Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203599
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114203599.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky Mgr. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P.W.XX,G.,protiodporcoviJUDr.Q.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XXXX/XX,G.,orozvodmanželstva
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom J. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obe
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na
čas po rozvode a o návrhu navrhovateľky a odporcu o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľky a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/31/2014-41 zo dňa 12. marca
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia m e n í tak, že odporca j e o
p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi J. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX,
každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do
18.00 hod., kedy si odporca maloleté deti prevezme v mieste bydliska detí a následne deti v mieste ich

bydliska odovzdá navrhovateľke.

Navrhovateľka j e p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s odporcom pripraviť a v stanovených
termínoch ich riadne odporcovi odovzdať.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky a odporcu na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletými deťmi J. B. a J. B. každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny

týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska detí
a následne deti v mieste ich bydliska odovzdá späť matke. Matka je oprávnená byť prítomná pri stretnutí
otca s maloletými deťmi po celú dobu trvania stretnutia. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s
otcom pripraviť a v stanovených termínoch ich riadne otcovi odovzdať. Vo zvyšnej časti súd návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 17.02.2014 zamietol. Vo zvyšnej časti súd
návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 28.02.2014 zamietol. Predbežné

opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, a to
z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú, sa o deťoch nedokážu dohodnúť, a preto dočasná úprava
pomerov je jednoznačne v záujme maloletých detí, a preto čiastočne vyhovel návrhom matky i otca na
nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi.

Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia z dôvodu, že je veľmi

dôležité pre deti, aby vnímali vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnejdomácnosti. Súd je toho názoru, že ak by sa maloleté deti nestýkali so svojím otcom, vzhľadom na
ich vek by došlo k citovému strádaniu. Pre vydanie tohto predbežného opatrenia stačí, aby bol nárok
osvedčený - spravdepodobnený.

Súd pri rozhodovaní o konkrétnej úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal zo skutočnosti, že
maloletá J. má v čase rozhodovania necelých 7 rokov a je žiačkou 1. ročníka základnej školy a maloletá
J. má v čase rozhodovania necelé 4 roky, z vyjadrení rodičov, ako aj zo psychologického vyšetrenia
na maloletú J.. Z doposiaľ v spise sa nachádzajúcich písomností je zrejmé, že pri rozhodovaní vo veci
samej bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom vzťahu rodičov a maloletých detí za

účelom posúdenia otázky zverenia maloletých detí niektorému z rodičov a následného určenia styku
druhého rodiča s maloletými deťmi. Aj napriek tomu, že psychologické vyšetrenie sa týkalo len jedného
z maloletých detí, súd určil styk otca s obomi deťmi len v prítomnosti matky, nakoľko nie je v záujme
detí, aby bol určený styk odlišne (pri jednom len v prítomnosti matky, pri druhom v jej neprítomnosti), čo
by mohlo byť pre maloleté deti, vzhľadom na ich vek, mätúce.

Matke súd uložil povinnosť pripraviť maloleté deti na styk s otcom. Pripraviť deti na styk s otcom

neznemená len, že deti majú byť vždy náležite oblečené, majú mať so sebou potrebné veci, ale zároveň,
že matka je povinná v záujme detí vplývať na ne pozitívne a viesť ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi.
Matka musí vedieť, čo znamená prítomnosť oboch rodičov pre zdravý vývoj detí a v tomto štádiu vývinu
nemožno nechávať iba na posúdenie či náladu detí, či sa chcú alebo nechcú stretnúť s otcom.

Priebeh stretnutia otca s maloletými deťmi je v plnej réžii otca, ktorý je oprávnený rozhodnúť, ako a kde

bude s deťmi tráviť čas, aký program im v rámci stretnutia pripraví a pod. Matka svojou prítomnosťou
nezasahuje do priebehu stretnutia otca s maloletými deťmi.

Súd návrh otca na uloženie povinnosti matke poskytovať mu pravidelne správy o maloletých deťoch
zamietol, nakoľko obaja rodičia sú ich zákonní zástupcovia, doposiaľ nebolo rozhodnuté o zverení
maloletých detí do starostlivosti niektorého z rodičov, a preto sú obaja rodičia oprávnení informovať sa

o maloletých deťoch či už v škole, alebo u lekára.

Súd poukazuje na to, že predbežným opatrením rieši dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava styku bude upravená vo
veci samej po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností.

Zákonný sudca o návrhoch na nariadenie predbežných opatrení rozhodol napriek tomu, že oznámil

predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré by mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, so
zreteľom na jeho pomer k účastníkovi konania, a to s poukázaním na ustanovenie § 14 ods. 3 O. s. p.,
pretože ide o rozhodnutia, ktoré nepripúšťajú odklad.

Účinnosť predbežného opatrenia zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovateľka aj odporca.

Navrhovateľka v odvolaní uvádza, že vzhľadom na správanie sa otca maloletých detí, jeho vzťah k
deťom a jeho negatívny vplyv na psychiku detí považuje súdom určený rozsah úpravy styku otca s deťmi
za veľmi široký. Tak klinický detský psychológ, ako aj zamestnanci odboru sociálnoprávnej ochrany
detí pri šetrení pomerov v rodine skonštatovali, že je potrebné pre úpravu styku otca s deťmi znalecké
dokazovanie.Vtomtoprípadesújednoznačnedanédôvodynaobmedzeniestykuotcasdeťmiajenutné

