Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/223/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109210832
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7109210832.10

Rozhodnutie

38C/223/2009-106 7190210832

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne JUDr. Jozefa
Dudovičová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné
družstvo, so sídlom Púpavová 65, 841 04 Bratislava, zastúpená JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom
so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica proti žalovaným v : 1.rade: Ľ. T., O.. P., L..XX.X.XXXX,

Š. X, T., E. X.O. R. N., L..X.X.XXXX, Y. XX, T., E. X.O. R. P., L..XX.XX.XXXX, E. X, T., E. X.O. C. X.,
L..XX.X.XXXX,J.XX,T.,E.X.O.S.Ž.,L..XX.X.XXXX,T.X,T.,E.XX.O.M.T.,L..XX.X.XXXX,G.XX,J.,E.
XX.O. N. N.,L..XX.X.XXXX, Š. X, T., E. XX.O. S. J., L..XX.X.XXXX, J. XXX, E. XX.O. K. L., L..X.X.XXXX,
T. X, T., X. M. K. K., X. Okresného D. T. W., E. XX.O. C. T., L..X.X.XXXX, J. XX, T., E. XX..O. X. A.,
L..X.X.XXXX, J. XX, T. v konaní o zaplatenie 3.983,60 EUR (120.010,-Sk) s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa z m e n u ž a l o b y podľa návrhu žalobkyne zo dňa 14.2.2003 tak, že žalovaná vo
4.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 202,02 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od 27.10.1999 do zaplatenia, žalovaná v 8.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 255,03 EUR spolu s 18%
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, žalovaná v 9.rade je povinná
zaplatiť žalobkyni 161,49 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do
zaplatenia, žalovaná v 12.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 139,81 EUR spolu s 18% ročným úrokom z

omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, žalovaná v 14.rade je povinná zaplatiť žalobkyni
747,66 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia.

Konanie voči žalovanej v 1.rade o zaplatenie istiny 9,13 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne
z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči žalovanej v 7.rade o zaplatenie istiny 2,76 EUR a úroku
z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči žalovanej v 11.rade o
zaplatenie istiny 10,16 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do

zaplatenia, voči žalovanej v 13.rade o zaplatenie istiny 1,89 EUR a úroku z omeškania vo výške 18%
ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči žalovanej v 15.rade o zaplatenie istiny 81,62 EUR
a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči
žalovanému v 16.rade o zaplatenie istiny 0,90 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto
sumy od 27.10.1999 do zaplatenia z a s t a v u j e .Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 109,44 EUR na účet Okresného súdu Košice
I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.7.2000 domáhala voči

žalovanej v 1.rade zaplatenia 33.119,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999
do zaplatenia,

žalovanej v 2.rade zaplatenia 4.641,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti

rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 3.rade zaplatenia 11.136,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999
až do zaplatenia,

žalovanej vo 4.rade zaplatenia 6.041,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 5.rade zaplatenia 394,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 6.rade zaplatenia 4.782,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 7.rade zaplatenia 7.300,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti

rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 8.rade zaplatenia 7.627,- Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 9.rade zaplatenia 4.829,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 10.rade zaplatenia 108,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 11.rade zaplatenia 518,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 12.rade zaplatenia 4.173,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti

rozsudku do zaplatenia,

žalovanej v 13.rade zaplatenia 5.071,-Sk a 18% ročný úrok z omeškania z tejto sumy od právoplatnosti
rozsudku do zaplatenia, v celkovej výške 89.739,-Sk s príslušenstvom náhrady trov konania a trov
právneho zastúpenia.

Svojžalobnýnávrhvočižalovanýmv1.až13.radeodôvodnilatým,žežalovanípracovaliunejnazáklade

pracovných zmlúv, ktorých súčasťou boli dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverenom
tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiále a iných hodnotách, ktoré prevezmú k vyúčtovaniu.
Dňa 17.5.1999 až 18.5.1999 (na pojednávaní 7.2.2002 žalobkyňa opravila nesprávne uvedený dátum v
žalobe) bola žalobkyňou vykonaná inventúra v PJ Supermarket 003 Košice, pri ktorej bolo za inventúrne
obdobie od 18.1.1999 do 17.5.1999 zistené manko vo výške 206.057,-Sk. Opravným záznamom č.11zo dňa 29.9.1999 bola výška manka upravená na sumu 203.231,-Sk a následne sa dňa 26.10.1999
konalo mimoriadne zasadnutie UIK žalobkyne, na ktorom bol prerokovaný tento inventarizačný rozdiel -
manko na základe vyúčtovania č.39/5/99 a bolo rozhodnuté o jeho rozúčtovaní medzi žalovaných v 1. až

13.rade. Celková žalovaná suma voči žalovaným v 1. až 13.rade bola 89.739,-Sk,-Sk s príslušenstvom.

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 25.6.2001 domáhala rozšírenia žaloby voči ďalším trom zamestnancom,
voči ktorým boli predpísané k úhrade podiely na vzniknutom manku v zmysle zápisu z mimoriadneho
zasadnutia z ÚIK (z 26.10.1999), ktoré neuhradili takto :

- voči žalovanej v 14.rade zaplatenia 22.358,-Sk s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia,

- voči žalovanej v 15.rade zaplatenia 5.575,-Sk s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia,

- voči žalovanému v 16.rade zaplatenia 2.338,-Sk s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia. Spolu tak žalovaná suma bola 120.010,-Sk. Celková
žalovaná suma voči žalovaným v 1. až 16.rade je 3.983,60 EUR (120.010,-Sk) s príslušenstvom.

Žalovaná v 9.rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.6.2000 uviedla, že u žalobkyne pracovný pomer
ukončila k 30.4.1999 a keďže podkladom na náhradu škody je vyúčtovanie č.39/5/1999 za obdobie od
18.1.1999 do 17.5.1999 je podľa nej neisté, v ktorom období toto manko vzniklo a teda žaloba voči nej
je nedôvodná.

Žalovaná v 3.rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.6.2001 navrhla uzavretie dohody o splácaní časti

schodku z dôvodu, že je samoživiteľka maloletého syna a jediným jej príjmom je rodičovský príspevok
ale aj napriek tomu za celé obdobie jej pracovného pomeru nikdy bez zaplatenia z predajne nevyniesla
žiaden tovar, ani neporušila pracovnú zmluvu tak, aby mohlo dôjsť k vzniku schodku.

Žalovaná v 7.rade vo vyjadrení k žalobe dňa 5.5.2001 nesúhlasila s vyčísleným mankom z dôvodu, že
prácu vykonávala a podľa najlepšieho svedomia a vedomia a podklady o vyčíslení manka nevidela, nie

sú jej známe.

Žalovaná v 10.rade k žalobe dňa 8.6.2001 k vyjadreniu pripojila poštovú poukážku o zaplatení sumy
108,-Sk a vyjadrila nesúhlas so zaplatením úrokov a súdnych poplatkov.

Žalovaná v 1.rade dňa 16.6.2001 navrhla žalobu zamietnuť a uviedla, že pracovala u žalobkyne
ako vedúca predajne a manko vyčíslené v žalobe neuhrádzala z dôvodu, že v inventúre sa zistili

nedostatky u žalobkyne, ktoré sú v štádiu vyšetrovania a už počas inventúrneho obdobia od 18.1.1999
do 17.5.1999 informovala žalobkyňu o nedostatkoch na predajni, t.j. o nezabezpečení predajne, o počte
zamestnancov, ako aj o nedostatkoch v počítačovom programe.

Žalované vo 4. a v 8.rade vo svojich identických vyjadreniach k žalobe dňa 11.6.2001 navrhli žalobu
zamietnuť s tým, že výška schodku je neurčitá, pretože žalobkyňa uvádza rôzne sumy, raz 89.739,-Sk,

na inom mieste vyššiu sumu, že nie je presne určený a zrejmý spôsob určenia podielov voči jednotlivým
žalovaným, že opakovane upozorňovali žalobkyňu na nedostatky na prevádzke, napr. na ich úseku, na
predaj mäsa a mäsových výrobkov mäso odvážili, zabalili a podali ho zákazníkovi cez pult s tým, že
zákazník za tovar zaplatil až pri pokladni, pracovali za pultom, nie priamo na predajni a nevedia, akým
spôsobom schodok vznikol a akého tovaru sa schodok týka, bolo nedostatočné zabezpečenie ochrany

prevádzky, predajné priestory boli pomerne veľké, na dozore nebol dostatok zamestnancov, nefungovalo
signalizačné bezpečnostné zariadenie, tovar nebol označený čiarovými kódmi, celkovo boli ochranné a
bezpečnostné zariadenia nepostačujúce a tak aj vzhľadom na nedostatok zamestnancov nebolo možné
zabrániť krádežiam tovaru zákazníkmi, pričom zamestnanci opakovane upozorňovali žalobkyňu na tieto
nedostatky. Uviedli, že na tejto prevádzke boli opakovane vykazované schodky, ktorých pôvod nebolzisťovaný, pričom zamestnankyne boli pravidelne podrobované kontrolám zodpovednou pracovníčkou
prevádzkovej jednotky zameraným na zistenie, či neodnášajú tovar, na ktorý nemajú bloček. Poukázali
na to, že voči nim nebolo nikdy zistené porušenie pracovnej disciplíny.

Žalovaná v 15.rade vo vyjadrení k žalobe dňa 14.8.2001 uviedla, že žiada o prešetrenie úhrady výšky
manka, nakoľko v tom čase ešte pracovala u žalobkyne v Jednote SD Považská Bystrica, kde jej bolo
zrážané zo mzdy 500,-Sk mesačne.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej v 14.rade, súd jej podľa §29 ods.1 O.s.p. Uznesením
č.k.18C/1241/2000-356 dňa 23.4.2009 ustanovil opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v

spise, uznesením o vyhlásení konkurzu, pracovnými zmluvami, dohodami o hmotnej zodpovednosti,
inventarizačným zápisom o inventarizácii hospodárskych výsledkov, vyúčtovaním manka, rozúčtovaním
manka, opravným záznamom, zápisom z mimoriadneho zasadnutia ÚIK, výzvami k úhrade, listami o
započítaní, výpoveďami účastníkov konania, písomnými podaniami účastníkov, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Aktívnu legitimáciu žalobkyne mal súd preukázanú zo skutočností zistených z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Trenčín, oddiel Dr, vložka č.109/R, podľa ktorého právnym predchodcom
žalobkyne (pred vyhlásením konkurzu 2K 221/04) bola COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné
družstvo, ktoré bolo založené ustanovujúcou členskou schôdzou dňa 22.4.1994 s pôvodným
názvom JEDNOTA spotrebné družstvo Považská Bystrica. Uznesením Krajského súdu v Bratislave

č.k.2K221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol na majetok úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica,
spotrebné družstvo vyhlásený konkurz.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa mala so žalovanými uzavreté zmluvy takto:

žalovaná v 1.rade uzavrela pracovnú zmluvu 23.1.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 16.1.1998,

žalovaná v 2.rade uzavrela pracovnú zmluvu 17.1.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 17.1.1998,

žalovanáv3.radeuzavrelapracovnúzmluvu17.11.1998adohoduohmotnejzodpovednosti17.11.1998,

žalovanáv4.radeuzavrelapracovnúzmluvu17.11.1998adohoduohmotnejzodpovednosti17.11.1998,

žalovaná v 5.rade uzavrela pracovnú zmluvu 10.5.1999 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 10.5.1999,

žalovanáv6.radeuzavrelapracovnúzmluvu24.11.1997adohoduohmotnejzodpovednosti24.11.1997,

žalovanáv7.radeuzavrelapracovnúzmluvu17.11.1997adohoduohmotnejzodpovednosti17.11.1997,

žalovaná v 8.rade uzavrela pracovnú zmluvu 24.2.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 24.2.1998,

žalovaná v 9.rade uzavrela pracovnú zmluvu 31.3.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 31.3.1998,

žalovaná v 10.rade uzavrela pracovnú zmluvu 18.2.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 18.2.1998,

žalovaná v 11.rade uzavrela pracovnú zmluvu 30.4.1999 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 30.4.1999,

žalovaná v 12.rade uzavrela pracovnú zmluvu 18.3.1999 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 18.3.1999,

žalovaná v 13.rade uzavrela pracovnú zmluvu 2.1.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 2.1.1998,

žalovaná v 14.rade uzavrela pracovnú zmluvu 16.3.1998 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 16.3.1998,žalovaná v 15.rade uzavrela pracovnú zmluvu 26.11.1997 a dohodu o hmotnej zodpovednosti
27.11.1997

žalovaný v 16.rade uzavrel pracovnú zmluvu 1.2.1999 a dohodu o hmotnej zodpovednosti 1.2.1999.

