Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/742/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111226256
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6111226256.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa:
H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, A., v konaní zast.: URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom
Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti odporcovi: v 1. rade Klub chovateľov a priateľov
nemeckých dôg, so sídlom Necpaly 368, IČO: 35 983 663, v konaní právne zast. advokátom: JUDr. Ing.

Michal Mladý, so sídlom Š. Moyzesa 8, Prievidza, a odporcovi: v 2. rade J.. C. N., bytom N. XXX, o
ochranu osobnosti a preskúmanie zákonitosti rozhodnutia, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 09. 08.
2013 a odporcu v 1. rade zo dňa 02. 08. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
7C/214/2011-159 zo dňa 03. 07. 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/214/2011-176 zo dňa
06. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým bol odporca v 1. rade zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet
URBÁBNI & Partners, s. r. o., v sume 16,55 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1 706,72 €, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zrušuje.

Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade súd o trovách
konania rozhodol tak, že nemajú právo na náhradu trov konania medzi sebou, rozsudok okresného súdu
potvrdzuje.

V nenapadnutých častiach zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zverejniť na hlavnej stránke
www.nemecka-doga.sk po dobu 30 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie navrhovateľovi v
znení: „Týmto sa ospravedlňujeme za neoprávnený zásah do dobrého mena pána H. K., R. XX, XXX XX
A., keď sme v júni 2011 neoprávnene jednostranne informovali o tom, že sa s pánom V. mal podieľať
na tunelovaní klubu. Táto informácia bola nepravdivá."

Odporca v 2. rade bol zaviazaný zverejniť na stránke www.facebook.com
po dobu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia ospravedlnenie navrhovateľovi v znení: „Týmto sa
ospravedlňujem za neoprávnené zverejnenie osobných údajov pána H. K., R. XX, XXX XX A., v júni
2011, na ktoré som nemal súhlas ani oprávnenie."Odporca v 1. rade bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 € v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Odporca v 2. rade bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 350 € v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

Súd zrušil rozhodnutie odporcu v 1. rade uznesenie zo dňa 17. 09. 2011 v časti týkajúcej sa vylúčenia
navrhovateľa z KCHPND a určil, že členstvo navrhovateľa u odporcu v 1. rade trvá.

Vo zvyšku bol návrh zamietnutý.

Odporca v 1. rade bol zaviazaný uhradiť navrhovateľovi trovy konania na účet URBÁNI & Partners, s.r.o.
v sume súdneho poplatku 16,55 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1 706,72 €, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

O náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade bolo rozhodnuté tak, že vzájomne
nemajú právo na náhradu trov konania medzi sebou.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 11. 11. 2011 žiadal navrhovateľ, aby súd rozhodol tak, že:

odporca v 1. rade je povinný zverejniť na hlavnej stránke www.nemecka.-doga.sk ospravedlnenie
navrhovateľovi v znení: „Týmto sa ospravedlňujeme za neoprávnený zásah do dobrého mena pána H.
K., R. XX, XXX XX A., keď sme v júni 2011 neoprávnene jednostranne informovali o tom, že sa s pánom
V. mal podieľať na tunelovaní klubu. Táto informácia bola nepravdivá." - po dobu 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporca v 2. rade je povinný zverejniť na stránke www.facebook.com ospravedlnenie

navrhovateľovi v znení: „Týmto sa ospravedlňujem za neoprávnené zverejnenie osobných údajov pána
H. K., R. XX, XXX XX A., v júni 2011, na ktoré som nemal súhlas ani oprávnenie." - po dobu 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1,00
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 10 000 Eur v lehote od 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd rozhodnutie

odporcu v 1. rade uznesenie zo dňa 17. 09. 2011 ako nezákonné zrušuje v časti týkajúcej sa vylúčenia
navrhovateľa z KCHPND a určuje, že členstvo navrhovateľa u odporcu v 1. rade trvá. Navrhovateľ
uviedol, že dňa 09. 06. 2011 na webovej stránke www.nemecka-doga.sk ktorá je internetovou stránkou
odporcu v 1. rade, odporca v 1.a 2. rade v dôležitom upozornení, obvinil navrhovateľa z protiprávneho
trestného konania, tzv. „tunelovania". Z obsahu textu vyplýva, že uvedené vyjadrenie je vyjadrením

nového predsedu odporcu v 1. rade t.j. odporcom v 2. rade. Predmetná informácia obsahuje nepravdivé
údaje, ktoré spôsobili navrhovateľovi ujmu, pretože odporca uviedol, že: „a/ navrhovateľ mal
napomáhať V.. V. využívať situáciu v klube, b/ snažiť sa o vytunelovanie klubu." Takéto skutočnosti sú
spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní,
narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu inú závažnú ujmu. Týmto bolo zasiahnuté do dobrého mena

navrhovateľa, ktoré si za roky svojej praxe vybudoval svojou prácou. Jeho podnikanie je závislé na
osobnostnom profile. Spojenie podnikateľa (občana a člena klubu) s trestnou činnosťou je neprijateľné.
Je to neprijateľné z pohľadu klientov, ako aj širokého okolia, nevynímajúc odborné kruhy. Z ohľadom na
formu tohto zásahu prostredníctvom tak širokého mediálneho zásahu, akým je internet, nepochybne je
takýto zásah negatívne vnímaný aj z pohľadu laickej verejnosti na celom území Slovenskej republiky,

alebo členov klubu. Zverejnená informácia zasiahla významne do života navrhovateľa, jeho občianskej
cti, preto žiadal jednak ospravedlnenie a tiež nemajetkovú ujmu.

Navrhovateľ uviedol, že odporca v 2. rade na sociálnej sieti Facebook zverejnil kópiu dokumentu
„Návrh na registráciu" občianskeho združenia Klub chovateľov nemeckých dôg. Tento dokument
obsahoval okrem menného zoznamu členov prípravného výboru /vrátane navrhovateľa/ aj špecifických

kvantifikátor, ktorým je rodné číslo, je tam uvedená aj presná adresa a podpisy členov, pričomzverejnenie takýchto údajov na sociálnej sieti je v rozpore so znením zákona č. 428/2002 Z. z. Išlo
o zverejnenie týchto údajov bez súhlasu dotknutých osôb so spracovaním takýchto osobných údajov.
Dokument bol daný do dispozičnej sféry tretej osoby a následne došlo k jeho všeobecnému zverejneniu.

Takéto zverejnenie osobných údajov vopred neobmedzenému okruhu ľudí bez jeho vedomia považuje
za hrubý zásah do jeho osobnosti, pričom nie je vylúčené zneužitie týchto údajov na páchanie trestnej
činnosti, alebo vstup do obchodných vzťahov v mene navrhovateľa využitím týchto poznatkov. V danom
prípade nešlo o zverejnenie informácií v súlade so zákonom, čím bolo zasiahnuté do jeho osobnostných
práv. Tiež požadoval v tejto súvislosti zverejnenie ospravedlnenia ako aj nemajetkovú ujmu.

