Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/484/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311207561
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311207561.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. N. XX/
X, zast.: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti odporcovi:
Ing. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., N. D. XX, zast.: Advokátska spoločnosť, s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, F. Rákócziho 12, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: E. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., P. N. XX/X, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny Nové Zámky a o príspevok na výživu nevydatej matke a úhradu niektorých nákladov nevydatej
matky spojených s tehotenstvom a pôrodom, na odvolanie odporcu (otca) proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 16.07.2013, č.k. 23C/141/2011-500, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
24.09.2013, č.k. 23C/141/2011-520, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výrokoch II., III., V., VI., VII. a VIII. a
napadnutý dopĺňací rozsudok vo výrokoch II. a III. ohľadne náhrady trov konania r u š í a vec v

zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. E. K.,
nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že mal. E. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a
povinná mal. E. zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť od 29.10.2010
do 31.10.2011 prispievať na výživu mal. E. sumou 130,- Eur a od 01.11.2011 sumou 100,- Eur

mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky (výrok II.). Zročné výživné odporcu voči mal. E. za obdobie od 29.10.2010 do 16.07.2013
v sume 2.782,60 Eur súd povolil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných
splátkach po 80,- Eur, pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 15. dňa toho ktorého
kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia (výrok III.). Styk odporcu s mal. E. upravil tak, že

odporca má právo sa s mal. E. stretávať počas prvých troch mesiacov nasledujúcich od právoplatnosti
tohto rozhodnutia za prítomnosti navrhovateľky a následne už bez jej prítomnosti, a to každý párny
týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok od
16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že si mal. E. prevezme pred miestom bydliska navrhovateľky a tejto ju
pred miestom jej bydliska riadne a včas vráti. Navrhovateľka je povinná mal. E. na stretnutia s odporcom
riadne a včas pripraviť a tomuto ju pred miestom svojho bydliska odovzdať (výrok IV). Odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v
sume 297,51 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok V.) a prispievať navrhovateľke
na výživu od 01.06.2010 do 31.05.2012 sumou 40,- Eur mesačne, ktoré je výživné je splatné vždy do
15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky (výrok VI). Zročné výživné
odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2012 v sume 960,- Eur uložil odporcovi
uhradiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur, pod hrozbou straty výhody zo

splátok, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá
nasledujúca vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu (výrokVII.). Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta
náhradu trov štátu v sume 167,72 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok VIII.).

Dopĺňacím rozsudkom v ostatnej časti súd návrh zamietol (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta súdny poplatok v sume 75,- Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.) a zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 401,34 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (výrok III.).

Rozhodol tak na podklade návrhu navrhovateľky zo dňa 06.04.2011 v znení jeho zmeny zo dňa
30.05.2013, ktorým žiadala súd, aby určil, že otcom mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX je odporca. Zároveň

žiadala súd, aby upravil práva a povinností rodičov k mal. E., a to tak, aby mal. E. zveril do výchovy a
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok. Zároveň žiadala súd, aby odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. E. sumou
350,- Eur mesačne a upravil styk odporu s maloletou a to tak, že odporca má právo sa stretávať s mal.
E. po vzájomnej dohode s matkou za prítomnosti matky až do obdobia jej celkovej samostatnosti. Ďalej

navrhovateľka žiadala súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 668,51 Eur a uhradiť navrhovateľke sumu
1.000,- Eur titulom mesačného príspevku na jej výživu vo výške 41,67 Eur za obdobie dvoch rokov od
01.06.2010 do 31.05.2012.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil právne s použitím ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1-5, § 25 ods.

1 a 2, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 74 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného
dokazovania, to najmä z výpovedí účastníkov konania a listinných dôkazov predložených účastníkmi
konania a obstaraných súdom, mal súd za preukázané, že rodičia maloletej E. K., nar. XX.XX.XXXX
nežijú spolu, pričom vzájomné spolužitie prerušili krátko po tom, čo navrhovateľka otehotnela. Od
narodenia maloletej E., táto je v sústavnej celodennej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú

riadnestaráazabezpečujeuspokojovaniejejvšetkýchosobnýchpotrieb.Vsúvislostisjejstarostlivosťou
o maloletú E. súd nezistil žiadne nedostatky, z ktorého dôvodu maloletú zveril aj naďalej do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená a povinná sa o maloletú E. osobne starať, túto
zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Pri rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti
odporcu voči mal. E. súd posúdil osobné a majetkové pomery odporcu, pričom zohľadnil skutočnosť, že

