Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/137/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305203226
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5305203226.5

Uznesenie

Okresný súd v Čadci v právnej veci navrhovateľa O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. D. Č.. XXX, zast.
JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti odporcovi Q. I. W.,
Š..N.., so sídlom D. D., R. I. Č.. X, X.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, Palárikova 1449,
Čadca, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu - I. N. D., N. Č., Š. Č.. XXXX, v konaní o
náhradu straty zárobku

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e v časti predmetu sporu o povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom
náhrady straty na zárobku za čas od 16.5.2002 do 1.1.2004 vo výške 2 439,09 € (73 480 Sk) čistého so
6% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2005 do zaplatenia.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.5.2005 navrhovateľ podal návrh, v ktorom žiadal, aby odporca nahradil navrhovateľovi stratu

na zárobku v celkovej výške 368 286,50 Sk so 6% úrokom z omeškania do 13.5.2005 do zaplatenia
za pracovný úraz zo dňa 14.2.1983 u odporcu. Stratu na zárobku vyčíslil za časové obdobie od mája
2002 do dňa podania žaloby, teda do 16.5.2005. Uviedol, že odporca pracovný úraz a nároky uznal.
Navrhovateľ je čiastočne invalidný a jeho zárobok sa podstatne znížil. Pred úrazom dosahoval priemerný
zárobok 2 231,- Sk. Invalidný dôchodok je jeho jediným príjmom.

Odporca na čl. 18 spisu a v ďalších podaniach uviedol, že návrh je čo do výpočtu nepreskúmateľný. Nie

je pravdivé tvrdenie, že nepracuje, je zamestnaný. Neuviedol zárobok, ktorý tam dosahuje.

Vedľajší účastník konania na čl. 20 spisu uviedol, že podľa zákona č. 461/2004 Z.z. rozhodovanie
o nároku patrí výlučne do právomoci sociálnej poisťovne. Zárobok, ktorý uviedol navrhovateľ vo
výške 2 231,- Sk je ako zárobok, ktorý dosahoval pred pracovným úrazom, nie je zároveň totožný
so zárobkom pred vznikom škody. Navrhovateľ neodpočítal od valorizovaného zárobku skutočne
dosiahnutý príjem po pracovnom úraze. Vzniesol námietku premlčania. V ďalších podaniach uviedol a

to aj v rámci odvolacieho konania zhodne s odporcom, že nepovažuje za správny postup valorizácie už
valorizovaného dôchodku. Za správny považuje postup, kedy sa vždy valorizuje pôvodný príjem o tie-
ktoré príslušné percentá.

Navrhovateľ uviedol, že považuje za neprípustné vzhľadom k účelu valorizácie valorizovať vždy pôvodný
priemerný zárobok. Je potrebné valorizovať posledný dosiahnutý, resp. vypočítaný zárobok.Rozsudkom č.k. 10C/83/2005-46 zo dňa 23.2.2006 prvostupňový súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi z titulu choroby z povolania náhradu mzdy a valorizáciu za časové obdobie od
16.5.2002 do 1.1.2004 vo výške 73 480,- Sk čistého so 6% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2005 do

zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 251 141,40 Sk so 6% úrokom z omeškania ročne
od 13.5.2005 do zaplatenia zastavil na základe späťvzatia návrhu zo strany právneho zástupcu
navrhovateľa.

Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 61 665,10 Sk so 6% úrokom z omeškania ročne od
13.5.2005 do zaplatenia zastavil a po právoplatnosti uznesenia postúpil vec I. N. D., N. Č. ako orgánu,

ktorý má právomoc vo veci konať.

O trovách konaniach rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odporcu zaviazal zaplatiť SR na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu
3 669,- Sk v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo veci prvého výroku súd zaujal v rozsudku právny názor, že zodpovednosť odporcu za pracovný úraz

bola v rozsahu 100%. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi stratu na zárobku vo výške 73 480,-
Sk, čo je 2 439,09 € za čas od 16.5.2002 do 1.1.2004. Za skutočnú stratu na zárobku považoval stratu
zodpovedajúcuvalorizáciinaprincípevalorizáciedôchodkov,teda,žejepotrebnévalorizovaťopríslušné
percento vždy predchádzajúci valorizovaný príjem.

