Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804112582
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8804112582.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému O. X.,
bytom E. XXX, o vymoženie 427,21 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16. januára 2013 č. k. 8 Er/118/2004-34 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57
ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok, ďalej len EP) a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Uviedol, že exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. R. Q. č. N 129/2004,
NZ 3940/2004 dňa 17.1.2004, v ktorej sa osvedčilo vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý na základe
substitučnej plnej moci z 2.1.2003 zastupoval advokáta splnomocneného povinným Mgr. Tomáša
Kušníra, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou. Mal zistené, že oprávnený a povinný uzavreli dňa
16.6.2003 Zmluvu o úvere č. 8210226, súčasťou predtlače ktorej bolo splnomocnenie pre advokáta
Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal

záväzok z tejto zmluvy, aby sa zápisnica stala exekučným titulom. Na základe uvedeného uznal Mgr.
Tomáš Kušnír dlh za povinného spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne do zaplatenia.

Súdprvéhostupňauzavrel,žetentozástupcakonalvrozporesozáujmamizastúpeného,konalvrozpore
so zákonom, keď uznaním dlhu konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho
klienta, a tiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na splnenie. Takto
sa povinný vzdal vopred svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý vznikne, či nevznikne v

budúcnosti.Povinnýsinavyšenemoholdobrovoľnevybraťprávnehozástupcu,pretožetenbolužurčený
v predtlači zmluvy o úvere, a teda bol vybraný oprávneným. Prejav vôle povinného bol obmedzený
oprávneným tak, aby povinný prijal vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované
právne úkony. S odkazom na § 22 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka súd uzavrel, že takto udelené plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre
konflikt záujmov je absolútne neplatné, preto exekučný titul - notárska zápisnica je neúčinná a nemôže

byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.Vzhľadom na takéto rozhodnutie už nerozhodoval o možnej zaujatosti súdneho exekútora.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že exekučný
súd (prvého stupňa) posudzoval opätovne vec, o ktorej už s výsledkom nerozpornosti rozhodol.

Zoširoka rozobral otázky týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu, popísal právne
mechanizmy, ktoré ako jediné podľa jeho názoru prichádzajú do úvahy pri napádaní notárskych úkonov,
pričom posudzovanie platnosti notárskej zápisnice, rušenie alebo zmena obsahu notárskej zápisnice
exekučným súdom nie je možné. Dôvodil princípmi právnej istoty a postup exekučného súdu hodnotil
ako činnosť mimo rámca jemu zverenej právomoci. Zdôraznil, že v konaní pred exekučným súdom
bol porušený princíp rovnosti zbraní, rovnakého zaobchádzania pri výkone a ochrane ľudských práv,

a to v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1 (právo na súdnu ochranu), čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivý súdny proces), čl.
1 Protokolu č. 1 Dohovoru (výkon a ochrana práva na pokojné užívanie majetku). Jeho postavenie
bolo znevýhodnené oproti povinnému, exekučný súd postavil oprávneného ako subjekt podnikajúci
na trhu s finančnými službami do pozície nevýhodnej a zásadne odlišnej od postavenia ostatných

súťažiteľov, lebo ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty ktorá mu patrila z
titulu platnej zmluvy o úvere. Tiež napádal záver exekučného súdu, že plnomocenstvo je neprijateľnou
podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, a teda neplatné z dôvodu hrubého nepomeru medzi právami a povinnosťami
povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Týmto dojednaním povinný na

seba neprevzal žiadne nové povinnosti či záväzky, oprávnenému nevznikli nové práva, ani výhody,
povinný len preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Táto
tretia osoba nie je oprávnený, preto oprávnenému nemohla vzniknúť nijaká výhoda. Povinný navyše
mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať podľa § 33b ods.1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Vo
všeobecnosti plnomocenstvo nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo ide

o jednostranný právny úkon. Za nesprávny považoval záver súdu, že záujmy povinného a zvoleného
zástupcu sú v rozpore, že zástupca nehájil záujmy povinného. V závere poukázal na § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pričom k otázke súladnosti exekučného titulu so zákonom argumentoval tým,
že súd už raz exekučný titul posudzoval pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie a poverenie
udelil.Následnépreskúmavanieexekučnéhotituluexekučnýmsúdomjevrozporesústavnýmprincípom

právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Na základe uvedeného oprávnený
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súčasťou odvolania bol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V podaní sa opätovne vrátil k podmienkam materiálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice, poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012-12. Žiadal

predložiť prejudiciálne otázky v znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca podanému odvolaniu

nevyhovel (§374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Vec bola predložená na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti odvolací súd poukazuje na § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo
dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona)
alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona)
podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je

explicitnedané.Ztohovyplýva,ževšeobecnýsúdrozhodneozastaveníexekúciekedykoľvekvpriebehu
konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd
je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez
existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje

vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že nie je možné pripustiť
exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na dodržaní
ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo

63/2009:„Ajpriposudzovanínotárskejzápisnicesapretouplatňujetzv.prezumpciasprávnosti.Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v zápisnici.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní

notárskejzápisnicedošlokzjavnémuporušeniuzákona,lebozapovinnéhouznalazáväzokosoba,ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti,
že práve oprávnený - zmluvný veriteľ predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve o
úvere č. 8210226 zo dňa 16.6.2003 na zastupovanie povinného pri spísaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Ten následne splnomocnil svojho

koncipienta v rovnakom rozsahu avšak plnomocenstvom ešte z doby pred vznikom samotnej zmluvy
o úvere 2.1.2003. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa advokát zaviazal konať podľa
pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom
dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia obsiahnutého v formulári zmluvy o úvere. Dlžník
sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď

ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v
rozpore so zákonom, nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

So zreteľom na uvedené, považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, za vecne správny.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

V súvislosti s návrhom na iniciovanie predjudiciálneho konania, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej
len „Súdny dvor“) rozhodol o otázkach, predložených oprávneným odvolací súd poukazuje na judikatúru

Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho

dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

V tejto veci však ani nešlo o hodnotenie zmluvných podmienok ako neprijateľných, ale o rozpor právnych
úkonov so zákonom.

Z toho dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c)
zamietol.

Nazáverodvolacísúduvádza,ževzmyslejudikatúrysúdovvrátaneeurópskehosúduniejenevyhnutné,
aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov.
rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č.
20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z

23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.