ide o 29 ročného muža s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorý má plnú pracovnú spôsobilosť,
avšak doposiaľ bol zamestnaný len u svojej matky na polovičný pracovný úväzok za alikvotnú časť
minimálnej mzdy, pričom všetky náklady s uspokojovaním jeho osobných potrieb hradí jeho matka. Jeho
ochorenie Diabetes I. stupňa ho v jeho pracovnej schopnosti nijako výraznejšie neobmedzuje, vzhľadom
na to súd dospel k záveru, že ak odporca maloletej, vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti vlastnou

prácou získať finančné prostriedky na uspokojovanie jeho osobných potrieb, ako aj osobných potrieb
maloletejE.,akoajvýdavkyspojenésuspokojovanímjehoosobnýchpotriebprispejenavýživumaloletej
E. sumou 100,- Eur mesačne, navrhovateľka vzhľadom na jej príjem pozostávajúci len z rodičovského
príspevku, zohľadniac jej výdavky spojené s uspokojovaním jej osobných potrieb, aspoň sumou 30,-
Eur mesačne a zostávajúcu časť rozdielu medzi ňou poskytovaným výživným a výživným poskytovaným

odporcom vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, ako aj zohľadniac rodinné prídavky
vyplácané zo štátnych prostriedkov, vytvorí sa podľa názoru súdu dostatok finančných prostriedkov
potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej E.. Pri určení výživného súd zohľadnil náklady
navrhovateľky, ktoré bola nútená vynaložiť na zakúpenie výbavičky pre maloletú a ktoré navrhovateľka
vyčíslila v celkovej výške 1.039,15 Eur s tým, že výšku týchto výdavkov odporca žiadnym spôsobom

právne relevantne nespochybnil. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery rodičov maloletej v období,
kedy navrhovateľka tieto náklady vynakladala, súd tieto výdavky navrhovateľky zohľadnil vo výške
výživného za obdobie od 29.10.2010 do 31.10.2011. Za toto obdobie súd uložil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 130,- Eur mesačne, pričom vychádzal z predpokladu, že v tomto
období by bolo vzhľadom na osobné a majetkové pomery rodičov maloletej a samotné len bežné potreby

maloletej adekvátnym bežné výživné zo strany odporcu v rozsahu 80,- Eur mesačne. Súd mu však určil
výživnévovýške130,-Eurmesačne,tedavovýškeo50,-Eurmesačnevyššej,čímzatotoobdobieuložil
odporcovipovinnosťpodieľaťsananákladochnavrhovateľkyspojenýchsozakúpenímdetskejvýbavičky
v rozsahu 600,- Eur. Nakoľko súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej E. od jejnarodenia, teda odo dňa XX.XX.XXXX, vznikol otcovi po zohľadnení ním zaplateného výživného dlh vo
forme zročného výživného za obdobie od 29.10.2010 do dňa rozhodovania súdu vo výške 2.782,60 Eur.
Pri výpočte výšky zročného výživného súd zohľadnil skutočnosť, že za mesiac 10/2010 patrilo maloletej

E. výživné 12,60 Eur, následne za mesiace 11/2010 a 12/2010 2 x 130,- Eur, za obdobie 1/2011 - 10/2011
výživné 10 x 130,- Eur, za mesiace 11/2011 a 12/2011 výživné vo výške 2 x 100,- Eur, za rok 2012 12
x 100,- Eur, za rok 2013 7 x 100,- Eur. Odporca uhradil maloletej na výživu doposiaľ sumu 890,- Eur,
ktorú sumu súd odpočítal od vypočítaného zročného výživného. Odporcovi povolil na jeho žiadosť dlh na
zročnom výživnom zaplatiť v splátkach podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p vo výške 80,- Eur mesačne, ktoré

sú primerané možnostiam a schopnostiam odporcu predmetný dlh riadne a včas uhradiť. Pre poriadok
je pravdaže potrebné uviesť, že v prípade, že odporca, čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas,
neuhradením tejto splátky sa stane zročný celý dlh naraz.

