Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/336/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714210754
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7714210754.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého I. Š. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov O.. R. Š.I. nar.
14.7.1983 bývajúcej trvale na E. K. Č.. X v J. G. prechodne v W. Š. Č..C.. XX a E.. Š. Š. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho trvale na E. K. Č.. X v J. G. v konaní o nariadenie predbežného opatrenia na návrh otca
maloletého dieťaťa o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 30.6.2014 č.k. 2P

194/2014-70 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že zveruje maloletého I. Š. nar. XX.X.XXXX do dočasnej striedavej osobnej
starostlivosti rodičov s tým, že každý párny kalendárny týždeň bude maloletý v starostlivosti matky
a každý nepárny kalendárny týždeň v starostlivosti otca s termínom odovzdania maloletého dieťaťa
každým z rodičov v posledný deň ich osobnej starostlivosti o 18.00 hod. pred bytom toho z rodičov, u
ktorého osobná starostlivosť končí.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia.
V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom z 30.6.2014 domáhal predbežného zverenia maloletého
I. do jeho osobnej starostlivosti s návrhom, že jeho manželstvo s matkou maloletého, ktoré uzatvoril
10.9.2009 doposiaľ právne trvá, ich posledným spoločným bydliskom do 31.3.2013 bol Slovenský Grob,
kedy sa matka s maloletým bez jeho súhlasu odsťahovala zo spoločnej domácnosti za asistencie jej

rodičov tak, že kým s maloletým kosil trávnik, matka maloletého so svojimi rodičmi nečakane zbalila
osobné veci maloletého a svoje, tieto naložili do vozidla rodičov matky bez toho, aby si to on všimol a
následne matka zavolala maloletého, aby sa išiel rozlúčiť so starými rodičmi, ktorí odchádzali do miesta
svojhotrvaléhobydliskaapopriblíženísamaloletéhokmatke,tátohoschytilaautekalasnímdovozidla,
kde ju čakali rodičia a jemu bránili odtrhnúť dieťa od matky a zabrániť jej odcestovaniu na neznáme
miesto bez jeho súhlasu. Zdôraznil, že táto situácia sa udiala vo veľkom strese a za veľkého kriku. Matka

maloletéhopoopusteníspoločnéhobydliskanáslednenereagovalanajehotelefonáty,aninasmssprávy
a v prípade že zodvihla telefón, nechcela mu prezradiť miesto, kde sa s maloletým zdržiava. Konštatoval,
že 1.4.2014 túto skutočnosť oznámil Oddeleniu sociálno-právnej ochrany detí v Pezinku, kde bol s
ním spísaný aj úradný záznam. V návrhu tiež uviedol, že matka maloletého sa počas ich spolužitia
prejavovala ako agresívna a výbušná osoba, hrubo urážala jeho vzdelanie, jeho prácu, jeho známych a
rodinu. Rovnako sa prejavovala aj vo vzťahu k maloletému, ktorého fyzicky trestala, urážala ho slovne a

dokonca mu chcela ublížiť tak, že ho chcela hodiť na zem, keď celú noc plakal „hádzala ho do postele,
dávala mu facky a podobne. Viackrát po narodení maloletého sa vyhrážala, že spácha samovraždu,
prípadne že ublíži maloletému, ak neprestane plakať. Dokonca mu napísala sms správu, aby oznámil
maloletému, že ho ľúbila, aby sa on o neho staral, pretože ona už nevládze, umiera a zjedla plno
liekov, preto je jej už fajn. Následne po neschopnosti matky v dôsledku takéhoto duševného zdravotného
stavu sa musel starať o maloletého výlučne on, pretože matka nebola schopná sa o maloletého I.

postarať. Aj keď sa po materskej dovolenke zamestnala, o maloletého sa prevažne staral on, pretože
bola podráždená, vyčerpaná a agresívna po návrate z práce domov. Začala navštevovať aj psychológa.Konštatoval, že matka maloletého je vnútorne skľúčená, pesimistická, neschopná promtne riešiť životné
problémy a nepredvídané situácie, v rámci starostlivosti o maloletého nedodržiavala liečebný režim
a dokonca svojou nedbanlivosťou mu spôsobila zranenie tým, že počas varenia ho položila vedľa