Ďalej navrhovateľa žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu v 1. rade zo dňa 17. 09. 2011, na základe ktorého
mu dňom 17. 09. 2011 zaniklo členstvo u odporcu podľa bodu 3.3.3 Stanov klubu po odsúhlasení
členskou schôdzou. Navrhovateľ žiadal v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o preskúmanie
predmetného rozhodnutia. Takéto rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienkynajehovylúčeniezklubu.Vpredmetnomrozhodnutísaneuvádzadôvod,prektorýbymalbyť
navrhovateľ vylúčený, nie je nikde špecifikovaný skutkový základ, ktorý by odporcu v 1. rade oprávňoval

navrhovateľa vylúčiť z klubu.

Odporca v 1. rade potvrdil skutočnosť, že došlo k uverejneniu na internetovej stránke www.nemecka-
doga.sk dôležitého upozornenia tak, ako uvádzal navrhovateľ. V rámci mimosúdneho riešenia veci
odporca v 1. rade bol ochotný zverejniť na jeho hlavnej stránke ospravedlnenie v znení tak, ako
žiadal navrhovateľ, zároveň tiež navrhovateľovi uhradiť 1,00 Eur ako nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide

o rozhodnutie odporcu, na základe ktorého bol navrhovateľ vylúčený z klubu, v tejto časti žiadal
návrh zamietnuť, nakoľko boli splnené predpoklady na vylúčenie navrhovateľa z klubu. Navrhovateľ bol
vylúčený z dôvodu, že si chcel založiť nový klub, hoci jeho povinnosťou bolo chrániť pôvodný klub.
Dal si návrh na registráciu ďalšieho klubu. Poukázal na to, že aby odporca v 1. rade mohol riadne
fungovať,muselbyťzastrešenýSlovenskoukynologickoujednotouavočitejtomuselmaťsplnenévšetky

povinnosti, pritom pod SKJ môže byť len jeden klub daného plemena a navrhovateľ vyvinul činnosť k
tomu, aby sa zrušil odporca v 1. rade. Navrhovateľ na schôdzi, na ktorej bol vylúčený, v podstate bol
vylúčený za to, že vyvinul iniciatívu, kedy založil nové združenie, dal ho na registráciu a napomáhal takej
činnosti,abyodporcazanikol,resp.bolvylúčenýzSKJ.Napriektomu,ževedelnaschôdzi21.05.2011že
založil nový klub, toto ostatným členom nepovedal. Navrhovateľ bol znalý stanov odporcu, vedel o tom,

že odporca nemá splnené svoje povinnosti voči SKJ, nebol zaplatený členský príspevok, bol členom
revíznej komisie a neupozornil na skutočnosť, že odporca v 1. rade nemá zaplatený členský príspevok,
toto zamlčal v úmysle docieliť, aby ním novozaložený spolok bol následne zaregistrovaný v SKJ, a preto
bol vylúčený. Práve tým, že zamlčal túto skutočnosť a poplatok by nemal zaplatený, by bol odporca v
1. rade vylúčený z SKJ. Toto považovali členovia odporcu v 1. rade za podvod voči ním, pretože keby

ich klub bol vylúčený a člen revíznej komisie účelovo zakladal nový spolok a zamlčoval informáciu,
následkomktorejmôžebyťodporcavylúčenýzSKJ,taksúvšetcipoškodeníatobolodôvodomvylúčenia
navrhovateľa z klubu. Aj keď sa v zápisnici z členskej schôdzi klubu presne dôvod neuvádza, je to len z
toho dôvodu, že ho nerobili osoby s právnym vedomím. Pokiaľ išlo o navrhovateľa, bolo preukázané jeho
úmyselné konanie k založeniu nového spolku. Odporca v 1. rade súhlasil s uverejnením ospravedlnenia,

ako aj z nemajetkovou ujmou vo výške 1,00 Eur.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť v plnom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ išlo o zverejnenie
upozornenia na webovej stránke odporcu v 1. rade, toto bolo zverejnené na žiadosť členov klubu. Išlo
o vyhlásenie výboru a nešlo o vyjadrenie samotného odporcu ako fyzickej osoby, dôležité upozornenie
bolo urobené ním ako predsedom klubu na podnet členov výboru a členov klubu s tým, že to skoncipoval,

dal im to prečítať a oni to odsúhlasili jednomyseľne, následne to bolo uverejnené na stránke odporcu
v 1. rade, v tom čase zastával funkciu predsedu odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade uviedol (č.
l. 55), že navrhovateľ bol vylúčený z klubu z dôvodu, že napomáhal pánovi V. v rozvracaní klubu,
bol spoluzakladateľom nového združenia, založil nový klub a podal žiadosť na zrušenie odporcu v 1.
rade a keby sa im to podarilo, tak takouto činnosťou by vlastne odporca v 1. rade prišiel o všetky

finančné prostriedky. Uviedol, že navrhovateľ priamo nemohol zrušiť odporcu v 1. rade, rozhodovalo o
tom Ministerstvo vnútra, ale na základe podnetov jeho mohlo k takému niečomu dôjsť.Odporca v 2. rade uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosť, že zverejnil na facebooku návrh na registráciu
občianskeho združenia Slovenský klub chovateľov nemeckých dôg uviedol, že on túto prihlášku dal na
nástenku na facebooku pani X. (č. l. 54). Na jej nástenku toto mohol umiestniť z dôvodu, že ho mala

medzi priateľmi. Keďže mal prístup na jej nástenku, mohol tam jej dávať určité údaje. Poukázal na to, že
návrh na registráciu zverejnil bez rodných čísiel. Neposkytol tieto údaje tretím osobám, ale pani Gočová
to umožnila zdielať ďalším osobám.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním listinných dôkazov založených v spise:
dôležitým upozornením z júna 2011, informáciou o výsledku vybavovania oznámenia zo 06. 09. 2011

Úradom na ochranu osobných údajov SR, návrhom na registráciu zo 16. 05. 2011, oznámením odporcu
v 1. rade zo dňa 10. 10. 2011 o zániku členstva, stanovami odporcu v 1. rade, členskou prihláškou,
zápisnicou z členskej schôdze konanej dňa 17. 09. 2011, notárskou zápisnicou JUDr. Pavla Jombíka N
151/2012 zo dňa 26. 04. 2012, výsluchom svedkov K. S., Q. K., D. X., A. T. B., ako aj ďalšími dôkazmi
vykonanými v priebehu konania.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na webovej stránke odporcu v 1. rade bolo zverejnené v júni

2011 dôležité upozornenie, kde sa okrem iného píše „pán V. sa snažil odďaľovaním zvolenia ČS, ktorá
mala doplniť nefunkčný výbor a s pomocou pána K. využiť situáciu a tým pozastaviť členstvo súčasného
KCHPNDvSKJ,týmžepodaližiadosťnaMinisterstvovnútraSRnazaloženienovéhoklubu,bezsúhlasu
ostatných členov sa snažili o vytunelovanie súčasného klubu. Toto sa im našťastie nepodarilo." V konaní
bolo nesporné, že predmetná webová stránka je prístupná širokej verejnosti. Navrhovateľ uviedol, že

do jeho osobnosti zasiahli výroky v súvislosti s tým, že mal napomáhať V.. V. využiť situáciu v klube,
snažiťsaovytunelovanieklubu,pričomtietoskutočnostinebolipravdivé,pričomtakétotvrdeniavcelkom
kontexte sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,
v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu inú vážnu ujmu.

