Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200073
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5613200073.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: advokátska kancelária verita s. r. o. so
sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti povinnej: M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, o vymoženie
494,78 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
exekučné konanie bola začaté na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Eleonóra Nosková, so

sídlom J. X, B. B. pod EX 41/2013, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/8/2013-39 zo dňa 08. 03. 2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok stáleho

rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovskej,arbitrážnejamediačneja.s.sosídlomvBratislave
zo dňa 09. 12. 2011, vydaný na základe rozhodcovskej doložky, uvedenej v Obchodných podmienkach
pre úver, verzia 2/2005, čl. 9.2, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody,
klient prijme návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so
zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským

súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a. s.. Obchodné podmienky
dodávateľa v bode 9.2 nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke,
ktorá nie je takým návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako to vyplýva zo Zákona o bankách v
spojenísObčianskymzákonníkom.Súdmázato,žesajednáoinštitútneprijateľnejzmluvnejpodmienky
v zmysle § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-76/10, vnútroštátny súd je povinný aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve

o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, ak tento súd má na tento účel k dispozícii
nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
uvedený súd vykonať takého posúdenie. Keďže sa jedná o neprijateľné podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, táto je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto exekučný titul vydal orgán na to
neoprávnený.

Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno

preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní a tento má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu. Exekučný súd je viazaný týmto rozsudkom v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p.. V rámci
preskúmania exekučného titulu pri vydávaní poverenia pre súdneho exekútora exekučný súd nie je
oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského
súdu. Nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Úverová zmluva,
ktorej plnenie je predmetom konania je štandardnou úverovou zmluvou, ktorou bol poskytnutý úver

bankou v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách. Ďalej cituje rozhodnutia všeobecných súdovv konkrétnych veciach, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 192/2006 z 03. 11. 2006, ako aj II. ÚS
244/09 z 29. 09. 2009. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému
konaniu v súlade so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na základe splnenia zákonnej
povinnosti banky podľa zákona o bankách a nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zmeniť, resp. zrušiť alebo vrátiť súdu I. stupňa.

Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p), napadnuté uznesenie súdu I. stupňa podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd sa v podstatnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, okrem
právneho posúdenia neplatnosti neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Podľa názoru
odvolacieho súdu neplatnosť rozhodcovskej doložky je potrebné subsumovať pod špeciálne
ustanovenie neplatnosti neprijateľnej podmienky uvedené v piatej hlave prvej časti Občianskeho

zákonníka, a to konkrétne v § 53 ods. 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere zo dňa 08. 12.
2005. Čo sa týka odôvodnenia, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy, s týmto odôvodnením v napadnutom uznesení sa prvostupňový súd v plnom rozsahu stotožňuje
a zároveň naň poukazuje.

Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza:

Čo sa týka námietky, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu a preto ho nemožno preskúmať nad rámec inštitútov v Zákone o rozhodcovskom
konaní, odvolací súd uvádza, že na konkrétnu procesnú situáciu pri vydávaní poverenia na vykonanie
exekúcie v zmysle Exekučného poriadku je potrebné aplikovať osobitný právny predpis, ktorým je
Exekučnýporiadok.§44ods.2priamoukladásúdu,abypreskúmalformálnuamateriálnuvykonateľnosť

exekučného titulu a až v prípade, ak nezistí rozpor so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový
súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu resp. rozhodcovskej doložky ako
jeho procesného predpokladu so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a preto takáto
námietka nie je dôvodná. Samotným preskúmaním vykonateľnosti exekučného titulu nie je možné dôjsť
k záveru, že exekučný súd je súdom tretej inštancie, a že v rozpore s právnym riadkom koná ako súd

konajúci o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu.