sklokeramickej dosky, ktorej sa maloletý dotkol a spôsobil si popáleniny druhého stupňa ruky. Vyjadril
vážne obavy o život a zdravie ako aj priaznivý vývoj maloletého, ktorý môže byť podľa neho konaním
matky traumatizovaný na celý život, pretože ho zobrala z jemu známeho prostredia, v ktorom mal pocit
istoty, čím ho vystavila enormnému psychickému tlaku a tiež veľkému psychickému vplyvu jej rodičov.
Dňa 31.3.2014 navštívil miesto súčasného pobytu matky s maloletým, kedy mu matka oznámila, že

mu neumožní styk so synom dovtedy, pokiaľ súd nerozhodne v merite veci. Dňa 7.6.2014 po mnohých
urgenciách mu umožnila vidieť maloletého a komunikovať s ním cez plot, pričom maloletý prejavoval pri
stretnutí s ním veľkú radosť a bol šťastný, snažil sa ho cez plot dotýkať, hladkal ho a smial sa. Následne
sa hrali s maloletým s loptou cez plot. Maloletý sa pýtal matky, prečo nemôže ísť za otcom za plot, na
čo matka nijako nereagovala a maloletého za plot nepustila. Toto stretnutie trvalo 90 minút, po uplynutí
ktorých zobrala matka maloletého do rodinného domu svojich rodičov. Dňa 21.6.2014 opäť navštívil

maloletéhopodohodesmatkou,maloletýsastretnutiusnímtešil,alematkamudovolilastyksmaloletým
iba za oplotením rodinného domu. Takáto komunikácia s maloletým bola pre neho ponižujúca a pretože
mudoniesoldarčekykštvrtýmnarodeninámamaloletýevidentneprejavovalvôľubyťsnímaonakootec
chcel svoje dieťa objať, natiahnutím sa cez plot vzal maloletého do náručia, za účelom odovzdania mu
darčekov v aute, po čom matka ihneď preskočila oplotenie a bez výzvy agresívne začala päsťami útočiť

na predné sklo auta, k čomu sa pridal aj otec matky maloletého a stará matka maloletého a útokom mu
absolútne rozbili predné výhľadové sklo a spôsobili mu škodu na vozidle v rozsahu 7.000 €. Celý tento
útok trval 20 minút, počas ktorých bol on s maloletým v aute na sedadle vodiča, na maloletého padalo
sklo a tento veľmi plakal. Bola privolaná policajná hliadka, ktorá zdokumentovala poškodenie vozidla
a odovzdala maloletého I. matke. On následne podal trestné oznámenie na OO PZ v Pavlovciach nad

Uhom pre trestný čin poškodzovania cudzej veci, kde bolo začaté trestné stíhanie. Zdôraznil, že podal aj
oznámenieprepodozreniezospáchaniatrestnéhočinutýraniablízkejazverenejosobyaobmedzovanie
osobnej slobody, pretože matka maloletého so svojimi rodičmi priamo svojimi útokmi ohrozili život a
zdravie maloletého. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa §-u 75 ods. 1, 2 O.s.p.,
§-u 79 ods. 1 O.s.p., §-u 75 ods. 5,6 a 8 O.s.p., §-u 75a ods. 1 O.s.p., §-u 76 ods. 4 a §-u 102 ods. 1

O.s.p.. a konštatoval, že na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, pretože
z obsahu návrhu otca nevyplýva, že by bolo bezprostredne ohrozené zdravie maloletého dieťaťa, jeho
život alebo by mu hrozila iná bezprostredná ujma. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že aj
matka podala na konajúcom súde 30.6.2014 návrh na vydanie predbežného opatrenia evidovaný pod
sp. zn. 2P 192/2014, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti, ktorý bol

uznesením 1.7.2014 zamietnutý. Konštatoval, že matka v návrhu odlišne opisuje skutočnosti uvádzané
otcom v návrhu a preto dospel k tomu záveru, že vo veci je nevyhnutné vykonať rozsiahle a náročné
dokazovanie presahujúce rámec konania v konaní o vydanie predbežného opatrenia. Na adresu rodičov
maloletého konajúci súd v závere odôvodnenia napadnutého uznesenia doporučil rodičom neriešiť
svoje rozvodové problémy na úkor maloletého, pretože tým maloletému zbytočne škodia a vystavujú

