Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212209657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212209657.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnej: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. XXXX, o vymoženie sumy
2.348,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
6Er/733/2012-30 zo dňa 04.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 6Er/733/2012-30 zo dňa 04.12.2013 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 27.03.2012.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa uviedol, že Zmluva o poskytnutí splátkového úveru je zmluvným typom s osobitnou

právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s
podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru
konajúceho súdu ide aj v prípade poskytnutí splátkového úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
vzťahujú ust. § 53 a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené
zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a aplikoval ust. § 2 písm. a), b) zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ust. § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, §
53, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007. Z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby

spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v
ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý

definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používalv prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Občiansky zákonník síce v tomto ustanovení označil za neprijateľné dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výhradne v
rozhodcovskom konaní až od 1. januára 2008, súd však konštatuje, že predmetné ustanovenie má len
demonštratívny charakter, a preto táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. decembrom 2007. Občiansky zákonník
v tomto ustanovení s neprijateľnými zmluvnými podmienkami vždy spájal sankciu neplatnosti, pričom

ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať priamo zo zákona. Neplatná rozhodcovská
doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul
a preto súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 zák. č. 99/1963 Zb. mal za to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva,
že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
je vykonateľný. Uviedol, že z § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 ZRK, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len

zastaviť a nie nevydať poverenie. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo
dňa 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita
práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť
súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo
po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Uviedol, že podľa Súdneho

dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať... aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen
opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva... a taktiež, aby exekučný
súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní
na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dospel k
záveru, že nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého

by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý
síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 03.05.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu - Rozsudku č.k. II/2011-7450, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie
dňa 05.09.2011 a ktorý sa stal právoplatným dňa 16.11.2011 a vykonateľným dňa 19.11.2011. Následne
súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Rozsudkom č.k. II/2011-221 ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dňa

14.10.2011 bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 2.348,89 eura, ako aj úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.984,86 eura za dobu od 21.03.2011 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 365,90 eura.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna

úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ust. § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom

týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v

spojení s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu

zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické vydať poverenie a následne exekúciu
zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (uvedená v článku 18
Všeobecných obchodných podmienok, z ktorého rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc), ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a

spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa

bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju

nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv

oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zákonao rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť
vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.