Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612215559
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612215559.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu N. T. D..T.. so sídlom v P., R. Č.. X, IČO: XX XXX
XXX zastúpeného R.. R. Q., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P., E.. L. A. Č.. XX, proti
žalovanému J. B., nar. XX.X.XXXX, P. Q., B. Č.. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného O. V. N. N. T. X. T. T. L. Y., V. K. Č.. X, o zaplatenie 463,42 eur, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.4.2013 č.k. 7C 349/2012-100

jednohlasne takto rozhodol

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku čo do istiny nad sumu 181,27 eur s príslušným úrokom
z omeškania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 322,35 eur s

9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28.12.2010 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v
zaplatenomsúdnompoplatkuvsume19,38euraztituluprávnehozastúpeniavsume36,86eur.Zároveň
žalovanému povolil splácať takto prisúdenú sumu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach po
20,-eur splatných vždy ku každému 20.dňu v mesiaci vopred s tým, že omeškanie so splnením aj jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V časti ohľadne uplatnenej sumy 141,07 eur žalobu
zamietol.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní služieb č. 230082 zo dňa 19.3.1998
ako aj ďalšiu zmluvu zo dňa 28.12.2005 na základe ktorej tomuto zapožičal 2 ks SIM kariet, ku ktorým
bolipriradenédvetelefónnečísla.Konštatoval,žežalobcavsúvislostispredmetnýmizmluvamiodpredal
žalovanému mobilný telefón zn. Nokia 95 za kúpnu cenu 282,15 eur.

Poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody, ktorú zakladá na tvrdení,
že táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou,

keďže žalovanému bol mobilný telefón odpredaný za zvýhodnenú cenu, tento sa však súčasne zaviazal
využívať služby žalobcu a za tieto aj riadne platiť po dobu viazanosti. Mal za to, že žalovaný porušil
tento svoj záväzok.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom dospel k záveru, že jeho nárok je dôvodný. Mal totiž za preukázané, že žalovaný
sa opakovane od roku 2008 dopustil porušenia dohodnutých zmluvných podmienok neplatením faktúrza poskytnuté telefónne služby a z tohto dôvodu bol žalobca nútený prerušiť poskytovanie svojich
služieb celkovo 4x. Poukázal na to, že v dôsledku toho došlo opakovane k odpojeniu a následnému
znovupripojeniu a súčasne aj k predĺžovaniu doby viazanosti až do 7.3.2011. Z uvedeného mal za

preukázané, že žalovaný porušil zmluvné dojednania a z tohto dôvodu žalobca okrem zaplatenia platieb
za poskytnuté hovorné má nárok aj na dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá sa súdu javí primeraná v
podmienkach, za akých žalovaný dojednané podmienky porušoval. Konštatoval, že žalovaný nezaplatil
žalobcovi cenu za poskytnuté služby v sume 181,27 eur, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi a jej
výška ani nebola medzi účastníkmi sporná. V tejto časti konštatoval, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré

by spôsobovali neplatnosť právneho úkonu v časti dohody účastníkov o cene služieb, preto v tejto časti
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na základe toho s poukazom na ust § 51 ods. 1, § 53 ods. 1, § 420
ods. 1 a § 442 ods. 1 a 3 Obč. zákonníka uzavrel, že posudzovaný právny vzťah účastníkom konania
je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Mal za to, že tieto nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky. Keďže žalovaný bol účastníkom

zmluvy ako spotrebiteľ, uplatňovaný nárok žalobcu posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva
predovšetkým z pohľadu, či žalobca neuplatňuje svoje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
je neplatná.