Čo sa týka námietky, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, krajský súd uvádza, že v danom prípade toto posudzovanie ani nebolo vykonané.
Prvostupňový súd výlučne posudzoval len rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) ako
procesnoprávny predpoklad vydania rozhodcovského rozsudku, ktorý by v prípade jej platnosti

založil rozhodcovskému súdu právomoc vo veci rozhodnúť. Táto procesná podmienka podľa názoru
prvostupňového i odvolacieho súdu splnená nebola, pretože samotná rozhodcovská doložka je
absolútne neplatná a preto základná procesná podmienka na rozhodovanie vo veci rozhodcovským
súdom - jeho právomoc nebola založená. Prvostupňový súd nepreskúmaval meritórne rozhodcovský
rozsudok a teda námietka je nedôvodná. Poukázanie na § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní

nie je na mieste, pretože prvostupňový súd podľa tohto zákonného ustanovenia nepostupoval.

Námietka, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky
podľa Zákona o bankách a preto nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, je taktiež nedôvodná.
Je pravda, že znenie § 93b ods. 1 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to
až do 30.11.2009, explicitne nestanovovalo právo klienta na možnosť voľby, či prijme alebo neprijme

predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o rozhodcovskej doložke. Toto právo spolu s
povinnosťou banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskejzmluvy bolo zakomponované do tohto zákonného ustanovenie až novelou zák.č. 492/2009 Z.z. účinnou
od 01.12.2009. Táto novela reagovala na prevládajúci právny názor, že aj zmluvy uzavreté medzi
bankami a klientmi sú zmluvami spotrebiteľskými. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že hoci

neexistovala explicitná právna úprava v § 93b ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. účinného do 01.12.2009,
platili ostatné právne normy Slovenskej republiky, a to najmä Občiansky zákonník, ktorý bolo potrebné
aplikovať aj na tieto zmluvné vzťahy a preto takáto rozhodcovská doložka sa posudzovala z hľadísk
uvedených Občianskom zákonníku a v smernici č. 93/2013 EHS aj pred účinnosťou novely § 93b ods.
1, ktorá bola vykonaná zák.č. 492/2009 Z.z..

Okrem toho ani zo znenia zákona o bankách účinného ku dňu 08.12.2005 nevyplývala povinnosť
spotrebiteľa vždy prijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ak mal záujem uzavrieť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 93b ods. 2 zák. o bankách klient nebol povinný prijať návrh
rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov. Banky boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, t.j. mali
len ponúknuť túto možnosť, nie do formulárovej predtlače zmluvy vopred včleniť vyslovenie súhlasu
klienta bez jeho možnosti s týmto aj nesúhlasiť. Ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola doložka
takto formulovaná, t.j. že spotrebiteľ sa nemohol rozhodnúť, či doložku prijme alebo nie bez toho, že

by neprijatie doložky malo za následok neuzavretie samotnej úverovej zmluvy, takéto koncipovanie
doložky bolo v rozpore aj s vtedy platnou právnou úpravou § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách. Preto
i v čase uzavretia tejto doložky, keďže nebola súladná s vtedajšou právnou úpravou a nedovoľovala
spotrebiteľovi vybrať si orgán, ktorý bude riešiť prípadné spory, bola táto doložka neprijateľnou a teda
neplatnou. Táto námietka je teda taktiež nedôvodná.

Citované nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sú odvolaciemu súdu známe. Ako výkladové
pravidlo sú nepochybne aplikovateľné i na danú vec. V danej veci však nedošlo k žiadnemu
pochybeniu, na ktoré poukazujú tieto ústavné nálezy, pretože rozhodnutia všeobecných súdov, na
ktoré poukazuje odvolateľ, riešia iné skutkové situácie. Najmä v danej veci nebola preskúmaná vecná
správnosťrozhodcovskéhorozsudkuataktiežvdanomprípadebolarozhodcovskádoložkaformulovaná

jednoznačným spôsobom obmedzujúcim spotrebiteľa vo výbere orgánu, ktorý by preskúmal prípadné
spory medzi ním a jeho dodávateľom. Prvostupňový súd sa neodchýlil od gramatického znenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a vyložil túto právnu normu týkajúcu sa možnosti (a aj povinnosti) formálnej a
materiálnej vykonateľnosti prieskumu exekučného titulu v súlade s teleologickým výkladom smerujúcim
k naplneniu účelu zákona a s aktuálnou judikačnou činnosťou súdov Slovenskej republiky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.