Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312228190
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312228190.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147,
zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, Justičná 9, proti
žalovanej: I. Z., nar. X. P. XXXX, bytom C. Z., A. XXX, o 410,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. apríla 2013 č. k. 26C/491/2012 - 88 (správne
„-71") takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v sume 90,02 eur na trovách právneho
zastúpenia a v sume 22,20 eur na iných trovách, všetko splnomocnenkyni žalobkyne v splátkach po 12
eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto uznesenia s tým, že omeškanie so splnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 27,30 eur a to
splnomocnenkyni žalobkyne v splátkach po 3 eurá mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že omeškanie so splnením čo i len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

NapádanýmrozsudkomsúdprvéhostupňaI.zastavilkonanievčastiistiny150eur(prespäťvzatiežaloby
podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „O. s. p.“), II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 260,75 eur v splátkach po 30
eur mesačne so splatnosťou prvej splátky do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a každej ďalšej v 25. deň
príslušného mesiaca až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok (správne tak, že
„omeškanie so splnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia“, v tejto súv.

por. tiež ust. § 160 ods. 1 O. s. p. v znení čl. I bodu 79 a čl. IX zákona č. 384/2008 Z. z.) a III. žalovanej
nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 143 (?) O. s. p.
a vecne neúspechom žalovanej, ktorá ale platením dlhu v splátkach na základe splátkového kalendára
z 22. augusta 2011 nedala žalobkyni podnet na začatie konania a v konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Proti takémuto rozsudku len v časti trov konania podala včas odvolanie iba žalobkyňa, navrhujúc

(primárne) zmenu rozsudku tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
prvostupňového konania sumami 90,02 eur na trovách právneho zastúpenia a 24,50 eur na súdnom
poplatku (s uplatnením tiež požiadavky na náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,29 eur len
na právnej službe tzv. advokátskej obchodnej spoločnosti). Namietala prakticky nesprávnym právnym
posúdením veci súdom prvého stupňa, keď najmä tvrdené uzavretie dohody so žalovanou o splátkach
(tzv. splátkový kalendár) sa nezakladá na pravde (listina uvádzaná súdom prvého stupňa nie je dohodou,

ale len oznamom osoby vystupujúcej za žalobkyňu adresovaným žalovanej o výške dlhu s informáciou
o možnosti dohody na splátkach, ku ktorej dohode ale preukázateľne nedošlo) a čiastočné plnenie vsplátkach dlhu zročného už v celom rozsahu nemožno považovať za správanie v zmysle ust. § 143 O.
s. p., pričom žalobkyňa požadovaním náhrady trov na právnej službe len za 2 úkony a nepožadovaním
aj úrokov z omeškania prejavila dostatočne ústretový postoj.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania (teda
len v časti trov konania) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom

ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k
záveru, že rozsudok v napadnutej časti nemožno považovať za správny predovšetkým pre odvolaním
opodstatnene vytýkané nesprávne právne posúdenie veci (súdom prvého stupňa).

Hneď úvodom sa totiž žiada uviesť, že aplikácia okresným súdom použitého ustanovenia § 143 O. s. p. v
prejednávanej veci neprichádzala do úvahy hneď z dvoch dôvodov. Tým prvým bolo to, že postup podľa

§ 143 O. s. p. má obdobne ako postup podľa § 146 ods. 2 O. s. p. (a to ktorejkoľvek z oboch viet druhého
z tu spomínaných zákonných ustanovení) charakter uplatnenia výnimky z pravidla (v prvom prípade
zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, sformulovanej primárne v ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v
tom druhom naopak z iného pravidla nedostatku práva žiadneho z účastníkov na náhradu trov konania
skončeného zastavením, zakotveného v ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.), podmienkami uplatnenia

takejto výnimky je však predbežný záver o vzniku trov konania na strane sporu, ktorej by sa mala
náhrada priznať a tiež aspoň predbežná úvaha o tom, že takéto priznanie je tiež namieste (aj v prípade
rozhodovania sa medzi alternatívami podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a jednej alebo druhej vety z
odseku 2 rovnakého paragrafu je určujúcim pre posúdenie, či použiť výnimku alebo pravidlo vznik trov
konania na strane sporu, ktorá nenesie vinu na zastavení konania v spojitosti s požiadavkou na náhradu

a ak tu trov a/alebo požiadavky na ich náhradu niet, nie je dôvod nepoužiť pravidlo). V posudzovanej
veci však nebola splnená ani jedna z takýchto podmienok, keď žalovanej dosiaľ preukázateľne žiadne
trovy nevznikli (nakoľko ani uznesenie z 18. februára 2013, ukladajúce jej poplatkovú povinnosť za odpor
proti platobnému rozkazu sa pre jeho napadnutie odvolaním, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté, nestalo
právoplatným a logicky tak nemohlo byť ani - či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne - splneným) a súd

prvéhostupňajejpráveztakéhotodôvodužiadnunáhradupriznaťnehodlal(pričomstavnepriznateľnosti
žalovanej žiadnej náhrady sa po využití možnosti podať odvolanie proti rozsudku len žalobkyňou stal už
nezvratným). Druhým dôvodom, pre ktorý o takpovediac čistý prípad podraditeľný pod ust. § 143 O. s.
p. ísť nemohlo, bolo potom to, že súd prvého stupňa takto hodlal postupovať v konaní skončenom len
čiastočne rozhodnutím vyznievajúcim v neprospech žalovanej (a naopak v prospech žalobkyne), keď

vo zvyšku došlo k zastaveniu konania (takže tu pre korektné vyriešenie otázky nastolenej aj odvolaním
bolo potrebné si zodpovedať tiež ďalšiu otázky a síce, či medzi čiastkovými výsledkami konania bol stav
synergie alebo naopak protichodnosti a komu - i tu rozumej ktorej strane sporu - by v závislosti na tom
malo vzniknúť právo na náhradu trov konania).

Odvolací súd potom nemal prečo nesúhlasiť s názorom žalobkyne (nech aj s prihliadnutím k uvedenému
vyššie dosť zjednodušeným), že výsledok konania oprávňoval požadovať náhradu trov konania práve ju
(žalobkyňu). Konanie totiž v prevažnej časti (v rozsahu 63,48% z pôvodne požadovanej sumy) skončilo
rozhodnutím ukladajúcim žalovanej žalobou vyžadovanú povinnosť (dôvod pre priznanie časti náhrady
podľa § 142 ods. 2 O. s. p., pričom povolenie žalovanej splátok a uspokojenie sa žalobkyne s nimi

tu nebolo rozhodujúcim) a vo zvyšku došlo k zastaveniu konania pre správanie žalovanej, donucujúce
žalobkyňu k takémuto kroku v snahe predísť tzv. zvyškovému zamietnutiu žaloby (keďže z údajov
žalobkyne žalovanou nepopieraných vyplynulo, že všetkých päť splátok, v súčte predstavujúcich sumu
150 eur, bolo zaplatených až po začatí konania a toto zakladalo dôvod pre priznanie žalobkyni i zvyšku
ňou požadovanej náhrady trov konania, v tomto prípade podľa § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p.).

Ak potom súhlasiť bolo treba tiež s tým názorom z odvolania, podľa ktorého k uzavretiu dohody o
tzv. splátkovom kalendári medzi účastníčkami nedošlo (žalobkyňa úmysel uzavrieť takúto dohodu bez
vyvinutia ďalšej aktivity žalovanou poprela a žalovaná nič s výnimkou faktického započatia v platení
splátok nepreukázala a ani netvrdila), dôvod pre ustúpenie od zásady zodpovednosti za výsledok
konania(tuvkombináciisozodpovednosťouzasprávanienútiaceiniciátorakonaniavziaťžalobupodanú

dôvodne - nech aj len čiastočne - späť) tu podľa názoru odvolacieho súdu nebol.

Vyčíslenie žalobkyňou požadovanej náhrady trov konania na právnej službe zodpovedalo ustanoveniam
§ 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien
a doplnení (tzv. advokátskej tarife a to ešte pred jej novelizáciou vyhláškou č. 180/ 2013 Z. z.) pre
akceptovateľné uplatnenie požiadavky na náhradu a/ tarifnej odmeny vo výške určenej z hodnoty veci

za právne služby tzv. advokátskej obchodnej spoločnosti reprezentované dvoma úkonmi - 1. prevzatím
a prípravou zastúpenia a 2. písomnou žalobou, b/ paušálnych náhrad a c/ náhrady dane z pridanej
hodnoty sumami 2x 29,88 (16,60 + 8x 1,66) eur, 2x 7,63 eur a 20% zo 75,02 eur (spolu 90,02 eur).

To platilo i v prípade požiadavky na náhradu trov na súdnom poplatku a jej súladu s úpravou zo zákona

SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
zmien a doplnení, avšak s tou výnimkou, že úspešne šlo požadovať len náhradu 1. časti poplatku
zodpovedajúcej sume, ohľadne ktorej žaloba vzatá späť nebola (len 15,50 eur ako 6% z 260,75 eur
po zaokrúhlení základu na celé eurá a výsledku na celé pol euro nadol podľa § 7 ods. 11 vety prvej
a vety druhej písm. c/ zákona) a 2. tzv. nevratnej časti súdneho poplatku (6,70 eur podľa § 11 ods. 4
zákona), keďže nad rámec takýchto súm (v súčte 22,20 eur) vzniklo právo na vrátenie preplatku (inak

už uplatnené návrhom na vydanie dopĺňacieho rozsudku výrokom majúcim povahu uznesenia, o ktorom
síce dosiaľ rozhodnuté nebolo, avšak to pre rozhodovanie v prejednávanej veci priamy význam nemalo).

Odvolací súd preto podľa § 220 O. s. p. i s použitím záverečnej časti ust. § 160 ods. 1, § 149 ods.
1 a § 151 ods. 8 rovnakého zákona rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania

zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia. Pri povoľovaní splátok pritom
vychádzal ako z toho, že žalobkyňa sa s poskytnutím žalovanej výhody splátok uspokojila, pokiaľ šlo
o vec samu (tzv. istinu) a neexistoval žiaden dôvod pri prisudzovaní náhrady trov konania postupovať
odchylne (tu rozumej splátky nepovoliť), tak aj z toho, že rozloženie plnenia vo veci samej na splátky
zaručujúce splnenie celej povinnosti v období približne 9 mesiacov (od právoplatnosti rozhodnutia

ukladajúceho povinnosť) by malo logicky vyústiť do potreby uloženia i tzv. náhradovej povinnosti
predpokladajúcej plnenie v rovnakom časovom horizonte (čím bolo predurčené aj vodítko pre určenie
výšky splátky). Vydelenie sumy 112,22 eur (90,02 + 22,20) a počtu 9 mesiacov dávalo presnú cifru 12,47
eur a tú z dôvodu zjednodušenia plnenia odvolací súd zaokrúhlil na celé eurá nadol.

Vodvolacomkonaní(zaoberajúcomsalenotázkounáhradytrovkonania)takbolaprevažneúspešnou(s
len nepatrným neúspechom) žalobkyňa (pomer prisúdenej náhrady k tej požadovanej činil 112,2 : 114,52
a zakladal hrubý úspech žalobkyne v rozsahu 97,99%, hrubý neúspech takejto účastníčky rovnajúci sa
hrubému úspechu žalovanej v rozsahu zvyšku, teda 2,01% a výsledný prevažný čistý úspech žalobkyne
v rozsahu 95,98%, teda nižší ako 5%). Bol tu preto dôvod na prisúdenie i náhrady trov odvolacieho

konania práve tejto účastníčke a to podľa § 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 3 O. s. p. i za použitia
ďalších už vyššie zmienených ustanovení. Žalobkyni v odvolacom konaní vznikli trovy len na právnej
službe (takže tu v príslušnom výroku rozhodnutia nebol - na rozdiel od trov prvostupňového konania
- dôvod diferencovať trovy majúce sa „nahradiť“ na trovy právneho zastúpenia a iné trovy) a to na
odmene splnomocnenkyne účastníčky za jeden úkon právnej služby (písomné odvolanie, týkajúce sa

časti rozsudku, ktorou nebolo rozhodnuté vo veci samej) podľa § 10 ods. 1 a 2 a § 14 ods. 3 písm. b/
a ods. 8 advokátskej tarify v sume 14,94 eur (29,88 : 2), na paušálnej náhrade 7,81 eur a na DPH zo
súčtu oboch takýchto súm v sume 4,55 eur (20% z 22,75). Súčet (14,94 + 7,81 + 4,55) činil 27,30 eur (o
1,99 eur menej než žalobkyňou požadovaných 29,29 eur), čo viedlo k tomu, že odvolací súd neúspešnej
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni len takúto (nižšiu) sumu za podmienok obdobných tým u

prisúdenia náhrady trov prvostupňového konania (27,30 : 9 = 3,03, čo je po zaokrúhlení na celé eurá
práve suma uvedená v druhej vete výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.