ho stresovým situáciám.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie, nesúhlasil s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, pretože rozsiahlymi prepismi sms správ, kópiami trestných oznámení a
fotodokumentáciou o poškodení jeho motorového vozidla Ford Mondeo a tiež tým, že matka mu bráni
akýkoľvek kontakt s maloletým dostatočne osvedčil potrebu okamžitého zásahu súdu. Zdôraznil, že

nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, pretože mu matka preukázateľne bráni v styku s
maloletým bez jej prítomnosti, čo v žiadnom prípade nemôže byť v záujme maloletého. Do jej odchodu
zo spoločnej domácnosti s ním maloletý trávil prevažnú časť času, všestranne sa venoval jeho fyzickému
ako aj psychickému vývoju a v súčasnosti ho dokonca nemôže ani vidieť. Poprel akékoľvek tvrdenia
matky a označil ich za lživé, že by maloletému alebo jej niekedy fyzicky alebo psychicky ublížil a na

dôkaz svojich tvrdení označil lekárske správy o zdravotnom stave maloletého, z ktorých takéto zistenia
nevyplývajú a vyjadril názor, že ak by ošetrujúci lekári zistili akýkoľvek fyzický útok na maloletého alebo
že by bol maloletý plačlivý, nervózny v dôsledku týrania, boli by takúto skutočnosť konštatovali. Uviedol,
že s maloletým chodil k lekárom osobne, taktiež ho odprevádzal do škôlky, navštevoval s ním známych,
kamarátov a príbuzných, ktorí všetci videli a vnímali ich vzájomný citový vzťah. Ďalej konštatoval,

že matka maloletého až do 31.3.2014, keď za dramatickej situácie opustila s maloletým ich spoločný
rodinný dom, sa nikdy nesťažovala na jeho chovanie, nepodávala trestné oznámenia a preto jej trestnéoznámenie podané na Policajnom zbore v Pezinku pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
považuje za účelové s cieľom zneistiť ho pred rozhodnutím v merite veci. Aj v odvolaní opätovne popísal
incidentzodňa21.6.2014popísanývnávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia,zktoréhovyvodilzáver,

že matka maloletého s rodičmi svojím útokom ohrozili život a zdravie maloletého tým, že na maloletého
padali črepiny z rozbitia predného a zadného výhľadového skla a takýmto ich chovaním mohlo dôjsť k
vážnemu ublíženiu na psychickom zdraví maloletého, pretože mu spôsobili obrovskú psychickú traumu s
možnými trvalými následkami. Otec v odvolaní okrem irelevantných skutočností v závere konštatoval, že
predloženými hodnovernými dôkazmi preukázal, že život maloletého a jeho zdravie bol bezprostredne

ohrozený chovaním sa jeho matky a jej rodičov, preto žiada, aby odvolací súd s plnou zodpovednosťou
posúdil ním popísanú situáciu, pretože nie je možné odvolávať sa na názor, že ak je maloletý vo výchove
a starostlivosti svojej matky, nie je ohrozený na živote a zdraví. Navrhol odvolaciemu súdu v plnom
rozsahu vyhovieť jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že otec maloletého ju neustále verbálne napáda
a šíri o nej nepravdivé a absolútne vykonštruované informácie, čím poškodzuje jej meno. Uviedla,

že popísané skutočnosti otcom v návrhu a v odvolaní sa nezakladajú na pravde, pretože ona nikdy
maloletému neublížila, nikdy nebola liečená na psychické poruchy a nikdy netrpela depresiami. Vyjadrila
názor, že práve otec maloletého potrebuje odbornú lekársku pomoc, pretože počas spoločného života
na ňu aj na maloletého zle psychicky vplýval a tento psychický negatívny nátlak realizuje aj potom,
čo sa s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za

účelomzisteniapsychickéhostavuobidvochrodičovmaloletéhoakonštatovala,žeanionaanijejrodičia,
u ktorých v súčasnosti s maloletým býva, nikdy maloletému neublížili. Zdôraznila, že po incidente z
21.6.2014 opísanom otcom maloletého v návrhu, okamžite vyhľadala odbornú psychologickú pomoc
u MUDr. Jany Korpovej z obavy, že by konanie otca maloletého mohlo zanechať vážne stopy na
maloletom I.. Uviedla, že 31.3.2014 vzhľadom na neznesiteľnú situáciu opustila spoločnú domácnosť a

manžela a zároveň podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej
osoby, pretože za posledné tri mesiace spolužitia sa manžela bála, je toho názoru, že má psychický
problém, ktorý odmieta riešiť. Obávala sa jednak o svoje ale aj synove psychické aj fyzické zdravie.
Potvrdilatvrdeniaotcamaloletéhovnávrhu,žejejpriodchodezospoločnejdomácnostipomáhalirodičia,
pretože otec dieťaťa s ním nesúhlasil. Pri tomto incidente otec maloletého I. ublížil na zdraví jej matke.