Čo do uvedeného výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2007, pretože odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožnil so záverom prvostupňového súdu.

Čo do druhého výroku, keby bolo konanie zastavené v rozsahu 251 141,40 Sk so 6% úrokom z
omeškania od 13.5.2005 do zaplatenia, konanie v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa, výrok nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2006.

Pokiaľideotretívýrok,vktoromsúdzastavilkonanievrozsahu61665,10Skso6%úrokomzomeškania

od 13.5.2005 do zaplatenia, súd konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenie postúpi I.
N. D., N. Č. ako orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať. V tejto časti predmetu sporu rozsudok majúci
charakter uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2006. V tejto časti konštatoval prvostupňový súd,
že riešil otázku právomoci súdu konať a rozhodovať o tomto spore v nadväznosti na zákon č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení, ktorý s účinnosťou od 1.1.2004 zrušil ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z.

Zákonníka práce obsahujúce druhy náhrad škôd a spôsob určenia ich výšky. Od 1.1.2004 nároky na
náhradu straty na zárobku a valorizácie prestali mať charakter pracovno-právnych nárokov, stali sa
nárokmi, o ktorých rozhoduje sociálna poisťovňa. Keďže § 7 ods. 1 OSP dáva súdom naďalej právomoc
rozhodovať pracovno-právne nároky, nároky na náhradu za stratu na zárobku a valorizáciu do 1.1.2004
sú naďalej pracovno-právnymi nárokmi, o ktorých má právo rozhodovať súd. Preto prvým výrokom súd

rozhodol o nároku na náhradu za stratu na zárobku a valorizáciu od 16.5.2002 do 1.1.2004 vo výške
73 480,- Sk, teda 2 439,09 €, lebo mal za to, že takýto nárok patril do právomoci súdu a o nároku
od 13.5.2005 vo výške 61 665,10 Sk so 6% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2005 do zaplatenia
rozhodol tak, že konanie zastavil a po právoplatnosti uznesenia postúpil vec I. N. D., N. Č. ako orgánu,
ktorý má právomoc vo veci konať. Od 1.1.2004 nárok za uvedené časové obdobie prestal mať charakter

pracovno-právneho nároku a právomoc rozhodovať prešla na sociálnu poisťovňu. V nadväznosti na §
103 OSP, § 104 ods. 1 OSP pre neodstrániteľnú prekážku postupu konania bolo konanie v tejto časti
zastavené a vec bola postúpená orgánu, ktorý mal právo vo veci konať, teda I. N..ZvyjadreniaI.N.načl.237spisuzodňa15.11.2010jezrejmé,žepoprávoplatnostitohtovýrokusociálna
poisťovňa prevzala fotokópiu spisu k ďalšiemu postupu dňa 9.11.2007 a dňa 14.11.2007 odstúpila spis
na funkčne príslušnú organizačnú zložku I. N. - Ú.. Postupovala tak v nadväznosti na § 272 zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Jeho nárok na stratu na zárobku
podľa výroku III za čas od 2.1.2004 do podania návrhu vo výške 61 665,10 Sk istiny s príslušenstvom
sa odvíja od dôvodnosti nároku navrhovateľa na stratu na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity, ktorý
mal k 31.12.2003. Na čl. 184 spisu uviedli, že aby I. N. mohla vyplácať pretransformovanú úrazovú rentu
po 1.1.2004, muselo by byť k dispozícii právoplatné rozhodnutie súdu o existencii nároku na náhradu k

31.12.2003. Rozsudok v uvedenej veci zatiaľ nie je vydaný a z tohto dôvodu I. N. prerušila konanie až do
vyriešenia predbežnej otázky zo strany súdu, teda či existuje nárok na náhradu za stratu na zárobku k
31.12.2003. Z tohto dôvodu I. N. vo veci nerozhodla a čaká na vyriešenie uvedenej prejudiciálnej otázky.

