Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805204957
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8805204957.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul.
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej J. U., bytom S. XXX, v konaní
o vymoženie pohľadávky vo výške 634 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/301/2005-29 zo dňa 16. apríla 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom v danej veci, sa
osvedčuje vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného povinnou o uznaní záväzku
a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Na základe
zmluvy o úvere č. 8450016 uzavretej dňa 14.09.2004 oprávnená poskytla povinnej úver vo výške
20.000,-Sk, pričom povinná sa zaviazala tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 14.380,-Sk.

Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinná splnomocnila
tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
teda aby v mene povinnej uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala
exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej
zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia uznal Mgr. Tomáš Kušnír dlh za povinnú voči
oprávnenej vo výške 24.711,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy

19.100,-Sk od 19.03.2005 do zaplatenia. Súd prvého stupňa na základe takto zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol
splnomocnený jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinnej bol obmedzený oprávnenou, ktorá ako
silnejšia strana vopred naformulovala obsah zmluvy tak, že povinná, ak chcela uzatvoriť zmluvu o úvere,
musela prijať oprávnenou vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie
rôznych úkonov, pričom povinná nemala akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určila

oprávnená, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinná mohla iba prijať alebo odmietnuť
zmluvu o úvere ako celok. Súd prvého stupňa posúdil takéto plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnejvôle povinnej a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Na základe uvedeného mal za to, že exekučný titul- notárska
zápisnica spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej

proti povinnej.

Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený exekučný titul nie je
spôsobilýmexekučnýmtitulompodľa§41ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadku,apretoexekúciuvyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnená, ktorá navrhla
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

V rámci podaného odvolania oprávnená navrhla s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej

únie (ďalej len „Súdny dvor“) prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08:
„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo
veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1

smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny

úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto
dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. zamietol.

Notárska zápisnica N 2075/2005, NZ 20190/2005, NCRLs19917/2005 zo dňa 8. mája 2005 (č.l. 3, 4)

bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska
zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej
zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3Cdo

63/2009:„Ajpriposudzovanínotárskejzápisnicesapretouplatňujetzv.prezumpciasprávnosti.Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že

oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory
(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný

právny úkon nie je možné odvolať.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože na
splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo
dňa 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj v tomto
smere sú odvolacie námietky oprávnenej neopodstatnené.

Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu
Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:

„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním
poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného

poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté
exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného
titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že
exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, žerozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom
exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f)

Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj
zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods.
3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným

titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
oprávnenej.

Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, a preto odvolací
súd uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že sa účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Oprávnená v odvolacom konaní úspešná nebola a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.