Konštatovala, že od odchodu zo spoločnej domácnosti s maloletým I. vychádzala manželovi v ústrety
a dovoľovala mu nielen telefonický ale aj osobný kontakt s maloletým, ale iba na adrese jej terajšieho
bydliska za jej prítomnosti, pretože otec dieťaťa sa chová neadekvátne a mohol by svojím správaním
podľa jej názoru maloletému I. závažne psychicky uškodiť. Zdôraznila, že pri telefonickom rozhovore s
maloletým otec na neho kričal, keď sa maloletý pýtal na hračky, ktoré mu otec úmyselne nevydal a tiež

mu nechce vrátiť psa, na ktorého je maloletý I. veľmi citovo viazaný. Incident z 21.6.2014 popísala vo
vyjadrení diametrálne odlišne ako otec v návrhu a v odvolaní, a uviedla, že stretnutie otca s maloletým
sa realizovalo po dohode s ním a na základe konzultácie s psychologičkou prebiehalo cez zamknutú
bránu a napriek dohode, keď sa na moment vzdialila, otec chytil syna a nasilu ho vytiahol cez bránu
von, ktorá je vysoká a zakončená hrotmi, na čo začal maloletý plakať a domáhal sa matky, čo počuli aj

susedia, ktorí následne vybehli von. Otec sa s maloletým zatvoril v aute, prikryl ho dekou, čo ho veľmi
vystrašilo a ona sa bála, že dieťaťu ublíži. Otec sa s maloletým I. pokúšal odísť autom napriek jej a
synovmu nesúhlasu, čo sa mu nepodarilo a ona bola nútená privolať políciu. Konštatovala, že maloletý
utrpel nielen psychický šok ale aj fyzické zranenie a až po príchode policajtov otec s maloletým vyšiel
z auta, maloletý plakal a udieral otca rukami a dožadoval sa jej prítomnosti. Od uvedeného incidentu je

maloletý mĺkvy, otca nespomína, prípadne o ňom hovorí iba negatívne, zakaždým keď počuje prichádzať
auto uteká od brány, pretože sa bojí, aby ho otec nezobral. V dôsledku takéhoto chovania sa maloletého
musela vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, pretože nechce, aby správanie otca zanechalo na
maloletom I. doživotné stopy. Uviedla, že otec dieťaťa s ňou nedokáže normálne komunikovať a na
splnenie účelu ublížiť jej využíva maloletého. V závere vyjadrenia uviedla, že otec sa voči synovi dopúšťa

protiprávneho konania a aj keď je jeho otcom, nemôže maloletému spôsobovať fyzické a psychické
utrpenie a ohrozovať jeho zdravie a tiež ho násilím odlúčiť od nej, na ktorú je viazaný. Konštatovala, že
odkedy opustila spoločnú domácnosť s maloletým, otec sa s ním stretol dvakrát, pričom prvé stretnutie
prebiehalo relatívne v poriadku a na druhom došlo k vyššie popísanému incidentu, čím mohol vážne
ublížiť maloletému. Vyjadrila názor, že maloletý je na ňu citovo viazaný a nechce si ani predstaviť, aké

následky na psychiku maloletého by malo násilné odlúčenie od nej.Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa §-u 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa §-u 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V

dôsledku toho sa nezisťujú všetky okolnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho

inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý
zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke
riadnehovykonaniaahodnoteniadôkazov,moholbybyťúčeltohoprocesnéhoinštitútuzmarený,pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že

nejdeokonečnúadefinitívnuúpravuvzťahovmedziúčastníkmi,aženariadenímpredbežnéhoopatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého

stupňa pokiaľ ide o rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd
zastáva názor, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia a zverenie maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v záujme
nevyhnutnosti zachovania kontinuity výchovného prostredia maloletého, nakoľko z obsahu spisu
vyplýva, že až do odchodu matky zo spoločnej domácnosti s maloletým, zabezpečovali starostlivosť o