Po právoplatnosti prvého výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom straty na
zárobku za čas od 16.5.2002 do 1.1.2004 sumu 73 480,- Sk čistého so 6% úrokom z omeškania ročne od
13.5.2005 do zaplatenia, po potvrdení rozsudku odvolacím súdom, teda po dátume 16.10.2007 odporca

na základe právoplatného výroku zaplatil navrhovateľovi sumu 73 480,- Sk čistého, teda 2 439,09 €
čistého so 6% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2005 do zaplatenia. Vyplýva to z podania právnej
zástupkyne odporcu zo dňa 19.8.2010 čl. 173 rub spisu, kde uviedla pod bodom 10: „Navrhovateľovi
sa plnilo podľa právoplatného rozsudku v tejto veci, neskôr zrušeného Najvyšším súdom SR.“ Rovnako
I. N. dňa 19.8.2010 čl. 182 spisu uviedla: „Nemáme vedomosť, že by navrhovateľovi bola v minulosti

vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo pri uznaní čiastočnej invalidity mimo vyplatenej sumy 73 480,- Sk na základe už zrušeného
rozsudku.“

Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 2M Cdo/8/2008 zo dňa 16.7.2009 bol zrušený rozsudok Krajského
súdu v Žiline z 28.6.2007 sp. zn. 5Co/209/2006 a rozsudok Okresného súdu Čadca z 23.2.2006 sp.

zn. 10C/83/2005 okrem výrokov, ktorými súd konanie čiastočne zastavil a vec vrátil Okresnému súdu
Čadca na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2009. Zo záverov, ktorými
je viazaný prvostupňový súd, odvolací súd, účastníci konania i právni zástupcovia, vyplýva, že je
potrebné vychádzať zo zárobku pred vznikom škody a nie pred vzniku úrazu. Vyslovil právny záver,
že prvostupňový súd i odvolací súd postupovali nesprávne, keď valorizovali už valorizovaný priemerný

mesačný zárobok. Valorizáciu je možné vykonať iba v tom prípade, ak došlo k strate na zárobku.
Samotná valorizácia nárok na náhradu za stratu na zárobku nezakladá. Súdy túto otázku nesprávne
právne posúdili.

V nadväznosti na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa právoplatnosťou uznesenia Najvyššieho
súdu SR, teda dňom 31.8.2009 stala vyplatená suma 73 480,- Sk = 2 439,09 € so 6% úrokom

z omeškania ročne od 13.5.2005 do zaplatenia bezdôvodným obohatením na strane navrhovateľa,
pretože išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol momentom zrušenia predchádzajúcich titulov.
Lustráciou súdu súd nezistil, že by bol odporca od 31.8.2009 podal návrh proti navrhovateľovi na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Takéto tvrdenia neprodukovali ani účastníci konania, neuviedli sp. zn., pod
ktorou by takéto konanie prebiehalo. Súd teda ustálil, že odporca nežiadal od navrhovateľa vrátiť späť

vyplatenú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzal podľa stavu ku dňu rozhodovania na
základe § 154 ods. 1 OSP.

V nadväznosti na uvedené po zrušení prvostupňového rozsudku a odvolacieho rozsudku uznesením
Najvyššieho súdu SR predmetom sporu podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP ostal len výrok I, ktorým
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi za stratu na zárobku za čas od 16.5.2002 do 1.1.2004

sumu 73 480,- Sk čistého so 6% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2005 do zaplatenia, čo predstavuje
ku dňu rozhodovania 2 439,09 € istiny s príslušenstvom. Predmetom sporu ostal i výrok o náhrade
trov konania. Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/83/2005-46 zo dňa 23.2.2006
netvorili predmet sporu.

Preto keď právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 9.9.2014 vzal návrh späť a žiadal konanie

zastaviť, späťvzatie návrhu sa vzťahovalo na existujúci predmet konania pred Okresným súdom v Čadci.Späťvzatie návrhu sa nevzťahovalo na konanie, ktoré netvorí predmet sporu pred Okresným súdom v
Čadci, ale tvorí predmet konania pred I. N. D., N. Č..

So späťvzatím návrhu a zastavením konania súhlasil právny zástupca odporcu i vedľajší účastník

konania.

Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Súd zastavil konanie v uvedenom rozsahu predmetu sporu. Navrhovateľ disponoval s návrhom, vzal
návrh späť, odporca a vedľajší účastník konania so zastavením súhlasili.