Odporcav1.radepotvrdilskutočnosť,žedošlokuverejneniu„upozornenia".Tiežnepopieralskutočnosť,

že skutočnosti v ňom uvedené mohli zasiahnuť do osobnosti navrhovateľa. Uviedol, že je ochotný sa
navrhovateľovi za uverejnenie informácii v ňom ospravedlniť, je ochotný uhradiť navrhovateľovi 1,00 Eur
ako nemajetkovú ujmu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd má za to, že zverejnením skutočností uvedených v ô dôležitom upozornení" na voľne prístupnom
médií došlo k zásahu do osobnosti navrhovateľa tým, že bolo uvedené, že sa mal s pánom V. podieľať
na tunelovaní klubu, čo jednoznačne navodzuje skutočnosť, že navrhovateľ majetkovo - finančne
poškodzuje odporcu v 1. rade, a to úmyselne.

Z výpovede svedkyne K. S. súd zistil, že táto na stránke webovej odporcu v 1. rade zistila, že bolo
zverejnené „dôležité upozornenie", bolo tam uvedené, že by sa navrhovateľ s pánom V. mali snažiť o
prevzatie vedenia v klube a snažiť sa o jeho vytunelovanie. V súvislosti s týmto jej volali aj iné osoby a
informovali sa. Uviedla, že spolupracuje s navrhovateľom v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou,
pričom sa im ozývali klienti a mali na to negatívne reakcie, prejavilo sa to aj v obchodnej činnosti aobchodní partneri to brali to tak, že navrhovateľ chce okradnúť niekoho, mala pocit, že tomu aj veria a
boja sa, že prípadne by mohol okradnúť aj ich.

Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že predmetné uverejnenie skutočnosti na webovej stránke

odporcu v 1. rade, ktoré odporca uvádza, že navrhovateľ sa mal podieľať na tunelovaní klubu, zasahuje
do osobnostnej cti a ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti navrhovateľa. Súd mal za to, že nešlo o
pravdivé tvrdenia odporcu uvedené v predmetnom dôležitom upozornení a tieto nepravdivé tvrdenia
sú objektívne spôsobilé značnou mierou ohroziť povesť, vážnosť, meno a dôstojnosť navrhovateľa u
spoluobčanov, poškodiť ho v podnikaní, narušiť medziľudské vzťahy objektívne a preto súd v tejto časti

návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade vyhovel s tým, že zaviazal odporcu v 1. rade uverejniť
ospravedlnenie. Vzhľadom na to, že súd mal za to, že v značnej miere došlo k zníženiu dôstojnosti
navrhovateľa, jeho vážnosti a takéto vyjadrenie bolo objektívne schopné privodiť takýto následok, priznal
navrhovateľovi aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1,00 Eur.

Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, v ktorom žiadal, že je povinný zverejniť na
hlavnej stránke www.nemecka-doga.sk ospravedlnenie navrhovateľovi v znení, že sa ospravedlňuje za

neoprávnený zásah do dobrého mena pána H. K., R. XX, XXX XX A., keď v júni 2011 neoprávnene
jednostranne informoval o tom, že sa s pánom V. mal podieľať na tunelovaní klubu, táto informácia bola
nepravdivá a že v tejto súvislosti mu má zaplatiť odporca v 2.rade nemajetkovú ujmu, zamietol, a to
z dôvodu, že v danom prípade odporca v 2. rade bol štatutárnym zástupcom a predsedom odporcu
v 1. rade. Predmetné dôležité upozornenie neuverejnil na stránke on ako fyzická osoba, ale konal za

odporcu v 1. rade. Skutočnosť, že toto bolo zverejnené nie ním ako fyzickou osobou, ale predsedom
klubu za klub vyplýva aj z predmetného vyhlásenia a jeho obsahu, pričom je podpísaný pod dôležitým
upozornením výbor KCHPND. Svedkyňa Q. K. vo výpovedi č. l. 95 uviedla, že predmetné upozornenie
bolo na webovej stránke odporcu v 1. rade zverejnené z dôvodu, aby určité okolnosti ozrejmili členom
klubu.Išloovyjadrenievýboru.Členoviavýboruodporcuv1.radedošlik záveru,žejepotrebnénejakým

spôsobom upokojiť ľudí a tak sa dohodli na zverejnení predmetného vyhlásenia, pričom išlo o vyhlásenie
výboru. Predmetné vyhlásenie zoštylizoval predseda a všetci s ním súhlasili aj s tým, že sa do zverejní.

Zo Stanov klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg súd zistil, že výbor je orgánom klubu. Vzhľadom
na uvedené súd návrh v tejto časti voči odporcovi v 2. rade zamietol, nakoľko bol vydaný v súvislosti
s činnosťou odporcu v 1. rade jedným z jeho orgánov a nie odporcom v 2. rade ako fyzickou osobou,

ktorá konala vo svojom mene.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho
orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo
odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však
do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľovi bolo dňa 17. 10. 2011 doručené oznámenie
(č. l. 10), v ktorom mu odporca v 1. rade oznámil, že dňa 17. 09. 2011 zaniklo jeho členstvo u odporcu
v 1. rade podľa bodu 3.3.3. Stanov klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg, a to po odsúhlasení
členskou schôdzou odporcu v 1. rade (podľa bodu 5.1.), ktorá sa konala dňa 17. 09. 2011 v N. N.

Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie listom dňa 17. 10. 2011, návrh na preskúmanie rozhodnutia

odporcu v 1. rade o vylúčení navrhovateľa z klubu podal navrhovateľ na súd dňa 11. 11. 2011 t.j. v
zákonnej lehote.

