Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213334
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613213334.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom
MCGA legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Partizánska č. 2, IČO: 36 715 662, proti povinnej: U. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Y. č. XX, pre vymoženie sumy 842,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/1617/2013-26 zo dňa 19.

februára 2014, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 6Er/1617/2013-26 zo dňa 19. 02. 2014, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Súd konštatoval, že pred súdnym exekútorom sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4596/13

na vymoženie pohľadávky vo výške 842,36 eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského
súdu JUDr. Marcela Hudáka, JUDr. Heleny Markovičovej a JUDr. Jána Huňadyho, rozhodcov Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom Bratislava,
Trnavská cesta č. 7, IČO: 35 862 882, sp. zn. G 1109062 zo dňa 12. 10. 2012. Exekučný súd
zistil, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli dňa 15. 05. 2007 zmluvu o úvere na
nákup spotrebného tovaru - PC zostava, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol

povinnej úver vo výške 597,76 eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach
po 25,53 eur. Nakoľko povinná neplnila riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a bola v
omeškaní so splácaním úveru, vzniknutú pohľadávku právny predchodca oprávneného podal voči nej na
rozhodcovskom súde žalobu. Počas konania pred rozhodcovským súdom postúpil právny predchodca
pohľadávku oprávnenému. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 842,36 eur s príslušenstvom, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku.

Citujúc ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy a § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007
súd konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou,
ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou, adhéznou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému

počtu spotrebiteľov, ktorý obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov na nákup spotrebného
tovaru) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky uvedené v zmluve a v
obchodných podmienkach úverových produktov (verzia 2/2006) sú vopred pripravené bez možnosti
ich modifikácie. Súd považoval za preukázané, že povinná mala v danom vzťahu vzniknutého z
uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorej boli
zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky na nákup spotrebného tovaru. Citujúc ust. §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, § 54 ods. 1 Občianskehozákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval, že dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej
doložke, tak ako je formulovaná v bode 5.37 obchodných podmienok úverových produktov (verzia
2/2006) je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Túto

skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami či už uvedenými v zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý
proces pred nezávislým súdom. Rozhodca, rozhodcovský súd, je súkromnoprávnym orgánom, ktorý
neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé,
že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov prostredníctvom ním
vopred vybraného rozhodcovského súdu, za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených podmienok spotrebiteľskej zmluvy, bez

možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne
nevyjednal, a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere dala súdu za pravdu aj neskoršie
prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01. 01. 2008

zaviedla do 53 ods. 4 písm. r/ v znení „Za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností

o tom, že taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ § 53 Občianskeho
zákonníka a tiež čl. 6 ods. 1 smernice - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou
podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7 smernice, pretože takéto preskúmanie
môže mať odrazujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa súdu rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná, nakoľko v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v platnom znení je zakotvená nevyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi
spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú
individuálne, ale sa považuje za zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ,
súd, ale dodávateľ. Keďže rozhodcovský súd vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti (absolútna neplatnosť
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve) rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, exekučný súd dospel k
záveru, že oprávnenou predložený exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, keďže ho vydal orgán
na to nepríslušný, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučného
poriadku“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku) a
trovách exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

Dal do pozornosti nasledujúcu dôvodovú správu Národnej rady SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde sa uplatňujú svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie

platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípadenespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda podľa
oprávneného predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže
nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň

umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v
zmysle tejto rozhodcovskej doložky.

V tejto súvislosti poukázal oprávnený na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010,
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, 18CoE/927/09, 18CoE/954/09.

Na základe vyššie uvedeného podľa oprávneného nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods.

1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona o rozhodcovskom konaní“),
rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu
teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Oprávnený preto navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že poverí súdneho exekútora
vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nemienil vyhovieť a vec v
zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Vo svojom stanovisku uviedol, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská

zmluva, v ktorej nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka. Táto bola vopred zakomponovaná
do Obchodných podmienok úverových produktov, obsah ktorých povinný (spotrebiteľ) nemal možnosť
ovplyvniť. Skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, vyplýva z dôvodov napadnutého uznesenia.
Navyše nebola dodržaná ani písomná forma rozhodcovskej zmluvy, nakoľko táto nebola obsiahnutá v
dokumentepodpísanomzmluvnýmistranami.Priabsenciiplatneuzavretejrozhodcovskejzmluvynebola

daná právomoc rozhodcovského súdu a potom vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom na
základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom(§202ods.2,§44ods.2Exekučnéhoporiadku),beznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.).

Je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred
nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.

Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len nauspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v
rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.

V predmetnej veci podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862
882 sp. zn. G1109062 z 12. 10. 2012. Dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie
si záväzkov povinnou zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného (GE Money, a.s., Bratislava, IČO: 17 324 220) a povinnou dňa 15. 05.

2007. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinnou
je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského
práva. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v
čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel
ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa bodu 5.37 Obchodných podmienok
úverových produktov (verzia 2/2006) upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že všetky

medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich predložia na
rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
Bratislava. Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach ako súčasti
zmluvy o úvere nie je v zmluve dojednaná individuálne. V predmetnom dojednaní niet žiadnej zmienky o
možnosti riešiť tieto spory pred všeobecným súdom. Vyhodnotil preto dojednanie rozhodcovskej doložky

v spotrebiteľskej zmluve ako absolútne neplatnú zmluvnú podmienku majúcu za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani znenie dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, ktoré odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol. Naviac dôvodová správa nie je
prameňom práva (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 17/96 z 24. februára 1998

zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 30, pod č. 78/1998).

Primárnymzákladomzáveruokresnéhosúdujetedanekalosťsamotnejrozhodcovskejdoložky,sktorým
konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej
doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej
právnej úprave vnútroštátneho práva, ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho
dvora EÚ.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné

rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktorý je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .