Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613208569
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613208569.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti odporcovi: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom O. D., V. XXX/X, o
zaplatenie 4.019,49 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/299/2013-85 zo dňa 24.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho,
že navrhovateľ neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok, na ktorého základe
sa uplatňuje právo v rozsahu umožňujúcom jeho jednoznačnú individualizáciu. Navrhovateľ napriek
výzve okresného súdu nerozlíšil, aká čiastka mesačnej splátky sa vzťahovala na istinu úveru a aká

na úrok z úveru, prípadne na ďalšie položky. Uvedené má význam v situácii, keď došlo k mimoriadnej
splatnosti úveru (čo navrhovateľ v konaní tvrdil). S poukazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR
(napr. „R 59/98“), v takomto prípade má veriteľ právo „len“ na úroky z omeškania, ale nie už na úroky
z úveru. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ svoje tvrdenia o zosplatnení/mimoriadnej splatnosti
úveru dňom 6.8.2012 nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Naopak, z ním predložených písomností
vyplývajú iné dátumy mimoriadnej splatnosti (napr. aj ešte pred postúpením pohľadávky pôvodným

veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., t.j. pred 27.6.2012). Navrhovateľ teda hodnoverným spôsobom
neustálil dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na základe čoho nie je možné odvodiť nároky
navrhovateľa do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru.

Okresný súd zdôraznil význam riadneho vymedzenia rozhodujúcich okolností v návrhu, osobitne z
hľadiska jeho nezameniteľnosti s iným nárokom. V danom smere nie je akceptovateľné len pripojenie
listinných dôkazov, z ktorých by bolo možné teoreticky predmetné okolnosti ustáliť. Ak by takto

(iniciatívne) okresný súd postupoval, nepochybne by porušil zásadu rovnakého postavenia účastníkov.
Okresný súd dodal, že navrhovateľ sa nariadeného pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o jeho
odročenie z dôležitého dôvodu; takýmto dôvodom nie je kolízia pojednávaní (navyše od navrhovateľa
ako právnickej osoby, je namieste očakávať, že má k dispozícii zamestnancov alebo iné osoby spôsobilé
konať v jeho mene).

O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si

tento procesný nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že výška dlžnej sumy (postúpenej navrhovateľovi jeho
právnym predchodcom) bola preukázaná výpisom z bankovej knihy, ktorý listinný dôkaz nie je možnéovplyvniť, resp. zasiahnuť do, v ňom obsiahnutých, výpočtov. Odvolateľ opakovane zdôrazňoval, že v
prebiehajúcom konaní si uplatňuje „len“ 27 (nepremlčaných) splátok úveru od 20.9.2010 do 20.11.2012.
Výška nároku je teda jednoznačne preukázaná, čo do dôvodu i výšky, pričom odporca daný nárok

nijakým spôsobom nespochybnil. Podľa navrhovateľa v rozhodnutí absentuje zásada spravodlivosti.
Jeho právny predchodca poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktorý si však svoje povinnosti neplnil,
v dôsledku čoho poskytnuté prostriedky neboli vrátené. Dodal, že v časovom rozpätí od výzvy súdu
(16.10.2013) do pojednávania dňa 24.10.2013 nebolo reálne možné splniť dotknuté požiadavky. Navyše
okresný súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti (z dôvodu hospodárnosti), čím znemožnil

navrhovateľovi predloženie ďalších dôkazov.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Napriek nadbytočnému uvedeniu viacerých údajov v návrhu na začatie konania je v súdenej veci

nutné konštatovať, že navrhovateľ svoj nárok vymedzil jednoznačne - nárok na odporcom nezaplatené
(mesačné) splátky úveru v sume 148,87 eur v období od 20.9.2010 do 20.11.2012, t. j. 27 splátok.
V danej súvislosti nie je celkom zrejmé, prečo okresný súd požadoval od navrhovateľa doplňujúce
vyjadrenie (výzvou z 16.10.2013 - č.l. 47 spisu) ohľadne značného množstva skutkových okolností, z
ktorých viaceré, ani len rámcovo nesúviseli s označeným - jednoznačne vymedzeným - nárokom.

