Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804115971
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8804115971.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnej B. D., bytom C. N. XXX, v konaní o vymoženie
pohľadávky vo výške 334,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/346/2004-29 zo dňa 16. januára 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie
je notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Jarmilou Kováčovou. V predmetnej notárskej zápisnici sa

osvedčuje vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003
zastupuje Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného povinnou, o uznaní záväzku a súhlase s
exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“). Na základe zmluvy o úver č. 8210454 uzavretej dňa 10.12.2003 oprávnená
poskytla povinnej úver vo výške 7.000,-Sk, pričom povinná sa zaviazala tento úver vrátiť zvýšený o
poplatok vo výške 3.920,-Sk. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom

ktorého povinná splnomocnila tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinnej uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere tak,
aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia uznal Mgr.
Tomáš Kušnír dlh za povinnú voči oprávnenej vo výške 13.507,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 10.080,-Sk od 12.01.2004 do zaplatenia. Ak Mgr. Tomáš Kušnír bol

splnomocneným zástupcom povinnej a mal hájiť jej záujmy, konal v rozpore so zákonom a povinnosťami
advokáta, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami
povinnej, ako svojej klientky a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnej aj lehotu
na jeho splnenie a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinná
teda splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné
predpokladať. Tým sa povinná vopred vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok,

ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinná si nemohla dobrovoľne vybrať právneho zástupcu,
pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávnenou, ktorá zjavneúzko spolupracuje s týmto advokátom. Súd prvého stupňa považoval plnomocenstvo za uzavreté bez
slobodnej vôle povinnej a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Exekučný titul- notárska

zápisnica spísaná advokátskym koncipientom je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej
proti povinnej. Súd prvého stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že predložený exekučný titul
nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom sa
domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru
Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v navrhovanom znení.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08:
„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo
veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1

smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C 237/02).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa
inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. zamietol.

Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že notárska zápisnica N 1105, NZ 60362/2004 zo dňa 23.
júla 2004 (č. l. 3, 4) bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie

exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje
na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinnej s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinnej)
robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3Cdo
63/2009:„Ajpriposudzovanínotárskejzápisnicesapretouplatňujetzv.prezumpciasprávnosti.Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho

vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice.“.Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že

oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory
(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná ani nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, nakoľko
neplatný právny úkon nie je možné odvolať.

Súd prvého stupňa správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože na splnenie
podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27.
januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.

R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj v tomto smere
sú odvolacie námietky neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti aj konštatovanie Ústavného
súdu Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného

poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným
titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti

Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať aj ostatnými odvolacími námietkami
oprávnenej.

Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a preto odvolací
súd uznesenie v tejto časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnená bola v

odvolacom konaní neúspešná a ostatným účastníkom v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.