Zo stanov odporcu v 1. rade súd zistil, že podľa bodu 3.3.3. členstvo zaniká vylúčením za hrubé
porušenie stanov klubu a SKJ alebo chovateľského poriadku odporcu v 1. rade a SKJ. V bode 4.3.
sú uvedené povinnosti členov v štyroch odsekoch. Odporca v 1. rade netvrdil, že by niektorú z týchto

povinností navrhovateľ porušil. V bode 5. stanov je uvedené, že ak sa dokáže, že sa člen odporcu v 1.
rade dopustil vedome podvodu voči členskej základni alebo jednotlivému členovi, čím spôsobil ujmu či
už finančnú alebo morálnu, môže byť po odsúhlasení členskou schôdzou vylúčený z klubu.Zo zápisnice z členskej schôdze odporcu v 1. rade konanej dňa 17. 09. 2011 súd zistil, že v rámci
diskusiejeuvedené,žečlenoviaklubunavrhlizahrubéporušeniestanovklubupodľabodu5.1.vylúčenie
navrhovateľa z klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg / bod 12/. Bližšie konkretizovanie za čo

bol navrhovateľ vylúčený z klubu, nebolo uvedené. Odporca v1. rade uviedol, že pokiaľ ide o konanie
navrhovateľa, za ktoré bol vylúčený, toto treba posudzovať v súhrne ako úmyselné konanie, konanie
človeka, ktorý poznal stanovy SKJ a vedel, že ak má fungovať klub riadne, musí byť zaregistrovaný
v SKJ, pričom v SKJ môže byť zaregistrovaný len jeden klub pre dané plemeno. Navrhovateľ založil
nový klub - Slovenský klub chovateľov nemeckých dôg, a to 16. 05. 2011. Navrhovateľ bol v tom čase

členom revíznej komisie odporcu v 1. rade. Aj keď skutočnosť, že navrhovateľ založil nový klub, nie je
zakázaná, podstatné je jeho konanie v tom, že aj napriek tomu, že mal informáciu, že v januári 2011
bolo uložené členskou schôdzou bývalému predsedovi pánovi V., s ktorým navrhovateľ zakladal nový
klub, uhradiť členský príspevok SKJ následkom neuhradenia ktorého by došlo k vylúčeniu odporcu v
1. rade z SKJ, tak túto informáciu navrhovateľ zamlčal a zamlčal ju vo vedomí a v úmysle docieliť, aby
ním novozaložený spolok bol následne zaregistrovaný v SKJ a odporcovi v 1. rade zrušené členstvo.

Odporca v 1. rade vzhľadom na to, že by nemal splnené povinnosti voči SKJ, bol by vylúčený z
členstva SKJ. Toto považovali členovia za podvod voči ním, pretože keby ich klub bol vylúčený a člen
revíznej komisie účelovo zakladal nový spolok a zamlčoval informácie, následkom ktorých môže byť ich
klub vylúčený, tak v podstate sú všetci poškodení. Zároveň poukázal na to, že pán V. adresoval list
Ministerstvu vnútra SR z 19. 05. 2011, ktorým žiadal o rozpustenie odporcu v 1. rade.

ZvýpovedesvedkyneQ.K.súdzistil,žeječlenkouodporcuv1.rade,od12.12.2010vykonávalafunkciu
tajomníčky, tiež je vo výbore klubu. Uviedla, že na schôdzi 17. 09. 2011 členská základňa rozhodla, že
navrhovateľnemôžebyťčlenomklubu,keďžeječlenominéhoklubuavylúčilihonazákladestanov,ktoré
sú v prihláške, ktorá je na webovej stránke klubu. V predmetnej prihláške sa prihlasujúci zaviazal, že
súhlasí s tým a zároveň to potvrdzuje svojím podpisom, že bude členom len Klubu chovateľov a priateľov

nemeckých dôg, nie iného klubu, ktorý by sa zaoberal chovom nemeckých dôg. Navrhovateľa vylúčili
lebo tento klubový záväzok porušil a teda porušil stanovy. Týmto sa dopustil podvodu voči členskej
základni klubu v súlade s bodom 5.1. stanov, čím spôsobil ujmu či už finančnú alebo morálnu. Podvod
spočíval v tom, že nedodržal podmienky na prihláške a stal sa členom iného klubu. Svedkyňa uviedla,
že navrhovateľ spôsobil ujmu odporcovi v 1. rade tým, že nebol len členom nového klubu, ale aj jeho

zakladateľom a snažil sa o to, aby ich klub neexistoval, t.j. odporca v 1. rade. Navrhovateľ by bol spôsobil
ujmu odporcovi v 1. rade v prípade, že by SKJ zastrešilo jeho združenie, ktoré založil, a odporca v 1. rade
by bol vylúčený z SKJ, pričom odporcovi v 1. rade hrozilo vylúčenie, pretože nemal splatené záväzky
voči SKJ do 30. 03. 2011. Tieto však vyrovnal, a preto k takejto situácii nedošlo. Svedkyňa uviedla,
že navrhovateľovi vytýkali porušenie jeho záväzku voči klubu, ktorý vyplýval z prihlášky. Svedkyňa tiež

uviedla, že navrhovateľ nespôsobil a nezapríčinil, že odporca v 1. rade nemal vyrovnané záväzky voči
SKJ, ale práve navrhovateľ a ďalší, ktorí s ním zakladali nové združenie, chceli využiť túto situáciu.
Nezaplatenie predmetného záväzku spôsobilo bývalé vedenie klubu. Uviedla, že navrhovateľ bol členom
revíznej komisie, ktorá má na starosti, aby sa dohliadalo na to, aby sa splnili všetky veci v súvislosti
so stanovami. Neupozornil na to, že nie je uhradená faktúra, v súvislosti s týmto však nebol vylúčený,

nakoľko sa im zdalo byť hrubším porušením to, že bol členom iného klubu, a preto ho vylúčili.

Z prednesu odporcu v 1. rade súd zistil, že predmetný dlh bol vytvorený v rok 2009 a dňa 29. 01. 2011
bolo uložené na schôdzi, aby predseda klubu, v tom čase pán V., predmetný dlh uhradil. Ako vyplýva
z prednesu odporcu v 1. rade na to, že predmetný dlh ešte nie je uhradený, upozornil navrhovateľ na
schôdzi 21. 05. 2011.

Súd tiež zistil, že členom revíznej komisie bol okrem navrhovateľa tiež predseda pán V. K..

Zo stanov odporcu v 1. rade súd zistil, že v bode 3.3. je upravené, kedy zaniká členstvo v klube,
okrem iného podľa bodu 3.3.3. vylúčením za hrubé porušenie stanov klubu a SKJ, alebo chovateľského
poriadku klubu a SKJ. Odporca v 1. rade netvrdil, že by navrhovateľ porušil stanovy klubu a SKJ.Podľa bodu 5.1. stanov KCHPND ak sa dokáže, že sa člen klubu dopustil vedome podvodu voči členskej
základni, alebo jednotlivému členovi, čím spôsobil ujmu či už finančnú alebo morálnu, môže byť po
odsúhlasení členskou schôdzou vylúčený z klubu.

