Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413201167
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413201167.3

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Bratislava,
Metodova 8, IČO: 35 697 270 proti odporkyni: I. B., predtým S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. XXXX/
X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA,
Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, právne zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, AK
Košice, Park Angelinum 2 o zaplatenie 329,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia 329,21 eur s príslušenstvom.
Žalovaná istina má pozostávať z neuhradených faktúr za poskytnuté služby vo výške 90,21 eur a zo
škody vo výške 239,- eur.

Podaním zo dňa 08.08.2014 Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice,
IČO: 42 326 923, oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne
za účelom ochrany jej práv ako spotrebiteľa. Zároveň požiadal o doručenie návrhu s prílohami a s
prípadnými vydanými rozhodnutiami, ku ktorým sa následne mienilo vyjadriť.

Podaním zo dňa 04.09.2014 navrhovateľ vzal svoj návrh späť celkom bez uvedenia dôvodu a žiadal
konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., pretože navrhovateľ svoj návrh vzal
späť celkom pred začatím pojednávania a prípadný nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu by bol
tým pádom právne bezdôvodný.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.

Prvouvýnimkouje,žeakniektorýzúčastníkovzavinil,žesakonaniemuselozastaviť,jepovinnýnahradiť
jehotrovy(§146ods.2,vetaprvá).Zavineniemôžeexistovaťnastranežalobcuajnastranežalovaného.
Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo
ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez
dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú

námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o
prípadpodľa§146ods.2vetadruhá(toznamená,ženevzalspäťnávrhvdôsledkusprávaniaodporcu),z
procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi
trovy konania.

Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca - žalovaný (§ 146 ods. 2 veta druhá). Tak je to napr.
vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Aplikáciaustanovenie§150ods.1O.s.p. musízodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu

a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd
prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní. Okrem toho sa musí
prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy
pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo všetkých

prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia § 144 O.s.p..

Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd najprv zaoberal, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo potrebné rozhodovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je
uvedené, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. má vždy výnimočný charakter. V danom prípade
neboli zistené žiadne okolnosti majúce charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s

postojom navrhovateľa v konaní a jeho pomermi. Navrhovateľ sa v priebehu celého konania domáhal
svojho nároku a využíval príslušné právne prostriedky. K jeho pomerom sa ďalej udáva, že sa jedná
o mobilného operátora s celoslovenskou pôsobnosťou a teda v konaní neboli preukázané skutočnosti,
ktoré by preukazovali jeho celkové nepriaznivé pomery. O trovách konania tak súd rozhodol podľa §
l46 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Navrhovateľ totiž po začatí konania vzal svoj návrh späť bez uvedenia

dôvodu, čím navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Odporkyni však náhrada trov konania priznaná
nebola, pretože jej v konaní žiadne nevznikli.K náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súd poukazuje na nasledovné.
Vedľajší účastník na strane odporkyne je právnickou osobou - združením, ktorá bola zaregistrovaná
v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra SR dňa 28.02.2014 (oznámenie Ministerstva

vnútra SR zo dňa 05.05.2014). Podľa článku II. jeho stanov cieľom združenia je poskytovanie
ochrany spotrebiteľom v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, poskytovaním
poradenstva, ako aj aktívnou procesnou účasťou v konaniach pred orgánmi štátnej správy a súdmi,
vstupovanímdotýchtokonanínastranespotrebiteľov(§93ods.2O.s.p.),podávanímpodnetovapodaní
na príslušné orgány štátnej správy v prípadoch porušovania práv spotrebiteľov so zameraním na nekalé

obchodné praktiky a neprijateľné podmienky uplatňované poskytovateľmi služieb. Cieľom združenia je
vyššie uvedenou činnosťou zvyšovať právne povedomie spotrebiteľov a podpora občianskych iniciatív
v tejto oblasti. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka
takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, za
ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je účinné od 15.10.2010 a bolo
zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

Občiansky súdny poriadok. Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Takto

založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako
sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd
proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva
alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Ak je cieľom združení

na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a
presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa
súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší
účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Paušálny vstup spotrebiteľského združenia do konaní, o ktorých okrem spisovej značky a mena
účastníka nemal žiadnu vedomosť a bez vedomostí spotrebiteľa, ktorého záujmy má v danom spore
hájiť, súd nepovažoval za účelnosť úkonu vedľajšieho účastníka, ktorý sa dal vo veci zastúpiť
Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, AK Košice, Park Angelinum 2. Súd preto ďalej skúmal, či
prípadné trovy zo strany vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené trovy konania. Trovy vynaložené

účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu
konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v
danom prípade, procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na
právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ústavy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom.
Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj v

prípade, ak má účastník právo na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov konania treba
posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné i na trovy právnej
pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné
podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Súd dospel k
záveru o neúčelnosti vynaložených trov konania zo strany vedľajšieho účastníka. Uvedené je možné

vyvodiť z postupu vedľajšieho účastníka, ktorý bez vedomosti o danom spore zahlásil vstup do konania.
Samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť
práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu súd neupiera, iba
konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie
práva.Aksavedľajšíúčastníkajnapriekuvedenýmskutočnostiamdalvkonanízastúpiťadvokátom,jeto

jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa
je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené. Pri vstupe do konania v danom
spore vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť a ani nekontaktoval odporkyňu, na strane ktorej vedľajší
účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez
ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú

vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z
čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje ajv množstve ďalších prípadov. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník
vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Z vyššie uvedených dôvodov
súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.