Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508204533
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8508204533.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnej D. P., bytom A. č. XX, v konaní o vymoženie
pohľadávky vo výške 1.121,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/465/2008-41 zo dňa 17. júna 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zastavil exekúciu.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil,
oprávnenému a povinnému nepriznal právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého rozhodne samostatným uznesením. Pokiaľ ide o výrok o zastavení
exekúcie, vychádzal zo zistenia, že oprávnená s povinnou uzavreli dňa 08.11.2007 zmluvu o úvere č.
7391930, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 464,71 Eur. Vzhľadom na to,
že súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, zameral sa na kontrolu

exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu
berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či
rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská
doložka nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale bola uvedená len vo všeobecných podmienkach.
Je písaná drobným písmom, spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiťvšetkýmpodmienkamupravenýmvzmluveavovšeobecnýchpodmienkach.Takétodojednanie
nemožno považovať za individuálne dojednanú podmienku, čo podľa súdu prvého stupňa dosahuje
intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nemal

právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na
ktorú musí súd prihliadať počas celého priebehu exekúcie. Preto súd prvého stupňa exekúciu v celom
rozsahu zastavil. O trovách oprávnenej a povinnej rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251
ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú nárok na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená zotrvávajúc na

legitimite exekučného titulu. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v navrhovanom znení.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nakoľko z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnená
sa odvoláva len proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zastavil exekúciu, odvolací súd, ktorý je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa ostatnými výrokmi, ktoré nadobudli právoplatnosť uplynutím

odvolacej lehoty, nezaoberal.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil,
bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu
rozhodcovskej zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach. Vo
veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veciach 2Cdo
245/2010, 6Cdo 143/2011, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a

nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo,
vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnená nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba
prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn.

3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z čl. 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 35), upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom
konaní, alebo pred všeobecným súdom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.

Odvolací súd mal za to, že uvedené závery sa vzťahujú aj na tento prípad, v ktorom bol rozhodcovský
rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53ods. 4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je
pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom

konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej
vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho

dvora vo veci C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v

rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom v dôsledku nevykonania

dokazovania zákonným spôsobom. Ustanovenie § 115 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť nariadiť
pojednávanie iba na prejednanie veci samej, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu túto vlastnosť mať
nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je
preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 O.s.p. uznesenie v jeho

napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08:
„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo
veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1
smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C 237/02).

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval návrh oprávnenej na prerušenie konania za
dôvodný a zamietol ho.O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že sa účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Oprávnená v odvolacom konaní úspešná nebola a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu

žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.