Zo zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 17. 09. 2011 /č. l. 35/ súd zistil, že pod bodom 12.
sa uvádza: členovia klubu navrhli za hrubé porušenie stanov klubu podľa bodov 5.1. vylúčenie pána
navrhovateľa z klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg. Bližšie sa neuvádza, čo konkrétne sa
malo na mysli, sa uvádza len hrubé porušenie stanov klubu. Odporca v 1. rade nepreukázal, že by
navrhovateľ hrubo porušil stanovy klubu. Podľa listu odporcu v 1. rade zo dňa 10. 10. 2011 (č. l. 10 spisu),

odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi, že jeho členstvo zaniklo dňa 17. 09. 2011 podľa bodu 3.3.3.
stanov klubu po odsúhlasení členskou schôdzou (podľa bodu 5.1.), ktorá sa konala dňa 17. 09. 2011 v
Nitrianskom Rudne. Súd poukazuje na to, že nikde bližšie nie je uvedené skutkovo, za aké konkrétne
hrubé porušenie stanov klubu podľa bodu 5.1. bol vylúčený navrhovateľ z klubu, V bode5.1. Stanov sa
ani neuvádza vylúčenie za hrubé porušenie stanov klubu, ale ide tu o ďalšie skutočnosti vylúčenia, a to
ak sa dokáže, že sa člen klubu dopustil vedome podvodu voči členskej základni, čím spôsobil ujmu či

už finančnú alebo morálnu. Navrhovateľovi nezaniklo členstvo v súlade s bodom 3.3.3. vylúčením za
hrubé porušenie stanov klubu. Navrhovateľ neporušil žiadne povinnosti, ktoré sú uvedené v stanovách.
Svedkyňa pani K. uviedla, že to bolo v tej súvislosti, že porušil svoje povinnosti uvedené v členskej
prihláške, kde vyhlásil, že dané plemeno bude chovať len v rámci klubu t.j. v rámci odporcu v 1. rade
SKJ /t.j. nie povinnosti uvedenej v stanovách/.

Z členskej prihlášky do klubu odporcu v 1. rade (č. l. 30 spisu) súd zistil, že je v nej uvedené, že dané
plemeno budem chovať člen len v rámci tohto klubu SKJ. Túto povinnosť navrhovateľ neporušil, a tiež
v stanovách nie je uvedené, že ide o dôvod na vylúčenie z klubu.

Súd ďalej poukazuje na to, že aj v prípade, že by navrhovateľ založil občianske združenie konkrétne Klub
chovateľov a priateľov nemeckých dôg (resp. skutočnosť, že založil), ktorý vznikol dňom 04. 11. 1998,

súd poukazuje na to, že právo združovať sa vyplýva priamo z Ústavy SR konkrétne článku 20 zákona
č. 460/1992 Zb., podľa ktorého každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach
alebo iných združeniach, ako aj zo zákona č. 83/1990 Zb. podľa § 3 nikomu nesmie byť občiansky na
ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje,
alebo že stojí mimo neho. Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.

Súd má za to, že ak aj navrhovateľ sa stal členom iného združenia, takáto činnosť nie je zakázaná. Toto
právo občana vyplýva jednak z Ústavy SR, z príslušných zákonov a takýmto konaním, ktoré ani nemôže
byť zakázané, nemôže dôjsť v súlade s bodom 5.1. stanov odporcu v 1. rade k vedomému odvodu voči
členskej základni, keďže navrhovateľ uskutočňoval svoju činnosť v súlade so zákonom. Nemožno to
charakterizovať ako podvod a už vôbec nie je preukázané, že by takýmto konaním spôsobil navrhovateľ

odporcovi v 1. rade ujmu či už finančnú alebo morálnu. Sám odporca v 1. rade ani netvrdil, že by mu
bola spôsobená nejaká finančná ujma alebo morálna ujma a navrhovateľ ako taký ani nezodpovedal za
to, či združenie má splnené svoje záväzky voči SKJ. Naviac členovia klubu vedeli, že majú nesplnené
záväzky voči SKJ, ktoré vznikli v roku 2009 a navrhovateľ dňa 21. 05. 2011 uviedol, že tento záväzok
voči SKJ odporca v 1. rade nemá splnený.

Súd uznesenie odporcu v 1. rade zo dňa 17. 09. 2011 zrušil v časti týkajúcej sa vylúčenia navrhovateľa
z klubu, nakoľko navrhovateľ nebol vylúčený v súlade so stanovami. Odporca v 1. rade nepreukázal,
že by navrhovateľ v súlade s bodom 3.3.3. stanov hrubo porušil stanovy a ktorú konkrétnu povinnosť
vyplývajúcu zo stanov tak, ako mu to bolo oznámené listom z 10. 10. 2011 /č. l. 10/. V zápisnici sa
udáva, že ide o hrubé porušenie stanov klubu podľa bodu 5.1., pričom v stanovách v bode 5.1. sa

neuvádza, ako dôvod vylúčenia hrubé porušenie stanov, ale dopustenie sa vedomého podvodu voči
členskej základni alebo členovi, čím by bolo spôsobená ujma či už finančná alebo morálna. Ide tu o
iný dôvod vylúčenia doplňujúci bod 3.3. Takéto konanie zo strany navrhovateľa nebolo preukázané. V
konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ bol členom prípravného výboru, ktorý podal návrh
na registráciu občianskeho združenia v súlade so zákonom č. 83/1999 Zb. pod názvom Slovenský klub

chovateľov nemeckých dôg, ktorý bol podaný 16. 05. 2011, avšak v tomto prípade navrhovateľvyužil len svoje právo v súlade so zákonom tak, ako je to uvedené v § 2 zákona č. 83/1990 Zb. Pokiaľ
ide o neuhradenie faktúry svedkyňa Kačinová uviedla, že nie v tejto súvislosti bol navrhovateľ vylúčený
z členstva v klube. Predmetná pohľadávka voči odporcovi 2 vznikla v roku 2009. Tak, ako vyplýva z /

