Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213210151.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940
875, proti povinnému: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX. R. XXXX/XX, M., občan SR, o vymoženie
sumy1.588,74Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárno
č. k. 5Er/736/2013-34 zo dňa 15. augusta 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote,
Kálmana Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2013. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení zákona č. 568/2007 Z.z. (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal vykonať voči povinnému exekúciu na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIC1110269 zo dňa 07.10.2011 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom

v Bratislave. Exekučné konanie začalo dňa 22.04.2013. V odôvodnení súd ďalej uviedol s odvolaním sa
narozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/146/2011zodňa13.10.2011asp.zn.
6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Vychádzajúc z uvedeného
exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Za týmto účelom súd preskúmal aj Zmluvu o úvere č. 6434459508 zo dňa 15.12.2008 ako aj predložené
obchodné podmienky pre úver Poštovej banky, a. s. Prvostupňový súd pritom dospel k záveru, že vdanom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú, pretože takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu

a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť
upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil

a prejavil by svoj súhlas podpisom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred
svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže nedošlo
k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prerokovať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom,
pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekúcia je neprípustná, čo
je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Domáhal sa zmeny napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie mu možnosti

konať pred súdom. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a
neprípustneuplatnilrozdielnyprocesnýpostupvprípade,akoprávnenýuplatňujesvojeprávonazáklade
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na

základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159
ods.2OSP,ktorýplatíajvprípaderozsudkurozhodcovskéhoorgánu.Vrámcikonaniaonávrhusúdneho
exekútora na vydanie poverenia nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu a ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd nemôže
naprávať prípadné chyby povinného v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Rozhodujúce bude
len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný
dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a

pôsobí v Slovenskej republike, v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo
dohľadu Národnej banky Slovenska. V obdobnej veci podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vydal
uznesenie sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, ktorým uznesenie prvostupňového súdu zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní poukázal na nález Ústavného
Súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, nález Ústavného Súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS 335/06 z 30. októbra 2007, nález Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 244/09 z 29. septembra 2009, nález Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 242/07 z 3. júla 2008, uznesenie Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.

ÚS 23/2013 a na niekoľko rozhodnutí krajských súdov. Podľa oprávneného je vylúčené a v rozpore s
Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je
záväzná pre členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného
práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Taktiež pokiaľ ide o neprijateľnosť

rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie
je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Rozhodcovská
doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká
nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. V tejto súvislosti poukázal na § 93b ods. 1 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať

rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovskýrozsudok vtomtozmysle,nekonánadrozsahzákonaapretotoposudzovaniepotrebuje

predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej
častirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzujeexekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej

právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o úvere zo dňa 15.12.2008 súd prvého stupňa správne posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, platného v čase jej uzatvorenia, ako aj správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvárania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

(účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) tým za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah

predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

K námietke oprávneného, že právna predchodkyňa oprávneného Poštová banka, a.s., v danom
prípade predmetnou rozhodcovskou doložkou len plnila zákonnú povinnosť ustanovenú v § 93b ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len
„ Zákon o bankách“) je potrebné uviesť, že doslovné znenie predmetného ustanovenia uvádza, že:

„Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskomkonanístálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpodľaosobitnéhozákona“. Osobitným
zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z.
o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov. V zmysle § 67 ods. 1 zákona č.

510/2002 Z.z. sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho
záujmového združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave;
štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa § 67 ods. 2
zákona č. 510/2002 Z.z. stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým
spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní

prevodov,b)vydavateľmielektronickýchplatobnýchprostriedkovaoprávnenýmidržiteľmielektronických
platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov. Citované
zákonné ustanovenia mali viesť právnu predchodkyňu oprávneného (Poštovú banku, a.s.) k tomu,
aby klientovi (povinnému) ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že ich prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a) v rozhodcovskom konaní, b) pred

stálym rozhodcovským súdom, c) zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového
združenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, že právna predchodkyňa oprávneného takto
postupovala. Zo spisu nevyplýva, že by sa rozhodcovská doložka, ktorá bola v danom prípade uzavretá,
týkala rozhodcovského konania pred takým rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené
znaky. Predmetné zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
bol ustanovený odlišným subjektom. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2013 zo dňa 14. mája 2013.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaníjenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydanývrozporesozákonomanemôže

byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá

v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011) poukazuje,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej
formy. Má za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.01.2008, nie je splnená. V zmysle ustanovenia
§ 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zák.
č. 244/2002 Z. z. o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti extenzívneho

výkladu z čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola.
Odvolací súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o úvere, z pripojených Obchodných podmienok pre
úver a Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že rozhodcovská doložka nespĺňa náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon, nakoľko nedošlo k podpisu uvedených Všeobecných obchodných podmienok
obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Na platné založenie

rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz v zmluve o úvere na Všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ
tieto neboli podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Nie je možné posúdiť, či Obchodné podmienky
pre úver a Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy o úvere a boli s ňou technicky
spojené, avšak ani z ich samotného technického spojenia by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú
nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a či s nimi súhlasia. Zmluvné

strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými obchodnými podmienkami obsahujúcimi rozhodcovskú
doložku vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon vyžaduje, aby boli stranám
uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe alebo, aby boli priložené k návrhu zmluvy a podpísané obidvomi
zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné predpokladanú znalosť Obchodných podmienok pre
úver a Všeobecných obchodných podmienok preukázať. Štandardná rozhodcovská doložka má byť

správne uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie.

Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského

súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania -
povinná osoba nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužila možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.