Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513212338
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1513212338.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Dopravný podnik a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO:
00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán, advokát, AK so sídlom nám M. Benku 9-C1,
Bratislava, proti odporkyni: I. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. X, O., t.č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou pre toto konanie: H. X., zamestnankyňou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie sumy
50,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.

decembra 2013, č. k. 16C/580/2013-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,50 eur a trovy konania vo výške 16,50 eur za súdny poplatok a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia, keď zároveň zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 17.7.2013 č. k.
9Ro/107/2013-14.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009
Zb., § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že si odporca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu s citovaného ustanovenia zákona za čo
okrem cestovného náleží navrhovateľovi aj sankcia v zmysle zák. č. 514/09 Zb. a preto súd návrhu

navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uviedol, že NS SR vo veci
sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 konštatuje, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným
účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje

ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,
štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.
Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať
ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie
trov treba posudzovať samostatne.“ Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným
nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie

súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd
navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako
nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho
rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov
konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať

všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkomv súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia
nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu
pomoc. Procesný súd náklady zastúpenia navrovateľa advokátom považuje za neúčelné po zistení,

že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu
týchto nárokov navrhovateľom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje
žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole,
výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou
činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd

nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá. Navrhovateľ a právny zástupca sú si
vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy
nezúčastniavychádzajúcztoho,žesúdspravdepodobnosťouhraničiacousistotourozhodnenazáklade
predložených písomných podkladov v prospech navrhovateľa. Súd ďalej uvádza, že k rovnakému
záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p.,
podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd

nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou,
ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a
čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba
zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj
vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd

za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a
sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom odporca nárok navrhovateľa
relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda navrhovateľom tvrdený
skutkový stav je zjavne nesporný. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd
poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový

spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie
právnejpomoci,aleparazitovanienadrobnýchpohľadávkachvočiobčanom,ktorésúumelonavyšované
do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva
na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno
priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a to konkrétne vo výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozhodnutie súdu o trovách konania zmeniť tak, aby odporkyni
bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,60 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 eur. Ako dôvod uviedol, že neprimeranosť trov konania v drobných sporoch
je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Pojem neprimeranosti zákon nedefinuje

a rovnako ho nevygenerovala ani súdna a aplikačná prax. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nevymenúva
explicitnéprípady, vktorýchjemožnétrovykonanianepriznaťaleboznížiť.Pretojepotrebnéobsahtohto
ustanovenia vykladať v súlade z dôvodnou správou k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od
15.10.2008 zmenil a doplnil Občiansky súdny poriadok. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť
k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto

konania najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Za niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy zák.
č. 384/2008 Z.z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina. Rozsah zníženia
trov je odporujúci dobrým mravom a preto navrhovateľ považuje za nespravodlivé neodôvodnené a
neprimerané, aby odporkyňa neznášal trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktorému vznikli

vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 500,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,
ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)

konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa

považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 50,50 Eur, teda sumy nižšej ako 1.000,- Eur ide
podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s
účinnosťou od 15.10.2008 bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať,
prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p., za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie

náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu
tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto
nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p.,
táto však môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p., sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania

z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zdôraznil, že
súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je potrebné
totiž dôsledne rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc advokáta a nárokom na

náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Jediným účelným
nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho
poplatku.

Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom prvostupňový súd navrhovateľovi
dôvodne nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Prvostupňový a ani odvolací súd
nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (ust. § 25 O.s.p.). Právo účastníka
na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na
strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Cez prizmu

účelnosti uvedenou v ust. § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné posudzovať všetky náklady,
ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnostinákladovprávnehozastúpenianemožnorezignovať
len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považoval

za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke,
pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba
identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o
prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie). Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou
činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností

drobný spor vyvolaný porušením povinnosti odporkyne cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa
s platným cestovným lístkom. K porušovaniu tejto povinnosti dochádza prakticky každodenne, pričom
spory z tohto porušenia vzniknuté sú z hľadiska právneho a skutkového nenáročné. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach má byť preto vymoženie pohľadávky čo s najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Navrhovateľ, ktorý takéto pohľadávky hromadne uplatňuje má možnosť v konaniach vystupovať sám

resp. prostredníctvom svojich zamestnancov alebo vybrať si advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a
vymáhanie takýchto pohľadávok za podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále
zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

K rovnakému záveru, k akému dospel aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči

pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne
neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke
neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno
rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale
vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak

súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného
a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu
relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.,) a teda navrhovateľom tvrdený
skutkový stav je zjavne nesporný.

Súd prvého stupňa dôvodne poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS

988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho
zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči
občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku.
Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a
preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Vychádzajúcztohtoustanovenianeprimeranýmitrovamisúdnielentie,ktorévýraznepresahujúhodnotu
uplatnenej pohľadávky, ale aj tie, ktoré z hľadiska charakteru sporu vzhľadom na jeho jednoduchosť
nebolo potrebné vynaložiť. V prejednávanej veci základ nároku ani jeho výška sporné neboli a preto
trovy právneho zastúpenia je potrebné považovať nielen za neprimerané podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj za také, ktoré nespĺňajú požiadavku účelnosti vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúci z ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok vo
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
jej žiadne nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.