maloletého spontánne obidvaja rodičia spoločne a bez rozhodnutia súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny. Skutočnosť, že matka
opustila s maloletým spoločnú domácnosť, v dôsledku nezhôd s otcom maloletého, nemôže mať vplyv
na výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, pretože Zákon o rodine (§ 28) a taktiež Dohovor
o právach dieťaťa (článok 18 ods. 1 O.s.p.) vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a povinnosti

majú v rovnakom rozsahu obidvaja rodičia, a teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Z podaní obidvoch rodičov vyplýva, že ich vzťahy sú narušené,
vzájomne spolu nekomunikujú, odlišne hodnotia rovnaké situácie, ale predovšetkým nie sú schopní
dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletému. Otec požaduje, aby mu bolo
umožnené zabezpečovať starostlivosť o maloletého I. bez prítomnosti matky, ale z jej postoja je zrejmé,

že mu nemieni vyhovieť, lebo aj z jej vyjadrení je zrejmé, že otec sa s maloletým môže stretávať vmieste jej terajšieho bydliska za jej prítomnosti. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že matka určuje
otcovi podmienky dokonca aj pokiaľ ide o miesto jeho styku s maloletým I., čo je v rozpore s právom otca
na rovnocenné zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, aké má ona. Konanie a vyjadrenia matky

navyše indikujú možnosť ovplyvňovania maloletého proti otcovi. Samotný nesúhlas maloletého I. vo
veku štyroch rokov so stykom s otcom, s ktorým mal v čase spolužitia bezproblémový styk, nebál sa ho,
nemôže byť dôvodom pre obmedzenie rodičovských práv, a to práve s prihliadnutím na ovplyvňovanie
dieťaťamatkou,ktorévzhľadomnasvojvek(štyrochrokov)ešteniejedostatočnezreléprevyhodnotenie
skutočností týkajúcich sa problémov medzi rodičmi. Podľa názoru odvolacieho súdu dlhodobá absencia

otca pri výchove maloletého I. je vzhľadom na vek maloletého schopná spôsobiť, že dôjde k tak silnému
respektíve absolútnemu odcudzeniu maloletého od otca v čase, kým konajúci súd rozhodne v merite
veci, že takýto následok, ktorý nie je v záujme maloletého dieťaťa, bude ťažko odstrániteľný. Uvedené
je preto nutné považovať za osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej
v možnosti narušenia vzťahu otec - syn v prípade, ak otec dlhodobo nebude participovať na jeho
výchove. Výchovný model striedavej starostlivosti je podľa názoru odvolacieho súdu za súčasného

stavu vhodný za účelom udržania a rozvíjania citového vzťahu maloletého s otcom za situácie, že
sa rodičia rozišli, pretože je potrebné zohľadniť právo obidvoch rodičov zabezpečovať starostlivosť o
maloleté dieťa. Pretože v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce otca zo starostlivosti
o maloletého, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa §-u 220 O.s.p. s použitím §-153 ods. 2 v
spojení s §-om 167 ods. 2 O.s.p. (v konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný

návrhmi účastníkov), a zveril maloletého I. predbežne do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd poznamenáva, že otec
za súčasnej situácie nemôže byť pri realizácii svojich rodičovských práv obmedzený tým, že nežije s
matkou a maloletým v spoločnej domácnosti. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zvereniu maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti nebráni ani jeho nízky vek, denný režim ani domnienka narušenia

jeho stabilného výchovného prostredia, pretože zo súdnej a psychologickej praxe vyplýva, že prekážka
nízkeho veku maloletých detí zaniká v dobe, keď začnú navštevovať predškolské zariadenie, čím sa tým
viac osamostatnia, odpútajú od matky, s ktorou boli úzko späté (nález Ústavného súdu Českej republiky
z 23.2.2010 sp. zn. III. ÚS1206/2009), navyše maloletý je na sústavnú starostlivosť otca z minulosti
zvyknutý, ako aj na prostredie v ktorom otec žije, pretože v tomto prostredí žil od svojho narodenia do

odchodusmatkou.Nazáverodvolacísúdkonštatuje,žeidelenopredbežnúúpravupomerovúčastníkov
konania a zásadne sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všetky skutočnosti uvádzané otcom
v návrhu a odvolaní ako aj matkou vo vyjadrení k odvolaniu sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej,
avšak presahujú rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia a týmto sa bude nepochybne
zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave práv

a povinností rodičov voči maloletému I..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.