na tieto dôvody prihliadať. Maloleté deti odmietajú otca, z jeho prítomnosti majú stres, sú nepokojné,
nervózne, až agresívne a večer po jeho návšteve nedokážu normálne zaspať. Stretnutie otca vždy
prebiehalo tak, že prišiel ako keby „veľký kamarát“ a ihneď bez nejakého ďalšieho záujmu o deti začal
sa s nimi hrať na skrývačky, naháňačky alebo vykrúcanie rúk, prípadne ak mu deti niečo ukazovali,že spravili, otec ich najskôr formálne pochválil bez akéhokoľvek záujmu a vzápätí sa im začal z toho
posmievať, že on si kúpi lepšie, krajšie, že sa to nepodobá na to, čo deti hovorili. Niekedy len pasívne
sedel, bez slova deti pozoroval, nahrával si ich, fotil. Celý čas počas návštevy sa správal ako dieťa a

po hodine odišiel, často bez pozdravu. Deti posmeškami neustále iritoval, keď videl, že sú nervózne,
tak sa im začal posmievať ešte viac, infantilne im odporoval a podobne. Pred deťmi znevažoval autority,
vo vzťahu ku ktorým deti prejavili nejaký rešpekt. Odporca sa snaží v konaní prezentovať ako najlepší
otec, ktorému navrhovateľka zobrala deti, on sa im nemôže venovať a vychovávať ich. Neustále jej niečo
vyčíta,dožadujesa,abynadetivplývalapozitívneaviedladetikpozitívnemuvzťahuknemuakokotcovi.

Vyhráža sa jej, že deti skončia v ústavnej starostlivosti. On sám je nekritický a nevníma skutočnosť, že je
to on, kto deti provokuje a tyranizuje. Prejavy správania sa odporcu dlhodobo vzbudzujú u nej dôvodné
podozrenie, že odporca trpí poruchou osobnosti a takýto človek by skutočne nemal vychovávať dve
maloleté deti. Od samého začiatku, ako podala návrh na začatie konania, sa dožaduje, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie na preskúmanie osobnostného profilu rodičov. Odporca užíva množstvo liekov na
psychiku, pretože dlhodobo bojuje s rôznymi neurotickými stavmi. On sa k deťom vždy správal a naďalej

sa správa buď výrazne infantilne alebo ako despota a manipulátor. Čo vzťahu otca a detí jednoznačne
chýba od ich narodenia, je otcovská láska, neha a starostlivosť. Odporca sa s deťmi hrá čudné hry s
prejavmi agresivity, vyhráža sa im. Deti sa nevedia upokojiť ďalšie dve hodiny po jeho odchode. Súd
požiadal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o prešetrenie pomerov v rodine matky, na druhej strane na
prešetrenie jej tvrdení o neadekvátnom správaní sa otca k deťom a jeho negatívnom vplyve na deti súd

nenariadil. Otec doteraz na stretnutiach, ktorých réžiu má v rukách on, nikdy neprišiel sám a nevenoval
sa deťom ako normálny rodič. Na všetky doterajšie stretnutia si priviedol malého E., syna svojej sestry a
svoju matku údajne na to, aby deti neboli v sociálnej izolácii. Opäť ide jednoznačne o patologický prejav
otcovskej lásky. Stretnutia s otcom prebiehajú tak, že otec dodá svoje dcéry na potešenie malému E.
a svojej matke a on sám stojí a všetko si dôsledne fotí, nahráva a vyhotovuje videozáznamy. Keďže

deti nechcú ísť s odporcom do auta, lebo majú strach, navrhovateľka vozí deti v aute na stretnutie a
po uplynutí doby určeného styku deti zoberie do auta, odvezie ich domov. Odporca ostáva so svojou
matkou. Odporca do dnešného dňa si nekúpil do auta dve autosedačky, ktoré sú na prevoz detí povinnou
výbavou a detí deptá tým, že im rozpráva, ako ich po jednej v aute poodváža na výlet alebo na návštevu.
Vplyv otca na výchovu detí a ich osobnostný a emocionálny vývoj je zhubný a je nevyhnutné, aby tieto

deti boli pred takýmito následkami chránené. Na uvedenom aj naďalej trvá, pretože styk otca s deťmi
má nepriaznivý vplyv na tieto deti. Maloletá J. je zo stretnutí s otcom nervózna, podráždená, rovnako
maloletá J., ktorá je vždy plačlivá a nevie zaspať. K starej matke chcú ísť len vtedy, ak vedia, že je tam
E. a práve toto odporca a jeho matka využívajú. Odporca počas doby stretnutia deťom nezabezpečuje
stravu, nezaujíma sa o deti, nerozpráva sa s nimi, iba nad nimi stojí a dokumentuje. Odporca zneužíva

svoje deti, manipuluje s ich citmi, pričom nemá schopnosť deti vychovávať a zabezpečiť im riadnu
starostlivosť. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil
predbežné opatrenie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 16.00
hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. vždy len v prítomnosti matky
detí. Styk s deťmi bude otec realizovať v mieste pobytu maloletých detí. V ostatnej časti žiada, aby súd

návrh otca zamietol.

Odporca taktiež s nariadeným predbežným opatrením nesúhlasí. Poukazuje na to, že po odchode zo
spoločnej domácnosti mu navrhovateľka obmedzila styk s maloletými deťmi, keď mu umožnila stretávať
sa s nimi len v mieste bydliska, pričom počas stretnutí musel strpieť prítomnosť matky maloletých,
prípadne tretích osôb, svokrovcov alebo jedného z nich. Pri podaní návrhu vychádzal z toho, že rodič

má mať právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania a právo
výlučne výchovne na dieťa pôsobiť. Rodič má právo, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času
a rodičia sú pri výkone práv a povinností zásadne rovnoprávni. Práve v čase styku s deťmi má rodič
priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na deti. Ak rodičovi nie
je umožnené stýkať sa s jeho deťmi, resp. je mu umožnené stýkať sa s nimi len zriedka a obmedzene,

nie je možné, aby medzi rodičom a deťmi vzniklo prirodzené puto. Samotné dieťa má právo na to, aby
dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom a prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek
vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Má úprimný a nepredstieraný záujem o stretávanie sa s jeho
deťmi. Je spôsobilý maloleté deti vychovávať a vzhľadom na jeho zdravotný, psychický a fyzický stav a
vhodné prostredie domácnosti má záujem sa o maloleté deti osobne starať. Má záujem sa rovnocenne