Súčasťou vyššie citovaných dohôd o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverenom tovare, obaloch,
hotovostiach, ceninách, materiále a iných hodnotách, ktoré zamestnanci prevezmú k vyúčtovaniu, je
dohoda, že ak na prevádzke bude pracovať viacero zamestnancov, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej
zodpovednosti zodpovedajú všetci spoločne za vzniknutý schodok, pričom podiely náhrady na schodku
sa vypočítavajú v podiele, ktorým bol podľa zákonných ustanovení zodpovedá funkcií, ktorú v kolektíve
vykonáva. Všetky dohody o hmotnej zodpovednosti teda mali charakter spoločnej dohody o hmotnej

zodpovednosti.

Dňa 14.5.1999 JEDNOTA spotrebné družstvo, odbor kontroly a inventarizácie vydal príkaz č.38/99 na
vykonanie inventúry v prevádzke 003 Košice s cieľom kontroly stavu pokladničnej hotovosti, zásob
tovaru, obalov, váhy, v čase od 17.5.1999 do 18.5.1999.

Z Vyúčtovania č.39/5/99 zo dňa 16.8.1999 vyplýva, že na prevádzke 003 Košice v rámci inventúry

vykonanej v dňoch od 17.5.1999 do 18.5.1999 bolo zistené manko vo výške 206.057,-Sk. Táto suma
manka bola opakovane zmenená a to : Opravným záznamom č.11 zo dňa 29.9.1999 na sumu 203.231,-
Sk, ďalej Opravným záznamom č.4 dňa 9.3.2000 na sumu 207.050,-Sk a Opravným záznamom č.22
z 15.8.2000 na sumu 204.735,-Sk.

Dňa 24.9.1999 bolo manko zistené v rámci inventúry vykonanej v dňoch od 17.5.1999 do 18.5.1999

vo výške 203.231,-Sk rozúčtované na jednotlivých zamestnancov, okrem žalovaných v 1.-16.rade aj na
ďalších zamestnancov.

Zo Zápisu z mimoriadneho zasadnutia ÚIK zo dňa 26.10.1999 na PJ 003 Košice vyplýva, že na
zasadnutí ÚIK bol s prítomnými zamestnancami žalobkyne, t.j. so žalovanými v 1., 3., 14., 15. a 16.rade
prerokovaný inventarizačný rozdiel - manko vo výške 203.231,-Sk za inventarizačné obdobie 18.1.1999

- 17.5.1999, kedy žalovaná v 1.rade, ako vedúca PJ uviedla, že „tovar pri inventúre bol spísaný,
opätovneprekontrolovaný,kdesanašliajrozdiely,naktoréneprišlipracovníčkyprikontroleinventúrnych
stavov“, dlh voči žalobkyni uznala so splatením pri rozviazaní pracovného pomeru. Žalovaná v 3.rade,
ako operátorka do Zápisu z mimoriadneho zasadnutia ÚIK uviedla, že manko si nevie vysvetliť, úhradu
vo výške 10.931,-Sk sa zaviazala zaplatiť v uznaní dlhu pri rozviazaní pracovného pomeru. Žalovaná

v 15.rade, ako predavačka v zápise uviedla, že si nie je vedomá manka alebo žeby ho spôsobila,
pracovala čo najlepšie, nevie si vysvetliť, prečo vzniklo takéto manko a zaviazala sa ho splácať v
mesačných splátkach po 500,-Sk zrážkou zo mzdy. Žalovaný v 16.rade na zasadnutí do zápisu uviedol,
že si nie je vedomý, že by spôsobil manko a rozdiel vo fľašiach mohol vzniknúť aj tým, keď spoločne
aj s pani vedúcou a G..J., G..G., upozorňovali na rozdiel vo fľašiach, aby na tento úsek bol pridelený

konkrétny pracovník, pričom vedúca jednotky uviedla, že „to berie na vedomie, ale toto nie je jej starosť“.
Manko sa zaviazal splatiť prevodom z kaucií 1.600,-Sk, rozdiel uhradí zrážkou zo mzdy mesačne 500,-
Sk v splátkach. Žalovaná v14.rade, ako zástupkyňa PJ v zápise uviedla, že fyzicky bol súpis tovaru
vykonaný správne, bol prekontrolovaný, čo sa týka inventúrneho rozdielu dodáva, že v žiadnom prípade
sa nepodieľala na vytvorení tohto inventúrneho rozdielu, napriek jej funkcii o mnohých veciach nebola

vedúcou PJ dostatočne informovaná, mnohé veci sa dozvedela cestou personálu, ktoré sa udiali počas
jej neprítomnosti na PJ. Manko sa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 1.000,-Sk. Ostatní
žalovaní, t.j. v v 2., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12. a 13.rade na zasadnutí ÚIK neboli prítomní.

Na pojednávaní dňa 7.2.2002 žalovaná v 2.rade uviedla, že na predajni bolo stále málo zamestnankýň,
nevedeli zabezpečiť ochranu tovaru pred krádežou a o predajni bolo známe, že sa v nej dobre kradne,

ničsanezmeniloajnapriektomu,žeopakovaneupozorňovalisvojichnadriadených natentonedostatok.
Predajňa bola pomerne veľká, bol to supermarket a keď boli 3-4 na predajni, nedalo sa ustrážiť, aby sa
nekradlo, kradli zákazníci. Ďalej sa nelepili kolky, ktoré mali ochraňovať tovar pred krádežou, pretožezvukové bezpečnostné zariadenia boli namontované, ale boli nefunkčné a kódy sa nelepili preto, lebo
údajnebolidrahé.Bezpečnosťbolanedostatočná,ajkeďmalikamera,takväčšinouprinejniktonesedel,
lebo ich bolo málo. Ďalej uviedla, že opakovane upozorňovala na nedostatky ústne nie písomne vedúcu

predajne, žalovanú v 1.rade, ďalej G.. I., ktorá chodila s Považskej Bystrice, pána J., ktorý v tom čase
pracoval v Jednote v Košiciach. Podľa nej veľkým nedostatkom tejto predajne bolo, že regály boli vysoké
a cez ne nebol rozhľad po celej predajni, na čo opakovane upozorňovali, avšak táto situácia sa takisto
nezmenila.

Žalovaná v 3.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedla, že u žalobkyne pracovala ako operátorka od

17.11.1997dooktóbra1999,kedyajuznalaschodokvovýške10.931,-Skalenezaplatila,akooperátorka
preberala tovar, ktorý nahadzovala do počítača, dôvod schodku si nevdela vysvetliť a neuznala ho.

Žalovaná vo 4.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedla, že pracovala u žalobkyne ako pokladníčka -
predavačka, na oddelení mäsa, potvrdila výpoveď žalovanej v 2.rade ohľadne nedostatkov na predajni
a aj k tvrdeniu, že sa o tejto predajni vedelo vo všeobecnosti, že sa „v nej dobre kradne“. Uviedla, že
opakovane upozorňovali a oznamovali na tieto nedostatky žalobkyni, no nič sa nedialo ani napriek tomu,

že na tejto predajni bol neustále zisťovaný schodok.

Žalovaná v 5.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uznala svoj podiel na manku vo výške 394,-Sk
napriek tomu, že mala voči nemu námietky, pretože v rámci inventarizačného obdobia (pracovný pomer
uzatvorila 11.5.1999) pracovala na predajni iba 6 dní.

Žalovaná v 6.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedla, že u žalobkyne pracovala od 24.11.1997 ako

predavačka až do 30.4.1999, nepodpísala svoj podiel zodpovednosti na schodku, v celom rozsahu sa
pripojila k výpovedi žalovanej v 2. a 4.rade o nedostatkoch na predajni a k nízkemu počtu zamestnankýň,
uviedla, že v čase keď začínala, pracovalo tam 5-6 zamestnankýň, neskôr už iba 3-4 na celú predajňu. A
keďže musela aj vykladať tovar, nemohla strážiť predajňu, okrem toho občas zastupovala aj na oddelení
zeleniny, mala na starosti aj lahôdky a syry. Uviedla, že opakovane upozorňovali nadriadených, že regály

nie sú dobre usporiadané, ale odpoveď žalobkyne bola stále rovnaká, že je to v poriadku, že „keď to
takto môže fungovať v Považskej Bystrici tak musí aj u nich“. Takisto uviedla, že aj v predchádzajúcom
inventarizačnom období platila podiel na schodku.

Žalovaná v 7.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedla, že u žalobkyne pracovala od 17.11.1997 do
1.7.1999 ako pokladnička, predavačka. Pamätala sa na situáciu, keď s G..I. preberali problémy ohľadne

zabezpečenia bezpečnosti na prevádzke. Stávali sa aj také situácie, že tovar nebol nahodený v počítači,
pričom bol na predajni, mohli tak z toho vzniknúť nezrovnalosti.

Žalovaná v 8.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedla, že u žalobcu pracovala na základe pracovnej
zmluvy od 24.2.1998 do 30.8.1999 a pracovala na oddelení predaja mäsa, bol to pultový predaj, neplatilo
sa však pri pulte, ale pri pokladni, takže si zákazník mohol mäso uložiť aj do tašky, ale predavačky boli

sústavne kontrolované pri odchode z pracoviska kontrolou obsahu tašky a kabelky.

Žalovaná v 13.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedla, že jej pracovný pomer u žalobkyne vznikol
4.1.1998 a pracovala na pozícii predavačky - pokladničky, v rámci tohto inventarizačného obdobia
pracovala asi mesiac, pretože bola dlhodobo práceneschopná, nebola prítomná ani pri vykonaní
inventarizácie a ani nikoho na svoje zastupovanie nesplnomocnila, pričom žalobkyňa po vykonanej

inventarizácii jej poslala domov zápisnicu z ÚIK, keď sa dozvedela o tom, že bol zistený a vyčíslený
schodok. V plnom rozsahu sa pripojila k výpovediam ostatných žalovaných.

