Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210133
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613210133.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekučného konania oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Ing.
X. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.937,68
eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského
úradu M. XXXX, XXX XX G., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Ex 2600/13, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 4.11.2013 č.k.
6Er/1191/2013-19, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Konštatoval, že pred súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom sa dňa 30. 9. 2013 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. Ex 2600/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.937,68 eur s príslušenstvom,
priznanej rozhodnutím Mgr. Tamary Piškovej, rozhodcu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
Slovak Arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: 340313 zo dňa 7. 3. 2013
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súdny exekútor v súlade s ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) požiadal tunajší súd o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou predložil návrh oprávneného na vykonanie
exekúciezodňa13.9.2013aexekučnýtitul.Vzáverepodrobnéhoodôvodneniapísomnéhovyhotovenia
uznesenia okresného súdu súd prvého stupňa konštatoval, že keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Okresný súd pri právnom posúdení vychádzal z ust. § 251 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka, § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, ďalej z ust. § 45 ods. 1 písm. b),
c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a napokon z ust. § 2 písm. a), b) i §
3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom pri podpise zmluvy
a nakoniec aj zo Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktoré právne normy zároveň citoval v písomnom vyhotovení uznesenia

prvostupňového súdu. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podrobne a výstižne odôvodnil.Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal oprávnený odvolanie, v ktorom namietal právny záver
súdu prvého stupňa a žiadal odvolací súd, aby uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si odvolateľ (oprávnený) uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania. V podrobných dôvodoch podaného odvolania okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svoje preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
ďalej vysvetľuje, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v uvedenom smere a cituje
z judikatúry niektorých iných súdov.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2

O. s. p. a po preskúmaní v rámci odvolacieho konania uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd odôvodňuje svoje potvrdzujúce rozhodnutie v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
len tým, že konštatuje správnosť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, jeho zrozumiteľnosť a
výstižnosť a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolateľ

vo svojom odvolaní neuvádzal také argumenty, ktoré by spochybnili právny záver prvostupňového a
odvolacieho súdu, jednoznačne boli citované ustanovenia právnych noriem, z ktorých súdy vychádzali
pri právnom posúdení tejto exekučnej veci, keď naviac v obdobných veciach už bolo publikované
veľké množstvo verejne dostupnej judikatúry. Odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
dopĺňa len toľko, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 č. k. 6Cdo/1/2012,

ktoré je prelomovým rozhodnutím, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská
doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho

exekútora na výkon exekúcie. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Odvolací súd naviac v súlade s názorom prvostupňového súdu a ustálenou judikatúrou konštatuje,
že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. § 93b ukladal bankám
- teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť (nie nanútiť - pozn. súdu) svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient

nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať.

Uvedené ustanovenie však nijako nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté

aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným
doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, jedná sa o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá
voľba konkrétne znamená. V danom prípade rozhodcovská doložka, ako už bolo vyššie konštatované
bola súčasťou všeobecných podmienok a ich podstatou je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú
všeobecnéabuďzáujemcaoslužbutietopríjmealebozmluvanevznikne.Jezrejmé,žespotrebiteľjetak,
čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi

(Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).Ustanovenie § 45 ZoRK je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie
ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú

v citovanom ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ust. § 45 ZoRK.

Európska komisia vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej
únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že
by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych

súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo.
Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa
zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských
zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne
procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa,

že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované
plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez
návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady" (čl. 32,33).

Prvostupňovýsúdsprávnepovažovalvýkonprávoprávnenéhopodľapredmetnejrozhodcovskejdoložky
za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať

ust. § 45 ZRK. Tým bude dosiahnuté, že povinný ako spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
- rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh
dodávateľa, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej
doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva

Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky
dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Teda na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol
byť exekučným titulom. Preto odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.