok) ich podpísaním, a preto jej vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť,
teda zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé , že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa

ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva
o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z.z., ale aj kúpna zmluva podľa § 588 Obč. zákonníka) môže mať
povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty.

Zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou dňa 4.3.2009 spolu s jej Dodatkom v danej veci má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť,

keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý
pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Podľa § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na toto ustanovenie bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva č. A 4285991 zo dňa 4.3.2009
neobsahovala neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky

za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaná
neuhradila. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby
súd nezistil, že by boli porušené práva žalovaného ako spotrebiteľa. Preto ju súd zaviazal k povinnosti
zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby v sume 185,32 Eur.

Keďže sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu vo výške 185,32 Eur dostala do omeškania, má

žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí
byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. l,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj
úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje

vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku
omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre,
bola výška úrokov z omeškania 4,5%. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 9%,

teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z
omeškania.

Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 331,94 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli uvedené v Dodatku
k zmluve o pripojení.

Osobitný zabezpečovacím prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná
(konvenčná ) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba
rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnouochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o
zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo
sa priečiť dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danej veci mal súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení a jej
dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy(tak ako bolo predtým uvedené). Preto
aj dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva.

V konkrétnom prípade žalobca, ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovanou, ako spotrebiteľom,
osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky. Žalobca zmluvnou

pokutou v prejednávanej veci zabezpečoval poskytnutie a predaj mobilného telefónu žalovanému za
akciovú cenu bez uvedenia skutočnej hodnoty predmetného mobilu. Za túto výhodu (ktorej hodnotu
žalovaná nepoznala) sa žalovaná zaviazala k „viazanosti“ 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si
plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne by za ne platila napríklad až
do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti. Aj vtedy by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu

v plnej výške.

Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ , ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku by
bol viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb žalobcu a bez ohľadu
na výšku nezaplatených služieb. V konkrétnom prípade došlo k porušeniu zmluvných podmienok po
uplynutí jedného mesiaca poskytovania služieb a výška nezaplateného hovorného predstavovala iba

sumu 185,32 Eur, čo je neporovnateľnou sumou vo vzťahu k výške pokuty, ktorú žalobca uplatňuje.

Žalobca odvíja svoje právo na zaplatenie pokuty aj od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry
za poskytnuté služby, aj keď následne od zmluvy odstúpil. Žalobca, ako dodávateľ, teda prestal
poskytovať preukázateľne žalovanej ako spotrebiteľovi služby za zvýhodnené ceny tak ako to v rámci
dojednaného programu dohodol. Aj preto sa zmluvná pokuta javí byť neprimeranou.

Takúto podmienku súd preto považoval v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka za neprijateľnú.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté, alebo
jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom žalovaným považuje za neprijateľné a
určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia

hmotnoprávneho charakteru, za neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi
právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutej
zmluvnej pokuty zamietol.

Pokiaľ ide o moderačné právo vyplývajúce z ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka nemohol
ho súd v danej veci aplikovať, nakoľko ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť

pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti občianskoprávneho kódexu. Okrem toho
neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.

Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania , nepriznal súd s poukazom na predtým
uvedené ustanovenia, náhradu trov konania žiadnemu z nich.

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd

(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.