Žalovaná v 15.rade na tomto pojednávaní uviedla, že a jej pracovný pomer vznikol od 26.11.1997
a trval do 29.2.2000 a že uznala svoj podiel na schodku, ktorý začala splácať, bola prítomná pri
inventarizácii a podpísala inventarizačný zápis, v celom rozsahu pripojila k výpovediam žalovaných o

nedostatkoch na predajni. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa voči nim viedla aj ďalšie tri konaniaza predchádzajúce inventarizačné obdobia, pretože neustále tam boli zisťované manká v predajni a že
po vykonaní inventarizácie im nebol výsledok inventarizácie oznámený, ale až o niekoľko dní po jeho
ukončení, niekedy aj až po pol roku.

Žalovaný v 16.rade na pojednávaní dňa 7.2.2002 uviedol, že u žalobkyne pracoval od 1.2.1999 do
apríla 2000, takže nebol prítomný za celé inventarizačné obdobie na prevádzkovej jednotke, pracoval
ako predavač - pokladník a uviedol, že ich bolo na predajni veľmi málo a niekedy sa stalo, že musel
od predajne odísť a preberať fľaše, lebo to nemal kto urobiť a zákazníci boli veľmi nespokojní. Tovar
nemohli dostatočne chrániť pre nedostatky, ktoré boli zavinené žalobkyňou, pretože neboli namontované

ochranné kódy na tovare, aj napriek tomu, že tam boli senzory, kamera bola neúčinná, keďže za ňou
nikto nesedel pre nedostatok zamestnancov. Uviedol, že najprv uznal schodok a z neho vyše 3.000,-
Sk zaplatil a k úhrade mu zostáva 2.338,-Sk, ktoré však nie je ochotný zaplatiť, pretože so žalobou
nesúhlasí, osobne na predajni pristihol zlodejov, ako vynášajú tovar z predajne.

Na pojednávaní dňa 18.3.2004 žalovaná v 9.rade uviedla, že u žalobkyne pracovala od 1.4.1998
do 30.4.1999, v čase inventarizácie už nebola v pracovnom pomere u žalobkyne, nezúčastnila sa

inventarizácie, nedozvedela sa ani o tom, že na pracovisku bolo zistené manko a v akej výške. Uviedla,
že opakovane a sústavne boli kontrolované zamestnankyne pri odchode z pracoviska nemohli nič
vynášať, boli funkčné kamery, ktoré všetko kontrolovali. Nevedela uviesť, či pri kamerách niekto sedel,
pretože ona pri nich nesedela. Z pracoviska odchádzali stále zadným vchodom, čiže nie cez predajňu.
Uviedla, že v predchádzajúcom inventarizačnom období bolo u žalobkyne zistené manko, ktoré splácala

tak, ako všetci ostatní.

Žalovaná v 12.rade na tomto pojednávaní uviedla, že u žalobcu pracovala do konca augusta 1999, preto
nie je ochotná zaplatiť schodok, ktorý sa od nej požaduje vo výške 4.212,-Sk za štyri mesiace, pretože
sa domnieva, že na pracovisku boli zamestnankyne sústavne kontrolované, nemohli odtiaľ nič vyniesť,
pretože žalovaná v 1. a v 14. rade im kontrolovali tašky a občas aj vrecká. Inventarizácie dňa 17.5.1999

sa osobne zúčastnila, pamätá sa na to, že prebiehala dosť chaoticky, pretože inventarizačná komisia
najprv zistila, že stav nesedí, potom po prepočítaní zistila, že stav sedí, tovar bol na predajni, všetok
zrátaný s tým, že nebol problém, tento sa nachádzal na predajni a v sklade a na chodbách. Uviedla,
že obyčajne boli na predajni tri predavačky, ktoré museli aj tovar vykladať, aj strážiť nakupujúcich čo sa
fyzicky zvládnuť nedalo, preto má vedomosť, že na predajni sa často kradlo.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.3.2004 uviedla, že v inventarizačnom období nebolo vykonané žiadne
šetrenie orgánmi činnými v trestnom konaní na krádeže.

Žalované v 2., 4., 8., 9., 12., 13., 15. a 16.rade na pojednávaní 18.3.2004 uviedli, že pokiaľ prichytili
nejakého zlodeja s tovarom, ktorý tovar ukradol, tak tento tovar okamžite vrátili do predajne, opakovane
upozorňovali žalovanú v 1.rade ako vedúcu predajne, že je ich málo na predajni, že nestíhajú ustrážiť

celú predajňu, že široko ďaleko bolo známe, že na tejto predajni sa veľmi dobre kradne, aj preto, že
na predajni boli vysoké regály. Uviedli, že v súčasnosti fungujú už všetky nimi navrhované opatrenia,
dokonca je tam zabezpečená aj bezpečnostná služba. Ďalej uviedli, že nezrovnalosti v stavoch mohli
nastať aj v tom, že tovar často nešiel cez pokladňu, teda tak, že bol tovar prijatý do hlavného počítača
v sklade a následne keď ho chceli predať zákazníkovi bol v pokladni nulový stav, to sa potom upravilo

tak, že išli dozadu k počítaču, tam im dali iný kód a potom cez tento nový kód prešiel tovar a tak ho
mohli potom predať.

Žalobkyňa dňa 9.2.2004 uviedla, že počas inventarizačného obdobia od 18.1.1999 do 17.5.1999 boli
opakovane prichytení zlodeji pri krádeži v tejto prevádzkovej jednotke, avšak nie je vedené šetrenie
orgánmi činnými v trestnom konaní. Prílohou podania sú aj rukou písané zápisy, z ktorých vyplýva,

že dňa 13.2.1999 v čase o 14.40 za prítomnosti hliadky OO PZ Košice Sever bol spísaný záznam
(nadstrážmajster Dedinský) v predajni COOP na ul. Belehradská č.20 o drobnej krádeži, bol zadržaný
N. I., ktorý z predajne odcudzil dva kusy kávy Eduscho, jeden kus kávy Capuccino, jeden kus vegety,
tovar v celkovej hodnote 186,80Sk. Podľa ďalšieho zápisu zo 16.2.1999 o 7,30 hod. došlo ku krádežidezodorantu v sume 74,30 Sk, dňa 6.3.1999 o 12.20 hod. (záznam spísal nadstrážmajster G.) došlo ku
drobnej krádeži (záznam spísal nadstrážmajster T. S. T.) zadržaný bol Lukáč Ľubomír, ktorý z predajne
odcudzil dve vegety v hodnote 187,20 Sk, ktorý sa priznal, že už viackrát v tejto predajni odcudzil tovar,

ďalej dňa 22.3.1999 došlo ku krádež tovaru v hodnote 574,80 Sk, zadržaný bol B. Y..

Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 26.5.2004 uviedol, že na prevádzkovej jednotke Jednoty
Supermarket003Košicepredvznikomposudzovanéhomankaod17.5.1999do18.5.1999bolivykonané
iné inventúry a to : v období od 10.8.1998 do 18.1.999, kde bolo zistené manko vo výške 36.345,-
Sk (vedúca K.), v období od 26.1.1998 do 10.8.1998, kedy bolo zistené manko vo výške 200.128,-

Sk (vedúca K.), v období od 18.5.1999 do 30.9.1999, kedy bolo zistené manko vo výške 770.175,-Sk
(vedúca P.-T.), v období od 30.9.1999 do 17.1.2000, kedy bolo zistené manko vo výške 231.902,-Sk
(vedúca Novotná).

Napojednávanídňa27.5.2004žalovanáv1.radevosvojejvýpovediuviedla,ževposudzovanomobdobí
vykonávala funkciu vedúcej prevádzkovej jednotky Supermarket 003 v Košiciach a mala uzavretú aj
hmotnú zodpovednosť, v období pred pracovala na tejto prevádzkovej jednotke žalobcu ako pokladníčka

a preto vedela, že aj jej predchodkyňa pani Vašková mala manká, preto sa už vtedy zaoberala tým, čo
tieto sústavné manká spôsobuje, preto už v čase prvého inventarizačného rozdielu informovala vedenie
žalobkyne a dožadovala sa nápravy, operátor p. T. mal pomerne časté zásahy do počítača a pomerne
rozsiahle, napr. raz týždenne počítač vypúšťal preplnenie fliaš, sama tak zistila veľké rozdiely najmä v
evidencii fliaš, tieto nedostatky opravil G..T. bez ich spoluúčasti, ďalej fľaše sa prijímali po 5,-Sk ale cez

pokladňu sa vydávalo za fľaše 2,-Sk, čiže aj tu vznikali veľké finančné rozdiely. Na túto skúsenosť prišla
aj zástupkyňa G..N., čo oznámili aj inventarizačnej komisii. Po vykonaní inventarizácie prišli z vedenia z
Považskej Bystrice, predložili rozpočet manka na každú osobu a to bolo všetko, s problémami, s ktorými
boli oboznamovaní nezaoberali. Žalovaná v 1.rade uviedla, že opakovane upozorňovala žalobkyňu na
nedostatky na predajni a aj tých, ktorí chodili na pravidelné kontroly a to G..D., predsedu družstva, pani

Y., vedúcu kontroly a inventarizácie, pani I., inšpektorku, pána T. a pána J., túto korešpondenciu od nej
prevzala jej nástupkyňa p. L.. Žalovaná v 1.rade uviedla, že inventarizácia bola síce vykonaná dobre,
všetko v predajni bolo prepočítané, ale rozdiel, ktorý vznikol ako manko nie je skutočným mankom,
ale je to umelo vytvoreným mankom, pretože vzniklo pre nedostatky v evidencii prijímania fliaš, vo
váženom tovare, najmä v banánoch, pre nesúlad medzi pokladňami a počítačom, pretože sa často

stávalo, že v pokladni nebol žiaden tovar evidovaný a pritom ho mali na predajni dostatočné množstvo
vo fyzickom stave, takže aby ho mohli predať zákazníkom, operátorka tento tovar opätovne prijímala
do stavu a takýmto spôsobom umelo navyšovala stav tovaru, v počte zamestnancov, pretože v rámci
tohto inventarizačného obdobia behom mesiaca sa vystriedalo na predajni veľmi veľa zamestnancov,
pracovali 3-4 dni, potom ukončili pracovný pomer, napríklad v čase, keď nastúpila do zamestnania ako

vedúca prevádzky 18.1.1999 uviedla, že počet všetkých predavačiek na predajni bol 21, ale behom
mesiaca sa stav tak znížil, že v jednu sobotu ráno otvárali traja a medzi nimi bola jedna operátorka,
ale vždy tam bolo veľmi málo zamestnancov. Ďalej uviedla, že na tejto predajni sa stále kradlo a
málokedy sa stalo, žeby zlodeja prichytili. Čo sa týka bezpečnostných opatrení, tak boli namontované
rámy za pokladňou ale nakoľko ochranné štítky mal len najdrahší tovar a aj u toho niektorí zákazníci

tieto ochranné štítky strhli a odhodili preč a u zvyšného tovaru nie, tak táto ochrana nebola dostatočná,
prehľadu v rámci predajne bránili aj vysoké regály, dlhé chodbičky. Ďalej tu boli problémy s počítačom
a programom, ktorý používali, nakoľko tento nesprávne evidoval stavy zásob, tieto neboli reálne, napr.
podľa stavu na predajni malo byť 372 kg banánov, pričom tieto už na predajni neboli, boli predané a
riadne prešli cez pokladňu, no napriek tomu sa neobjavili odpísané zo stavu a taký istý problém bol s

fľašami, ďalej sa stalo, že tovar, ktorý mal byť predaný, nebol evidovaný v počítači, pokladničky ho mohli
predať len tak, že sa musel opätovne stiahnuť do počítača.