č. l. 106/ potvrdenia Slovenskej kynologickej jednoty pohľadávka bola riadne zaevidovaná, uhradená
bola 23. 05. 2011 potom. Pokiaľ ide o zrušenie klubu stanovy SKJ neumožňujú zrušiť akýkoľvek klub /
liste SKJ zo dňa 21. 01. 2011 č. l. 106/, pri neplnení povinnosti klubu voči SKJ je možné pozastaviť
členstvo v klube SKJ, resp. pri hrubom porušení stanov ho vylúčiť z SKJ. podmienky kedy je možné
vylúčiť združenie z SKJ sú presne určené stanovami SKJ a len keď združenie si neplní svoje povinnosti,

je toto možné urobiť avšak nie tým, že je zaregistrované nejaké nové občianske združenie.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil voči odporcovi v 2. rade nárok na ochranu osobnosti v súvislosti s
tým, že odporca v 2. rade zverejnil na facebooku dokument „Návrh na registráciu" občianskeho
združeniaSlovenskýklubchovateľovnemeckýchdôg.Tentodokumentokremmennéhozoznamučlenov
prípravného výboru, jedným z ktorých bol aj navrhovateľ, obsahovalo aj iné údaje, ako sú rodné číslo,
adresy, podpisy a takéto konanie jeho uverejnenie na sociálnej sieti je podľa navrhovateľa v rozpore so

zákonom č. 428/2002 Z. z., nakoľko na takéto zverejnenie odporca v 2. rade nemal súhlas a umožnil
tak, aby sa s týmto dokladom a údajmi v ňom oboznámil vopred neobmedzený okruh ľudí, pričom
nie je vylúčené zneužitie týchto údajov či už na páchanie trestnej činnosti lebo vstup do obchodných
vzťahov v mene navrhovateľa. V tejto súvislosti navrhoval navrhovateľ, aby odporca v 2. rade zverejnil
na stránke www.facebook.com ospravedlnenie v súvislosti s neoprávneným

zverejnením osobných údajov v júni 2011 žiadal aj nemajetkovú ujmu.

Súd zistil, že návrh na registráciu zo dňa 16. 05. 2011 (č.l. 9 spisu) bol adresovaný Ministerstvu
vnútra SR, pričom išlo o návrh na registráciu nového občianskeho združenia, kde boli uvedení členovia
prípravného výboru s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, adresy a podpisov.

Odporca v 2. rade uviedol, že tieto údaje sprístupnil avšak len pani X. v súvislosti s riešením sporov,

ktoré vznikali v klube.

Z č. l. 22 súd zistil, že odporca v 2. rade odpovedal Úradu na ochranu osobných údajov listom zo dňa
27. 07. 2011, v ktorom uviedol, že predmetnú prihlášku zverejnil v súvislosti s osobným sporom ako
dôkaz. Predmetný návrh na registráciu zoskenoval a zoskenovaný obrázok umiestnil na svojej stránke
na facebooku a pani X. poslal link, aby vedela, kde si ho môže pozrieť. Nikto nevedel, že je takýto

obrázok umiestnený na facebooku a teda nemohol ho nikto len tak jednoducho nájsť. Zároveň uviedol,
že pripúšťa, že asi nezvolil vhodný spôsob, pretože tým bolo možné tento dokument ďalej šíriť, čo však
nebolo v jeho úmysle a myslí, že jedine pani X. mohla tento obrázok ďalej rozširovať. Následne odporca
v 2. rade udával, že predmetný dokument nedal na svoju nástenku, ale pripol ho na nástenku pani X..
Zároveň uviedol, že tento dokument neobsahoval rodné čísla.

Z výsluchu svedkyne p. X. D. súd zistil, že v júni 2011 odporca v 2. rade na jej nástenku na sociálnej sieti
prilepil dokument návrh na registráciu (Slovenský klub chovateľov nemeckých dôg). Zároveň predmetnú
komunikáciu vrátane umiestenia predmetného dokladu na jej nástenku založila do spisu vo fotokópii
tak, ako je to založené na č. l. 127. Svedkyňa uviedla, že na predmetnom dokumente boli mená členov
prípravného výboru vrátane adries, rodných čísiel a podpisov. Svedkyňa uviedla, že prístup na jej

nástenku majú všetci jej priatelia, ktorých má takto označených, čo je približne 300 ľudí. Uviedla, že
odporca v 2. rade ju neinformoval o tom, že by s predmetným dokumentom mala nakladať tak, aby sa
s ním nemohli oboznamovať iní ľudia. Uviedla, že ona nemá zablokovaný prístup. Zároveň uviedla, že
na nástenke má predmetný dokument, ktorý ona nevie odstrániť, nakoľko ho na nástenku umiestnil
odporca v 2. rade, pochádza z jeho archívu a teda len on ho môže odstrániť.

ZoznámeniaÚradunaochranuosobnýchúdajovSR(č.l.121spis)zodňa27.02.2013súdzistil,žeúrad
na základe podnetu monitoroval súkromný účet J.. C. N. na webovej stránke www.facebook.com dňa
21. 06. 2011 a zistil, že obsahuje návrh na registráciu. Súčasťou tohto návrhu sú osobné údaje členov
občianskeho združenia Slovenského klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg vrátane rodnýchčísiel, adries a podpisov prípravného výboru SKCHND. Úrad na ochranu osobných údajov SR v liste
- informácia o výsledku vybavenia pôvodného oznámenia zo 06. 09. 2011 uviedol, že preskúmaním
súkromného účtu odporcu v 2. rade na webovej stránke zistil, že došlo k neoprávnenému zverejneniu

osobných údajov, meno, priezvisko, adresa, podpis vrátane všeobecne použiteľného identifikátora
(rodného čísla) členov prípravného výboru. Poukázal na to, že v súlade s § 7 ods. 7 zákona č. 428/2002
Z. z. „Ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene
zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; ich zverejnenie nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami dotknutej osoby." V tomto prípade je úrad toho názoru, že vzhľadom na to, že

došlo k zverejneniu aj osobných údajov osobitnej kategórii (rodné číslo, ktorého zverejnenie je zakázané
podľa § 8 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z.) došlo zo strany J.. C. N. k porušeniu tohto ustanovenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k zverejneniu osobných údajov
navrhovateľa odporcom, a to v rozsahu meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a podpis vopred
neidentifikovanému počtu osôb cez sociálnu sieť Facebook.

Súd má za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa týmto konaním

odporcu v 2. rade, a to takého, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľa. V konaní nebolo
preukázané, že by navrhovateľ dal súhlas na zverejnenie predmetných osobných údajov odporcovi v
2. rade.

V súlade s § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy. Zákon uvádza zásahy do ochrany osobnosti len príkladmo. Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane
osobných údajov bližšie špecifikuje, čo sú osobné údaje a akým spôsobom je možné s nimi nakladať,
ich spracuvávať, zverejňovať a pod.

