Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Šišková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112200693
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112200693.12
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. č. XX/XX, XXX XX R.,
proti odporcovi: W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. č. XX/XX, XXX XX R., zast. JUDr. Máriom Tomanom,
advokátom so sídlom Pribinovo nám. č. 3, 949 01 Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o späťvzatí návrhu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Trovy štátu tohto konania vo výške 8,87 eur z n á š a štát.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 10.1.2012 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľka
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom uviedla veci, ktoré tvoria
masu BSM a aj navrhla spôsob jeho vyporiadania.
Podaním doručeným súdu dňa 5.3.2014 vzala navrhovateľka návrh späť v celom rozsahu a žiadala
konanie zastaviť, z dôvodu, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Právny zástupca odporcu súhlasil so späťvzatím návrhu a žiadal priznať náhradu trov konania v plnej
výške vzhľadom na to, že odporca mal vo veci plný úspech tým, že mimosúdna dohoda o BSM bola
uzavretá v zmysel jeho nárokov, prípadne aby súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
a náhradu trov konania mu priznal z dôvodu, že späťvzatie návrhu zapríčinila navrhovateľka, lebo ani
pred podaním návrhu, ani počas súdneho konania nemala záujem sa nijako dohodnúť. Uviedol, že v
prípade priznania náhrady trov konania ich vyčísli v lehote 3 dní.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného
ustanovenia zákona konanie zastavil. Pretože k späťvzatiu návrhu došlo po otvorení pojednávania, súd
žiadal o vyjadrenie k späťvzatiu aj odporcu, ktorý so späťvzatím návrhu súhlasil.Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2, vetá prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania by podľa názoru súdu, prichádzala do úvahy aplikácia ust.
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorej vzniklo odporcovi právo na náhradu trov konania, lebo k
zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľky, ktorá žiadala titulom vyporiadania vyplatiť odporcovi
sumu 5.000 eur a odporca žiadal vyplatiť sumu 14.822 eur s tým, že všetky nehnuteľnosti, hnuteľné veci
ako aj záväzky preberie navrhovateľka. Uzavretá dohoda medzi účastníkmi je takmer totožná s návrhom
odporcu, ktorú prezentoval v súdnom konaní.
Súd po preskúmaní všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť
trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
V posudzovanej veci pri svojom rozhodnutí vzal súd do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka na
invalidnom dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 158,80 eur, sirotský dôchodok na syna O.
vo výške 133,30 eur, rodinné prídavky vo výške 70,56 eur na tri deti a jej príjem z dohody o vykonaní
práce bol v mesiaci máj 2014 bol 35,07 eur, čo aj preukázala. Okrem toho poberá výživné na syna W. vo
výške 180 eur mesačne, teda celkovo jej príjmy sú 580 eur a výdavky - úver vo výške 150 eur, nájomné
183 eur, energie spolu 47 eur. Navrhovateľka sa stará o tri deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť.
Žije v spoločnej domácnosti s deťmi.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by mala navrhovateľka hradiť trovy odporcovi, ktorý sa nechal v
konaní zastúpiť právnym zástupcom, pričom konanie bolo začaté 10.1.2012, viedlo by to u nej k veľmi
nepriaznivej finančnej situácii, ak sama je na invalidnom dôchodku, a jej príjem z dohody je veľmi nízky,
pričom jej zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa tak, aby dosahovala lepší príjem. Na druhejstrane u odporcu, ktorý je živnostníkom, a jeho príjme zo živnosti v roku 2011 boli 16.308 eur, pričom
základom dane bola suma 7.721,19 eur, je predpoklad, že nepriznanie trov, na ktoré by inak mal nárok,
nebude mať natoľko negatívne následky, aby to ohrozilo jeho ekonomickú situáciu. Rozhodnutie súdu
o trovách konania nebude tak viesť k neprimeranej tvrdosti u navrhovateľky.
Pretože súd dospel k názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a to v sociálnej situácii
navrhovateľky, o náhrade trov konania odporcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Súd rozhodol aj trovách štátu, ktoré tvorí zostatok znalečného vo výške 8,87 eur tak, že tieto trovy
konania štátu znáša štát, lebo navrhovateľka zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške
150 eur, pričom súd priznal znalcovi Ing. C. uznesením č.k. 10C 4/2012-75 zo dňa 16.11.2012 znalečné
spolu vo výške 158,87 eur, z ktorých suma 150 eur bola zaplatená zo zálohy na trovy znaleckého
dokazovania zloženej navrhovateľkou a zbytok, t.j. 8,87 eur z rozpočtových prostriedkov súdu, lebo
odporca z procesného hľadiska nespôsobil zastavenie konania a podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkov právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. U navrhovateľky sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov a preto súd rozhodol tak, že zostatok trov štátu znáša štát.
Z dôvodu, že súd posúdil, že k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľky, ktorá bola
oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za návrh, nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.