Na pojednávaní dňa 16.9.2004 vypovedala svedkyňa Ľ. Q., zamestnaná u žalobkyne ako inventúrnik
- kontrolór a uviedla, že v rámci posudzovaného inventarizačného obdobia pracovala u žalobkyne ako
inventúrnička, bola opakovane menovaná do inventarizačnej komisie a zúčastňovala sa aj inventúry

na prevádzkovej jednotke, v ktorej pracovali žalovaní kde dobre poznala stav na tejto predajni.
Inventarizácia sa vykonávala podľa zaužívaných pravidiel, podľa vnútorného predpisu žalobkyne a to
tak, že fyzicky sa stav tovaru a zásob zisťoval dva krát, prvý krát pri vyhlásení inventarizácie, kedy
žalované napočítali stav zásob, pričom nechali pri tovare lístočky so stavom zásob. Pred začatíminventarizácieinventarizačnákomisiazískalastavúčtovnýzpočítača,takžeišlootzv.predbežnýúčtovný
stav, resp. finančnú analýzu a táto sa odovzdala aj v jednom vyhotovení vedúcemu prevádzkovej
jednotky. Po týchto prípravných prácach sa potom začala inventarizácia, ktorá spočívala v tom, že sa do

notebooku sa nahadzovali stavy, ktoré zistili hmotne zodpovední pracovníci fyzickým spočítaním tovaru
a tento stav sa vytlačil a vlastne bolo možné porovnávať stav v počítači so skutočným stavom, či je
všetko v poriadku. Takýto stav vytlačený z počítača sa rozdal, ale už iným pracovníkom, než ktorí robili
prvý prepočet fyzického stavu a títo porovnávali, či skutočne je správny ten stav, ktorý bol podchytený
v počítači a je takýto aj fyzický stav. Nakoniec títo pracovníci sa podpisovali pod tieto zistené zostavy.

V tom čase sa stále darili robiť ešte opravy. Nakoniec s inventarizácia končila tak, že pokiaľ všetko už
bolo uzavreté a v poriadku, tak sa porovnával stav s účtovným stavom, ktorý bol v počítači a porovnanie
účtovného a fyzického stavu vykonal samotný počítač. Nakoniec sa ako výsledok inventarizácie vytlačila
konečná finančná analýza a teda ako výsledok inventarizácie. Tento konečný účtovný stav v porovnaní
už s fyzickým stavom a s vyčíslenými rozdielmi podpisovali členovia inventarizačnej komisie, vedúci
prevádzkovej jednotky a jeho zástupcovia. Pokiaľ sa robili opravné záznamy po ukončení predmetnej

inventarizácie, tak tieto vykonávali účtovníčky a boli vyvolané reklamáciami, ktoré neboli v čase
inventarizácie dokončené. Svedkyňa mala ako inventurníčka kumulovanú funkciu, bola súčasne aj ako
inšpektorka a teda na túto predmetnú predajňu chodila pomerne často, pričom od hmotne zodpovedných
pracovníkov žiadnu sťažnosť na podmienky neevidovala a ani nevedela potvrdiť, či ich bolo na predajni
málo, alebo žeby sa tam nad mieru kradlo, dokonca má také vedomosti, že sa neobracali so žiadnymi

sťažnosťami ani na vedenie žalobkyne. Svedkyňa potvrdila, že mala nejaké vedomosti o fľašiach v
počítači na stave zásob a uviedla, že tieto problémy sa riešili na počítačovom stredisku, za ktoré
zodpovedal p. T.L. v tom čase. Na otázku žalovanej v 1.rade svedkyňa uviedla, že k námietke, že
tam bol malý počet zamestnancov uviedla, že v čase inventarizácie bol stav zamestnancov podľa nich
dostatočný, takže nevie nič o žiadnom nedostatku pracovníkov, jedine evidovala námietky týkajúce

sa vstupu do počítačových zostáv a výstupu v evidencii fľiaš, ale s týmto problémom sa zaoberali
na stredisku výpočtovej techniky v Považskej Bystrici. Svedkyňa potvrdila, že p. T. bol prítomný pri
inventarizácii a že pri tejto inventarizácii sa zistil aj rozdiel v cene tovaru v počítači u operátorky a v cene,
pod ktorou sa predával na predajni, preto na základe toho inventarizačná komisia doporučila, aby sa
námatkovo odkontrolovali ceny jednotlivých tovarov, na základe čoho G.. T. potom tieto ceny opravoval

a tento stav pretrvával štyri mesiace. Svedkyňa nemala žiadne vedomosti o pohybe pracovných síl na
tejto predajni počas inventarizácie a ani o počte zamestnancov, o pripomienkach od pracovníkov na
časté krádeže, či vysoké regály.

Z popisu spôsobu evidencie obalov v programe MOP, ktorý pre žalobkyňu zabezpečovala firma SOFTIP
Sever, a.s. Žilina, tento program bol dodaný a inštalovaný do celej siete predajní COOP Jednoty

PovažskáBystricaspoločnosťouSOFTIPSever,a.s.Žilinavroku1994,tentoprogramevidujekompletný
dokladovýsystémpredajne.Jednouzosúčastíprogramujeajevidenciadodávateľskýchobalovýchkont,
to znamená, v systéme sú zaevidované všetky pohyby s obalmi a je možné okamžite zistiť akýkoľvek
stav a pohyb konkrétneho obalu. Otvorený trh s obalovým materiálom v rámci SR, kde jeden druh
obalu je dodávaný viacerými dodávateľmi a v rôznych cenách, si vyžiadal komplexnú evidenciu obalov

a dodávateľských obalových kont. V praxi to znamená, že skladová karta obalu sa prvotne zaradí do
systému s jednou pevne definovanou nákupnou cenou a jednou predajnou cenou. Ceny obalu sa však v
priebehu času ako aj rôznymi dodávateľmi menia. Uvedený spôsob evidencie bol v programe vytvorený
na základe požiadaviek zo strany prevádzkovateľov predajní aby sa zabránilo špekulatívnym pohybom
s obalmi, aby boli obalové kontá prehľadné a plne kontrolovateľné. V prípade akýchkoľvek nejasností

mohla obsluha programu v prehľade dokladov detailne prezrieť všetky doklady a pohyby konkrétneho
tovaru a odkontrolovať ich správnosť. Kontrola správnosti danej evidencie sa vykonávala priebežne v
danom programe už viac než 10 rokov na takmer tisícky predajní v SR a ČR.

Žalovaná v 1.rade na pojednávaní dňa 11.11.2004 k vyjadreniu Softipu o spôsobe evidencie obalov v
programe MOP, že toto je postup evidencie obalov v programe Softipu, ale nie je tým preukázané, ako

sa účtovali tie fľaše, ktoré boli na inventúrnych hárkoch a prečo G.. T. vykonal opravu v údajoch MOP,
pretože sa nesprávne účtovala cena fliaš, resp. vychádzala nesprávna cena z predajne.

Na pojednávaní dňa 28.1.2005 vypovedal svedok G.. J. B., ktorý uviedol, že pracoval u žalobkyne od
decembra 1997 do augusta 2002 prevažne ako zástupca vedúceho strediska v Košiciach, vedúcimstrediska v Košiciach bol W.. T., žalovaní mu pracovne nepodliehali, ich nadriadenou bola G.. Q.. Svedok
malnastarosticenovériadeniejednotlivýchmaloobchodných,tedacenotvorbuakontroluuplatňovaných
cien. Do Supermarketu 003 v Košiciach chodieval asi tri krát do týždňa a dobre poznal problematiku

v predajni, s počítačom nepracoval, táto sféra patrila operátorke a G.. T., ale opakovane sa rozprával
so žalovanými o problémoch v evidencii tovaru v počítači, aj keď na riešenie tohto problému nemal
žiaden dosah, vedel o nízkom počte pracovníkov na predajni, o čom informoval aj vedel u žalobkyne,
vedel aj o častých krádežiach na predajni a aj o tom, že regály boli skutočne vysoké, vyššie ako
najvyššia osoba v predajni, avšak tento problém bol technického charakteru a nemali na neho dosah ani

pracovníčky na predajni a ani on. Ďalej potvrdil aj to, že v rámci tohto inventarizačného obdobia dostali z
vedenia v Považskej Bystrici pokyn, aby kontrolovali predavačky pri odchode z predajne, či neodnášajú
tovar, avšak táto akcia vyšla s negatívnym výsledkom. Svedok uviedol, že výsledky inventarizácie, teda
schodok bol prejednaný vo vedení u žalobkyne a mali byť prijaté opatrenia, podľa neho p. Q. sa mala
a zo svojej pozície aj musela s problémami na tejto predajni zaoberať. Vedenie sa sústavne zaoberalo
nedostatočným množstvom zamestnancov na jednotlivých predajniach, ale nedalo sa stým nič robiť,

lebo počet zamestnancov bol predpísaný.

Žalovaná v 1.rade na pojednávaní dňa 28.1.2005 predložila počítačovú zostavu o vykonávaní operácie
W.. T. z 8.4.1999, z čoho je možné zistiť prehľad opravovaných chýb W.. T. a tak sa dialo pravidelne asi
raz do mesiaca, tieto opravy sa týkajú fliaš a váženého tovaru, na ktoré poukazovala vo svojej výpovedi
a tiež počítačovú zostavu zo 16.9.1999 kde v počítači je evidovaný stav zásob banánov 2.triedy 138 kg

v jednom prípade a 239 kg v druhom prípade a fyzický stav na predajni bol v tom čase nulový. Podľa nej
sa toto celé mohlo stať len tak, že predaj banánov išiel cez počítač, ale tento predaj nezaevidoval a teda
neodpočítal predaný tovar zo stavu zásob. Čo sa týka fliaš, tieto boli prijímané do stavu zásob v hodnote
5,-Sk avšak, keď sa predávali cez pokladňu, tak počítač evidoval každú fľašu po 2,-Sk. Toto oznámila
už aj jej predchodkyňa G.. N., načo G.. Q. so zástupcami žalobkyne vyriešili tak, že G.. T. vykonal do

budúcna opravy v účtovných zostavách tak, že sa fľaše vrátili späť v cene 5,-Sk, ale predchádzajúci
stav už neopravil.