Ohľadne prisúdenej sumy vo výške 282,15 eur ktorú žalobca uplatňoval titulom náhrady škody uviedol,
že aj v tejto časti považuje jeho nárok za dôvodný. S poukazom na základné predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu konštatoval, že žalovaný v zmysle Dodatku k zmluve vyhlásil, že si je vedomý,
že mobilný telefón mu je predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
cenou a poskytnutou zľavou z tejto ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby poskytované
po dohodnutú dobu 24 mesiacov, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo žalobcovi škodu
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Záväzok žalovaného zotrvať v

zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov v náväznosti na dohodu účastníkov o akciovej cene mobilného
telefónu nepovažoval za neprijateľný pre žalovaného. Mal za to, že žalovaný by nezískal vlastníctvo k
mobilnému telefónu vyššej hodnoty za uvádzaciu cenu bez primeraného záväzku, ktorý na seba prevzal.
Konštatoval zároveň,ževsúvislostisuplatňovanímnárokunezistilnerovnováhuvovzájomnýchprávach
a povinnostiach oboch účastníkov v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Na základe toho zaviazal

žalovaného aj na úhradu sumy 282,15 eur, keď s prihliadnutím na jeho sociálne pomery znížil povinnosť
uhradiť dlžnú sumu podľa § 3 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka na 1/2. Tomuto zároveň z rovnakého dôvodu
aj povolil splácať prisúdený dlh v mesačných splátkach po 20,-eur. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 a
2 Obč. zákonníka zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov

konania v miere jeho úspechu 39,22%.

Proti rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Tento žiadal napadnutý
rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku na sumu 181,27 eur zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť
a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na to, že nárok tak
ako ho žalobca v konaní uplatnil predstavuje opäť iba paušalizovanú náhradu škody, teda len

modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra súdov zakázala, keďže za takejto situácie by opäť
nejakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda
by predstavovala stále tú istú sumu. Má za to, že neprijateľnú a teda aj absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora
EÚ. Opäť by bola totiž od spotrebiteľa požadovaná rovnaká suma, či by z dohodnutých 24 mesiacov

viazanosti nesplnil nič, alebo by plnil napr. po dobu 23 mesiacov. Má za to, že žalobca v skutočnosti
naďalej uplatnený nárok považuje za zmluvnú pokutu, ktorú modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou
a akciovou cenou telefónu. Principiálne nepopiera, že ak by bola viazanosť platná, porušenie záväzku
viazanosti môže spôsobiť žalobcovi škodu. Malo by však ísť o škodu skutočnú. V praxi považuje len
za teoreticky možné, aby táto skutočná škoda zodpovedala presne rozdielu trhovej a akciovej ceny

telefónu. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu akokúpnu cenu nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena
sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad
náhrady škody. K prejavu žalovaného na pojednávaní smerom k uznaniu časti nároku žalobcu uviedol,

že z obsahu rozsudku nemožno zistiť, či uvedené uznanie žalovaný uskutočnil platne v zmysle § 558 OZ,
teda v písomnej forme. Má však za to, že vzhľadom na povinnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok,
by ani takéto formálne bezvadné uznanie dlhu nemohlo byť účinné vo vzťahu k časti zmluvnej pokuty,
keďže neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné žiadnym spôsobom modifikovať a o náhradu škody
v skutočnosti nejde.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku podal iba vedľajší účastník na strane žalovaného,

vyporiadaval sa odvolací súd prioritne s touto procesnou situáciou a to v súlade s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR, ktorá zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo
všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok,
alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko

zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v
konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník
odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník povinný vyzvať ním
podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto
súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť,je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok,

že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013).

Na základe toho odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa tento vyjadril, či dáva súhlas vedľajšiemu
účastníkovi na podanie odvolania. Žalovaný písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
16.6.2014 uviedol, že dáva súhlas k podaniu odvolania, ktoré za neho podalo Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS.

Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku
nad prisúdenú sumu 181,27 eur, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (vzhľadom k tomu, že
rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozsudku nevyporiadal dôsledne so zákonnými podmienkami
pre vznik zodpovednosti za škodu a v dôsledku toho sú jeho dôvody v tejto časti neúplné a teda aj
nesprávne.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa v konaní domáha dvoch nárokov a to jednak nároku na
úhradu ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a taktiež ďalšieho nároku, ktorý žalobca právne

kvalifikoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením
zmluvných povinnosti zo strany žalovaného. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozsudku síce
správnecitovalust.§420 ods.1Obč. zákonníkaupravujúcezodpovednosťzaškodu,následnesplnenie
týchto jednotlivých zákonných podmienok neodôvodnil zákonným a presvedčivým spôsobom.

