Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/33/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610200262
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5610200262.2

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej SOFOS, s. r. o., so sídlom Dúbravská
cesta 3, Bratislava, IČO: 31 318 347, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Dankom, advokátom so
sídlom Mlynské Nivy 73/A, Bratislava, proti povinnej NAVAR, s. r. o., naposledy so sídlom Pod Slivkou
520/12, Liptovský Mikuláš, IČO: 35 726 776, pre vymoženie pohľadávky 3 628,24 eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, so sídlom Exekútorského úradu
Moskovská 18, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 6/10, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému trovy
exekúcie vo výške 193,44 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským sa dňa 08. 01. 2010 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. Ex 6/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 3 628,24 eur s príslušenstvom, priznanej
vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 10. 2009, č. k.
1Rob/674/2009 - 21. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 019465*
zo dňa 25. 01. 2010, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 3 628,24 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie. Svoj podnet odôvodnil tým, že povinná stratila
spôsobilosť byť účastníkom konania výmazom z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti
zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov
a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní
povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto

osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe
právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti
z obchodného registra.

Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina súd zistil, že na základe uznesenia Okresného
súdu Žilina zo dňa 03. 06. 2013, č. k. 26CbR/113/2012 - 35, ktorým bola obchodná spoločnosť NAVAR, s.
r. o. zrušená bez likvidácie, bola povinná v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná
z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 22. 08. 2013. Zánikom spoločnosti zanikla aj
spôsobilosť povinnej byť účastníkom konania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nie je možné odstrániť. Vzhľadom k tomu, že povinná zanikla bez zanechania majetku, s poukazom na
právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. 4 M Cdo
8/2011, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd zároveň poukazuje
na to, že z výpisu z obchodného registra nevyplýva existencia právneho nástupníctva, na základe ktorej
by sa mohlo pokračovať v exekúcii s právnym nástupcom povinnej.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 398,66 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z dôvodu nemajetnosti povinnej súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Súd podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“) priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške
33,19 eur oproti uplatnenej odmene vo výške 139,44 eur za 42 úkonov exekučnej činnosti. Exekútorovi
nevznikol nárok na odmenu za doručenie sedemnástich príkazov na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke a za doručenie pätnástich exekučných príkazov, nakoľko ide o neúčelné a
nehospodárne trovy exekúcie. Z exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor od Daňového úradu
Liptovský Mikuláš zistil, že povinná má vedený účet len v K. U. Y., a. s.. Zo žiadnej listiny nachádzajúcej
sa v spise nevyplýva, že by povinná mala zriadený účet v ďalších sedemnástich bankách pôsobiacich v
Slovenskej republike. Podľa § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor pri spôsobe vykonania
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke prikazuje banke, ktorá vedie účet povinného, aby po
doručení príkazu na začatie exekúcie zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu
v banke. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor doručuje príkaz na začatie exekúcie len tej
banke, ktorá podľa jeho zistení vedie účet povinného a nie všetkým bankám s oprávnením poskytovať
bankové služby na území Slovenskej republiky. Je nepravdepodobné, že povinná, ktorá nerešpektovala
exekučný titul, má zriadený účet v každej jednej banke. Súd preto nepriznal exekútorovi odmenu za
neúčelné doručovanie exekútorských listín bankám, ktoré neevidovali účet povinnej. Zistiť bankový účet
povinnej, ktorá je obchodnou spoločnosťou, je možné dopytom od príslušného daňového úradu, čo
súdny exekútor aj vykonal, pričom mu bolo dňa 24. 02. 2010 oznámené číslo bankového účtu povinnej
ako aj názov peňažného ústavu. Aj napriek tomuto zisteniu doručil pätnástim bankám, o ktorých vedel,
že nevedú účet povinnej, exekučné príkazy.

Popri odmene za exekučnú činnosť má súdny exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu
hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 11,90 eur, náhradu cestovných výdavkov v
súvislosti so súpisom hnuteľných vecí vo výške 106,87 eur a náhradu za stratu času vo výške 9,24 eur,
spolu 128,01 eur.

Súdny exekútor nepreukázal spotrebu použitého motorového vozidla (§ 7 ods. 4 zákona č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách), preto mu súd nepriznal náhradu za spotrebované pohonné látky. V
súvislosti s doručovaním príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám súd exekútorovi z
dôvodu neúčelnosti týchto trov náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času nepriznal. Pokiaľ
exekútorovi nevznikol nárok na odmenu za neúčelný úkon exekučnej činnosti, nemôže mu vzniknúť ani
nárok na náhradu hotových výdavkov vzniknutých v súvislosti s týmto úkonom.

Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného
poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 161,20 eur o 20 % DPH, t. j.
o sumu 32,24 eur. Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 193,44
eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému oprávnená.

Poučenie:

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
(rozhodnutie o zastavení exekúcie). Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa (§ 202 - rozhodnutie o trovách exekúcie), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš,
písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.