Na pojednávaní dňa 14.4.2005 svedok W. T.L. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalobkyne pracoval
ako technik, na základe čoho prichádzal do kontaktu s počítačovým programom prevádzkovej jednotky
Supermarket 003 v Košiciach, jeho pracovisko bolo v Považskej Bystrici, tento počítačový program bol

vypracovaný firmou Softip. Do predajne Supermarket 003 v Košiciach chodil jeden krát do mesiaca,
sťahoval údaje z počítača na ZIP mechaniku, čo následne odovzdal do učtárne v Považskej Bystrici,
nevykonával žiadne zásahy do diskety a s vytlačenými údajmi z diskiet vôbec neprichádzal do kontaktu.
Jeho úlohou bolo nainštalovať sčítacie zariadenie na centrálny počítač a po ukončení inventúry ho
zase odmontovať, išlo o zariadenie, ktoré umožňovalo cez čiarový kód spočítať tovar, ktorý bol na

predajni, všetky ďalšie úkony potom už robili inventúrnici a hmotne zodpovedné pracovníčky. Svedok
sa nepamätal, či sa sťahovali nejaké údaje z počítača, ale pripustil aj túto možnosť, pretože sa nevedel
vyjadriťkonkrétne,čosatýkafliaš,spôsobúčtovaniabolsúčasťoupredmetnéhopočítačovéhoprogramu
vypracovaného firmou Softip a nebol to žiaden osobitný program, ktorý fungoval tak, že fľaše od rôznych
dodávateľov mali aj rôzne ceny nákupné a účtovali sa pevnou sumou 3,-Sk a aby sa tieto rozdiely na

cenách vyrovnávali, počítač večer po uzávierke dorovnával cenu týchto fliaš a to buď plusovo alebo
mínusovo. Svedok uviedol, že o problémoch s fľašami alebo s banánmi nemal žiadne skúsenosti a
nevedel o nich. K vyjadreniu firmy Softip o programe MOP svedok uviedol, že išlo o manuál, teda akýsi
návod k počítačovému programu. Na námietku žalovanej v 1.rade, že chyby programu sa vyskytovali
dennodenne, napríklad, že na predajni sa nachádzali zásoby tovaru, ale v pokladni už nebol žiaden tovar

a operátorka keď ho chcela predať musela umelo navyšovať stav zásob, aby to cez pokladňu mohlo
opätovne prejsť svedok uviedol, že takéto rozdiely vznikali bežne pretože mohli byť dva druhy tovaru za
tú istú cenu, konkrétne môže uviesť jogurty a vtedy je vecou predajne, aby sa tieto chyby zistili, avšak
vyvrátil, žeby on s týmito problémami a poznatkami prišiel do kontaktu. Pripustil, že ak by sa aj navyšoval
stav zásob, tak by to bolo mimoriadne navýšenie zásob, ktoré by potom pri inventúre bolo zohľadnené

v položkách prírastkov alebo úbytkov.

Žalovaná v 1.rade v písomnom podaní z 21.4.2008 uviedla, že ako vedúca predajne opakovane
upozorňovala vedenie žalobkyne na nasledujúce nedostatky (ktoré doručila žalobkyni) v predajni :1) tovar bol prevedený zo zásobníka zásob do stavu zásob a tento sa previedol a ostal aj v zásobníku,

2) cena tovaru v počítači na príjme tovaru sa príjme tovaru sa líšila s cenou tovaru v pokladni na predajni,
rozdiely sa zistili pri inventúre 17.5.1999,

3) preceňovanie fliaš za celé inventúrne obdobie v neprospech predajne vo vysokých čiastkach,

4) zistené rozdiely v predaji fliaš, na ktoré bolo upozornené vedenie, ktoré sa však nebralo do úvahy,
neskutočná zásoba prepraviek a fliaš pri inventúre,

5) tovar prijatý na predajňu operátorom, no cez pokladňu sa nedal predať, lebo nebol v stave zásob a
musel sa umelo dohodiť do stavu, aby sa mohol predať,

6) predajňa nebola zabezpečená z dôvodu neplatenia faktúr polícii, až po viacerých urgenciách

žalovanej v 1.rade bola znova zabezpečená cez políciu,

7) bezpečnostné signalizačné nálepky na tovar boli dodávané v malom množstve s odôvodnením, že
sú drahé,

8) nepostačujúci stav zamestnancov.

Na pojednávaní dňa 7.12.2009 žalovaná v 1.rade na doplnenie svojej účastníckej výpovede uviedla, že

signalizačné zariadenie v predajni bolo v rámci inventarizačného obdobia určite odpojené, nefungovalo,
pretože neboli peniaze na zaplatenie faktúr, malo byť napojené na centrálny pult na polícii. Túto
skutočnosť jej potvrdil aj G.. J. a až po opakovaných inventúrach kedy boli opakovane zistené manká
sa touto skutočnosťou začali zaoberať aj v Považskej Bystrici, pričom zistili, že na signalizačnom
zariadení na páske, na ktorej mali byť napísané mená zamestnancov oprávnených disponovať s týmto

signalizačným zariadením vložením svojho kódu na odkódovanie a zakódovanie priestorov predajne
boli uvedené mená iných osôb, ktoré ona nepoznala, nepracovali u nich, teda v čase, keď žalovaná v
1.rade mohla disponovať so signalizačným zariadením, bolo na páske uvedené úplne iné, jej neznáme
meno. Uviedla, že ani tovar nebol zabezpečený, pretože od zamestnávateľa žiadali, aby k pokladniam
boli namontované stojany na tovar, tzv. skenery, ktorými by sa zabezpečila väčšia ochrana tovaru, ale

toto opatrenie sa nevykonalo. Zamestnávateľ im tiež neposkytol žiadne školenie akým spôsobom je
treba zabezpečiť tovar proti krádežiam. Ako už uviedla tovar nie všetko bol zabezpečený signalizačnými
lepkami, ale tieto boli dodané iba v malom množstve, iba jeden kotúč, ktorý vyšiel zhruba na 10%
všetkého tovaru, na ostatný tovar nezvýšilo. Čo sa týka kamery, tak jej využitie nebolo zabezpečené,
pretoževpredajnibolneprimeranemalýpočetzamestnancovatakprikamerenemalktosedieť.Uviedla,

že predajňa mala zhruba 600-700 m2 zhruba ako hypermarket a v rámci toho veľkého priestoru pracovali
3-4 pracovníčky na jednej smene.

Žalovaná vo 4.rade na pojednávaní dňa 7.12.2009 uviedla, že celkový počet pracovníčok na predajni bol
6 alebo 7 na smene, pričom jedna bola na lahôdkach, jedna na mäse, jedna na zelenine, v pokladni boli
dve, jedna operátorka, ktorá nebola na predajni vôbec, bola celý čas na príjme tovaru a sedela vo svojej

kancelárii v zadných priestoroch predajne a ďalej zástupkyňa alebo vedúca predajne, z toho iba tri alebo
štyri boli priamo na predajni a keďže sa tovar preberal v zadných priestoroch predajne, tak jedna z tých
troch, alebo štyroch pracovníčok musela ísť dozadu a tak na predajni zostali dve alebo tri, čo bolo na
takúto rozlohu naozaj veľmi málo a okrem toho mali aj vlastnú výrobu, ktorú bolo potrebné zabezpečiť
opäť v zadnej časti predajne, vyrábali sa tam koláče.

Žalobkyňa dňa 27.1.2010 k bezpečnostnému systému uviedla, že tento zabezpečovala v spornom
inventúrnom období na prevádzke PJ 003 Košice firma Drepos, s.r.o, ktorá zabezpečovala zmenu
bezpečnostných kódov v prípade výmeny vedúceho, alebo zástupcov a tieto kódy boli známe len
týmto osobám. Bezpečnostný systém nebol v tomto období vyvedený na pult centrálnej ochrany. Z
hľadiska ochrany prevádzky bolo rozhodujúce, že nikdy v tomto období neboli zaznamenané vniknutia

do priestorov, otváranie - zatváranie prevádzky mala vykonávať iba vedúca, alebo jej zástupkyne,
ktoré mali zverené kľúče od predajne. Tvrdenie, žeby na kotúči boli uvedené iné osoby ako mali byť
žalobkyňa nevedela ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Podľa nej sa jedná o technický problém, ktorý môžuvysvetliť zástupcovia firmy Drepos. Čo sa týka umelého navyšovania tovaru, žalobkyňa uviedla, že ak sa
niečo také stalo, tak bolo to spôsobené nepresnou prácou s počítačom hlavne pri príjme tovaru, avšak
toto nemohlo mať vplyv na inventúrny rozdiel pretože táto prevádzka zúčtovávala priamym prevodom

do účtovníctva všetky doklady spracované na predajni, boli porovnávané s centrálnou evidenciou v
Považskej Bystrici, kde v prípade nezrovnalosti pracovníci ihneď spätne informovali zodpovedných
pracovníkov, ktorí chybu opravili a až na základe toho doklady mohli byť vypárované. Pohyb v MOP,
cez ktorý umelo navyšovali tovar nebol preberaný do účtovníctva, teda nemohli byť duplicitne zaťažení.
Bol to len pomocný pohyb, inventúrny rozdiel bol vyčíslený v porovnaní účtovného stavu ku dňu fyzickej

inventúry s fyzickým stavom tovaru, ktorý bol opätovne spísaný, opätovne prekontrolovaný ku dňu
fyzickej inventúry s fyzickým stavom tovaru, ktorý bol spísaný, opätovne prekontrolovaný, prípadne
chyby zistené pri kontrole súpisov boli opravené. Čo sa týka nízkeho stavu pracovníkov žalobkyňa
uviedla, že na predajni pracovala v spornom inventúrnom období 16 pracovníkov.

Na pojednávaní dňa 18.3.2010 žalovaná v 1.rade uviedla, že určite v rámci tohto inventúrneho obdobia
nepracovalo na prevádzke 16 pracovníkov, toto nebol reálny stav, s tým, že sa mohol na výplatnej

páske ukázať počet zamestnancov 16, ale tento stav nebol reálny vzhľadom na to, že bola veľká
fluktuácia zamestnancov, keď v jeden deň zamestnankyňa prišla do zamestnania, na druhý odišla,
niektoré zamestnankyne boli často vypísané, takže skutočný stav bol len 4-6 zamestnancov na predajni
a poukázala na evidenciu v dochádzkových knihách u žalobkyne. Ďalej k bezpečnostnému systému
uviedla, že napríklad G.. N. bola dva týždne na dovolenke a po celý čas túto prevádzku otvárala na

iné meno a s iným kódom a napríklad zamestnankyňa žalobkyne G..I.Á. im opakovane vytýkala, že
niekto otvára prevádzku namiesto poverených osôb. Žalovaná v 1.rade poukázala tiež na listinu zo dňa
16.9.1999, v ktorej v stave zásob uviedla svoju poznámku rukou písanú, že na predajni bol 0 stav zásob
a fyzický stav zásob bol 377, to znamená, že banány pod registračným číslom 138 a 192.

Prítomnéžalovanév1.,4.,9a12.radenapojednávanídňa18.3.2010zhodnepotvrdili,žežalobkyňa,ako

zamestnávateľimnikdyneposkytlažiadneškolenieatoaniprispisovanídohôdohmotnejzodpovednosti
a ani neskôr v rámci pracovného pomeru a ak aj vykonávali nejaké úkony na zabezpečenie bezpečnosti
prevádzky, tak konali len intuitívne.

Žalobkyňa písomným podaním dňa 15.4.2010 súdu oznámila, že žiadané dochádzkové listy za
inventúrne obdobie od 18.1.1999 do 17.5.1999 a aj ostatné osobné záznamy z tejto prevádzky boli

archivované v Nitre a po uplynutí 10-ročnej lehoty ich archivácie boli zlikvidované, na základe čoho
žalobkyňa nedisponuje žiadnymi písomnými záznamami o úkonoch G..T. realizovaných na prevádzke
003 v Košiciach za toto inventúrne obdobie.