Z citovaného ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti existencia škody a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd prvého
stupňa ako škodu hodnotil rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou,
za ktorú žalobca tento žalovanému odpredal. V rámci vyporiadania sa s touto zákonnou podmienkouje potrebné presvedčivo odôvodniť, akú majetkovú hodnotu by žalobca nadobudol v prípade, ak by
žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti počas celej dohodnutej doby zmluvnej viazanosti a v čom
spočíva jeho majetková ujma, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným.

Pokiaľ totiž súd vychádzal zo záveru, že zľava z ceny telefónu, ktorú žalovanému poskytol sa mu
vykompenzuje s využívaním jeho služieb a ich úhradou zo strany žalovaného počas dohodnutej doby
viazanosti, potom je nesporné, že na samotnú výšku škody má vplyv aj dĺžka doby, počas ktorej si
žalovaný svoje zmluvné povinnosti plnil. Žalobca však ním uplatňovanú výška škody v tomto smere
žiadnym spôsobom nekonkretizoval a bez ohľadu na dĺžku doby, počas ktorej žalovaný svoje povinnosti

plnil, si tento rozdiel v cene uplatnil v plnej výške.

V súvislosti s konštatovaním splnenia zákonnej podmienky spočívajúcej v porušení zmluvnej povinnosti
poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že ani táto zákonná podmienka nebola zo strany žalobcu ale
ani súdu prvého stupňa dostatočne konkretizovaná. Nie je totiž zrejmé, či žalobca vznik škody dáva do
príčinnej súvislosti iba s neuhradením faktúr, ktoré sú k žalobe pripojené a to za obdobie od 11.8.2010
do 23.9.2010 a od 24.9.2010 do 23.10.2010, alebo aj v súvislosti s tvrdeným porušovaním zmluvných

povinností zostranyžalovanéhozainépredchádzajúceobdobia.Odvolacísúdvtomtosmerepoukazuje
na skutočnosť, že predchádzajúce porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného spočívajúce
v omeškaní s úhradou ceny hovorného boli zo strany žalovaného vždy následne uhradené, pričom
účastníci konania tieto situácie riešili vzájomnou dohodou, spočívajúcou v predĺžení doby viazanosti o
obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní. V dôsledku toho teda sumárne doba viazanosti trvala 24

mesiacov. Pokiaľ si však tieto vzájomné vzťahy účastníci v minulosti riešili vzájomnou dohodou, chýbajú
tu prvky príčinnej súvislosti medzi uvedenými porušeniami povinnosti žalovaného a tvrdeným vznikol
škody. Pokiaľ žalobca odôvodňuje svoj nárok iba z porušenia zmluvnej povinnosti s prihliadnutím na
žalobcom predložené doklady o predĺžovaní doby viazanosti do 15.9.2010, išlo by o porušenie právnej
povinnosti za obdobie necelého mesiaca od 11.8.2010 do 15.9.2010.

Za nesprávne považuje odvolací súd dôvody prvostupňového rozsudku aj v časti, v ktorej tento s
poukazom na ust. § 3 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka znížil povinnosť žalovaného zaplatiť dlžnú sumu na
1/2. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa mal za to, že konanie žalobcu (ktoré však v dôvodoch rozsudku
bližšie nešpecifikoval), predstavuje ním vykonaný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, malo by
takéto konanie za následok jeho absolútnu neplatnosť. Uvedené ustanovenie teda nie je moderačným

ustanovením, ktoré by umožňovalo súdu na základe vlastnej úvahy z tohto titulu ustáliť aj výšku škody.

Za dôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka v tom, že pri ustaľovaní
výšky škody bola zo strany žalobcu iba tvrdená, ale ničím nepreukázaná predajná cena v sume 713,33
eur.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zrušil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa v

napadnutej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v súlade so záväzným právnym názorom
odvolacieho súdu vyzvať žalobcu, aby svoj nárok na náhradu škody konkretizoval v naznačenom
rozsahu a označil dôkazy na jeho preukázanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.