Možno síce súhlasiť s okresným súdom, že navrhovateľom tvrdená mimoriadna splatnosť úveru by
znamenala následný jeho nárok „len“ na úroky z omeškania, a nie už na úroky z úveru. Avšak iba to,
že navrhovateľ nepredložil listinu o takomto zosplatení úveru, resp. ho nepreukázal, nie je prípustné
vyhodnotiť ako dôvod na zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Osobitne za situácie, že odporca vôbec
nespochybňoval nárok navrhovateľa. Naopak, z jeho výpovede na pojednávaní vyplýva, že v rozhodnom

období už úver pre stratu zamestnania v mesačných splátkach nesplácal. Vo svojej podstate totiž ide
o štandardnú situáciu, kedy základ nároku je daný a problematickou je len jeho výška (z hľadiska
okamihu zosplatenia úveru; pričom k zosplatneniu malo dôjsť len krátko pred koncom obdobia, za ktoré
si navrhovateľ uplatňuje nárok na mesačné splátky). Občiansky súdny poriadok takúto situáciu výslovne
predpokladá v ustanovení § 136 O.s.p. a umožňuje súdu rozhodnúť i na základe (voľnej) úvahy.

Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že ak okresný súd nepovažoval zosplatnenie
úveru za preukázané, pri jednoznačnom vymedzení nároku ako 27 riadnych splátok úveru, neuviedol,
prečo nárok (vôbec) navrhovateľovi nepriznal. Keďže mimoriadna splatnosť úveru - podľa jeho záverov
- nebola preukázaná, nebolo by významné rozčleňovanie splátok na jednotlivé položky (splátka istiny,
splátka úroku/odplaty za poskytnutý úver, iné položky).

Je žiaduce tiež doplniť, že hoci v súdenej veci ide vo svojej podstate o spotrebiteľský vzťah,
nie je prípustné k uplatňovaným nárokom navrhovateľa/dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu
pristupovať tak, že sa tieto priznajú len v prípade ich úplného preukázania a detailného vymedzenia.
Rovnako v spotrebiteľských veciach (ako vo všetkých obvyklých sporových konaniach) nie je vylúčené
navrhovateľovi priznať jeho nárok len sčasti a vo zvyšku návrh zamietnuť. K uvedenému môže dôjsť aj

napríklad v dôsledku využitia voľnej úvahy súdu.

Krajskýsúdopakovanepoukazujenato,ženavrhovateľvprejednávanomprípadesvojnárokdostatočne
jednoznačne vymedzil aj z hľadiska okresným súdom zdôrazňovanej nezameniteľnosti nároku s iným
nárokom. Okresný súd pritom ani nenaznačuje, že by uplatňovanému právu na (riadne) splátky
úveru nemala byť (z nejakého konkrétneho dôvodu) poskytnutá súdna ochrana. Nadväzne úlohou

okresnéhosúduvďalšompostupevovecibudeprirešpektovaníintenciíodvolaciehosúduvecprejednať
a rozhodnúť štandardným postupom konania v sporových/kontradiktórnych veciach. Vzhľadom nadoplňujúce podanie navrhovateľa (vykonané po rozhodnutí súdu prvého stupňa) bude potrebné
prihliadať i na tam uvedené okolnosti.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa o odňatí mu možnosti konať pred súdom pre

neakceptovanie jeho žiadosti o odročenie pojednávania, táto nie je dôvodná. Odhliadnuc od toho, že
v odvolaní uvádza iný dôvod na odročenie pojednávania, ako uvádzal v samotnej žiadosti o takéto
odročenie, okresný súd správne konštatoval, že kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým
dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (bližšie napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13.1.1999).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.