V prípade posúdenia nároku žalobkyne na náhradu škody teda delenej zodpovednosti za škodu podľa
§182 a nasl. Zákonníka práce resp. podľa §176 a nasl. Zákonníka práce č.65/1965 Z.z. jedná sa o

hmotno-právny nárok, ktorého právnym predpisom je zákon č.311/2001 Z.z. Zákonník práce, resp.
zákon č.65/1965 Z.z.. Zodpovednosť zamestnancov v tomto prípade je podložená dohodou o hmotnej
zodpovednosti, ktorá nie je solidárna, ale je delená.

Podľa §251 ods.1 Zákonníka práce č.311/2001 Z.z. účinný od 1.4.2002 ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené

inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Keďževkonaníideonároky,ktoréznichvzniklizpracovnoprávnychvzťahovvzniknutýchpred1.aprílom
2002 (prac.zmluvy a dohody) aplikoval súd na tento prípad Zákonník práce č.65/1965 Z.z. (v znení
účinnom do 30.11.1999), ďalej v texte len „Zákonník práce“.

Podľa §176 ods.1 Zákonníka práce ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty,ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom
súčasnedojednať,žeakbudúpracovaťnapracoviskusviacerýmizamestnancami,ktoríuzavrelidohodu
o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa §176 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak
je neplatná.

Podľa §176 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa §179 ods.5 Zákonníka práce ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov,
je každý z nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa §185 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so
zamestnancom a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že
škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa §29 ods.1 z.č.563/1991 Zb.z. o účtovníctve (v znení účinnom do 1.1.2000) ďalej v texte len
„zákona o účtovníctve“ účtovné jednotky inventarizáciou overujú ku dňu riadnej a mimoriadnej účtovnej

závierky, či stav majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Podľa §30 ods.1 zákona o účtovníctve skutočné stavy majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou
primajetkuhmotnejpovahy,prípadnenehmotnejpovahyalebodokladovouprizáväzkochapriostatných
zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru; tieto stavy sa zaznamenávajú v
inventúrnych súpisoch, ktoré musí podpísať osoba zodpovedná za vykonanie inventarizácie.

Podľa §35 zákona o účtovníctve opravy v účtovných dokladoch, účtovných knihách a v ostatných
účtovných písomnostiach nesmú viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti a nesprávnosti účtovníctva.

Podľa ČI.XIV ods.1 Opatrenia MF SR č.75/1998, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy
účtovania pre podnikateľov za inventarizačný rozdiel, ako rozdiel medzi evidovaným stavom majetku a
záväzkov a skutočným stavom majetku a záväzkov, zistených inventúrou, sa považujú výlučne prípady,

kedy : a) skutočný stav je nižší (manko, príp. schodok pri peňažných hotovostiach a ceninách) ako
evidovanýstavarozdielmedzitýmitostavminemožnodoložiťúčtovnýmdokladomalebopreukázaťiným
spôsobom ustanoveným zákonom (mankom nie sú technologické a technické straty vznikajúce napr.
rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom
procese - ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov). Rozdiel sa ďalej posudzuje

najmä podľa príslušných ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka, Zákonníka práce o
zodpovednosti za škodu, b) skutočný stav je vyšší (prebytok) ako evidovaný stav a rozdiel medzi týmito
stavmi nemožno doložiť účtovným dokladom alebo preukázať iným spôsobom ustanoveným zákonom.
Rozdiel sa ďalej posudzuje okrem iného v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o veci stratenej, skrytej, opustenej, majetkovom prospechu.

Podľa 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Na pojednávaní dňa 7.2.2002 právny zástupca žalobkyne voči žalovanej v 10.rade zobral žalobu v
celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná svoj podiel zodpovednosti zo žalovanej istiny 108,-Sk

uhradila v celom rozsahu, ďalej písomným podaním zo dňa 14.2.2003 zobral žalobu voči žalovanej v
6.rade späť a späť a žiadal voči nej konanie zastaviť, na pojednávaní dňa 27.5.2004 právny zástupcažalobkyne voči žalovanej v 5.rade zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná svoj
podiel zodpovednosti v celom rozsahu uhradila. Dňa 15.12.2009 žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu zobrala žalobu voči žalovanej v 3.rade v celom rozsahu späť a žiadala konanie v tejto časti

zastaviť.

Vzhľadom na tieto procesné návrhy žalobkyne súd v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn.č.
18C/241/2000 Uznesením č.k.18C/241/2000-349 zo dňa 24.11.2008 (práv.28.4.2009) konanie voči
žalovaným v 5.,6. a 10.rade zastavil a voči ostatným žalovaným (v 1.-4.rade, 7.-9.rade a 11.-16.rade)
vylúčil na samostatné konanie a teda o ďalšom nároku žalobkyne voči žalovaným v 1.-4.rade, 7.-9.rade

a 11.-16.rade súd pokračoval pod sp.zn.č.38C/223/2009.

Žalobkyňa ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.12.2007 oznámila, že netrvá na
znaleckom dokazovaní a že voči žalovanej v 2.rade trvajú na zaplatení 2.739,-Sk a voči žalovanej v
11.rade na zaplatení 212,-Sk.

Následne dňa 27.1.2010 žalobkyňa zobrala voči žalovanej v 2.rade v celom rozsahu žalobu späť z
dôvodu, že žalovaná sumu zaplatila.

Vzhľadom na uvedené súd Uznesením č.k.38C/223/2009-62 zo dňa 27.5.2010 konanie voči žalovaným
v 2. a 3.rade zastavil a o trovách konania medzi týmito dotknutými účastníkmi rozhodol tak, že žiaden
z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa §95 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Z.z. (ďalej v texte len O.s.p.) navrhovateľ
môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným

účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa §95 ods.2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Dňa 14.2.2003 žalobkyňa na základe opravných záznamov navrhla zmenu a úpravu žaloby vo výške
žalovanej sumy voči jednotlivým žalovaným nasledovne :

- žalovanej v 1.rade o zaplatenie istiny 9,13 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy
od 27.10.1999 do zaplatenia,

- žalovaná vo 4.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 202,02 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- voči žalovanej v 7.rade o zaplatenie istiny 2,76 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto
sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- žalovaná v 8.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 255,03 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- žalovaná v 9.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 161,49 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania
z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- voči žalovanej v 11.rade o zaplatenie istiny 10,16 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z
tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- žalovaná v 12.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 139,81 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,- voči žalovanej v 13.rade o zaplatenie istiny 1,89 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto
sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- žalovaná v 14.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 747,66 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania

z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia.

- voči žalovanej v 15.rade o zaplatenie istiny 81,62 EUR a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške
18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,

- voči žalovanému v 16.rade o zaplatenie istiny 0,90 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z
tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia.

Vzhľadom na úpravu výšky žalovanej sumy u jednotlivých žalovaných oproti pôvodne uplatneným

nárokom jej navýšením súd v 1.výroku tohto rozsudku pripustil zmenu žaloby voči žalovaným, voči
ktorým žalobkyňa touto úpravou požaduje viac ako pôvodne v žalobe a to takto : žalovaná vo 4.rade
je povinná zaplatiť žalobkyni 202,02 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
27.10.1999 do zaplatenia, žalovaná v 8.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 255,03 EUR spolu s 18%
ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, žalovaná v 9.rade je povinná

zaplatiť žalobkyni 161,49 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do
zaplatenia, žalovaná v 12.rade je povinná zaplatiť žalobkyni 139,81 EUR spolu s 18% ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, žalovaná v 14.rade je povinná zaplatiť žalobkyni
747,66 EUR spolu s 18% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia a
vzhľadom na úpravu výšky žalovanej sumy oproti pôvodným nárokom jej znížením súd v 2.výroku tohto

rozsudku konanie čiastočne zastavil a to voči žalovaným, voči ktorým žalobkyňa touto úpravou požaduje
menej ako pôvodne v žalobe a teda : voči žalovanej v 1.rade v časti o zaplatenie istiny 9,13 EUR a úroku
z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči žalovanej v 7.rade v
časti o zaplatenie istiny 2,76 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999
do zaplatenia, voči žalovanej v 11.rade v časti o zaplatenie istiny 10,16 EUR a úroku z omeškania vo

výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči žalovanej v 13.rade v časti o zaplatenie
istiny 1,89 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia,
voči žalovanej v 15.rade v časti o zaplatenie istiny 81,62 EUR a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške
18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia, voči žalovanému v 16.rade v časti o zaplatenie
istiny 0,90 EUR a úroku z omeškania vo výške 18% ročne z tejto sumy od 27.10.1999 do zaplatenia.

Predmetom ďalšieho konania tak zostal nárok na náhradu škody predstavujúcu schodok na hodnotách
zverených žalovaným v 1.,4.,7.,8.,9.,11.,12.,13.,14.,15. a 16.rade na vyúčtovanie na základe dohôd o
hmotnej zodpovednosti, ktorá vznikla na predajni PJ Supermarket 003 na ulici J. XX, T. za inventúrne
obdobie od 18.1.1999 do 17.5.1999 a ktorá bola zistená inventúrou vykonanou v dňoch 17.-18.5.1999.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi je upravená ako všeobecná

a osobitná zodpovednosť za škodu a u oboch typov zodpovednosti zamestnanca sa jedná o
subjektívnu zodpovednosť zamestnanca, kde vždy sa vyžaduje jeho zavinenie. Do kategórie osobitnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu patrí aj zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Tento typ zodpovednosti za škodu bol upravený
v §176 a nasl. Zákonníka práce č.65/1965 Z.z.. Pre uplatnenie nároku zamestnávateľa za škody

spôsobenejzamestnancompriosobitnejzodpovednostisavyžadujezavineniezamestnanca,avšakjeho
zavinenie sa predpokladá, je priamo prezumované v zákone. Zamestnanec sa môže zodpovednosti
za škodu zbaviť tým, že preukáže skutočnosti, že schodok vznikol bez jeho zavinenia. Dôkazné
bremeno zavinenia teda znáša vždy zamestnanec. Dohoda o hmotnej zodpovednosti môže byť
uzavretá aj s viacerými zamestnancami na jednom pracovisku, vtedy sa jedná o spoločnú hmotnú

zodpovednosť, ktorá takisto musí byť uzavretá písomne, ide o podpísanie individuálnych dohôd o
hmotnej zodpovednosti s jednotlivými zamestnancami, pričom obsahom tejto dohody okrem ostatných
záležitostí bude aj doložka o spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok. Škodou, ktorá môže byť
zamestnancom na zverených hodnotách spôsobená, sa rozumie schodok, teda rozdiel medzi účtovným
stavom a skutočným stavom.Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pred začatím inventúrneho obdobia
(od 18.1.1999 do 17.5.1999) žalovaní v 1.,4.,7., 8., 9., 13., 14., 15.rade mali platne uzavreté pracovné
zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti za účinnosti Zákonníka práce č.65/1965 Z.z. (v znení

účinnom do 30.11.1999) a žalovaní v 11., 12. a 16.rade tieto pracovné zmluvy a dohody o hmotnej
zodpovednosti uzavreli až po začatí inventúrneho obdobia, t.j. u žalovanej v 11. rade dňa 30.4.1999,
pričom dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísala dňa 30.4.1999, u žalovanej v 12. dňa 18.3.1999 a
dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísala 18.3.1999, a u žalovaného v 16.rade dňa 1.2.1999 a dohodu
o hmotnej zodpovednosti podpísal dňa 1.2.1999.