O trovách konania v rámci predmetu sporu, ktorý sa týkal právomoci Okresného súdu v Čadci, súd
rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP: „Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.“ V danom prípade súd má právo skúmať len procesné zavinenie,

ktoré je dané aj späťvzatím návrhu tak, ako to učinil navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Nebolo možné aplikovať § 146 ods. 2 druhá veta OSP, nebolo možné konštatovať, že návrh
v tejto časti predmetu sporu bol podaný dôvodne vzhľadom na viazanosť súdu, účastníkov konania i
právnych zástupcov právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval,
že skutkové a právne dôvody navrhovateľa nie sú správne, rovnako ani obidvoch súdov, ktoré sa

stotožnili so skutkovými a právnymi závermi navrhovateľa. Tým je ustálené, že návrh nebol podaný
dôvodnevrozsahu,vktoromprvostupňovýsúd,odvolacísúdnávrhuvyhoveli.Bolopotrebnépodoplnení
dokazovania skúmať, v akom rozsahu bol návrh podaný dôvodne.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka konania, vedľajší účastník konania v nadväznosti na § 151 ods. 1
OSP neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi konania

nepriznáva práva na náhradu trov konania.

Pokiaľ ide o odporcu, podľa § 151 ods. 1 OSP uplatnil právo na náhradu trov konania. O návrhu súd
rozhodol.

Na inak úspešného účastníka konania odporcu súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 OSP dôvody
hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné skúmať vzhľadom k okolnostiam, ktoré sa týkajú

predmetu sporu a vzhľadom k osobe, ktorá by mala náhradu trov konania znášať. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré sa týkajú okolností prípadu a pre ktoré súd úspešnému účastníkovi konania -
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, považoval súd tie okolnosti, že navrhovateľ bol dlhoročným
pracovníkomodporcu.Pripráciuodporcudošlokpracovnémuúrazu,ktorýboljednoznačnýmspôsobom
preukázaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca ani nespochybňoval skutočnosť

existencie pracovného úrazu, skutočnosť, že navrhovateľ má nárok na odškodnenie. Spochybňoval len
čiastkový nárok týkajúci sa valorizácie a náhrady straty na zárobku.

Okolnosti týkajúce sa osoby navrhovateľa, ktoré súd ustálil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých nepriznal úspešnému účastníkovi konania - odporcovi náhradu trov konania, spočívajú
vo veľmi zlom zdravotnom stave navrhovateľa a to nielen v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpel u

odporcu.Vdôsledkuúrazu,ktorýnavrhovateľutrpeluodporcu,bolpoberateľomčiastočnéhoinvalidného
dôchodku, čím bola znížená jeho majetková úroveň a možnosť sa zamestnať v rovnakých profesiách
a za rovnakej možnosti dosiahnutia príjmu ako to bolo pred úrazom. Bez pracovného úrazu u odporcu
by sa navrhovateľ nebol dostal do tejto skutkovej a právnej situácie, v ktorej sa nachádza. Zdravotnýstav navrhovateľa sa zhoršil aj v inej oblasti, ktorá nesúvisí s pracovným úrazom. Lekárskou správou na
čl. 257 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ je po akútnej koronárnej príhode v liečbe neurológa,
okrem toho má depresívny syndróm. Tieto okolnosti aj bezprostredne v zmysle podania právneho

zástupcu navrhovateľa viedli navrhovateľa k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Ďalšia účasť na
pojednávaniach a konaniach by ho ohrozovala z hľadiska zdravotného v dôsledku stresových situácií.

Všetky uvedené okolnosti vrátane okolnosti, že navrhovateľ bol po dlhom čase oslobodený od povinnosti
platiť súdne poplatky zo zákona tým, že mu bol pridelený bezplatný právny zástupca advokát JUDr.
Miroslav Stopka, viedli súd k tomu, že tieto okolnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa

a inak úspešnému účastníkovi konania - odporcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov
konania nepriznal.

