Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112219439
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112219439.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci navrhovateľa L. P. J., J..S..Z.., XXX XX T., H. X, O.: XX XXX XXX,
zastúpeného Q. P., J..S..Z.., T., H. X, proti odporcovi S. M. F.. XX.D. XXXX, T. T. T. - K., K. B. XXXX/
X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu W. F. Z. Z. J. U., XXX XX H., R. XX, O.: XX XXX
XXX, zastúpeného D.. O. Š., I., J., J.. U. XXX/XX, o odpore podanom vedľajším účastníkom na strane
odporcu zo dňa 6.decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 13RO/318/2012-26 zo dňa 6.novembra 2012, o d m i e t a ako
odpor podaný neoprávnenou osobou.

Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 391,35 Eur titulom dlhu z právnym

predchodcom navrhovateľa poskytnutého úveru.

Okresný súd Banská Bystrica návrhu platobným rozkazom č.k. 16RO/312/2012-28 zo dňa 26.septembra
2012 vyhovel. Odporkyňa platobný rozkaz prevzala do vlastných rúk dňa 15.novembra 2012.

Oznámením zo dňa 18.septembra 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý
proti platobnému rozkazu (doručenému mu dňa 13.novembra 2012) podal odpor zo dňa 15.novembra
2012. V jeho odôvodnení uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky,
preto podľa § 172 ods. 9 O.s.p. nemal byť vydaný platobný rozkaz, lebo neprijateľnosť zmluvnej

podmienky skúma súd ex offo. Zároveň vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Uviedol tiež, že
navrhovateľom predložená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárom
vopred pripraveným veriteľom pre dlžníka, ktorý nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho
obsah. Uzatvorenie takejto dohody je preto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,lebopriuzatváranídohodyouznanízáväzkua úhradepohľadávky
v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľ využil omyl a lesť v snahe

dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.

Vzmysle§93ods.4O.s.p.bolodporvedľajšiehoúčastníkadoručenýdňa21.decembra2012 odporkyni,
ktorá sa však na výzvu nevyjadrila, či s odporom (resp. samotným vstupom vedľajšieho účastníka do
konania) súhlasí.Podľa § 93 ods. 2, 4 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak

jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Podľa ustanovenia § 174 ods. 1, 2, 3 O.s.p. má platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor
s odôvodnením, účinky právoplatného rozsudku. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám
za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. súd uznesením odmietne odpor, ktorý
bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník
poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.

Ustanovenie§93ods.2bolodoO.s.p.zavedenésúčinnosťouod15.októbra2008zákonomč.384/2008

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon O.s.p. a umožňuje, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy
k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú

zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takáto ochrana, resp. „pomoc v spore“ je pre účastníkov
konania (spotrebiteľov), ktorí sú zväčša bez potrebných znalostí spotrebiteľskej problematiky prínosom.

Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného a konania sa zúčastňuje preto, že chce
pomôcť uspieť v spore jednej zo strán. Z § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva
vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane

niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v
každom štádiu konania. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.októbra 2013
treba § 93 ods. 3 O.s.p. vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové
konanie. To však neplatí pre t štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom

(rozkaznom) konaní, výsledkom ktorého je platobný rozkaz. Pokiaľ odporca v tzv. skrátenom konaní, v
ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných
navrhovateľom a návrh vo veci samej sa odporcovi doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja
žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do
konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže

naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“ (1Cdo 210/2012; 3Cdo 319/2009;
7Cdo 135/2013). V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.októbra 2013 možno
konštatovať, že oznámením tretieho subjektu o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane
odporcuvštádiuskrátenéhokonania,satentosubjektvedľajšímúčastníkomnestáva.Vylučujetozmysel
a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania.

Preto takýto subjekt nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu.

Na podporu uvedeného súd konštatuje, že z § 174 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že odpor
proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom „sui generis“ proti meritórnemu výroku
platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. V zmysle
názoru NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 210/2012 zo dňa 28.októbra 2013 nemožno § 174 ods. 2

O.s.p. vykladať extenzívne v tom zmysle, že ak odporca odpor v zákonnej lehote nepodal, môže tak
urobiťvedľajšíúčastník.Vzákoneniejevýslovneupravenálegitimáciavedľajšiehoúčastníkanapodanie
odporu tak, ako v prípade odvolania (§ 201 O.s.p.), takže odpor proti vydanému platobnému rozkazu
môže podať len odporca, a nie vedľajší účastník.

S poukazom na uvedené, ako i na neustále sa vyvíjajúcu judikatúru NS SR (1Cdo 210/2012 zo dňa

28.októbra 2013, 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.októbra 2013, 7Cdo 135/2013 zo dňa 21.októbra 2013), súdodmietol odpor podaný vedľajším účastníkom ako podaný neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 písm.
c) O.s.p.).

Pretože úspešnému navrhovateľovi v tomto štádiu konania po vydaní platobného rozkazu žiadne trovy

nevznikli a neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nemožno priznať, nepriznal súd náhradu
trov konania ani jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,

c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.