Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221706
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212221706.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo
námestie 3, IČO: 00 686 930, zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, proti
povinnému: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. A. XXX, o vymoženie 2.815,84 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 04. 2014 č. k.
8Er/1541/2012-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so
sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, 29. augusta 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzalzozistenia,žesúdnyexekútornazákladenávrhuoprávnenéhopožiadaloudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.815,84 eura s príslušenstvom. Za

exekučný titul označil rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 11. 12.
2011 sp. zn. II/2011-7690. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku,
podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 07. 05. 2008. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a
§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi,
založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, posúdil ako
spotrebiteľský úver a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná v článku VIII.
bod 9. zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ si
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Naviac rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podpis na úverovej zmluve nepovažoval za prejav
súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Zdôraznil, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanie tejto
doložky, na ktoré by bol povinný zvlášť upozornený a ktorý by s týmto ustanovením zmluvy súhlasil

a prejavil svoj súhlas podpisom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred
svojich práv, ktorú skutočnosť označil za rozpornú s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel,
že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul tak nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 a sp. zn. 6Cdo 143/2011. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny

a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. S poukazom
na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní mal za to, že navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné,
avšak nespôsobujúce neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že predmetná rozhodcovská

doložka nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde.
Zdôraznil, že je bankovým subjektom a v zmysle ust. § 93 ods. 1 zák. č. 483/1991 Zb. o bankách
je povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o
tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či
prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Povinný s rozhodcovskou

doložkou súhlasil,pričomv lehote 30 dní odo dňa podpisu zmluvy o úvere ju nevypovedal. V tomto smere
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 09. 2011 sp. zn. 2CoE/333/2011,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010. Uviedol, že nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá
pred dňom 01. 01. 2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dňom z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej

pred 01. 01. 2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka)
bez ohľadu na povahu účastníkov. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-40/08 a poukazoval na bod 47 a v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 18CoE/924/2009. Uzavrel, že v danej veci nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje

neprijateľnú podmienku, a teda nedochádza tu k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi, pričom
návrh na vykonanie exekúcie, ako i žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, 29. augusta 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu
prvého stupňa dňa 12. 10. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha
od povinného vymoženia sumy 2.815,84 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 11. 12. 2011 sp. zn. II/2011-7690,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2011 a vykonateľnosť dňa 25. 12. 2011. Súčasťou spisu je i
zmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruspoistenímprefyzickéosobyč.00-0000894294,uzatvorená
účastníkmi konania dňa 07. 05. 2008.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd

musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

Vdanejvecinietsporuotom,žeprávnymzákladomzmluvnéhovzťahuúčastníkovjezmluvaoposkytnutí

spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, uzatvorená účastníkmi konania dňa 07. 05.
2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú
štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej

rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore sozákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z
ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01.

2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 179/2011, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa
ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa
07. 05. 2005 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby

č. 00-0000894294. Podľa článku VIII.- Záverečné ustanovenia, ods. 9 zmluvy sa účastníci zmluvy
dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi veriteľom a dlžníkom (i) z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s touto zmluvou, alebo (ii) zo zabezpečovacích inštitútov, uzatvorených medzi
veriteľom a dlžníkom alebo v súvislosti zo zabezpečovacími inštitútmi, vrátane sporov o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie ( ďalej pre každý jednotlivý a/alebo všetky uvedené spory len „spory“), budú

riešené a vyriešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej Bankovej
Asociácie v Bratislave podľa jeho základných platných vnútorných predpisov. Rozhodnutie Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej Bankovej Asociácie v Bratislave bude pre veriteľa aj dlžníka záväzné.
I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,

keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a
celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto
namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým
je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom

na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým štandardným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie
uvedené.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.