podieľať na výchove maloletých detí a myslí si, že v jeho správaní nie sú žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali zásah do výkonu jeho rodičovských práv a povinností a mali by viesť k obmedzeniujeho styku s deťmi takým spôsobom, že musí strpieť druhého rodiča pri stretávaní s deťmi. Zásahy
do realizácie práva rodiča stretávať sa s deťmi môžu byť dané len vtedy, ak styk rodiča s dieťaťom
skutočne ohrozuje záujem dieťaťa. Okolnosťami na obmedzenie styku s maloletými nie je stav vyvolaný

zámerným pôsobením druhého rodiča. Dôvodom na obmedzenie styku nie je ani ničím neodôvodnená
nechuť dieťaťa, najmä ak takéto správanie dieťaťa vyvoláva svojím pôsobením preferenčný rodič, ktorý
má dieťa u seba. Domnieva sa, že práve matka ako preferenčný rodič pôsobí na maloleté s cieľom
vyvolať u nich prípadný nezáujem o styk s otcom. S maloletými deťmi nemá narušený vzťah, a preto
nie je dôvod, aby mal počas stretávania sa s deťmi strpieť prítomnosť druhého rodiča. Nie je si vedomý,

akým svojím konaním a akou mierou prispel k odmietavému postoju maloletých stretávať sa s ním,
ako to tvrdí matka. Nesúhlasí preto s výrokom napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je matka
detí oprávnená byť prítomná pri jeho stretnutiach. Na základe napadnutého rozhodnutia opakovane
zrealizoval stretnutie s maloletými deťmi, pričom počas stretnutia sa viackrát stalo, že matka maloletých
tieto na krátku dobu nechala len v jeho prítomnosti a sama odišla na nákup či pre svoje motorové
vozidlo. Maloleté deti boli aj v neprítomnosti matky spokojné, usmievali sa, hrali sa, pričom neprítomnosť

matky im neprekážala a neprejavovala sa na ich správaní. Napadnutým rozhodnutím mu boli určené
konkrétne dni a rozsah hodín mesačne, počas ktorých sa s maloletými môže stretávať. Tento rozsah
a interval stretávania sa s maloletými považuje za nedostatočný z hľadiska jeho jednoznačnej snahy
rozvíjať pozitívne vzájomný vzťah s maloletými deťmi a budovať si s nimi puto. Najmä v párny týždeň,
po ukončení stretnutia vo štvrtok má možnosť stretnúť sa s deťmi až nasledujúci utorok nepárneho

týždňa,čojetakmerpopiatichkalendárnychdňoch.Takútoúpravupovažujezanedostatočnú,atonajmä
vzhľadom na to, že matka maloletých ho medzi stretnutiami o maloletých, pokiaľ ide o ich zdravotný
stav, školský prospech, mimoškolské aktivity, trávenie voľného času, vôbec neinformuje. V súčasnosti
ho už odmieta informovať aj učiteľka. V záujme jeho snahy podieľať sa na výchove detí tak, aby to
pozitívne rozvíjalo ich vzťah k nemu, vzájomnú úctu a rešpekt, nemôže súdom určených 26 hodín

mesačne z voľného času maloletých detí smerovať k dosiahnutiu tohto pozitívneho cieľa, ktorý je aj v
záujme maloletých. Súdom určený rozsah 26 hodín mesačne predstavuje 28,26 % z polovice voľného
času maloletých a nerešpektuje rovnaké práva každého z rodičov a jeho záujem o stretávanie sa s
deťmi v rozsahu polovice voľného času detí. Pritom má záujem aj o spoločnú prípravu na vyučovanie s
maloletou J.. Súd vo svojom rozhodnutí však neodôvodnil, aký záujem maloletých ho viedol k rozsahu

určenia stretávania, ktorý ho obmedzil v styku s deťmi a diskriminoval v porovnaní s matkou. Toto
obmedzenie môže mať do budúcna za následok jeho vytesnenie zo života detí. Rozpad jeho rodiny
nemá vplyv na rozsah jeho rodičovských práv a povinností. Rovnako trvá na tom, že jeho návrh na
nariadenie predbežného opatrenia bol dôvodný aj v časti, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti matke
maloletých informovať ho o deťoch. Opakovane uvádza, že matka maloletých ani základná škola, ktorú

dcéra J. navštevuje, mu informácie vo vzťahu k dcére neposkytuje, alebo v obmedzenom rozsahu a
oneskorene. Má dôvodnú obavu z popudzovania maloletých detí proti nemu, čo môže viesť k celému
spektru porúch a syndrómu zavrhnutého rodiča, ako aj k poškodeniu psychického vývoja maloletých.
Jeho vzťah s deťmi vníma ako harmonický, pričom má záujem o jeho zachovanie a prehlbovanie, ako
aj o zachovanie a prehlbovanie zväzkov maloletých s ich starou mamou z jeho strany a inými blízkymi

osobami z jeho strany. Nesúhlasí, aby počas styku s deťmi bol obmedzovaný prítomnosťou matky,
čo je voči nemu diskriminujúce, nakoľko rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností rovnoprávni.
Pokiaľ ide o psychologické vyšetrenie dcéry J. psychologičkou Mgr. P., samotné vyšetrenie, ako aj
jeho závery považuje za účelové, neobjektívne, vypracované na objednávku, nakoľko z jeho úvodu
jednoznačne vyplýva, kto s dcérou na vyšetrenie prišiel, aký názor na vec prezentoval a tým definoval