Ďalej mal súd za preukázané, že v dňoch od 17.5.1999 do 18.5.1999 v predajni č.003 Košice bola
vykonaná inventúra (na základe príkazu č.38/99 zo 14.5.1999) s cieľom kontroly stavu pokladničnej
hotovosti, zásob tovaru, obalov, váhy, pričom, ako vyplýva z Inventúrneho stavu zásob (podpísaný
inventarizačnou komisiou) a z Vyúčtovania č.39/5/99 zo dňa 16.8.1999 touto inventúrou bolo zistené
manko vo výške 206.057,-Sk, ktorá bola opakovane zmenená Opravným záznamom č.11 z 29.9.1999
na sumu 203.231,-Sk (ktoré bolo 24.9.1999 rozúčtované na jednotlivých zamestnancov, medzi inými

aj na žalovaných), Opravným záznamom č.4 z 9.3.2000 na sumu 207.050,-Sk a Opravným záznamom
č.22 z 15.8.2000 na sumu 204.735,-Sk.

Zo Zápisu z mimoriadneho zasadnutia ÚIK zo dňa 26.10.1999 na PJ 003 Košice mal súd za preukázané,
že ÚIK žalobkyne so zamestnancami, aj s prítomnými žalovanými - v 1., 3., 14., 15. a 16.rade
prerokovala inventarizačný rozdiel - manko vo výške 203.231,-Sk za inventarizačné obdobie 18.1.1999

- 17.5.1999, ktorý však bol už predtým dňa 24.9.1999 rozúčtované na jednotlivých zamestnancov, aj
na žalovaných.

Z účastníckych výpovedí žalovaných, zo svedeckých výpovedí a listinných dôkazov mal súd za
preukázané, že v rámci inventúrneho obdobia od 18.1.1999 do 17.5.1999 na predajni 003 Košice na
Belehradskej ulici v Košiciach bol :

-nedostatočnýpočetzamestnancovnadennejprevádzke,nakoľkoajkeďžalobkyňavzamestnaneckom
pomere evidovala 16 zamestnancov avšak z dôvodu fluktuácie zamestnancov sa denne na prevádzke
vyskytovalo maximálne 6 - 7 pracovníčok, z toho jedna bola na lahôdkach, jedna na mäsových
výrobkoch, jedna na zelenine, dve v pokladni, jedna operátorka, ktorá nebola na predajni vôbec, pretože
bola po celý čas na príjme tovaru a sedela vo svojej kancelárii v zadných priestoroch predajne, ďalej to

bola zástupkyňa alebo vedúca predajne, a napríklad v čase, keď sa tovar preberal v zadných priestoroch
predajne, tak jedna z tých troch alebo štyroch pracovníčok musela ísť dozadu a tak na predajni zostali
už dve alebo tri, čo bolo na takúto rozlohu naozaj veľmi málo, okrem toho mali aj vlastnú výrobu, ktorú
musela zabezpečiť jedna pracovníčka v zadnej časti predajne, vyrábali sa tam koláče, podľa výpovede
vedúcej prevádzky - žalovanej v 1.rade sa v rámci tohto inventarizačného obdobia behom mesiaca

vystriedalo na predajni veľmi veľa zamestnancov, napr. pracovali 3-4 dni a potom ukončili pracovný
pomer, ďalej napríklad v čase, keď nastúpila na miesto vedúcej prevádzky (18.1.1999) počet všetkých
predavačiek na predajni bol 21, ale behom mesiaca sa stav tak znížil, že v jednu sobotu ráno otvárali
traja a medzi nimi bola jedna operátorka, potvrdil svedok G..J.T.,

- veľká rozloha predajne - „hypermarketového typu“ mala zhruba rozlohu 600-700 m2 pričom v rámci

toho priestoru dozor vykonávali 3-4 pracovníčky na jednej smene, potvrdil svedok G..J.,

- vysoké regály (nad 2 m), na ktorých bol umiestnený tovar - spôsobovali neprehľadnosť v priestore,
potvrdil svedok G..J.,

- ochrana tovaru ochrannými štítkami - žalobkyňa dodala na označenie tovaru len jeden kotúčom, ktorý
postačil na označenie zhruba na 10% všetkého tovaru, preto bol použitý len na hodnotnejší tovar, ostatný

tovar nebol nijako zabezpečený,

- napojenie na centrálny pult na polícii - nebolo počas celého inventarizačného obdobia žalobkyňou
zabezpečené, túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa,- na signalizačnom zariadení na páske boli evidované mená iných osôb, ako zodpovedných
zamestnancov z tejto predajne, ktorí mali právo predajňu otvárať a zatvárať prideleným kódom, tak sa
stalo napr., že G.. N. bola dva týždne na dovolenke a po celý čas túto prevádzku otvárala žalovaná v

1.rade pod iným, jej neznámym menom a s iným kódom, túto skutočnosť im vytkla aj samotná žalobkyňa
prostredníctvom G.. I., keď uviedla, že v ich predajni „niekto iný otvára prevádzku namiesto poverených
osôb“,

- skenery k pokladniam - neboli nainštalované, čím by sa zabezpečila väčšia ochrana tovaru,

- kamera v predajni - bola nainštalovaná a bola aj v prevádzke, umiestnená bola v kancelárii vedúcej

predajne, avšak aby sa zabezpečil jej význam, musel by poverený zamestnanec sledovať diane
prostredníctvom kamery, vzhľadom však na nedostatočný počet zamestnancov na predajni, pri kamere
väčšinou nikto nebol,

-umelonavyšovanýtovarvevidencii-evidenciastavuzásobbolanereálna,nezodpovedalaskutočnému
stavu tovaru na predajni, preto sa opakovane (podľa vyjadrenia žalovaných každý mesiac) upravoval
stav v evidencii zásob a stav reálny, napr. z počítačovej zostavy z 8.4.1999 je zrejmý prehľad

opravovaných chýb W.. T. v zozname tovaru, predovšetkým sa to týkalo fliaš a váženého tovaru, ďalej z
počítačovej zostavy zo 16.9.1999 je evidovaný stav zásob banánov 2.triedy pod č.138 a č.192 spolu 377
kg, pričom fyzický stav na predajni bol v tom čase nulový (rukou písaná poznámka žalovanou v 1.rade)
lom, tento problém s umelým navyšovaním tovaru v evidencii potvrdil aj zástupca vedúceho strediska
v Košiciach G.. J. a aj samotná žalobkyňa, ktorá tento spôsob vyrovnávania nezrovnalostí v evidencii

nevyvrátila, ale uviedla, že to bolo spôsobené nepresnou prácou s počítačom hlavne pri príjme tovaru, a
že to nemohlo mať vplyv na inventúrny rozdiel pretože táto prevádzka zúčtovávala priamym prevodom
do účtovníctva a všetky doklady spracované na predajni, boli porovnávané s centrálnou evidenciou
v Považskej Bystrici, kde v prípade nezrovnalosti pracovníci ihneď spätne informovali zodpovedných
pracovníkov, ktorí chybu opravili a až na základe toho doklady mohli byť vypárované a pohyb v MOP,

cez ktorý umelo navyšovali tovar nebol preberaný do účtovníctva, teda nemohli byť duplicitne zaťažení,
bol to len „pomocný pohyb“, a potvrdil to aj svedok G..T.,

- cena tovaru v počítači na príjme tovaru sa líšila od ceny tovaru v pokladni na predajni, rozdiely sa
zistili pri inventúre 17.5.1999, boli na to upozornení inventúrnici, potvrdila to vo svojej výpovedi G.. Q.,
inventúrnička,

- tovar prijatý na predajňu operátorom sa cez pokladňu nedal predať, lebo chýbal v stave zásob a preto
sa tento chýbajúci tovar musel umelo nahodiť do stavu zásob, aby sa mohol predať,

- pravidelné kontroly pracovníčok pri odchode z predajne - pričom nikdy nebolo zistené zo strany
žalovaných porušenie pracovnej disciplíny,

- opakované krádeže na predajni počas inventarizačného obdobia od 18.1.1999 do 17.5.1999, a to dňa

13.2.1999 v čase o 14.40 za prítomnosti hliadky OO PZ Košice Sever (záznam spísal nadstrážmajster
Dedinský), bol zadržaný N. I., ktorý z predajne odcudzil 2 ks kávy Eduscho, 1 ks kávy Capuccino, 1
ks vegety a teda tovar v celkovej hodnote 186,80Sk, ďalej dňa 16.2.1999 o 7,30 hod. došlo ku krádeži
dezodorantu v sume 74,30 Sk, dňa 6.3.1999 o 12.20 hod. (záznam spísal nadstrážmajster G.) došlo ku
drobnej krádeži, zadržaný bol B. Ľ., ktorý z predajne odcudzil 2 ks vegety v hodnote 187,20 Sk, ktorý sa

do záznamu priznal, že už viackrát v tejto predajni odcudzil tovar, ďalej dňa 22.3.1999 došlo ku krádeži
tovaru v hodnote 574,80 Sk, zadržaný bol B. Y., pričom žalobkyňa neurobila žiadne vhodné opatrenia
k ich zamedzeniu, potvrdil to aj svedok G..J.,

- žalobkyňa, ako zamestnávateľ neposkytla svojim hmotne zodpovedným zamestnancom žiadne
školenie na informovanie o spôsoboch ochrany a zabezpečenia zvereného majetku, žalované uviedli,

že všetko za účelom bezpečnosti prevádzky konali len intuitívne.

Pre sporové občianskoprávne konanie platí prejednacia zásada znamenajúca, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a na vrhovatť na ne dôkazy je vecou účastníkov konania. Z §120 ods.3 O.s.p. sa vyvodzuje
tzv.dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania pokiaľ je určovaná výsledkom
vykonaného dokazovania.V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala
vznik a výšku schodku, od ktorého sa odvíja uplatnený nárok v tomto konaní, t.j. že zistený účtovný
rozdiel vznikol skutočne v rámci inventarizačného obdobia od 18.1.1999 do 17.5.1999 a pričinením

žalovaných z nasledujúcich dôvodov.

Organizácie sú vo všeobecnosti povinné pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti vykonať
inventarizáciu. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
musísariadnainventarizáciavykonaťpriuzavretídohôdospoločnejhmotnejzodpovednostisovšetkými
spoločne zodpovednými zamestnancami. Nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť

dohody o hmotnej zodpovednosti, má však pre organizáciu tie dôsledky, že musí inými dôkaznými
prostriedkami preukázať stav hodnôt, za ktoré zamestnanec prevzal zodpovednosť a skutočnosť, či
došlo ku schodku.

