Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221757
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221757.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. decembra 2013 č. k. 8C/834/2012-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, 2, 3 ods.
1, § 4 ods. 1 písm. d), § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. a zistil, že dňa 08. 01. 2010 súdny exekútor

JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807
598 proti povinnému: S. P., o vymoženie 614,76 eura s príslušenstvom. Dňa 14. 09. 2010 Okresný
súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora, ktoré poverenie bolo doručené súdnemu
exekútorovi 01. 10. 2010. Oprávnený bol v exekučnom konaní vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy
dňa 07. 06. 2010, urgovaný dňa 09. 08. 2010, pričom listinu súdu predložil až dňa 10. 09. 2010, hoci

táto listina mala byť predložená už pri podaní návrhu. Preto v žiadnom prípade nebolo preukázané
tvrdenie žalobcu, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po viac ako 346 dňoch. V tomto
konaní sa žalobca domáhal náhrady škody a to jednak skutočnej škody v sume 125 eur a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 605 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
po ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho
názoru dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní spojené so zásahom do výkonu nemajetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného. Náhrady škody sa domáha podľa zákona

č. 514/2003 Z. z., ktoré škody podľa jeho tvrdenia mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo vyššie uvedenej exekučnej veci.
Vzhľadom na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto
zodpovednosti podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
štátutedajeexistencianesprávnehoúradnéhopostupu,vznikškodya príčinnásúvislosťmedzivznikom

škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia jeprávne irelevantné, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však
na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobcu o tom, že 15-
dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na rozdiel

od žalobcu, konajúci súd mal za to, že nevydanie poverenia v 15-dňovej lehote nebolo zapríčinené
nesústredenosťouexekučnéhosúdu,aleprávetým,žeexekučnýsúdsiplnilsvojupovinnosťvyplývajúcu
zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Takýto postup konajúci súd považuje za správny a súladný s ustálenou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo
105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013), a preto v žiadnom prípade ho nepovažuje za nesprávny
úradný postup. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdený nesprávny
postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky, a preto absentuje jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Absencia čo len jedného zo
zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí mať za následok zamietnutie žaloby v tejto

veci. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o nečinnosti súdu viac ako 346 dní. Súd podľa žalobcu
by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenia poverenia
zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží. Z výsledkov vykonaného
dokazovania zisteného skutkového stavu veci súd prvého stupňa mal za to, že žaloba nebola podaná
dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a

§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu
škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po
uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval
za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,

resp.predsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahy,prípadnedisciplinárnysenátaleboEurópskysúd
pre ľudské práva. Žalobca však do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudsképráva,čiprávoplatnérozhodnutieÚstavnéhosúdu,ktorýmibybolokonštatovanéporušeniepráva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha,
aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by
však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by

preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného
orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, preto sa súd
v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou

škody) ďalej nezaoberal, preto ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom - vyčkaním na
doloženie znaleckého posudku zo strany žalobcu, pretože znalecký posudok, ktorý rieši právnu otázku
nie je relevantný dôkaz, keď právnu otázku rieši súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle

§ 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa

nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právnehovzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má

dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný
ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012
Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav

právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie
a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie,
s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie

nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných

práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci
v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v
konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory.
Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok
takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci

v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C 834/2012 domáhal náhrady
škodyvsume125euraztitulunemajetkovejujmysumy605eur.Svojnárokodvodzovalodnesprávneho

úradného postupu súdu v konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5Er/10/2010
(EX 13929/2009), v ktorom ako povinná vystupovala S. P. a exekučným titulom v tejto veci bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16. 11. 2009 sp. zn. SR 18871/09, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava. Žiadosť o udelenie poverenia v danej veci bola na súde
podaná dňa 08. 01. 2010 a Okresný súd Nové Zámky udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 14. 09. 2010.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,
porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa
vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na
odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
priaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav. Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu, spočívajúce v namietaní odňatia možnosti konať pred súdom, ako aj v nesprávnom
právnom posúdení veci (aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. podľa novej právnej
úpravy platnej v znení po prijatí zák. č. 412/2012 Z. z.), je dôvodné. Súd prvého stupňa na danú
vec, napriek tomu, že žalobca nesprávny úradný postup odvodzuje od exekučného konania začatého

dňa 19. 12. 2009, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie (teda v čase
účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. pred novelou zák. č. 412/2012 Z. z.) aplikoval znenie zák. č. 514/2003
Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, teda po novele zák. č. 412/2012 Z. z., vrátane ustanovenia § 9
ods. 2, ktoré v odvolaní namietal žalobca. Súd prvého stupňa tak aplikoval princíp retroaktivity, a tedavec nesprávne právne posúdil. Zák. č. 514/2003 Z. z. súd prvého stupňa pritom citoval bez toho, aby
uviedol, v ktorom znení ho cituje a pri citovaní ustanovenia § 6 ho citoval bez toho, aby uviedol, ktorý
jeho odsek cituje, napriek tomu, že v znení, ktoré uvádzal, má toto ustanovenie štyri odseky. Rovnako

súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z, keď § 16 v
znení zákona účinného v čase začatia exekučného konania pred Okresným súdom Nové Zámky odsek
4 neobsahoval, pričom súd prvého stupňa opätovne, aplikujúc princíp retroaktivity, nesprávne aplikoval
ustanovenie § 16 ods. 4 účinné po 01. 01. 2013 novelou č. 412/2012 Z. z. Súd prvého stupňa tiež uviedol,
že cituje ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia exekučného

konania Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/795/2009 (teda v znení do 31. 05. 2010), avšak v
rozsudku uviedol citáciu tohto ustanovenia v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011. Súd prvého
stupňa teda vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie tak nie je riadne odôvodnené a je z tohto
dôvodu zmätočné. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné
i s ohľadom na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol (strana 9 druhý odsek rozhodnutia), pričom

predmetom prejednania pred súdom prvého stupňa bol nárok žalobcu odvodzovaný z nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý o vydaní poverenia nerozhodol v zákonnom stanovenej
lehote, pričom v exekučnej veci pred Okresným súdom Nové Zámky bolo poverenie vydané a nebolo
tak rozhodnuté o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Vo vyššie opísanom
postupe súdu prvého stupňa je potrebné konštatovať odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.