rámec a smer, ktorým sa má psychológ uberať. Ide o jednostranné neobjektívne posúdenie správania
sa dcéry J.. Nie je z neho zrejmé, akým spôsobom bolo vyšetrenie realizované, či bola matka prítomná
pri rozhovore, či do priebehu vyšetrenia zasahovala, ako dlho vyšetrenie trvalo. Nie je tiež zrejmé, s
akým skutočným zámerom išla matka maloletých s dcérou na toto vyšetrenie. Vyšetrenie je zamerané
výlučne na dcéru J., pričom súd upravil styk otca s dieťaťom na základe jednostranného subjektívneho a

zaujatého vyšetrenia, kedy matka prezentovala len výlučne svoj pohľad na vec a úpravu styku navrhuje
v rovnakom rozsahu a rovnakým spôsobom aj voči dcére J., ktorej sa psychologické vyšetrenie vôbec
nedotýka. Poukazuje na ust. § 127 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého namiesto posudku znalca možno použiť
potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
V danom prípade nejde o potvrdenie ani odborné vyjadrenie príslušného orgánu, ale o potvrdenie, ktoré

je výsledkom jednostranne prezentovanej skutočnosti. Naviac sú dané najmä vzhľadom na okolnosti,
za ktorých bolo psychologické vyšetrenie realizované, pochybnosti o jeho správnosti. Preto navrhuje,
aby odvolací súd ho s poukazom na uvedené skutočnosti nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní.
Poukazuje na to, že vzťah s navrhovateľkou nie je v súčasnosti priateľský a maloleté deti za prítomnostidvoch, nie práve priateľských, rodičov sa nemôžu cítiť dobre. Prítomnosť oboch takých rodičov kladie na
psychiku maloletých ďalšie neúmerné požiadavky. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho výchova. Dieťa
by nemalo byť manipulované jedným z rodičov proti druhému z rodičov. Obmedzenie styku chráni skôr

záujem matky ako samotných detí a nezohľadňuje v celom rozsahu citové väzby a vývinové potreby
maloletých. Uznáva úlohu a dôležitosť matky v ich živote, avšak má pochybnosti, či matka maloletých
akopreferenčnýrodičmárovnakýpostojauznávajehoúlohuadôležitosťvživotemaloletých.Poukazuje
tiež na to, že predmetné konanie nie je konaním návrhovým a je ovládané vyhľadávacou zásadou,
kde súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu než, aké boli navrhnuté. Ďalej

uvádza, že napadnuté rozhodnutie vydal sudca Okresného súdu Žilina JUDr. Branislav Lečko, pričom
on sám ako účastník konania je sudcom Okresného súdu Žilina. Je preto potrebné, aby odvolací súd
v rámci odvolacieho konania skúmal, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm.
g) O. s. p. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi predbežné opatrenie
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. a J. každý párny týždeň v pondelok, stredu a
piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00

hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. a v inom čase na základe predchádzajúcej
dohody s matkou maloletých, v prípade maloletej J. s prihliadnutím na jej školské povinnosti, kedy si
otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska detí a následne deti v mieste ich bydliska odovzdá späť
matke. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ich
riadne otcovi odovzdať a pri vrátení ich od otca prevziať. Matka je povinná pri stretnutí otca s maloletými

v stanovených termínoch podávať odporcovi správy o maloletých týkajúce sa ich zdravotného stavu,
návštevy záujmových krúžkov, pobytu maloletých detí mimo ich bydliska dlhšie ako dva dni, výletov
mimo mesta G. a v prípade maloletej J. aj správy týkajúce sa jej školského prospechu, a to ústne a
každý v piatok v mesiaci aj písomne e-mailom na uvedenú adresu.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukazuje, že už to, akým spôsobom otec detí

matematicky vypočítava percento voľného času, ktoré má právo tráviť s deťmi, poukazuje na silný
egocentrizmus otca a jeho patologickú osobnosť. Zdôrazňuje, že spolu s deťmi odišli zo spoločnej
domácnosti po tom, čo otec deti dlhodobo psychicky týral ju aj maloleté deti. Na základe tejto skutočnosti
maloleté deti nadobudli k otcovi veľmi negatívny vzťah. Deti sú z otca deprimované, stresované, z
jeho prítomnosti sú nervózne, agresívne a boja sa jeho nepredvídateľných reakcií. Doteraz realizované

stretnutia len potvrdzujú, že otec nie je schopný zabezpečiť žiadne výchovné, materiálne ani citové
zázemie. Jeho bytové pomery sú momentálne také, že už o niekoľko dní sa bude musieť vysťahovať
z bytu, ktorý bol ich spoločným bydliskom. Zatiaľ jej ani deťom neoznámil, kde bude bývať. Zrejme u
svojej matky v detskej izbe. Otec detí nie je schopný vytvoriť pri styku s deťmi priestor, kde by deti
cítili zázemie a najmä, kde by ho dokázali vnímať ako otca a nie len ako dozor a dokumentaristu na

detskom ihrisku počas doby, kedy sa oni hrajú s inými deťmi. Okrem toho deti odmietajú ísť s otcom
samé a nechcú s ním byť bez jej prítomnosti. To, ako sa otec správal počas styku s deťmi, nemá nič
spoločné s výchovou a starostlivosťou o deti. Otec detí nie je schopný priaznivo ovplyvňovať zdravý
vývoj detí, pretože si nedokáže uvedomiť ani len to, že city jeho detí k nemu sa nedajú určiť súdnym
výrokom. Na jednej strane tvrdí, že jeho vzťah s deťmi je harmonický a má záujem o jeho zachovanie a

prehlbovanie, na druhej strane žiada, aby mu zabezpečila u detí pozitívny vzťah k nemu. Poukazuje na
to, že pred deťmi sa k nej správa tak, že ju ponižuje, zhadzuje a rozpráva deťom spolu s jeho matkou
veci, z ktorých sú deti zmätené a nervózne. Pred deťmi otec a jeho matka ju oslovujú pani Q. alebo pani
W. a deťom rozprávajú, že má frajera, že budú mať nového otca. Z dôvodov prejavov poruchy osobnosti
u otca detí bude jednoznačne požadovať riadne znalecké dokazovanie týkajúce sa styku detí s otcom.