Ak ide o vyúčtovanie zverených hodnôt, predstavuje schodok účtovný rozdiel nedzi celkovou hodnotou
veci riadne zverených a zaúčtovaných na strane jednej a hodnotou vecí riadne zistených pri fyzickej
inventúre a jednak riadne vyúčtovaných. Pre stanovenie schodku musia byť stanovené dva pevné

časové body pre porovnanie a to východzí bod (pri podpise dohody o hmotnej zodpovednosti, kedy
sa spíše stav prevzatých hodnôt zamestnancom) a konečný bod (ku ktorému sa konečné vyúčtovanie
vykonáva (začiatok mimoriadnej inventarizácie) a ak zamestnávateľ nevykoá čo i len jednu, tak sa
dostáva do tzv.dôkaznej núdze a schodok sa spravidla nedá vôbec presne zistiť, resp. preukázať.

V prejednávanom prípade s ohľadom na zistené súd uzavrel, že na preukázanie skutočnej výšky

schodku, na ktorom by sa mali podieľať žalovaní v 5., 11., 12. a 16.rade absentujú riadne inventúry v
čase uzavretia dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti so žalovanými v 5.rade (dňa 10.5.1999), v
11.rade (dňa 30.4.1999), v 12.rade (dňa 18.3.1999) a 16.rade (dňa 1.2.1999), na základe čoho nie je
možné zistiť a porovnať stav na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiále a iných
hodnotách, ktoré zamestnanci prevezmú k vyúčtovaniu voči týmto zamestnacom. Vzhľadom na uvedené

súd konštatuje, že žaloba voči žalovaným v 11., 12. a 16.rade je nedôvodná, preto ju súd zamietol
(konanie voči žalovanej v 5.rade bolo zastavené).

Za ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť za vznik schodku aj u ostatných žalovaných a to v
1.,4.,7.,8.,9.,13.,14.a15.rade(tobyplatiloajužalovanýchv11.,12.a16.rade)zaschodoksúdpovažuje
skutočnosť, že žalobkyňa nevytvorila na tejto predajni vhodné podmienky a primerané bezpečnostné

opatrenia na dostatočnú ochranu jej majetku tým, že :

- nezabezpečila dostatočný počet zamestnancov na dennej smene (z celkového evidovaného počtu
zamestnancov 16 reálne na dennej smene ich bolo 6-7, z toho 1 bola na lahôdkach, 1 na mäsových
výrobkoch, 1 na zelenine, 2 v pokladni, 1 bola operátorka, ktorá nebola na predajni vôbec, bola po celý
čas na príjme tovaru a sedela vo svojej kancelárii v zadných priestoroch predajne, a posledná bola

zástupkyňa alebo vedúca predajne, pričom v čase preberania tovaru v zadných priestoroch predajne 1
z týchto predavačiek musela ísť dozadu prevziať tovar),

- s ohľadom na veľkosť prevádzky, t.j.o rozlohe 600-700 m2 pričom v rámci toho priestoru dozor
vykonávali 3-4 pracovníčky,

- vzhľadom na tento nedostatok predavačiek na predajni nevyužívali ani kameru, pretože nemal ju kto

z týchto zamestnancov obsluhovať,

- ďalej žalobkyňa nezabezpečila priestorovú prehľadnosť predajnej miestnosti, nakoľko v predajni boli
umiestnené vysoké, až do 2 m regále, na ktorých bol umiestnený tovar (a ktoré boli vyššie ako
ktorýkoľvek zamestnanec na prevádzke),

- ďalej tým, že nedodala na túto prevádzku dostatočné množstvo ochranných štítkov, pretože jeden

dodaný kotúč postačil na označenie len 10% všetkého tovaru, preto bol použitý len na hodnotnejší tovar,

- nebolo zabezpečené napojenie predajne na centrálny pult na polícii,- a tiež nezabezpečila bezpečnosť pri otváraní a zatváraní prevádzky, nakoľko na signalizačnom
zariadení na páske boli evidované mená úplne iných (neznámych) osôb, ako tých, ktorí boli v danom
momente oprávnení otvárať a zatvárať predajňu prideleným kódom,

- neboli nainštalované skenery k pokladniam, ktoré by zabezpečili väčšiu ochranu tovaru.

Vo všetkých týchto prípadoch žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila tvrdenia žalovaných na tieto
skutočnosti, ale naopak, v rámci konania boli tieto potvrdené či už samotnou žalobkyňou (nenapojenie
predajne na centrálny pult na polícii), alebo jej zamestnancami (evidencia iných mien na signalizačnej
páske - p. Jahodovou, vysoké regály, nedostatok zamestnancov, krádeže, chýbajúce štítky - G.. J.).
Ďalšie navrhované dôkazy a to dochádzkové listy za dané obdobie nemohli byť vykonané, nakoľko

tieto boli ako uviedla žalobkyňa po uplynutí lehoty archivácie skartované, preto tvrdenia žalovaných o
nedostatočnnom počte zamestnancov súd vzal za preukázané.

Za ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaných v 1.,4.,7.,8.,9.,13.,14. a 15. rade (to by platilo aj
u žalovaných v 11., 12. a 16.rade) za schodok súd považuje to, že v konaní bolo spochybnené a zostalo
nepreukázané, že škoda zistená v inventúrnom období od 18.1.1999 do 17.5.1999 vznikla v príčinnej

súvislosti s plnením pracovných úloh žalovaných v 1.,4.,7.,8.,9.,13.,14. a 15. rade, nakoľko:

- opakovane, každý mesiac bol umelo navyšovaný tovar v evidencii stavu zásob (napr. z počítačovej
zostavy z 8.4.1999 je zrejmý prehľad opravovaných chýb W.. T. v zozname tovaru, predovšetkým sa to
týkalofliašaváženéhotovaru,ďalejzpočítačovejzostavyzo16.9.1999jeevidovanýstavzásobbanánov
2.triedy pod č.138 a č.192 spolu 377 kg, pričom fyzický stav na predajni bol v tom čase nulový (rukou

písaná poznámka žalovanou v 1.rade), túto skúsenosť potvrdil svedok G.. J. a hypoteticky „ako možnú
chybuvprograme“ajG..T.,avkonaníajsamotnážalobkyňapripustila,že„tobolospôsobenénepresnou
prácou s počítačom hlavne pri príjme tovaru, a že to nemohlo mať vplyv na inventúrny rozdiel pretože
táto prevádzka zúčtovávala priamym prevodom do účtovníctva...a že to bol len „pomocný pohyb“, a aj
G.. Q., s tým, že „tieto problémy sa riešili na počítačovom stredisku“,

- rozdiel v cene tovaru v počítači u operátorky a v cene, pod ktorou sa predával na predajni, potvrdila ja
G.. Q. s tým, že „inventarizačná komisia doporučila, aby sa námatkovo odkontrolovali ceny jednotlivých
tovarov, na základe čoho G.. T. potom tieto ceny opravoval a tento stav pretrvával štyri mesiace“ a z
čoho vyplýva, že tento nedostatok má negatívny vplyv na dôveryhodnosť údajov zistených inventúrou,

- ďalej cena tovaru v počítači na príjme tovaru sa líšila od ceny tovaru v pokladni na predajni, pričom tieto

rozdiely sa zistili pri inventúre dá 17.5.1999, na čo boli upozornení inventúrnici, čo potvrdila aj G.. Q.,

- pri pravidelných kontrolách pracovníčok pri odchode z predajne sa nikdy nezistilo porušenie pracovnej
disciplíny žalovanými tým, že by bez zaplatenia si svojvoľne zobrali tovar z predajne,

- žalobkyňa nikdy nezabezpečila školenie, resp. nepoučila žalovaných, ako hmotne zodpovedných
zamestnancov o spôsobe ochrany tovaru na predajni,

- a napokon žalobkyňa aj napriek opakovaným a neustálym schodkom zisteným aj v každom
inventúrnom období predchádzajúcom tomuto posudzovanému obdobiu a aj nasledujúcom inventúrnom
období (od 10.8.1998 do 18.1.999 bolo zistené manko 36.345,-Sk (vedúca K.), od 26.1.1998 do
10.8.1998, bolo zistené manko 200.128,-Sk (vedúca K.), od 18.5.1999 do 30.9.1999 bolo zistené manko
770.175,-Sk (vedúca P.-T.), od 30.9.1999 do 17.1.2000 bolo zistené manko vo výške 231.902,-Sk

(vedúca Novotná) neurobila žiadne vhodné opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších schodkov na tovare
zverenom žalovaným.

Ani vo všetkých týchto prípadoch zistených nedostatkov žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila
tvrdenia žalovaných na tieto skutočnosti, ale naopak, v rámci konania boli tieto skutočnosti potvrdené a
to či už samotnou žalobkyňou (rozdiel v cene tovaru v počítači u operátorky a v cene na predajni) alebo

jej zamestnancami (spôsob vyrovnávania nezrovnalostí v evidencii tovaru - žalobkyňou v konaní, a G..
J.), námietky týkajúce sa vstupu do počítačových zostáv a výstupu v evidencii fľiaš, ďalej zistený cenovýrozdiel v cene tovaru v počítači u operátorky a v cene, pod ktorou sa predával na predajni - p. Q., G..
J., v chybách programu MOP v stave zásob - G..T.).

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd posúdil schodok zistený za inventúrne obdobie

od 18.1.1999 do 17.5.1999 vo výške 206.057,-Sk ako schodok nepreukázaný v jeho reálnej výške
(nezrealizovaním riadnych inventúr v čase uzavretia dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti so
žalovanými v 5.,11, 12. a 16 rade, na základe čoho nie je možné zistiť, aký stav hodnôt bol týmto
žalovaným odovzdaný, aký prevzali a s čím sa v rámci inventúry 18.5.1999 tento stav porovnal;
ďalej preto, že sa opakovane v počítači „umelým zásahom“ vykonávali zmeny v stave zásob, že

nesúhlasila cena tovaru v počítači na príjme tovaru a v pokladni), ďalej súd posúdil tento schodok
ako nezavinený žalovanými (nevytvorením vhodných bezpečnostných opatrení, čo výrazne spochybnilo
bezpečnosťtejtoprevádzkyanemožnosťvstupu„tretíchosôb“dopredajneaochranumajetkužalobkyne
hmotne zodpovednými zamestnancami) a teda ako schodok vzniknutý bez príčinnej súvislosti s plnením
pracovných úloh žalovanými, čo viedlo súd k záveru o úplnom zbavení zodpovednosti žalovaných v
1.,4.,7.,8.,9.,13.,14. a 15. rade a žalovaných v 11., 12. a 16.rade a zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

Podľa §148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Opravným Uznesením č.k.18C/1241/2000-266 bolo opravené Uznesenie č.k.:18C/1241/2000-256 zo
dňa 16.11.2004 v spojení s Uznesením č.k.:18C/1241/2000-259 zo dňa 29.11.2004, ktorým súd priznal
svedkovisvedočnévovýške58,59EUR(1.765,-Sk).Rovnakonapojednávanídňa14.4.2005súdpriznal

svedkovi svedočné vo výške 50,85 EUR (1.532,-Sk).

Nakoľko žalobkyňa bola v konaní procesne neúspešná, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
uznesenia a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov štátu, ktoré pozostávajú z vyplateného svedočného
vo výške 58,59 EUR a 50,85 EUR, spolu v sume 109,44 EUR preddavkovo vyplatených z finančných
prostriedkov štátu.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaní mali vo veci plný úspech a podľa cit. zákonného ustanovenia im vznikol nárok na náhradu trov
konania, avšak z dôvodu, že žalovaným v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, súd im ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.