Dôležitosť ochrany práv na súkromie a ochranu osobných údajov je zdôraznená aj Smernicou
95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. 10. 1995, kde podľa bodu 12 princíp ochrany sa

musí použiť pre každé spracovanie osobných údajov akoukoľvek osobou, ktorej činnosti sú riadené
zákonom spoločenstva; keďže by malo byť vylúčené spracovanie údajov uskutočnené fyzickou osobou
v prípade aktivít výhradne osobného alebo domáceho charakteru, ako aj korešpondencia a uchovávanie
záznamov o adresách. V súvislosti s týmto bol prijatý aj zákon 428/2002 Z. z. účinný v čase zverejnenia
predmetných osobných údajov, pričom podľa § 4 sa na účely tohto zákona rozumie spracúvanie

osobných údajov - vykonávanie akýchkoľvek operácií s osobnými údajmi, ich prenos, sprístupnenie
alebo zverejnenie. V danom prípade nebolo preukázané ani tvrdené, že by sa predmetné osobné údaje
zverejňovali s privolením navrhovateľa, alebo by existovalo iné právo na ich zverejnenie. Súd mal za
to, že zverejnením týchto údajov bolo zasiahnuté do osobnosti navrhovateľa a to do jeho základného
práva na slobodu a súkromie. Súd poskytol navrhovateľovi ochranu voči odporcovi v 2. rade v súlade s

§ 13 Občianskeho zákonníka a vyhovel návrhu v časti uverejnenia ospravedlnenia sa navrhovateľovi za
neoprávnene zverejnenie jeho osobných údajov. Vzhľadom na komplexné zverejnenie osobných údajov
navrhovateľa na sociálnej sieti, kde má prístup presne nešpecifikovaný počet ľudí, z dôvodu možnosti
aj zneužitia týchto údajov zo strany tretích osôb ide o taký zásah, ktorý do značnej miery zasahuje do
osobnostných práv navrhovateľa, a preto súd priznal navrhovateľovi proti odporcovi v 2. rade v súlade

s § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške
350,00 Eur.

V prevyšujúcej časti súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Otrováchkonaniapokiaľideotrovykonaniamedzinavrhovateľomaodporcomv1.radebolorozhodnuté
v súlade s § 142 ods. 1 OSP. Súd vyhovel návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade v plnom rozsahu,

a teda mu priznal plnú náhradu trov konania:

Súdny poplatok 66 + 99,50 + 0,03 = 16,55 EurTrovy právneho zastúpenia vo vzťahu k odporcovi v 1. rade:

a) ochrana osobnosti - výška základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004
Z. z. platnej od 01. 06. 2009 zo sumy 2000 Eur = 91,29 Eur

b) určenie neplatnosti uznesenia odporcu v 1/ rade zo dňa 17. 09. 2011 - výška základnej sadzby tarifnej
odmeny v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. platnej od 01. 06. 2009 rok 2011 = 57,00 Eur, rok
2012 = 58,59 Eur, rok 2013 = 60,07 Eur)

Prevzatie a príprava zastupovania 148,29 Eur

Písomné podanie zo dňa 09. 11. 2011 - žalobný návrh 148,29 Eur

2x režijný paušál (á 7,41 Eur) 14,82 Eur

Účasť na pojednávaní 18. 06. 2012 149,88 Eur

Účasť na pojednávaní 12. 11. 2012 149,88 Eur

2x režijný paušál (á 7,63 Eur) 15,26 Eur

Účasť na pojednávaní 30. 01. 2013 151,36 Eur

Účasť na pojednávaní 04. 03. 2013 151,36 Eur

Účasť na pojednávaní 06. 03. 2013 151,36 Eur

Účasť na pojednávaní 20. 05. 2013 151,36 Eur

Účasť na pojednávaní 03. 07. 2013 151,36 Eur

5x režijný paušál (á 7,81 Eur) 39,05 Eur

Spolu ..........................................................................................................1422,27 Eur

+ 20% DPH .................................................................................................. 1706,72 Eur

Súd nepriznal navrhovateľovi trovy konania za úkony porady s klientom, nakoľko navrhovateľ nepredložil
žiadne doklady preukazujúce, že by išlo o účelne vynaložené náklady, predložil len úradný záznam o
porade s klientom.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade súd rozhodol v súlade s § 142 ods.

2 OSP tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zamietol návrh navrhovateľa
voči odporcovi v 2. rade pokiaľ ide o zverejnenie ospravedlnenia v súvislosti s uverejnením dôležitého
upozornenia na webovej stránke odporcu v 1. rade a tiež v časti nemajetkovej ujmy".

Neskôrokresnýsúdvydalopravnéuzneseniepodč.k.7C/214/2011-176zodňa06.08.2013,kdeopravil
záhlavie rozsudku okresného súdu a to podľa ust. § 164 OSP. V záhlaví vyhláseného rozsudku totiž

nebol uverejnený právny zástupca odporcu v 1. rade.

Proti rozsudku v spojení s opravným uznesením podali odvolanie navrhovateľ ako aj odporca v 1. rade.

Navrhovateľ žiadal zmeniť výrok 6. rozsudku tak, že odporcovi v 2. rade bude uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 750 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy do troch dní. Výrok 8 rozsudku
žiadal zmeniť tak, že odporcovi v 2 rade bude uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konaniapozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia do troch dní. Vyčíslenie
trov priložil navrhovateľ k odvolaniu.

Navrhovateľ vo výroku 6. rozsudku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, podával odvolanie, pretože

podľa jeho názoru priznaná výška nemajetkovej ujmy voči odporcovi v 2. rade v sume 350 € je s
ohľadom závažnosť zásahu nízka. Navrhovateľ rešpektuje, že výška nemajetkovej ujmy je výlučne
predmetom uváženia súdu, čo vzhľadom na jej charakter je nespochybniteľné a súčasne, že neexistujú
zákonné kritériá pre jej vyčíslenie alebo presné určenie, má však za to, že práve zreteľ tohto
prípadu priznaná nemajetková ujma dostatočne nepokrýva a nepredstavuje pre navrhovateľa primeranú

satisfakciu, pretože zľahčením situácie neoprávnený zasahovateľ sa pod „dojmom tristopäťdesiat
eurového odpustku" môže pomerne lacno opätovne dopustiť obdobného správania. Podľa názoru
navrhovateľa utrpel ujmu, ktorú suma 350 € nijakým spôsobom neuspokojuje, resp. len v minimálnej
miere.