Pokiaľ otec neustále napáda závery detskej psychologičky, poukazuje na to, že v štádiu rozhodovania
o nariadení predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie. Detská psychologička jednoznačne
vyslovila názor, že pre úpravu styku otca s dieťaťom je vhodné znalecké dokazovanie. Rovnako takýto
záver vyslovil aj kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o informovanie otca, nič mu nebráni informovať sa o
zdravotnom stave detí u lekára detí a o školskom prospechu v škole. Otec nepotrebuje jej informácie,

pretože aj tie, ktoré mu dá, si následne overuje v škole a u lekára. Otec nemá žiadne obmedzenia
týkajúce sa informovania o svojich deťoch, a preto neosvedčil žiadnym spôsobom potrebu dočasnej
úpravy v tomto smere. Záver súdu vo vzťahu k informačnej povinnosti považuje za správny. Otec detí
v rámci odvolacieho konania napáda závery prvostupňového súdu a zároveň sa v odvolacom konaní
dožaduje styku širšieho, ako požadoval v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

čo rozhodne považuje za neprípustné. Otec detí neosvedčil dôvodnosť a vhodnosť takejto úpravy
styku. Práve naopak, bolo preukázané, že sú dôvody na obmedzenie styku otca s deťmi, nakoľko otecdeti zneužíva, manipuluje s ich citmi, pričom nie je schopný vychovávať deti a zabezpečiť im riadnu
starostlivosť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky okrem tvrdení, ktoré sú už uvedené v jeho odvolaní,

poukazuje na konanie navrhovateľky, ktorá mu neumožňuje dobrovoľne stýkať sa s vlastnými deťmi
a výchovne na ne pôsobiť. Zásah do výkonu rodičovských práv pritom môže urobiť len súd, aj to
len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti, ktoré v súčasnosti nie sú naplnené.
Nie je pravda, že ho deti ako otca odmietajú. V jeho prítomnosti sa správajú spontánne, uvoľnene,
nie sú nepokojné, nervózne ani agresívne. To, ako deti pripravuje navrhovateľka na stretnutie s

ním, nevie ovplyvniť. Deti sa zvyknú pri uplynutí súdom určeného času stretnutia dožadovať u
navrhovateľky pokračovania v stretnutí. Navrhovateľka im toto však neumožňuje, pričom svoj postoj
odôvodňuje napr. potrebou robenia si úloh staršej dcéry J. alebo tým, že má nejakú prácu. To, že deti
údajne večer po stretnutí nedokážu normálne zaspať, považuje len za účelové, jednostranné tvrdenie
navrhovateľky. Svoje deti pri stretnutiach, a to ani v období pred vydaním predbežného opatrenia
nijako neprovokoval ani netyranizoval. Opäť ide o jednostranné tvrdenie navrhovateľky hraničiace s

ohováraním a osočovaním jeho osoby. Nikdy v minulosti ani v súčasnosti sa neliečil na psychiatrii a ani
netrpí žiadnymi neurotickými stavmi. Jeho zdravotný stav je v poriadku. Od malička sa lieči na migrénu a
v posledných mesiacoch aj na zvýšený krvný tlak, o čom predkladá súdu potvrdenie. Poukazuje na to, že
do funkcie sudcu bol vymenovaný na základe výberového konania, ktorého súčasťou boli psychologické
testy a psychologické vyšetrenie, ktoré úspešne absolvoval. K deťom sa nespráva infantilne, ako to

tvrdí navrhovateľka. Je samozrejmé, že chce byť pre svoje deti kamarát a zároveň milujúci otec, ktorý
sa dokáže postarať o ich základné potreby a verí, že aj je. Finančne zabezpečoval svoje deti, ako i
navrhovateľku, a to nielen zabezpečovaním ich stravy, ale i ošatenia, dovoleniek, výletov, darčekov.
Súčasne sa snažil výchovne pôsobiť na deti. Deťom od narodenia prejavoval otcovskú lásku, nehu a
starostlivosť. Bola to práve navrhovateľka, ktorá deti zanedbávala, pokiaľ ide o ich zdravý psychický

vývin a tiež ich zdravotný stav. Má záujem o komplexný všestranný rozvoj svojich detí, t. j. aj mravný
a citový. Nie je pravda, že sa nikdy nemal záujem o deti postarať, avšak plnenie tejto otcovskej
povinnosti a úlohy mu navrhovateľka neumožňovala, keď ho vedome, cielene, premyslene na základe
pokynov svojich rodičov vytláčala z pozície otca detí a nahrádzala vykonávanie jeho otcovských práv
a povinností svojím otcom, teda jeho svokrom. Deťom sa nevyhráža žiadnymi kukláčmi či políciou.

Uvedené tvrdenia navrhovateľky považuje za klamstvá, rešpektuje rozumovú a vôľovú vyspelosť svojich
detí. Takisto netrávi svoj voľný čas hraním žiadnych relaxačných ani bojových hier. Nemá na takéto
aktivity vzhľadom na svoju vyťaženosť žiadny čas. Tiež nie je pravdou, že na všetky doterajšie stretnutia
realizované na základe predbežného opatrenia neprišiel sám a nevenoval sa deťom ako normálny
rodič. Na stretnutia chodieva pre deti výlučne sám. Navrhovateľka nedodržiava nariadené predbežné

opatrenie, nakoľko deťom výslovne zakazuje nastúpiť ku nemu do auta. Je pravda, že má len jednu
autosedačku,alejepravdaito,žedveautosedačky,ktorépoužívanavrhovateľkaaktorésanachádzajúv
aute navrhovateľky, kúpil on a tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemá problém
zakúpiť aj štvrtú detskú sedačku. Avšak zastáva názor, že peniaze, ktoré už raz vynaložil, vie dať
svojim deťom na krytie iných odôvodnených potrieb. K časti odvolania navrhovateľky, ktorej venovala

