Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010623
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413010623.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, proti obžalovanému H. X., pre prečin zanedbania povinnej
výživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/,písm.c/Tr.zák.,oodvolaníobžalovanéhoH.X.,protirozsudku
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T 5/2013 zo dňa 06.03.2014, na verejnom zasadnutí konanom
v Nitre dňa 15.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. X. ako nedôvodné z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného H. X. (ďalej len obžalovaný)
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe že:
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje deti

Z. X. nar. XX.XX.XXXX a P. X. nar. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 11C 138/92 zo dňa 03.07.1992 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 400,- Sk
(13,27 eur) vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky X. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. M., G.U. č. XX, ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
11P 203/07-18 zo dňa 28.08.2007 v časti o výživnom tak, že výživné na deti Ildikó X. nar. XX.XX.XXXX
sa zvyšuje zo sumy 13,27 eur na sumu 39,38 eur a P. X. nar. 25.11.1991 sa zvyšuje zo sumy 13,27

eur na sumu 39,38 eur, vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil, pričom v čase neplnenia vyživovacej
povinnosti bol bez pracovného pomeru a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdržiava
sa v mieste bydliska, čím za obdobie od mesiaca máj 2009 do mesiaca august 2009 vrátane, mu vznikol
dlh na výživnom voči Kataríne X. vo výške 159,31 eur, za obdobie od mesiaca máj 2011 do 06.03.2014
mu vznikol dlh na výživnom voči Erike X. vo výške 1.314,49 eur a za obdobie od mája 2009 do augusta
2009 a od mája 2011 do 06.03.2014 mu vznikol dlh na výživnom voči Z. X. vo výške 1.473,71 eur, čin

spáchal hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 198/07 zo dňa 26.11.2007
právoplatným dňa 18.12.2007 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Tr. zák.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. za
zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37

písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch
bližšie nešpecifikoval dôvody svojho odvolania.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že jeho odvolanie smeruje tak do viny ako aj

uloženému trestu. Doposiaľ z dlžného výživného neuhradil nič, je nezamestnaný a požiadal, aby mu
bol daný ešte mesiac na uhradenie výživného, pretože chcel spolu so súrodencami a matkou predaťrodinný dom a z utŕženej ceny dlžné výživné uhradiť. Uviedol, že si prácu hľadá, ale žiadnu si nevie
nájsť, pričom žije z toho, čo si zarobí na brigádach.
Svedkyne Z. X., X. X., P. X. zhodne uviedli, že dlžné výživné obžalovaný neuhradil, pričom neplatí ani

bežné výživné.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje
za dôvodné, pretože súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a preto navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa na hlavnom
pojednávaní vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a následne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého tohto konania sa dopustí páchateľ, ktorý najmenej
3 mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacov za taký čin
odsúdený.

Obžalovaný vo výpovedi na svoju obranu uviedol, že dlžné výživné neplatil z dôvodu, že nemal finančné
prostriedky, nakoľko bol bez zamestnania. Na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa uviedol, že
pracuje v spoločnosti Elpo W. Q. M., kde však ešte nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu. Na verejnom
zasadnutípredodvolacímsúdomvšakuviedol,ževuvedenejspoločnostipracovallennecelé2mesiace,

pričom zarobil okolo 300,- eur a pracovný pomer mu skončil z dôvodu, že bol v podmienke pre
predchádzajúce odsúdenie.
Z výpovedí svedkýň X. X., P. X. a Z. X. mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný si svoju
vyživovaciu povinnosť od mesiaca máj 2009 do dňa vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa neplnil a túto
si nesplnil ani na základe poučenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pred odvolacím

súdom.
Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11C 138/1992 zo dňa 03.07.1992 bola
obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu Z. X. a P. X. k rukám matky X. X. sumou 400,-
Sk (13,27 eur) na každé dieťa vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Obdobie, za ktorý si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, súd I. stupňa ustálil predovšetkým

na základe listinných dôkazov. Zistil, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od 04.09.2009
do 20.04.2011, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, od 26.03.2012 do 22.05.2012 bol
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako uchádzač o zamestnanie, avšak z
uvedenej evidencie bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom, preto súd I. stupňa do skutku zahrnul
aj toto obdobie a to z toho dôvodu, že obžalovaný neprijal pomoc štátu pri hľadaní si zamestnania a bol

vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre svoj laxný prístup k práci.
Vzhľadomnaskutočnosť,žeP.X.aZ.X.súplnoleté,súdI.stupňaupravovalskutok, uvedenývobžalobe
tak, že obžalovaný bol povinný uvedeným svedkyniam platiť výživné od ich plnoletosti k nie rukám
matky ale priamo im.

Pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmere, súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák.,
pričom prihliadal nielen na osobu páchateľa ale aj na okolnosti prípadu a následok konania páchateľa.
Poukázal predovšetkým na osobu obžalovaného, kde bolo zistené, že tento bol viackrát súdne trestaný,
naposledy v roku 2011 za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom v rokoch 2007 a 2009
bol odsúdený aj za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.

Zo správy od posledného zamestnávateľa obžalovaného vo firme H. Q. M. vyplynula skutočnosť, že
obžalovaný rozviazal pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou a tak sa svojím pričinením pripravil
o stabilný príjem, z ktorého mohol výživné na deti platiť. Svoj prístup k práci preukázal aj tým, že bol
vyradený z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky pre nespoluprácu.Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba
1 až 5 rokov. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. súd I. stupňa správne zisťoval existenciu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného a správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti

a to uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný
čin odsúdený. Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti súd I. stupňa správne
neupravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu pri hore uvedenom prečine v zmysle § 38 ods. 3 alebo
ods. 4 Tr. zák. a ukladal tak trest odňatia slobody v sadze 1 až 5 rokov. Aj odvolací súd dospel k názoru,

tak ako súd I. stupňa, že v prípade obžalovaného bude postačujúci trest odňatia slobody na dolnej
hranici tejto zákonom stanovenej sadzby a to v trvaní 1 roka so zaradením na výkon uvedeného trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.