Súd na záver konštatuje, že dôvody, pre ktoré súd nemohol konať, boli dôvodmi na strane navrhovateľa,
dôvodmi procesného charakteru. Dňa 9.9.2010 na čl. 216 spisu Centru právnej pomoci na výzvu
súdu oznámilo, že zatiaľ navrhovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Dňa
20.10.2010 čl. 222 Centrum právnej pomoci oznámilo, že navrhovateľovi nepriznali nárok na poskytnutie

právnej pomoci, pretože nesplnil podmienku stavu materiálnej núdze. Vlastní majetok, ktorým si môže
zabezpečiť právne služby. Pripojili rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci čl.
223. Dňa 8.10.2010 súd vytýčil termín pojednávania na deň 18.11.2010. Dňa 15.11.2010 navrhovateľ
na čl. 234 žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti, ktorá mu spôsobila imobilitu. Doba
práceneschopnosti bude do konca roka 2010, pripojil doklad od lekára na čl. 235. Z tohto dôvodu

pojednávanie dňa 18.11.2010 bolo odročené. O návrhu navrhovateľa súd rozhodol uznesením č.k.
4C/137/2009-244 zo dňa 30.12.2010 tak, že žiadosť navrhovateľa o ustanovenie zástupcu Centrum
právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu zamietol a to
aj vzhľadom k záverom Centra právnej pomoci v rozhodnutí. Uznesením č.k. 10Co/75/2011 zo dňa
27.4.2011 Krajský súd v Žiline rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. 12.5.2011 súd vytýčil termín

pojednávania na deň 21.6.2011. Dňa 8.6.2011 navrhovateľ požiadal o odročenie pojednávania, pretože
je po akútnej koronárnej príhode, ktorá si vyžiada minimálne 6 - 8 týždňov, pripojil doklad lekára na čl.
257 spisu. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené. Zároveň 8.6.2011 na čl. 258 spisu požiadal o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesením č.k. 4C/137/2009-273 zo dňa 15.8.2011 súd
návrh na oslobodenie navrhovateľa od povinnosti platiť súdne poplatky a na ustanovenie bezplatného

zástupcu z radov Centra právnej pomoci alebo z radov advokátov zamietol. Uznesením Krajského súdu
v Žiline č.k. 8Co/117/2012-283 zo dňa 30.3.2012 odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu
tak, že navrhovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s tým, že vyslovil právny záver
na str. 5 rozhodnutia, ktorým sú viazané nielen súdy, ale aj účastníci konania a právni zástupcovia, že
vzhľadom k novele OSP zákona č. 332/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012, pokiaľ ide o ustanovenie § 30

OSP, krajský súd o ustanovení advokáta prostredníctvom Centra právnej pomoci nerozhodoval.

V nadväznosti na uvedený záver a § 30 novely OSP bol upozornený navrhovateľ súdom dňa
20.5.2012 čl. 288 spisu, že je len v jeho dispozícii, aby na základe uvedeného rozhodnutia odvolacieho
súdu požiadal o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu Centrum právnej pomoci. Súd stanovil
navrhovateľovi lehotu na doručenie plnej moci. Navrhovateľ dňa 19.7.2012 čl. 289 uviedol, že Centrum

právnej pomoci mu odmietol doklady prevziať. Zaslal ich poštou. Dňa 23.10.2012 čl. 290 súd urgoval
navrhovateľa k splneniu pokynov. Navrhovateľ dňa 6.11.2012 čl. 291 spisu uviedol, že Centrum právnej
pomoci pod číslom 4N 2397/12 mu nepriznalo nárok na bezplatnú právnu pomoc, konanie nie je
ukončené, podal odvolanie, pripojil rozhodnutie o nepriznaní nároku na čl. 294 spisu. Súd 8.11.2012 dal
dopyt Centru právnej pomoci (čl. 305) v akom stave je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa, urgoval dňa

8.11.2012 čl. 306. Z odpovede zo dňa 23.11.2012 čl. 307 spisu je zrejmé, že Centrum právnej pomoci v
Žiline pod sp. zn. 4N 397/12 zo dňa 11.10.2012 nepriznalo navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej
pomoci, navrhovateľ podal odvolanie, vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Rovnaké
údaje uviedol i navrhovateľ dňa 27.11.2012 (čl. 308, 309). Súd opätovne žiadal 15.5.2013 čl. 311 spisu
Centrum právnej pomoci o oznámenie. Oznámenie je zo dňa 23.5.2013 čl. 312, kde je uvedené, že

Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25Sp/31/2012-19 zo dňa 20.12.2012 rozhodnutie centra o
nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Centrum právnej
pomoci podalo proti rozhodnutiu dňa 11.2.2013 odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR nerozhodol. Dňa
19.11.2013 čl. 318 spisu súd opätovne žiadal Centrum právnej pomoci o vyrozumenie o výsledku tohto
konania.Keďže navrhovateľ žiadal o odročovanie pojednávaní predkladaním dokladov o práceneschopnosti
a odmietal konať bez právneho zastúpenia, súdu sa zdalo byť neobjektívne tvrdenie navrhovateľa
označené ako urgencia zo dňa 4.12.2013 na čl. 319 spisu, kde urgoval súd, že už dlhšiu dobu nekoná od

roku 2005, teda 8 rokov, z čoho mu vzniká frustrácia. Je zrejmé, že dôvody na odročovanie pojednávaní
boli na strane navrhovateľa a nie na strane súdu, resp. iných účastníkov konania. Takýto postup súd
považuje za účelový a neobjektívny postup zo strany navrhovateľa. Dňa 11.12.2013 na čl. 320 spisu
Centrum právnej pomoci oznámilo, že o nároku navrhovateľa nebolo rozhodnuté. Dňa 20.1.2014 na čl.
323 spisu súd oznámil navrhovateľovi, že odmieta konať bez zástupcu, ale o zástupcovi nerozhoduje

Okresný súd Čadca, ale Najvyšší súd SR. Účastníkom konania nie je Okresný súd v Čadci, preto je
len na navrhovateľovi, aby podával sťažnosti na prieťahy v konaní na strane Centra právnej pomoci,
Krajského súdu Banská Bystrica, resp. Najvyššieho súdu SR. Okresný súd poukázal na to, že žiadosti
o odročenie pojednávania podáva navrhovateľ a nedochádza k odročovaniu pojednávaní z iniciatívny
súdu, resp. iných účastníkov konania. Centrum právnej pomoci oznámilo súdu dňa 12.3.2014 čl. 326,
že konanie pred najvyšším súdom je vedené pod sp. zn. 8Sžo/19/2013. Súd vytýčil dňa 2.6.2014 termín

pojednávania na deň 9.9.2014. Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Toto
Centrum právnej pomoci oznámilo súdu dňa 25.6.2014. Na pojednávaní dňa 9.9.2014 právny zástupca
navrhovateľa JUDr. Miroslav Stopka predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci o udelení právneho
zastúpenia.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade neboli prieťahy v konaní spôsobené z iniciatívy

súdu, resp. ostatných účastníkov konania, ale z iniciatívy navrhovateľa (predkladaním dokladov o
práceneschopnosti a žiadosťami o odročenie pojednávania) a z iniciatívy navrhovateľa, ktorý nechcel
pokračovať v konaní bez právneho zástupcu a trval na pokračovaní konania pred Centrom právnej
pomoci, v rámci ktorého mu mal byť ustanovený bezplatný právny zástupca.

Z hľadiska poplatkového preverenia v rozsudku č.k. 10C/83/2005-46 zo dňa 23.2.2006 vo výroku V.

súd zaviazal odporcu zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho
poplatku za návrh sumu 3 669,- Sk. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2007. Odporca
bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok na základe § 2 ods. 2 poplatkového zákona. Navrhovateľ bol
od platenia súdneho poplatku zo zákona oslobodený. Súdny poplatok za návrh vo výške 3 669,- Sk je
zaplatený na čl. 87 spisu pod D 10a-400/07 odporcom dňa 26.10.2007.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku dňa 4.4.2006 na čl. 51 spisu.

Vedľajší účastník konania - I. N. podala odvolanie proti rozsudku dňa 5.4.2006 na čl. 55 spisu. Odporca
zaplatil súdny poplatok vo výške 4 400,- Sk dňa 2.8.2006 na čl. 69 súdneho spisu. Zaplatil ho na výzvu
odvolacieho súdu na čl. 62 spisu.

Z vyjadrenia vyššieho súdneho úradníka na čl. 61 spisu vyplýva, že vedľajší účastník konania - I. N.

nebol vyzvaný k zaplateniu súdneho poplatku za odvolanie, lebo je oslobodený od povinnosti platiť
súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov. Rovnako aj
navrhovateľ je podľa tohto úradného záznamu a v súlade so zákonom oslobodený od povinnosti platiť
súdne poplatky podľa § 4 ods. 2 písm. d) poplatkového zákona.

V dôsledku uvedeného súd mal za to, že takýmto odôvodnením je vyčerpaný celý predmet konania

vrátane poplatkového konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.