neprimeranú a s vecou nesúvisiacu pozornosť opisu vzťahu ich detí a ich bratranca maloletého E., len
stručne poznamenáva, že išlo o jediné dieťa, s ktorým navrhovateľka ich deťom umožňovala od ich
narodenia sociálny kontakt. Medzi maloletým E. a ich deťmi existuje krásny kamarátsky vzťah. Tiež nie
je pravdou, že deťom počas stretnutí nezabezpečuje stravu. Stravu, t. j. jedlo a vodu má vždy so sebou v
aute. S deťmi zvykne ísť do reštaurácie alebo k jeho matke, kde je uvarené, prípadne podľa počasia na

zmrzlinu. S deťmi sa stále rozpráva, venuje sa im a zaujíma sa o ne. Navrhovateľka marí výkon súdneho
rozhodnutia tým, že deti popudzuje voči nemu alebo členom jeho rodiny, ak sú prítomní pri stretnutí. Tiež
vedome zasahuje do priebehu stretnutí, keď deti odpútava od neho, a to najmä za situácie, keď vidí, že
deti sa vžili do hry, sú uvoľnené, usmievajú sa a sú s otcom šťastné. Súhlasí, že časť prvého stretnutia si
zdokumentoval vyhotovením fotiek či krátkeho videa do mobilu, avšak odmieta, že by stretnutia s deťmi

obmedzil výlučne na dokumentáciu ich priebehu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že s deťmi má právo
stretnúť sa 26 hodín do mesiaca, pričom ak aj vyhotovil fotografie, bolo to preto, aby sa mohol aspoň
takýmto spôsobom tešiť zo svojich detí aj v čase, keď s nimi nemôže byť. Skutočnosti, že deti boli aj
sú dlhodobo a cielene popudzované navrhovateľkou, ako aj jej rodičmi proti jeho osobe, nasvedčuje i
tá skutočnosť, že navrhovateľka opakovane navrhuje, aby styk s deťmi mohol realizovať len v mieste

aktuálneho pobytu detí, a to pri určení minimálneho rozsahu hraničiaceho s výslovným obmedzením
jeho rodičovských práv a povinností, pre obmedzenie ktorých nie sú splnené zákonné dôvody. Vzhľadomna uvedené skutočnosti, no predovšetkým s poukazom na viaceré písomné vyjadrenia navrhovateľky,
navrhuje,abysúdvmeritórnomkonanívykonalznaleckédokazovaniezameranénazisteniespôsobilosti
riadne vychovávať deti, ako i na vyšetrenie duševného stavu aj samotnej navrhovateľky. Na rozdiel od

navrhovateľky totiž zastáva názor, že deti potrebujú obidvoch rodičov a ich výchovný vplyv a nielen
jednostrannú výchovu zo strany navrhovateľky. Poukazuje na to, že štátne orgány, a teda aj súd sú
povinnéprijaťopatreniazaúčelomumožneniastykurodičasdieťaťom.Akjedenzrodičovpočaskonania
o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom bezdôvodne bráni v styku druhého
rodiča so spoločnými deťmi a tým mu bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností, ktorých

výkon nebol nijako obmedzený a nie je ani zákonný dôvod na jeho obmedzenie, je takýmto opatrením
predbežné opatrenie zohľadňujúce rovnoprávne postavenie matky a otca pri výchove detí. Bezdôvodné
obmedzenie styku, ako aj bránenie styku rodiča so spoločnými deťmi zasahuje do práva tohto rodiča na
rodinný život a spôsobuje mu ujmu. Navrhuje, aby odvolací súd vypočul účastníkov konania a rozhodol
o odvolaniach na nariadenom pojednávaní.

Matka podala vo veci vyjadrenie k vyjadreniu otca, v ktorom polemizuje so skutočnosťami uvádzanými

otcom a poukazuje na aspekty psychologického vyšetrenia maloletej J. zo dňa 13.05.2014.

Zároveň aj odporca podal vyjadrenie k písomnému vyjadreniu navrhovateľky k jeho vyjadreniu, v ktorom
taktiež polemizuje s vyjadreniami navrhovateľky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaných odvolaní
navrhovateľky a odporcu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia

odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)napadnutéuzneseniezmenil vzmysleust.§220O.s.p.

Prioritne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou odporcu, že napadnuté uznesenie vydal
vylúčený sudca. Túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú. Krajský súd Žilina rozhodol
samostatným uznesením sp.zn. 11NcC/31/2014 zo dňa 16.6.2014, že sudca OS Žilina JUDr. Branislav
Lečko nie je vylúčený z rozhodovania veci, na dôvody ktorého rozhodnutia poukazuje.

Odvolací súd sa stotožnil s dôvodnosťou nariadenia predbežného opatrenia o úprave styku otca s
maloletými deťmi J. a J. B.. Stotožnil sa aj s rozsahom upraveného styku odporcu s maloletými deťmi.
Nestotožnil sa však s formou realizácie styku otca s maloletými deťmi, keď krajský súd nepovažuje za
potrebné a vhodné, aby bol styk otca s maloletými deťmi realizovaný v prítomnosti matky. Z uvedených
dôvodov zmenil napadnuté uznesenie tak, že čo do rozsahu styku upravil styk otca s maloletými deťmi

rovnako ako prvostupňový súd, styk sa však bude realizovať bez prítomnosti matky.

Rodičiamaloletýchdetísústálemanželia,nežijúvspoločnejdomácnosti,doposiaľnebolovydanéžiadne
rozhodnutie o zverení detí do starostlivosti jedného z rodičov. Obidvaja rodičia majú právo a povinnosť
zabezpečovať výchovu a výživu maloletých a s tým súvisiace právo stýkať sa so svojimi deťmi.