Nakoľko účastníci konania sa nevedeli dohodnúť o úprave styku odporcu s maloletou, súd tento styk
upravil, pričom zohľadnil žiadosť navrhovateľky na jej osobnú prítomnosť na stretnutiach sa odporcu
s maloletou E., a to vzhľadom na jej terajší psychický stav, keď maloletá je navrhovateľkou odúčaná

od plienok a dudlíka v dôsledku čoho je viacej plačlivá a vyhľadáva sústavný kontakt s matkou, ako
aj denný režim maloletej a jej všeobecný záujem na tom, aby sa aj odporca intenzívne podieľal na jej
výchove. Obdobie troch mesiacov, počas ktorých bude navrhovateľka prítomná pri každom stretnutí sa
odporcu s maloletou, súd považoval za postačujúce pre prehĺbenie už jestvujúceho vzťahu maloletej
E. s jej otcom, za tohto dôvodu následne neuložil navrhovateľke povinnosť sa osobne zúčastňovať pri

stretnutiach odporcu s maloletou E..

Ohľadne príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a právo na výživné za
obdobie odo dňa tehotenstva navrhovateľky od 01.06.2010 do 31.05.2012 súd posúdiac možnosti,
schopnosti a majetkové pomery odporcu, jeho príjmy a náklady spojené s uspokojovaním jeho osobných
potrieb, ako aj zohľadniac aj jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej E. a posúdiac aj osobné, majetkové

pomery, možnosti, schopnosti, príjmy a výdavky navrhovateľky v rozhodnom období dospel k záveru,
že navrhovateľke vzniklo právo, aby jej odporca prispel na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom vo výške 297,51 Eur, čo je 1/2 nákladov, ktoré navrhovateľka na tento účel odôvodnene
vynaložila a zároveň, aby odporca na jej výživu v predmetnom období prispieval sumou 40,- Eur
mesačne. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky na zmrazenie pupočníkovej krvi, súd takéto výdavky

nepovažoval za odôvodnené, a preto pri určení príspevku zo strany odporcu na ne neprihliadol.
Navrhovateľka si svojim návrhom uplatnila právo na príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom vo výške 516,57 Eur a pôrodom vo výške 78,45 Eur, ktoré náklady podložila výdavkovými
dokladmi, pričom odporca tieto náklady nespochybnil, z ktorého dôvodu takéto výdavky súd považoval
za nesporné. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol a obdobne mu povolil splátky vo výške

80,- Eur mesačne, ktorá výška splátok je primeraná možnostiam a schopnostiam odporcu predmetný
dlh riadne a včas uhradiť. Pre poriadok je pravdaže potrebné uviesť, že v prípade, že odporca, čo i len
jednu splátku neuhradí riadne a včas, neuhradením tejto splátky sa stane zročný celý dlh naraz.

VsúvislostisoznaleckýmdokazovanímvykonávanýmvtomtokonaníštátzaplatilznalcoviRNDr.Helene
Polákovej, Katedra molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK sumu 467,27 Eur, ktorá suma bola

uhradená v rozsahu 300,- Eur zo zloženej zálohy a v rozsahu 167,27 Eur zo štátnych prostriedkov, súd
podľa ust. § 148 O.s.p. uložil podľa výsledku sporu odporcovi povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu
167,27 Eur.

Súd pri vypracovávaní písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia zistil, že vo výroku rozhodnutia
uvedeného v zápisnici z pojednávania došlo ku zrejmej chybe v písaní, keď vo výroku VI. rozsudku

namiesto obdobia od 01.06.2010 do 31.05.2012, za ktoré priznal navrhovateľke príspevok na výživu
uviedol obdobie od 01.06.2010 do 31.05.2011 a obdobne vo výroku č. VII. pri určení obdobia, za ktoré
vypočítalzročnévýživnéuviedolnamiestoobdobiaod01.06.2010do31.05.2012obdobieod01.06.2010
do31.05.2011,ktorúzrejmúnesprávnosťopravil.Nakoľkosúdnávrhunavrhovateľkynaúhradunákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom a na výživné vyhovel len čiastočne a v ostatnej časti bolo potrebné

návrh zamietnuť, avšak táto skutočnosť nevyplýva zo samotnej zápisnice z pojednávania súdu, súd
o tejto časti návrh rozhodol doplňujúcim rozsudkom. Dopĺňací rozsudok potom odôvodnil s použitímust. § 166 ods. 1 O.s.p a vecne tým, že v základnom rozhodnutí opomenul vo výroku z rozhodnutia
vzhľadom na rozsah navrhovateľke priznaných práv oproti právam uplatneným, uviesť výrok, ktorým
sa v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamieta. Zároveň súd nerozhodol o súdnom poplatku z návrhu

