Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Novotná

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214201314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6214201314.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.O.
F. XXX/XX, XXX XX T. X., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 469,33 Eur s príslušenstvom,
vedenej pod sp. zn. EX 5452/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so

sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Veľký Krtíš č.k. 9Er/209/2014-16 zo dňa 24. apríla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9Er/209/2014-16 zo dňa 24. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 9Er/209/2014-16
zo dňa 24. apríla 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútor o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Uviedol, že exekučný titul predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 31044/11, ktorý
vydal dňa 17. septembra 2013 JUDr. Zsolt Varga, rozhodca rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný
súd považoval Zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 07. februára 2006 medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným za spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou predmetnej Zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktoré v článku XI. písm. r) ustanovili,

že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v
rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory s.r.o. a to jediným
rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné strany sa zaväzujú
podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.
Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom

rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie, že v prípade,
ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský
rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo
zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. Z uvedených dôvodov
predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v zmysle
§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ako vzťah, ktorý sa riadi aj

Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pričom nekalé podmienky sú podľa článku 6 ods. 1 a podľa článku 3 ods. 1 Smernice také, ktoré
neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm. q) patrí aj podmienka,
zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní
práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Exekučný súd konštatoval, že

rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do obchodných
podmienokakosúčastiformulárovejzmluvy.Vychádzajúczustanovenírozhodcovskejdoložkyjezrejmé,že oprávnený koncipovaním daného znenia rozhodcovskej doložky sledoval, aby spory boli riešené na
súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a
zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto skutočnosti exekučný súd vyhodnotil tak,
že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola už v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou, a
teda od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania Zmluvy. Rozhodcovské
konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok

vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom. Exekučný súd považoval predložený
exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku
brániacu pri vykonávaní exekúcie, a preto podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,

ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a poukázal na ust. § 35, zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a na ust. § 159 O.s.p. Ďalej podľa odvolateľa nemožno z
európskeho práva vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal

povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel
o svojich právach, no neuplatnil si ich. Odvolateľ vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu
princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže

založiť zodpovednosť štátu za škodu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.
septembra 2011, sp. zn. 3M Cdo 11/2010, odvolateľ uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy je
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na
plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá

skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie zo všetkých dôvodov uvedených v odvolaní a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej
rozhodcovským rozsudkom, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť medzi právnym predchodcom
oprávnenéhoapovinnounazákladeZmluvyopôžičkeč.XXXXXXXXXXzodňa07.februára2006.Podľa
predmetnej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou na zadnej strane uvedené Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou Quatro, a.s., podľa ktorých v článku XI písm. r) sa

zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o pôžičke a v súvislosti s ňou
budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode,
budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory
s.r.o. a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Zmluvné
strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné
a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v

rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie,
že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento
rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo
ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade

predmetnej Smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t. j. aj tými, na ktoré
poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať

ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie
vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží
vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

Tvrdenieodvolateľaonedostatkukompetencieexekučnéhosúduskúmať,čiexekučnýtitulbolvydanýna
základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný
pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či

podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v
prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule.
Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle §
37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu

skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného
poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa
§ 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané
rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať

majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody
medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo
nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon,

ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok
trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom
dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou tým, že preskúmaval splnenie
podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom nie je právnym názorom,
ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako

vyplýva z článku XI. písm. r) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťouQuatro, a.s. exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a

celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná
forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer
nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa
spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je

individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo
predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku
vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, ktorá je podľa §53 ods.4 OZ účinného v čase uzavretia
zmluvy neplatná. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na ďalšej

strane formulára zmluvy v časti Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou
Quatro, a.s. článok XI. písm. r). Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli
ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne,

rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere
osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej zmluvy
o pôžičke svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi
ním a konkrétnym spotrebiteľom.

Právny predchodca oprávneného a povinný uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá je zmluvou upravenou v
ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Na tieto zmluvy sa preto vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv
v zmysle § 52 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 07. februára 2006. Z predloženej
listinyvyplýva,žezmluvnéstranyuzatvorilizmluvuopôžičke,ktoráobsahujevšetkypodstatnénáležitosti
upravené v § 657 a nasl. OZ. Zmluvou o pôžičke podľa tohto ustanovenia prenechá veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky. Navyše odvolací súd uvádza ,že podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 cit. zákona bolo zakázané vo vzťahu
k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie -
rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov tak ako je uvedené
vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý
nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s dobrými

mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému
má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek
úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej
zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV
ÚS 55/2011-19, kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať

prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože exekučný titul je vydaný v rozpore so

zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.