Medzi rodičmi na návrh navrhovateľky prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletým deťom. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené.
Rodičia sa voči sebe správajú nepriateľsky, nevraživo a svoje emócie neovládajú ani v prítomnosti
maloletých detí. Navrhovateľka na základe konfliktov s odporcom opustila spoločnú domácnosť a aj
s maloletými deťmi býva u svojich rodičov. Napriek tomu, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie
o zverení detí do starostlivosti navrhovateľky, obmedzuje prirodzený a pravidelný kontakt odporcu s

deťmi. Vzhľadom na túto skutočnosť v záujme predísť odcudzeniu citového vzťahu otca a detí do
rozhodnutia o rozvode manželstva, v ktorom rozhodnutí budú upravené aj práva a povinnosti rodičov k
maloletýmdeťomporozvode,tedakomubudúdetizverenédoosobnejstarostlivosti(prípadnestriedavej
starostlivosti) a zároveň pre prípad, že nebude nariadená striedavá starostlivosť, bude upravený aj styk
rodiča, ktorému deti nebudú zverené do starostlivosti, je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov

tak, aby bolo naplnené právo rodiča na pravidelný kontakt so svojím dieťaťom, ale predovšetkým právo
dieťaťa na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi. Vzájomné právo rodiča a dieťaťa na styk je ústavnýmprávom vyplývajúcim z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Právo styku vyplýva tiež z viacerých
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7, 8, 29 bod 1, 9 bod 3, 18 bod 1).

Pokiaľ sa aj rozpadla spoločná domácnosť rodičov maloletých detí J. a J., rodičovské práva a povinnosti

obidvoch rodičov ostali v nezmenenom rozsahu zachované. Tým, že deti fakticky žijú s matkou, priestor
na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností zo strany otca sa zmenil a má ho iba v čase styku
s dieťaťom.

Štát má prostredníctvom súdu pozitívny záväzok vyplývajúci z čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a
obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.

Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v
záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich
koreňov“, dieťa má právo na to, aby dostalo možnosť udržiavať a rozvíjať svoj vzťah aj k odlúčenému
rodičovi a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek tlaku zo strany druhého rodiča.

Právo odlúčeného rodiča na styk s dieťaťom má zaručiť oprávnenému rodičovi právo vidieť svoje dieťa,

právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne
výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť.

Najideálnejším riešením ostáva úprava styku dohodou rodičov, ktorá je najprirodzenejším riešením
situácie po rozpade rodiny. Pokiaľ sa však rodičia nedokážu na úprave styku dohodnúť, musí
autoritatívne zasiahnuť súd a zabezpečiť tak právo na jednej strane rodiča a na druhej strane dieťaťa

na pravidelný kontakt.

Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je situácia,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne
zakázané. Ide však o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý
môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana

záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt.

Z návrhov, opravných prostriedkov a ďalších vyjadrení navrhovateľky a odporcu je nepochybné, že
vzťahy týchto účastníkov ako manželov sa vážnym spôsobom narušili, každý z nich má iné predstavy o
výchove detí, nerešpektujú sa navzájom, vzájomne na seba útočia, a to často v prítomnosti maloletých
detí, ktoré najmä pre ich nízky vek musia byť z takéhoto správania sa rodičov zmätené a je nepochybné,

že takáto situácia nebude mať priaznivý vplyv na ich zdravý psychomotorický vývoj.

Zároveň z obsahu súdneho spisu však možno konštatovať, že doposiaľ neboli zistené žiadne závažné
skutočnosti na strane otca, ktoré by boli dôvodné pre výrazné obmedzenie styku s maloletými deťmi.
Rodičia spoločne dlhé obdobie počas trvania ich manželstva žili v spoločnej domácnosti a vychovávali
svoje maloleté deti. Počas tohto obdobia neboli zistené žiadne závažné okolnosti na strane otca, ktoré

by ho diskvalifikovali z možnosti stretávať sa a výchovne pôsobiť na svoje deti.

Po odchode zo spoločnej domácnosti sa matka snaží styk otca s deťmi čo najviac obmedzovať, tvrdiac,
že tak chráni záujem maloletých detí. Doposiaľ však neboli predložené žiadne objektívne dôkazy (ani v
rozsahu osvedčenia), ktoré by preukazovali neschopnosť otca pozitívne vplývať na výchovu maloletých
detí, resp. preukazujúce ich negatívny citový vzťah tvrdený matkou.

Zhoršené vzťahy medzi rodičmi, ktoré rodičia nedokážu ovládať ani v prítomnosti maloletých detí,
vnášajú nestabilitu do citového života detí a krajský súd dáva do pozornosti rodičov, že v záujmezdravého psychomotorického vývoja ich detí by mali preferovať záujem dieťaťa nad svojím vlastným.
Najmä rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, v tomto štádiu túto starostlivosť fakticky zabezpečuje
matka, je povinný vytvárať predpoklady pre harmonický styk druhého rodiča s dieťaťom, čo je zároveň

predpokladom toho, aby mu dieťa mohlo byť zverené do osobnej starostlivosti. Je úlohou tohto rodiča,
ktorý tým, že môže dlhodobejšie výchovne na dieťa pôsobiť, má nad dieťaťom prevahu, aby dieťa
nielen fyzicky, ale aj po duševnej stránke na styk s druhým rodičom pripravil a umožnil nerušený výkon
tohto styku. Zároveň odlúčený rodič je povinný rešpektovať rolu druhého rodiča a zdržať sa konania,
narušujúceho autoritu tohto rodiča vo vzťahu k maloletým deťom.

Okrem protichodných tvrdení rodičov o priebehu styku s maloletými deťmi neexistuje objektívny dôkaz,
ktorý by bol spôsobilý osvedčiť negatívny vplyv otca na výchovu a citový vývoj maloletých detí.