na určenie príspevku na úhradu nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom a z
návrhu na určenie príspevku na výživu navrhovateľky a trovách účastníkov tohto sporového konania.
Nakoľko navrhovateľka bola v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie týchto
konaní, a to podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov, súd podľa výsledku konania uložil povinnosť zaplatiť tento súdny poplatok podľa ust. §
2 ods. 2 citovaného zákona a položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 75,- Eur odporcovi.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 a ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. nakoľko
konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bolo konaním, ktoré sa mohlo začať i
bez návrhu a v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom bola navrhovateľka úspešná len čiastočne a to v rozsahu 75,39% (navrhovateľka si uplatnila

právo na zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 668,51
Eur a príspevok na výživu v sume 1.000,- Eur, pričom jej súd priznal právo na zaplatenie príspevku
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 297,51 Eur a príspevok na výživu v
sume 960,- Eur). Súd navrhovateľke priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených v
súlade s ust. § 2, § 10 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) a c), § 14 ods. 5 písm. b), § 15

a § 18 ods. 3 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb pri hodnote jedného úkonu 97,60 Eur vrátane DPH (vypočítanej zo žalovanej sumy
1.668,50 Eur) a to za prevzatie a prípravu zastúpenia 19.10.2012, za účasť na pojednávaní konanom
dňa 28.03.2013 a 16.03.2013 v sume 3x 97,60 Eur, za návrh na opravu zrejmej nesprávnosti zo dňa
16.07.2013 50% odmeny tak, ako si to uplatnila navrhovateľka, teda odmenu vo výške 48,80 Eur a za

účasť na pojednávaní súdu dňa 24.09.2013 1/4 odmeny, teda vo výške 24,40 Eur plus režijný paušál za
úkon v roku 2012 v sume 1x 7,64 Eur + 20% DPH, paušál za 4 úkony v roku 2013 v sume 7,81 Eur +
20% DPH, teda odmenu a režijný paušál v sume 412,66 Eur vrátane DPH, cestovné: 3x (cesta Šaľa
- Galanta a späť), 6 x 14 km = 84 km x 0,183 Eur = 15,37 Eur, pohonné hmoty: spotreba - 8,6 l/100
km, vzdialenosť - 84 km, priemerná cena nafty motorovej - 1,420 Eur/l, teda 84 x (8,6/100) x 1,420 =

10,65 Eur, spolu 26,02 Eur a náhradu za stratu času na ceste: podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 15 písm. b), § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov účinných ku dňu
poskytnutia 1. právnej služby 6x 1/2 hod. á 13,01 Eur = 78,06 + 20% DPH, spolu 93,67 Eur. Teda celkové
trovy právneho zastúpenia v sume 532,35 Eur a z toho vzhľadom na pomer úspechu v spore v sume
401,34 Eur (75,39% zo sumy 532,35 Eur). Súd navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov právneho

zastúpenia za podania 2 x zo dňa 23.10.2013 a zo dňa 05.05.2013, nakoľko takéto úkony súd považoval
za neúčelné, keďže takýmito podaniami navrhovateľka len odstraňovala nedostatky návrhu na začatie
konania - nedostatočnú špecifikáciu uplatnených nárokov, neúplnosť návrhu a nepredloženie dôkazov
preukazujúcich uplatnené nároky. Súd navrhovateľke nepriznal uplatnené právo na odmenu za podanie
odvolania voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko

sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, kedy účastníci konania nemajú právo na náhradu
trov konania.

Proti rozsudku zo dňa 16.07.2013 podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
s tým, že sa stotožňuje s ním iba v časti týkajúcej sa výroku I. a IV., tzn. v časti zverenia maloletej do
starostlivosti matky a úpravy stretávania sa otca s maloletou.

Vo všetkých ostatných častiach, ktoré sa týkajú finančných plnení podal odporca odvolanie s poukazom
na ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť,
že odporca je otcom mal. E., pričom nie je sporné, že krátko po zistení tehotenstva navrhovateľky,
to bola práve ona, kto odopierala odporcovi možnosť podieľať sa na všetkých povinnostiach, ktoré s
jej tehotenstvom súviseli. Navrhovateľka prerušila kontakt s odporcom, nejavila záujem o jeho pomoc

žiadneho charakteru, teda ani o finančnú, ani o psychickú podporu, naopak neumožnila mu zdieľať
obdobie očakávania dieťaťa spolu s ňou. Toto odporca znášal veľmi ťažko. V čase narodenia dieťaťa
odporca ešte študoval. Všetky náklady spojené s jeho výživou, bývaním a uspokojovaním potrieb
znášala jeho matka Z. H., či už priamou úhradou jeho nákladov alebo prostredníctvom možnosti
zamestnať ho. Odporca v konaní predložil doklady preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav vdôsledku náhlej diagnostiky diabetes, ktorá si vzhľadom na pomerne nízky vek pre túto diagnózu,
vyžaduje dodržiavanie prísnych pravidiel životosprávy a s tým priamo súvisí sťažená možnosť nájsť
si vhodné zamestnanie. Vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené tvrdenie odporcu, ktoré doložil

písomnými dokladmi o tom, že dosahoval mesačný príjem na úrovni 130,- až 140,- Eur netto, pričom
ide o mesačný príjem. Rovnako nebolo preukázané, že by disponoval akýmkoľvek majetkom. Namietal
pretože rozhodnutie súdu nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní a neprihliada na možnosti odporcu,
hlavne nezohľadňuje reálny stav, ktorým je skutočnosť, že odporca nemá okrem príjmu, ktorý poberá v
zamestnaní svojej matky žiaden príjem a že sám má z dôvodu zdravotných problémov zvýšené výdavky

na zabezpečenie liekov a zdravotných pomôcok. Rozhodnutie súdu je preto prinajmenšom neobvyklé
a arbitrárne. Poukázal na str. 9 napadnutého rozsudku, kde je uvedená suma mesačného príjmu, ktorá
pritom predstavuje ročný príjem odporcu. Pokiaľ ide o maloletú dcéru navrhovateľka sama uviedla, že
by sa uspokojila so sumou výživného 70,- Eur mesačne, pričom zrejme v tomto momente aj zvážila
všetky potreby dieťaťa a možnosti otca. U nárokov matky odporca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom
na príjmy, ktoré v minulosti matka dosahovala vzhľadom na jej majetkové pomery a riadne splácanie

úveru, ktorý si zobral na bývanie možno konštatovať, že ona žiadnym nedostatkom financií netrpela a
na výživu zo strany odporcu odkázaná určite nebola. Táto skutočnosť je zrejmá najmä z bločkov, ktoré
v konaní predložila, kde je zrejmé, že s pravidelnosťou niekoľkokrát týždenne robila pomerne drahé
nákupy a určite si vzhľadom na jednotlivé druhy tovarov ani nič neodopierala. Z toho zároveň vyplýva
aj skutočnosť, že jej reálne príjmy sú zrejme vyššie než sama deklaruje. Vzhľadom na zdravotný stav

odporcu potom nebolo na mieste zaviazať ho na platenie príspevku na výživu nevydatej matky, keď
odkázanýnafinančnúpomocjejednoznačneodporca.Navyšesúdnezohľadnilaniskutočnosť,žematka
zdieľala náklady na domácnosť spolu so svojím partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V
možnostiach odporcu je platiť mesačne výživné 60,- Eur. Ku dňu rozhodnutia súdu mal na výživnom
zaplatenú sumu 890,- Eur. Za obdobie od 29.10.2010 do dňa rozhodnutia súdu, teda do júla 2013

výživné predstavuje sumu 1.985,80 Eur a po odpočítaní zaplatenej sumy 890,- Eur mu zostáva na
zročnom výživnom zaplatiť 1.095,80 Eur, ktorú sumu navrhuje povoliť mu zaplatiť v splátkach po 40,-
Eur mesačne. Aj za týchto okolností bude musieť náklady odporcu pokiaľ nedôjde k zmene jeho príjmov
znášať jeho matka. V neposlednom rade namietal aj rozhodnutie súdu o zaplatenie trov štátu z dôvodu,
že jeho pochybnosti o otcovstvo vyvolala práve navrhovateľka tým, že krátko po zistení gravidity začala

odporcu odmietať a navyše u odporcu sú splnené podmienky preto, aby bol od platenia súdnych
poplatkov oslobodený. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo
výrokochV.,VI.aVII.týkajúcichsapríspevkovnaúhradunákladovspojenýchstehotenstvomapôrodom
výživnéhoprenavrhovateľkuazročnéhovýživnéhoprenavrhovateľkusúdzamietol.VovýrokuII.navrhol
zmenu tak, že odporca je povinný od 29.10.2010 prispievať na výživu mal. E. sumou 60,- Eur mesačne

vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Vo výroku III. navrhol rozsudok zmeniť tak, že zročné výživné
voči mal. E. za obdobie od 29.10.2010 do 16.07.2013 v sume 1.095,80 Eur je odporca povinný zaplatiť
v splátkach po 40,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok a vo výroku VIII. navrhol zmeniť
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Odvolanie podal odporca aj proti dopĺňaciemu rozsudku a to v časti priznanej náhrady trov

právneho zastúpenia navrhovateľke poukazujúc na to, že predmetom konania boli nároky súvisiace
so starostlivosťou o maloleté dieťa ako aj nároky, ktoré prináležia nevydatej matke v súvislosti s
tehotenstvom a pôrodom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zárobkové možnosti odporcu sú
značne obmedzené, z ktorého dôvodu aj podával odvolanie vo veci samej, pričom navrhovateľka má
vlastné bývanie, zjavne má zabezpečený stabilný príjem, keďže vie z neho platiť úver a každý ďalší

výdavok na strane otca bude pre neho len finančným zaťaženým, ktorý sám v žiadnom prípade nie
je schopný vyriešiť. Navyše aj návrh navrhovateľky okrem nároku týkajúceho sa určenia otcovstva a
výživného pre maloleté dieťa sa javí byť účelovým, pretože to bola práve navrhovateľka, ktorá v tom
konkrétnom období odporcovi upierala možnosť podieľať sa na výdavkoch spojených s tehotenstvom a
pôrodom. Odmietala ho a zamedzovala mu prístup aj k dieťaťu. Napriek tejto skutočnosti sa po podaní

žaloby odporca vyjadril tak, že je ochotný určité náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom nahradiť.
Odporca sa teda domnieva, že v tomto smere bola žaloba celkom nadbytočná. Navrhol preto, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie v časti o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke náhradu trov
konania neprizná.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. Navrhovateľka sa k doručeným odvolaniam

vyjadrila tak, že predmetné rozhodnutia sú vecne a právne správne a plne sa s nimi stotožňuje.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného
pre maloletú bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81
ods. 1 O.s.p.), ako aj v ostatných častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,

že odvolaniu odporcu (otca) je treba priznať úspech pre nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutých
častiach.

Ide o konanie na návrh matky mal. E., ktorá návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila
počas štúdia na vysokej škole. Tento vzťah sa neskôr stal aj intímnym. Z ich intímneho spolužitia
sa narodila mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX. Po narodení dieťaťa sa odporca začal k navrhovateľke
správať neprimerane a jeho vzťah k navrhovateľke ochladol. Finančne jej na výživu neprispieval, ani

na úhradu výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Od narodenia mal. E. otcovstvo k nej
nepriznával. Navrhovateľka ďalej dôvodila, že o mal. E. sa osobne stará, pričom jej osobné výdavky na
domácnosť a bývanie predstavujú sumu 542,30 Eur. Platí si hypotekárny úver na byt. Mesačné výdavky
na maloleté dieťa, a to strava a obliekanie ju stoja 280,- až 300,- Eur mesačne. Poberá len materský
príspevok vo výške 17,707 Eur na deň, čo je priemerne okolo 500,- Eur mesačne do 10.06.2011, kedy

nastupuje na rodičovskú dovolenku a jej príjem bude tvoriť len rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur
mesačne a rodinné prídavky vo výške 22,01 Eur, okrem toho príjem z dohody o vykonaní práce zo I.
C. D. a R. N., A. ul. XXX/X, C. vo výške 86,- Eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení predložila
súdu rodný list mal. E. K., a ďalšie listinné dôkazy ohľadne výdavkov spojených s tehotenstvom a
pôrodom, ako aj so starostlivosťou o mal. E., potvrdenie od Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava

zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 14.02.2011. Vo veci
bol spracovaný znalecký posudok RNDr. Helenou Polákovou, súdnou znalkyňou, Studenohorská 51,
Bratislava, č. posudku 1/2012 zo dňa 08.02.2012. Na pojednávaní súdu konanom dňa 20.09.2012
odporca zhodne ako navrhovateľka pred súdom prehlásil, že je otcom mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX z
matky Bc. U. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré dieťa je zapísané v knihe narodení Matričného úradu R. U. vo

zv. 149, ročník 2010, na strane 152, pod poradovým číslom 1152. Uznesením č.k. 23C/141/2011-102 zo
dňa 20.09.2012 súd konanie o určenie otcovstva k mal. E. K., nar. XX.XX.XXXX zastavil a navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že došlo k určeniu otcovstva k mal. E. súhlasným
vyhlásením jej rodičov.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním odporcu, resp. otca maloletej napadnutý v časti výrokov

II., III., V., VI., VII., VIII a ako dopĺňací rozsudok vo všetkých výrokoch, ktorým súd uložil povinnosť
plnenia odporcovi, tzn. nebol napadnutý len v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosť matky,
určenia oprávnenia spravovať majetok a zastupovať mal. E. a úpravy styku otca s maloletou, ako i v
časti zamietnutia návrhu, preto v týchto častiach sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

1) Výživné pre maloletú a náhrada niektorých nákladov pre nevydatú matku.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Predmetom konania, je úprava práv a povinností rodičov k maloletej E. podľa návrhu matky zo dňa

06.04.2011 od narodenia maloletej, tzn. od XX.XX.XXXX ako aj nároky nevydatej matky spojené s
tehotenstvom a pôrodom.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,

ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú

napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už

poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov

a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa

vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V prípade novorodencov sa vo
výživnom môžu zohľadniť aj náklady spojené s nákupom výbavičky pre dieťa, príspevok na výživu a
úhradu niektorých nákladov nevydatej matky je jedným z druhov vyživovacích povinností upravených
Zákonom o rodine, konkrétne v § 74. Účelom tohto príspevku je jednak kompenzácia straty príjmov

nevydatej matky maloletého dieťaťa v dôsledku tehotenstva, pôrodu a následnej starostlivosti o dieťa v
útlom veku, ako aj kompenzácia zvýšených výdavkov v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

Príspevok na výživu nevydatej matky predstavuje mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je
otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej matke najdlhšie po dobu dvoch rokov najneskôr odo dňapôrodu na jej výživu. Vyživovacia povinnosť tak je časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok
je možné určiť najskôr dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvý krát jej príjmy v dôsledku tehotenstva.
Najneskôrvšaktátovyživovaciapovinnosťvzniknedňompôrodu.Podmienkoupriznaniatohtopríspevku

teda je, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov na strane nevydatej matky. Výška
príspevku je daná primeranosťou, čo v tomto prípade treba vykladať tak, že výživné by malo vyrovnávať
zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom.
Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale
s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Výšku výživného samozrejme obmedzujú majetkové

pomery, schopnosti a možnosti otca dieťaťa.

Príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Ide o jednorazový
príspevok, nie opakujúce sa plnenie. Podmienkou priznanie tohto príspevku je existencia
opodstatnených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Ide najmä o preukázateľné výdavky
v súvislosti s nákupom tehotenského oblečenia, doplnkovej výživy a vitamínov či liekov pre nevydatú
matku, výdavky na zdravotnú starostlivosť, gynekologické vyšetrenia, pobyt v nemocnici, doplnková

starostlivosť a pod.

Výdavky na tzv. výbavičku maloletého dieťaťa sa v rámci príspevku nezohľadňujú, keďže tieto sa
majú zohľadniť pri určovaní výživného na maloleté dieťa. Rovnako sa nezohľadňujú výdavky, ktoré boli
uhradené zo zdravotného poistenia, resp. iného sociálneho zabezpečenia. Rozsah a výška príspevku
je daná „primeranosťou", čo znamená súd rozhodne o spravodlivom pomere účasti otca maloletého

dieťaťa na výdavkoch matky v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Štandardne je tento pomer síce
rovnaký, ale v odôvodnených prípadoch môže byť aj iný.

Súd prvého stupňa sa vyššie uvedeným neriadil. Rozhodnutie v časti výživného ako aj v časti úhrady
niektorých nákladov nevydatej matky nie je z hľadiska výšky stanoveného plnenia preskúmateľné, čo je
aj otcom použitý odvolací dôvod. Súd prvého stupňa totiž zistil, aký má príjem matka aj otec, ale pri

určení výšky plnenia nevychádzal zo zárobku otca majúc za to, že otec by mohol mať zárobok vyšší,
ale neuviedol svoju úvahu, aký zárobok by mohol otec primerane svojim možnostiam a schopnostiam,
vzdelaniu a ostatných daností zarábať, tzn. z akej výšky predpokladaného zárobku otca s prihliadnutím
na pomery matky určil výživné pre mal. E. a plnenie pre matku. Nevenoval sa ani dostatočne životnej
úrovni otca, jeho životnému štandardu, čo je tiež vodítkom pri určení výživného, nakoľko dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Rozhodnutie v týchto napadnutých častiach nie je
dostatočne odôvodnené a podložené zistenými skutočnosťami k tomu, aby odvolací súd ho mohol z
hľadiska použitého odvolacieho dôvodu riadne preskúmať a zaujať názor o jeho (ne)správnosti.

2) Čo sa týka uloženia povinnosti otcovi uhradiť trovy konania štátu, súd prvého stupňa rozhodnutie
v tejto časti súd právne odôvodnil iba odkazom na ust. § 148 O.s.p.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov
konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Vyššie citované ustanovenie upravuje náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. Štát má podľa neho
právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti takému účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov

konania. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak na strane účastníka sú splnené podmienky pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak podľa výsledku konania pripadali na tohto
účastníka, znáša štát. Nie je pritom rozhodujúce, či účastníkovi bolo rozhodnutím súdu priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia podľa
§ 138 O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa sa otázkou prípadného oslobodenia otca od súdnych
poplatkov nezaoberal. Otec v priebehu konania síce pred súdom prvého stupňa nepožiadal o
oslobodenie od súdnych poplatkov, ale na túto možnosť v odvolaní proti rozsudku poukazuje.Vychádzajúc z cit. ust. § 148 ods. l O.s.p., bolo ale nevyhnutným, aby sa prvostupňový súd v rozhodnutí,
ktorým zaviazal otca na zaplatenie náhrady trov konania štátu, s poukazom na znenie cit. § 148 ods.
1 O.s.p. vysporiadal s otázkou naplnenia zákonného predpokladu pre priznanie náhrady trov konania

štátu voči účastníkovi, ktorým je, že na strane daného účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, či prvostupňový súd vôbec sa predbežne
zaoberal touto otázkou a či skúmal, či v čase rozhodovania o náhrade trov štátu preskúmavaným
rozsudkom boli alebo neboli splnené podmienky pre oslobodenie v dotknutom prípade otca od súdnych
poplatkov. Jeho rozhodnutie, ktorým otca zaviazal zaplatiť náhradu trov konania štátu s poukazom na §

148ods.1O.s.p.bynasvedčovalotomu,žetunezistiltietopredpoklady,avšakvodôvodnenírozhodnutia
absentuje myšlienkový postup prvostupňového súdu, na základe ktorého k takémuto záveru dospel,
rovnako ako i odkaz na prípadné dôkazy, z ktorých takýto záver vyvodil.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje

ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať

v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako
vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia

náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§
157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými

slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
radeajspravodlivéapresvedčivé.Všeobecnýsúdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§
1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivésúdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj

vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané.

Odôvodnenie rozhodnutia má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý
ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť jasné, musí byť z neho zrejmé a zrozumiteľné, nielen súdu, ale aj účastníkovi,
keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci. Odôvodnenie rozsudku vkladá opodstatnenosť, zákonnosť
a spravodlivosť záverov úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a z akých dôvodov z nich vyvodil záver koncentrovaný vo výroku.

V posudzovanom prípade tomu tak nie je.

Keďže prvostupňový súd svojím rozhodnutím odoprel právo účastníkom na riadne odôvodnenie
rozhodnutiavrozporesust.§157ods.2O.s.p.,zaručenéimzákonom,odňalimtýmmožnosťkonaťpred
súdom. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v naznačených smeroch zároveň i
bráni odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

S poukazom na vyššie uvedené, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti výživného, náhrady
niektorých nákladov nevydatej matky ako aj v závislom výroku o trovách konania účastníkov a o trovách
štátu nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., postupom súdu došlo k porušeniu Ústavou zaručeného
práva účastníkov na súdnu ochranu a tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

v napadnutých častiach zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude po prípadnom doplnení dokazovania v
rozsahu potrebnom pre vytvorenie predpokladov pre riadne odôvodnenie rozhodnutia a po vysporiadaní
sa so všetkými relevantnými námietkami otca (odporcu) uvedenými aj v jeho odvolaniach a vo veci
o výživnom pre mal. E. a nárokoch matky opätovne rozhodnúť. Je povinný pritom riadiť sa právnym

názorom odvolacieho súdu, pričom rozhodnutie je potom potrebné náležite odôvodniť v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne opätovne i o trovách konania
štátu i účastníkov s prihliadnutím aj na odvolacie dôvody odporcu uvedené v odvolaní proti dopĺňaciemu
rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.