Navrhovateľ s ohľadom na neexistenciu zákonných mantinelov ako aj s ohľadom na to, že odvolanie
rovnako ako návrh podlieha poplatkom, podal odvolanie čo do sumy 4 750 €, čo by znamenalo celkovo

už s priznanou sumou 350 € aspoň polovicu pôvodne požadovanej sumy od odporcu v 2. rade. V tejto
súvislosti poukazoval, že ponúkal po celý čas možnosť mimosúdnej dohody k čomu nedošlo z dôvodov
na strane odporcov v 1. a 2. rade. Títo svoje protiprávne konanie spochybňovali. Odporca v 1. rade až
na poslednom pojednávaní vyjadril súhlas, pokiaľ ide o nároky, ktoré sú dnes výsledkom 1. a 3. výroku
rozsudku. Uvedené má potom vplyv aj na výrok súdu o trovách konania. Preto navrhovateľ napadol aj

výrok 8. rozsudku, ktorým súd voči odporcovi v 2. rade navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Odvolateľ má za to, že bolo namieste aplikovať ust. § 142 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. konanie o priznaní nemajetkovej
ujmy jednoznačne spĺňa kritérium § 142 ods. 3, kedy je výlučne na úvahe súdu akú výšku plnenia

prizná. V tomto prípade ak súd priznal plnenie iba 350 €, z tohto plnenia mal priznať navrhovateľovi
náhradu trov konania, pretože navrhovateľov nárok bol daný. Navrhovateľ zaplatil aj súdny poplatok z
požadovanej sumy 3 000 € avšak aj napriek úspechu je vlastne v konečnom dôsledku neuspokojený,
pretože s prihliadnutím na tento fakt priznaná suma 350 € de facto predstavuje len náhradu súdneho
poplatku.

Odporca v 1. rade podal odvolanie do výroku o náhrade trov konania a to konkrétne voči náhrade trov
právneho zastúpenia v sume 1 706,72 €. Odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2013 v sume
151,36 € bez DPH (20 %) plus režijný paušál (a 7,81 €) bez DPH (20 %) a za účasť na pojednávaní
dňa 06. 03. 2013 v sume 151,36 bez DPH (20 %) plus režijný paušál (a 7,81 € ) bez DPH (20 %). K

uvedeným sumám bola priznaná aktuálna sadzba DPH (20 %), na základe čoho celková výška náhrady
trov právneho zastúpenia za tieto dva úkony právnej služby vrátane DPH činí 382 €. Odporca v 1. rade
zastáva stanovisko, že za tieto úkony navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
pretože v dňoch 04. 03. 2013 a 06. 03. 2013 sa nepojednávalo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo výrokoch navrhovateľom
označenom ako VI. a ako VIII. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny.

Vo výroku, ktorým odporcovi v 1. rade bola uložená povinnosť nahradiť uhradiť navrhovateľovi trovy
konania,rozsudokokresnéhosúduzmenilpodľa§220.OSP. Vnenapadnutýchčastiachzostalrozsudok

okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ v odvolaní napáda v prvom rade skutočnosť, že nemajetková ujma mu bola priznaná iba
v sume 350 €, čo považuje za nedostatočnú sumu, pretože nepredstavuje pre navrhovateľa primeranú
satisfakciu. Naviac, vyslovuje myšlienku, že zľahčením situácie neoprávnený zasahovateľ sa pod
dojmom 350 € odpustku môže lacno opätovne dopustiť obdobného správania.Odvolací súd sa neodvažuje hodnotiť myšlienkové postupy odporcu v 2. rade v budúcnosti a preto sa k
úvahe navrhovateľa, že odporca v 2. rade sa pod dojmom 350 € odpustku dopustí obdobného správania
v budúcnosti, nevyjadruje.

Navrhovateľ považuje priznanú nemajetkovú ujmu s ohľadom na závažnosť zásahu za nízku, ale
zároveň nespochybňuje, že určenie tejto výšky je výlučne predmetom uváženia súdu a súčasne
neexistujú kritériá pre vyčíslenie alebo presné určenie výšky.

Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zásah do osobnosti toho ktorého občana výrokom
tretej osoby je vo všeobecnosti vnímaný rozdielne samotným zasiahnutým občanom a rozdielne
bezprostredným okolím, ale aj okolím, ktoré s poškodeným občanom prichádza akýmkoľvek spôsobom

do kontaktu. Naviac, súd ktorý sa často ani z ďaleka nepohybuje v reálnych situáciách a okolnostiach,
za ktorých došlo k vykonaniu zásahu, nemá ani nasmerovanie k možnosti posúdenia rozsahu skutočne
spôsobenej nemajetkovej ujmy.

Pokiaľsúdprvéhostupňaokolnostizásahuzhodnotil,posúdiljehozávažnosťaurčilrozsahnemajetkovej
ujmy, nemá odvolací súd inú možnosť pri preskúmavaní všeobecne odôvodneného odvolania, ktoré

vyjadrujenespokojnosťsozávermisúduprvéhostupňapostupovaťinak,než prísnepodľa§213OSP.To
znamená, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami
ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213.

Ak by odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, musel by dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať sám. V

prípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktoré v doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, musí vyzvať
účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolací súd môže aj doplniť dokazovanie a to vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom
konania ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok

ustanovených v § 205a.

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré účastníci nenavrhli za
podmienok ustanovených v § 120 ods. 1 tretej vety, alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3.

Zo strany navrhovateľa nebolo poukázané na žiadne dôkazy, ktoré súdom prvého stupňa neboli
vykonané a boli navrhnuté, nepoukazoval na nesprávne právne posúdenie, ale vo všeobecnosti žiadal

prehodnotiť závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o priznanú výšku nemajetkovej ujmy. Zákon však
takýto postup odvolaciemu súdu neumožňuje.

V tejto súvislosti potom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania medzi odporcom v 2. rade a navrhovateľom za správne.

Odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s názormi odvolateľa, ktorý tvrdí, že v rozhodovanom

prípade bolo vhodné použitie ust. § 142 ods. 3 OSP, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Navrhovateľ
vlastne dôvodí, že pokiaľ žaluje o náhradu nemajetkovej ujmy v sume napr. 1 000 € a táto mu je priznaná
iba v minimálnej sume 1 €, mal v skutočnosti vo veci plný úspech, pretože s návrhom na priznanie
nemajetkovej ujmy bol úspešný a výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu.

Táto situácia je však porovnateľná so žalobou o náhradu škody, kde sa môže navrhovateľ domáhať

náhrady v sume 100 000 €, ale znaleckým dokazovaním sa preukáže oprávnenosť jeho nárokov iba do
sumy 10 €. Podľa logiky odvolania by potom aj v tomto druhom prípade bolo potrebné pri rozhodovanío náhrade trov konania použiť ust. § 142 ods. 3 OSP a priznať účastníkovi, ktorý mal úspech iba do
sumy 10 € náhradu v celej výške, pretože spôsobenie škody sa preukázalo.

Výrok, ktorým bol odporca 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet URBÁBNI &

Partners, s. r. o., v sume 16,55 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1 706,72 €, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku bolo potrebné zrušiť. V dni namietané odvolateľom sa skutočne nevykonalo
žiadne súdne pojednávanie a naviac, súčet trov uvádzaných v odôvodnení nekorešponduje s výškou
uvedenou vo výroku, pokiaľ ide o výšku súdneho poplatku.

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, títo si však náhradu trov konania pred krajským súdom
neuplatnili a preto odvolací súd o tejto náhrade nerozhodoval.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.