Pokiaľ matka predložila správu z psychologického vyšetrenia Mgr. O. P., klinickej psychologičky, túto
krajský súd nepovažuje za dostatočný dôkaz (a to ani v štádiu o vydanie predbežného opatrenia, kedy
dokazovanie má charakter osvedčovania rozhodných skutočnosti) o negatívnom vplyve otca na výchovu
maloletých detí a ich emočné prežívanie. Jeho neobjektivita vyplýva už z tej skutočnosti, že všetky

relevantné údaje poskytla psychologičke matka, ktorá má k otcovi vytvorený silno negatívny vzťah
a obmedzuje jeho zákonné právo na kontakt s maloletými deťmi. Nie je zrejmé, ako psychologické
vyšetrenie prebehlo a aké exaktné metódy boli použité na vyvodenie záveru, že toho času je vhodné,
aby styk dieťaťa s otcom sa realizoval v prítomnosti matky.

Hoci vyjadrenia oboch účastníkov konania sú protichodné, je nepochybné, že pre výrazne zhoršené

vzťahy medzi rodičmi, ktorí počas svojej vzájomnej prítomnosti nedokážu ovládať svoje emócie ani v
prítomnosti maloletých detí, nie je vhodné, aby sa styk otca s deťmi realizoval v prítomnosti matky, čo sa
stáva zdrojom konfliktov a vzájomného, najmä slovného, napádania sa a urážok a čo negatívne vplýva
na psychický stav maloletých detí.

Je ale nevyhnutné, aby kontakt otca a detí ostal zachovaný aj po rozpade spoločnej domácnosti a aby

nedošlo k odcudzeniu vzťahov otca a maloletých detí viac ako v nevyhnutnej miere vyvolanej rozpadom
rodiny.

Pokiaľ ide o rozsah stretávania sa otca s maloletou J. a J., krajský súd zdôrazňuje, že predbežné
opatrenie je iba dočasným opatrením, ktoré neprejudikuje konečnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi a
jeho vydanie je namieste iba vtedy, keď iba rýchla a primeraná súdna ochrana je naplnením základného

práva na súdnu ochranu a jej neposkytnutie by mohlo mať za následok odmietnutie spravodlivosti.
Vychádzajúc však z priebehu konania vo veci samej krajský súd zdôrazňuje, že je potrebné zamerať
procesnú činnosť spôsobom, aby čo najrýchlejšie boli vykonané všetky úkony potrebné na vydanie
meritórneho rozhodnutia vo veci. Až meritórne rozhodnutie vo veci samej môže vniesť do právnych
vzťahov účastníkov stabilitu, keď sa rozhodne, aké bude výchovné prostredie dieťaťa, ako sa druhý

z rodičov, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti, bude podieľať na realizácii
rodičovských práv a povinností (za predpokladu, že nebude nariadená striedavá starostlivosť).

Za súčasnej situácie, keď práve z dôvodu konfliktov medzi rodičmi je psychika maloletých detí vypätá,
dovtedy, kým sa rozhodne po riadnom dokazovaní vo veci samej, postačuje pre udržanie pozitívneho
vzťahu otca a detí rozsah úpravy styku tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia (zhodne, ako to určil

prvostupňový súd). Pokiaľ ide o tvrdenia otca o jeho diskriminácii vzhľadom na stanovený rozsah styku
s dieťaťom oproti matke, prepočítavajúc ho na počet hodín, zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine
nevyplýva právo rodiča a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu stanoviť rozsah styku rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do starostlivosti, s dieťaťom tak, aby mal dieťa u seba v rovnakom rozsahu ako
rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, alebo ako je to v danom prípade, ktorý dieťa

fakticky vychováva. Základným kritériom úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu je
záujem dieťaťa.Uvedený rozsah styku otca s dieťaťom je spôsobilý zabezpečiť dostatočné podieľanie sa zo strany otca
na výchove maloletých detí a udržiavaní vzájomného kontaktu a zároveň na druhej strane zabezpečiť
maloletým deťom stabilitu a ustálený denný režim, ktorý je nevyhnutný najmä u detí predškolského veku,

ale aj u detí v nižšom školskom veku z dôvodu zabezpečenia plnenia si školských povinností.

Ako už krajský súd uviedol, úprava styku predbežným opatrením je iba dočasným riešením a vzhľadom
na protichodné tvrdenia rodičov bude vhodné, aby podrobnejšiu úpravu styku, najmä v čase sviatkov a
prázdnin, vyriešilo až konečné rozhodnutie po riadne vykonanom dokazovaní, prípadne aj s nariadením
znaleckého dokazovania, ktorého sa dožadujú obidvaja účastníci. Rovnako sa krajský súd domnieva,

že úpravu informačnej povinnosti je potrebné ponechať až na konečné rozhodnutie, pretože vo vzťahu
k uvedenej informačnej povinnosti tu nie je daná existencia naliehavej potreby úpravy tohto vzťahu. V
tomtosmerejepotrebnépoukázať,žedoposiaľnebolidetisúdnymrozhodnutímzverenédostarostlivosti
ani jednému z rodičov a nič nebráni odporcovi, ktorý má zachovaný plný výkon rodičovských práv a
povinností, informovať sa o zdravotnom stave detí u ošetrujúceho lekára a o ich školskej dochádzke a
prospechu v škole.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a dočasne upravil styk
odporcu ako otca s maloletými deťmi do rozhodnutia vo veci samej v rozsahu rovnako ako okresný
súd, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia, keď vzhľadom na konfliktné a neovládateľné vzťahy medzi
rodičmi vylúčil z výkonu styku prítomnosť matky, majúc za to, že iba tak bude zabezpečený nerušený
styk odporcu s maloletými deťmi, aby bolo zabezpečené právo rodiča a zároveň dieťaťa na kontakt s

obidvoma rodičmi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.